Ahojte, nižšie som Vám s pomocou dcéry (tá mi diktovala) opísala niektoré nátierky. Robia ich v škôlkach, sú priamo opísané z noriem. Naše ich majú veľmi rady. Dobrú chuť prajem Vám a Vašim detičkám 🙂

1. Hrianky s maslom a cesnakom

Chlieb pokrájame na porcie, opečieme na sucho. Maslo rozpustíme, pridáme soľ a rozotretý cesnak. Zmesou dobre potrieme opečený chlieb.

2. Nátierka budapeštiansky krém

Do vymiešaného masla pridáme prelisovaný tvaroh, postrúhaný syr, na drobno pokrájanú cibuľu a postrúhaný chren. Dochutíme horčicou, soľou a vyšľaháme.

3. Nátierka drožďová s vajcom

Pod značkou Naše Bio nájdete 4 rôzne múky: pšeničná hladká, pšeničná celozrnná, ražná celozrnná, špaldová celozrnná

Pšeničná múka hladká

Pšeničná múka bez otrúb z kontrolovaného ekologického poľnohospodárstva. Pšenica sa právom honosí titulom Kráľovná obilnín. Spoločne s ryžou je najpestovanejšia obilnina na svete. Pšeničná múka je vhodná  na pečenie koláčov, chleba, rôzneho pečiva, zákuskov a zahusťovanie pokrmov.

Pšeničná celozrnná múka hladká

Pšeničná celozrnná múka je vhodná na pečenie koláčov, chleba, rôzneho pečiva, zákuskov a zahusťovanie. Celozrnná múka je chuťovo výraznejšia ako biela múka, preto je spočiatku vhodné postupne pridávať k bielej múke 1/3-2/3 celozrnnej, kým prejdete na celých 100%. Farba pečiva je prirodzene tmavšia, cesto je tuhšie. Výrobky z celozrnnej múky sú sýtejšie a trvanlivejšie ako z bežnej múky.

Ražná celozrnná múka hladká 

Pravdepodobne ste z názvu neuhadli, čo bude témou tohto článku, tak to hneď na začiatku prezradím - olejnaté semienka. Tieto malé zázraky prírody by naozaj mali mať dôležité miesto v našom jedálničku- a to každý deň. Žiadne syntetické vitamíny a minerálové tabletky totiž nedokážu vám poskytnúť toľko pozitív ako tieto semienka.

Ľanové semienka sú známe pre svoj vysoký obsah omega-3 mastných kyselín, ktoré si naše telo nevie vyprodukovať samo, dokáže ich prijať iba zo stravy. Okrem toho sa účinne používajú pri tráviacich ťažkostiach: dokážu vyčistiť črevá, totižto naviažu na seba všetky „nečistoty“, ktoré sa tam nachádzajú. Semienka sa odporúčajú konzumovať najlepšie v mletom stave a vždy len čerstvo namleté na mlynčeku na kávu alebo mak (teda nekupovať nasáčkované dopredu namleté semienka, ktoré predáva aj jedna nemenovaná drogéria J. Mali by sa jesť spolu s potravinami s vysokým obsahom bielkovín- okrem mliečnych výrobkov sem patrí aj pór, orechy, cesnak, pazítka, cibuľa. Tuky v semienkach obsiahnuté sa totiž rozpustia len vtedy, keď sa zlúčia s bielkovinami a tým sa zvýši ich vstrebateľnosť. Odporúča sa zjesť jedna polievková lyžica denne, v prípade choroby aj tri.

Niektoré zdroje uvádzajú, že ľanový olej má schopnosť bojovať proti rakovine a dokonca ju aj úspešne vyliečiť. Mnohokrát som sa stretla s odporúčaním, aby olej bol konzumovaný s mliečnymi výrobkami, napr. cottage cheesom- vraj sa v tomto prípade zmnohonásobňujú účinky oleja. Nemyslím si, že by vegáni alebo ľudia s intoleranciou laktózy, prípadne alergiou na BKM si mali robiť starosti- verím tomu, že príroda nás dokáže vyliečiť aj na báze rastlinných zdrojov bez potreby živočíšnych tukov.

Šupky ľanových semienok obsahujú tzv. lignany, ktoré majú silné antioxidačné účinky. Pri lisovaní ľanového oleja však väčšina týchto lignanov odstráni. Preto je dôležité kontrolovať balenie, ktoré kupujeme, niektorí výrobcovia totiž ich nevracajú späť do oleja. Ďalšia vec, ktorú treba sledovať pri kúpe ľanového oleja je, aby bol skladovaný v chladničke a v tmavej flaši- na svetle a v teple totiž dôjde k rýchlej oxidácii a tým k znehodnoteniu.

Ľanové semienka môžeme pridať do šalátov, chleba alebo pečiva, prípadne ako ozdobu na husté krémové polievky. Môžu sa jesť aj osamote, no dôležité je ich dôkladne požut. Určite odporúčam vyskúšať aj ľanové tyčinky, ktoré si viete veľmi jednoducho doma vyrobiť.

Ľanovky

Chlieb je jedným z našich základných potravín. Niekto si bez neho nevie predstaviť raňajky, iný večeru.

V dávnych časoch to tvorilo aj samostatné jedlo, keď ľudia nemali čo jesť. Dnes je v hypermarketoch obrovský výber chleba, minimálne 20 druhov sa nám núka, aby sme ho zobrali. A to sme ešte nehovorili o pečive, biely rožok, grahamový, viaczrnný, multicereálny, tmavý... kto sa má v tom orientovať? Čo vlastne tieto vedecké názvy v sebe skrývajú? Ja vám to prezradím: v 99,9% prípadoch BIELU múku. Nejdem sa o nej tentokrát rozpisovať, to som už spravila v predchádzajúcich článkoch.

Chcem podotknúť len na to, že je úplne zbytočné platiť 5násobnú cenu za nejaký viaczrnný rožok, keď v podstate má také isté zloženie ako biely za 5 centov. Žiaľ, v tomto prípade neplatí, že za vyššiu cenu získavame aj vyššiu kvalitu. Nechcem robiť reklamu, no myslím si, že kto sa o to trošku zaujíma, nebude preňho prekvapením, keď poviem, že jediný 100%ne celozrnný chlieb na slovenskom trhu je Slatinský. Za celozrnný sa nemôže označiť chlieb, ktorý nemá aspoň 70% celozrnnej múky v sebe. Treba dôsledne čítať aj v tomto prípade etiketu - jasné, v prípade balených chlebov je to jednoduché, no ale čo chlebíky a pečivo, ktoré sú voľne vyložené na regáloch? Keď máme šťastie, nájdeme zoznam pečiva a jeho zloženie zavesené niekde v tom oddelení, v horšom prípade si ho treba vypýtať od personálu. Avšak ochota na ich strane nemusí byť - dajú vám 50stranný dokument a nech sa páči, nájdite si, čo hľadáte.

Výhodou balených chlebov je aj to, že môžeme odsledovať, čo všetko väčšina výrobcov pridáva do cesta na chlieb: väčšinou im nestačí múka, voda, droždie a soľ, pre dobro spotrebiteľa sa tam nájdu aj tzv. múku vylepšujúce látky, napr. benzoylperoxid (používa sa pri výrobe krémov na akné, do farieb na vlasy). V pekárenstve je celkovo povolených 100 aditív. Aby sa napr. cesto nelepilo, pridávajú lecitín a kyselinu askorbovú. Trvanlivé celozrnné chleby obsahujú konzervačné látky, ktoré zabraňujú splesniveniu, napr. kyselinu sorbovú (na potkanoch spôsobila nádory v žalúdku).

Je pravda, že kupovať ražný alebo špaldový chlieb je určite lepšie ako ten konzumný pšeničný, avšak aj v tomto prípade platí, že chleby sú väčšinou pripravované z bielej múky. V obchodoch so zdravou výživou určite nájdete aj ich celozrnných kvalitnejších kolegov, avšak za omnoho vyššiu cenu. Tak prečo neskúsiť upiecť chlieb doma? Je to úplne jednoduché: potrebujete k tomu kvalitnú múku, droždie (v lepšom prípade kvások - ale o tomto neskôr), vodu, soľ, možno nejaké olejnaté semiačka a dve silné ruky. No a rúru som zabudla. Myslím, že väčšina gazdiniek tieto suroviny máva bežne doma.

A teraz sa trošku vrátim ku kvásku, ktorá sa v poslednom období opätovne teší čoraz väčšej sláve. Tento živý „tvor“ je veľmi citlivý a treba sa oňho starať, aby prežil a obohacoval náš každodenný chlieb cennými baktériami. V bežných obchodoch kváskový chlieb sa vôbec nedá kúpiť, jedine v Tescu som objavila taký balený ražný - ale aj ten obsahuje droždie. A prečo? Lebo pripraviť kváskový chlieb trvá aj 2 dni. Nestačí vymiesiť cesto, nechať ho za hodinu vykysnúť a upiecť chlieb. Je to trošku zložitejšie, ale ten výsledný efekt určite stojí za to.

Mnoho ľudí tvrdí, že bez cukru sa žiť nedá. Čiastočne majú pravdu, avšak dôležité je, o aké cukry ide. V poslednom storočí rapídne narástla spotreba cukru na celom svete. Veď sa len pozrime na svoj deň: ráno kávička/čaj s cukrom, nejaké zapekané musli, biely chlieb s nátierkou alebo sladké pečivo. Na desiatu ochutený jogurtový nápoj alebo Mars tyčinka. Po obede si ako dezert dáme malý zákusok. Na olovrant v lepšom prípade ovocie, v horšom zase nejaká sladkosť. A čo večerné prejedanie sa pred telkou? Rozhodne to nášmu telu neprospeje. Kým v roku 1900 človek za rok spotreboval 40 kg cukru, v roku 2009 už 81 kg- teda 225 g cukru denne. Je to viac ako 100 kockových cukrov za deň! Významne k tomu prispeli svetové vojny, keď výživnej stravy bolo nedostatok, pričom cukor sa dal ľahko a lacno vyrobiť a predstavoval zdroj energie.

Dovolím si tvrdiť, že biely rafinovaný cukor je toxín. Môže sa to mnohým ľuďom zdať extrémne, ale naše telo pri nedostatku jednoduchých cukrov reaguje veľmi podobne, ako keď drogujúci človek nemá k dispozícií svoju potrebnú dávku. Pokazí sa nám nálada, sme nervózni, náhle nám klesne hladina cukru v krvi a je nám na odpadnutie, trasieme sa. Toto som ja všetko prežívala v niektorých chvíľach, keď som nemala pri sebe nejakú sladkosť.

Najhoršie je, že cukor sa už dnes nachádza úplne všade- nie len v koláčoch, cukríkoch a keksoch, ale aj v mliečnych výrobkoch, horčici, kečupu, dokonca aj v šunke a ďalších mäsových výrobkoch (tam sa skrýva pod názvom dextróza).

Cukry môžeme členiť na jednoduché (monosacharidy)- sem patrí glukóza, fruktóza a dextróza a zložené sacharidy (napr. biely cukor, ktorý tvorí 50% fruktózy a 50% glukózy alebo glukózovo-fruktózový sirup). Poďme sa pozrieť na účinky týchto jednoduchých cukrov. Mnoho z nás si myslí, že fruktóza je zdravá náhrada cukru, veď aj v ovocí sa nachádza, aj na poličkách obchodov zdravej výživy ich môžeme nájsť. Ide o veľký omyl! Kým v ovocí je okrem fruktózy aj veľké množstvo iných látok, ktoré na seba fruktózu viažu a tým neutralizujú jeho negatívne účinky, v prášku sa nenachádzajú. A aké riziko v sebe skrýva konzumácia fruktózy? Síce nám nezvyšuje hladinu cukru v krvi, putuje rovno do pečene, pretože iba tento orgán má predispozície na jej spracovanie. Tým pádom poškodzuje pečeň obdobne ako napríklad alkohol.  Ďalšou obrovskou nevýhodou fruktózy je, že vypína systém, ktorý kontroluje pocit nasýtenia v žalúdku a tým prispieva k zvyšovaniu hmotnosti. Môžeme teda zjednodušene povedať, že konzumácia fruktózy je vlastne konzumácia tuku.

Glukóza je druh energie, na ktorej dokážeme fungovať. Každá naša bunka ju totiž používa ako zdroj energie, teda je spracovaná každým našim orgánom a len cca 20 % pečeňou. Z toho vyplýva, že glukóza je omnoho menšie zlo než fruktóza.

Stačilo teórie, poďme sa teda pozrieť, čo všetko nám ponúka trh ako náhradu cukru:

Varíme zdravo a chutne-časť 4.

 Zobudíte sa aj vy každé ráno s tým, že rozmýšľate, aké dobré raňajky svojmu drobcovi opäť pripravíte?

Dojčatá sú na tom najlepšie, mama pristaví zásobáreň mliečka alebo fľašku s materským/umelým mliekom a raňajky sú na svete 🙂

Čo však s krpčekmi a staršími deťmi, ktoré už majú nejaký ten zúbok a ktorým už iba mliečko nestačí? Raňajky sú základom celého dňa. Na to, aby taký človiečik dokázal plnohodnotne, vnímavo a čulo spoznávať svet či sa sústrediť pri hrách alebo učení, potrebuje telo správne nakopnúť. A o to sa postarajú práve raňajky. „Ukradnem“ si zopár dôležitých faktov od jednej výživovej poradkyne.

Máte pochybnosti o tom, či sú raňajky vôbec potrebné k naštartovaniu do nového dňa?

Ak raňajky vynecháte, nedodáte telu potrebné stavebné látky a energiu. Zároveň tým znížite hladinu cukru v krvi, čo je príčinou túžby organizmu po jednoduchých karbohydrátoch. Takže neváhajte a začnite čo najskôr raňajkovať! Nemusíte hneď v prvý deň skonzumovať kompletné raňajky. Začnite postupne. Napríklad jedným prírodným jogurtom, neskôr si k nemu pridajte kúsok ovocia, potom aj trošku ovsených vločiek... a ani sa nenazdáte, budete pravidelne a zdravo raňajkovať.

Varíme zdravo a chutne-časť 2.

Určite to každá z nás pozná. S otázkou "Čo dnes varíte na obed?" sa tu stretávame denne. Priznám sa, sama sa niekedy dostanem do stavu, kedy mám pocit, že som už asi všetko vyskúšala. 

Ako vo väčšine domacností na Slovensku, ani v tej našej to nie je inak a polievka patrí na náš každodenný stôl. 

Je vôbec polievka nutná? 

Polievky sú v našom jedálničku od nepamäti, varili ich generácie pred nami. Do určitého veku som polievky veľmi neobľubovala, asi to bolo spôsobené polievkami, ktoré som jedávala v školských jedálňach. Bohviečo to nebolo, pamätám si niektoré ešte dodnes. Ako vo veľa iných veciach, aj tu príchod mojich detí na svet zmenil aj môj pohľad a názor na ne. Dozvedela som sa napríklad, že polievka je pri najdôležitejšom jedle dňa dôležitá, pretože pripraví žalúdok na dobré travenie. Čím, to je presne neviem, ale že sú zdravé, o tom nepochybujem 🙂

Časy, kedy sa varili polievky hlavne z mrkvy, petržlenu, zeleru, kalerábu či šošovice sú dávno za nami. Dnes už naozaj nie je problém vykúzliť úžasnú polievku spojenúm rôznych aj netradičných alebo nie klasických potravín. 

Ako môžeme pripraviť chutnú a zaujímavú polievku plnú vitamínov a energie? 

Väčšina z nás je presvedčená, že vieme variť zdravo. Pravidelne vám preto budeme prinášať zoznam chutných a zdravých receptov. Vždy koncom pracovného týždňa, aby ste si stihli naplánovať víkendové varenie. Tentokrát sme pripravili 8 receptov na hlavné jedlá, polievku i dezerty.

Čo je definícia alebo kritérium zdravého varenia? 

Čoraz častejšie sa ako rodičia stretávame s pojmami ako atopicky ekzém, potravinová intolerancia a alergia. Svoju úlohu pri týchto problémoch tvoria naše gény a prostredie, v ktorom žijeme. Ale vačšina rodičov už v dnešnej dobe vie, že za tieto problémy je priamo zodpovedná aj strava, ktorú denne jeme my aj naše deti.

Vystihnúť sa to dá zmenou citátu „Láska ide cez žalúdok" na vetu „Zdravie ide cez žalúdok.“ Alebo ešte výstižnejšie: „Sme to, čo jeme“.

V prvom rade to má byť strava a nápoje, ktoré zabezpečujú zdravú výživu. Zelenina, ovocie, orechy, obilniny, strukoviny, mäso, mlieko, mliečne výrobky a vajcia. Dôležite je, aby bola naša strava vyvážená a bohatá na primerané množstvo vitamínov, minerálov, uhľohydrátov, bielkovín, vlákniny, stopových prvkov a vody.

Ako toto všetko dosiahnuť? Čo nášmu organizmu robí dobre a čo nie?

V rámci terapie spracovania traumy z minulosti som dostala za úlohu napísať list otcovi a tak mu povedať, čo som nestihla... bolo to pre mňa ťažké, pretože vďaka okolnostiam a možno aj mojej tvrdohlavosti toho bolo veru dosť... nechcem tu kopírovať všetko, čo som písala, iba chcem povedať vám ostatným, ako som zmeškala niečo dôležité vo svojom živote, čo už nemôžem zmeniť... možno sa aj vy zamyslíte a zistíte, že máte vo svojom okolí človeka, ktorému potrebujete niečo povedať skôr, ako sa vaše cesty navždy rozídu... urobte to... lebo potom to bolí o to viac... a skúste ma nesúdiť... niekedy sa proste nedá...

Oci,

píšem Ti, aby som Ti povedala to, čo som nestihla povedať osobne. Spoznala som Ťa v šestnástich rokoch a musím Ti povedať, že to bolo pre mňa sklamanie... Mala som vysnívaného princa a stretla som gazdu... Žil si so svojou novou rodinou v malom domčeku s veľkou záhradou, choval si všetko, čo sa dalo... pamätám si na kozu – kamzíka, ktorú sme vždy dávali dolu z nejakej strechy, na havkáča Zoru, prasiatka, ovce, kačky, sliepky, zajacov, holubov, kuny... čo som len chcela, všetko si mal... a ja som to nechápala... bola som vychovávaná inak a aj sme s mamou žili v iných podmienkach... ale postupne sa mi to zapáčilo a zvykla som si na pranie v potoku, latrínu v záhrade, zabíjačku a všetko to okolo domu... Rada som k vám chodila na návštevy a bolo to všetko fajn... Tvoja manželka ma vzala ako svoju a nikdy som necítila, že by robila rozdiely... za to si ju dodnes veľmi vážim... Ty si mal zvláštnu povahu... síce si mal heslo, že pokiaľ nepomôžeš, tak zle neurobíš, ale svojím pitím si zle narobil veľakrát... a potom sa kričalo a vzduchom lietali aj “pohlavné orgány“... proste toto bola Tvoja druhá črta... pamätám si, ako išiel od vás Peťo z prvej návštevy... predýchaval to ešte pár dní... nezvyknutý na krik... a potom, keď si sa mu vyhrážal, že Ti musí tykať a hovoriť Jožo, lebo inak mu budeš hovoriť ko..t, tak to ho už úplne položilo (a pamätáš, že si to aj splnil!) Napriek tomu, keď sa nepilo a nekričalo, bolo super... keď sme ako decká dospeli a založili si rodiny, akosi sa tie nitky popretŕhali... dokopy to dali zase až vnúčatá... keď sme došli prvýkrát s malým, už si bol iný, poznačený chorobou, ale na druhej strane aj abstinovaním... a ja som dostala prvé vnuknutie, že by sme mali dať, Šaňka pokrstiť ešte tento rok, lebo budúci môže byť neskoro... krstili sme v novembri 2010 a Ty si si neodpustil rypnúť do kňaza pred kostolom, čo sa tam hrá na Batmana... No celý Ty... A potom prišli Vianoce... stretli sme sa u vás skoro všetci a bolo fajn... Šani lozil po Tebe, ťahal Ťa za fúzy a Ty si ho nechal... a vo mne niečo zase kričalo “Foť to, foť to, toto už nebude...“ nepočúvala som... bola som lenivá ísť do chodby pre foťák a ospravedlňovala som sa sama pred sebou, že je nás tam dosť a nebudem sa pretláčať atď... keď sme sa lúčili, strašne si ma stisol... mala som pocit, že sme jedno telo a jedno srdce a vedela som... ďalšie varovanie... šli sme v aute domov a ja som nad tým premýšľala... z myšlienok ma vytrhol Peťov hlas. Mal som taký pocit, akoby sa tatko lúčil... Tak teda nielen mne sa tak zdalo... v noci vola brat... skolaboval si, vzali Ťa do nemocnice... a stále som verila, že všetky znamenia sú len tak... len akože, pretože tam hore sa niekto nudí... neboli... prehupol sa január... boli sme v nemocnici, čakal si na vyjadrenie lekárov... dávali si načas a nakoniec rozhodli... metastázu treba skúsiť z hlavy vybrať... no, vybrali... boli sme za Tebou, ležal si a nevnímal si... dve diery v hlave, jednu v hrudi... kosť a koža... kanyla v nohe, lebo v ruke už nebolo kam... a ja som nevedela, čo robiť, čo povedať... stáli sme tam a počúvali sestru, ktorá každých 15 minút vybehla z kukane a vrešťala „Pán M., máte tu návštevu, venujte sa im, nespite!!!“ A mala som chuť ju zdrapiť a tresknúť z okna... alebo ju rovno poslať do pi.e... (žeby som to zdedila po Tebe?) keď sme odchádzali sklonila som sa k Tebe a Ty si mi niečo povedal... sľúbila som Ti, že zase prídeme... cestou domou sa mi v hlave rozležala veta „Maj sa mi tu dobre, moja.“... to bolo to, čo si povedal, Ty si sa rozlúčil, žiadne nabudúce nebude... a ja som Ti nepovedala to dôležité, že Ťa ľúbim... Peťo bol zlatý, že otočí auto... spanikárila som, ako otočí??? Ak ho otočí, tak mi tato zomrie, veď sa rozlúčil, už sa neuvidíme... stále vo mne niečo bojovalo... aj nasledujúce dni... bolo to strašné, oci... na jednej strane som sa chcela rozbehnúť za Tebou a povedať Ti, že ťa ľúbim... na druhej strane som sedela v kresle a triasla som sa od strachu, že ak to urobím, tak zomrieš, keď budem stáť pred dverami nemocničnej  izby... a že Ťa vlastne ja svojou návštevou zabijem... Pamätám si to, akoby to bolo dnes... Mali sme ísť za Tebou v utorok... z nedele na pondelok sa mi snívalo, že som Ťa videla odchádzať... šiel si pešo niekam preč a ani si sa neobzrel... celý pondelok som bola ako na tŕňoch... niečo sa musí stať... niečo... už sa predsa neuvidíme a zajtra máme ísť do nemocnice... bolo to také silné, že mi bolo zle... Večer o pol šiestej zvonil mobil... vedela som... ani som sa nemusela pozerať a bolo mi jasné, lebo sa mi zrazu uľavilo... volal brat... zomrel si sám, 24.1.2011 - 15 minút potom, čo odišla Tvoja manželka po skončení návštev... a ja Ti už nikdy nepoviem, že Ťa ľúbim... pokazila som to... celý čas, čo Ťa poznám, som sa snažila držať trošku bokom, pretože si mal novú rodinu a nechcela som sa priveľmi miešať... a teraz sa mi to vypomstilo, myslela som, že mám času dosť, teda nie dosť, ale aspoň toho pol roka, čo dávali lekári... boli to necelé 3 týždne... ale aj to je dosť dlhá doba na jedno ĽÚBIM ŤA...

Oci, neviem, kde teraz si... ale dúfam, že sa tam máš dobre... chcem Ti povedať, že Ťa ľúbim... a ešte niečo... oci, prepánajána, čo budeme robiť? Veď ja som úplne rovnaká, ako Ty... máme starý dom, latrínu, záhradu, na jar pribudnú ovečky a určite aj iné zvieratá... a Šaňko chce havkáča... a stále nadávam, ako opitý námorník (pamätáš, kedysi si mi to povedal), keď ma naštvú... a nie som princezná, som gazdiná... robím kompóty a džemy, pečiem chlieb... a na veľa vecí sa ešte len chystám... som ako Ty... telom aj dušou... dúfam, že budeš na mňa pyšný... a bolo mi cťou mať takého otca... ľúbila som ťa, ľúbim ťa a vždy ťa budem ľúbiť... “tvoja“ (presne tak, ako si ma volal)

Môjmu tatinovi  1953 - 2011

Nedávno som absolvovala pracovnú, celosvetovú videokonferenciu, ktorá začínala otázkou o novoročných predsavzatiach. Na tejto konferencií sa zúčastnilo asi 500 ľudí z celého sveta a odpovede na otázku boli formulovaná do tkz. "poll"- to znamená, že nám dali na výber asi zo 6tich možností, ktoré boli formulované či už ako pracovné, alebo aj súkromné ciele a mali sme si vybrať jednu možnosť, ktorá sa zhoduje s tým naším predsavzatím. No a odpoveď, ktorá "vyhrala", cieľ, ktorý si najčastejšie ľudia z našej firmy tohto roku na Silvestra dali, nebol pracovný. A bol aj celkom prekvapivo- neprekvapivý. Najviac chceme schudnúť, resp. začať sa lepšie stravovať a viac sa hýbať. To, že ako, sme už ďalej nerozoberali, lebo agenda pokračovala pracovnými témami. 

V každom prípade, ak ste si otvorili Koníkovské fórum pred Silvestrom, alebo tesne po ňom, tak sa to tam priam "hemžilo" novými, alebo aj obnovenými staršími diskusiami "Chcem schudnúť". Poviete si, nič neprekvapivé. Veď koľko z nás sa o to stále pokúša a nie je lepší čas na začiatok takéhoto cieľa ako nový rok. Podstatné je však, ako to chceme dosiahnuť. A tu už nastáva ten zádrhel. Väčšina z nás túži po nejakom zázračnom prútiku, či recepte, ako na to. A tie z nás, ktoré sme v živote vyskúšali už naozaj takmer všetko, tak vieme, že čarovný prútik neexistuje. Opakujem NEEXISTUJE. 🙂 Prepáčte, ak je to príliš tvrdé, ale je to proste tak. 

Začala by som tabletkami. Ak si prečítate moje niektoré statusy, alebo príspevky do "tabletky na chudnutie" diskusií, pochopíte, že som úplný odporca týchto produktov. A prečo im neverím. Z celkom racionálnych dôvodov. V prvom rade som chemička a mám vyštudovanú STU- Fakultu Chemickej a Potravinárskej technológie, so zameraním sa na "potraviny", bližšia cca špecifikácia bioinžinierstvo. Takže myslím si, že mám celkom slušný prehľad aj o tom, ako funguje aj naše telo, z hľadiska biochémie a metabolických procesov. Ďalej som 14 rokov pracovala vo farmaceutických firmách. Jedna dokonca vyvinula a propagovala aj "liek" na schudnutie. Tento produkt bol však veľmi skoro stiahnutý z trhu vzhľadom na jeho nežiadúce účinky, ktoré dokonca spôsobili aj niekoľko úmrtí (nie na Slovensku). Zloženie, ako aj takzvaný mechanizmus účinku som mala riadne naštudovaný, takže keď po nás prišli ďaľšie firmy s podobným mechanizmom, vedela som, že je len otázkou času, kedy aj tieto budú z trhu stiahnuté. A tak sa aj stalo. Väčšina všetkých liekov na schudnutie bola doteraz stiahnutá a legálne sa nepredáva. Takže ak máte momentálne Adipex, sibutramín, či čokoľvek iné, obsahujúce tieto látky, máte ich z nelegálneho internetového predaja a podporujete čierny trh. Horšie je však to, že mnohé, na internete predávané produkty, sú propagované ako "čisto prírodné látky", hoci "prírodu" toto teda nikdy nevidelo. Takže napr. "Slimming Coffee", narvatá sibutramínom a ešte niečím totálne škodlivým, budí dojem, že pijete "kávu". Ale pravda je niekde inde a zarábate si tak na riadne zdravotné problémy do budúcnosti. No a čo sa týka produktov typu "čili", "kofeín", či extrakty z bylín "Mayov", či iných "kmeňov", kde boli ľudia zaručene štíhli. Tak toto je naozaj už len na pousmiatie. Pokiaľ pracujete vo farma brandži, tak je vám jasné, že keby toto naozaj bolo terapeuticky účinné - nie len placebo efekt, tak by to už dávno vlastnila farmaceutická firma, bolo by to registrované ako liek a nie ako výživový doplnok a ten, kto by to vymyslel, či vlastnil, by už pravdepodobne mal aj Nobelovu cenu, lebo by vyriešil najväčšiu pliagu ľudstva a to je obezita... Znamená to však to, že výživové doplnky vobec nefungujú? Neznamená. Placebo efekt bol významným objavom a znamená to, že "tvoja viera ťa vylieči". Čo sa využíva aj v medicíne a v rôznych typoch terapii.funguje však len v určitom precente, samozrejme. Ďalej, ak ľudia berú výživové doplnky na chudnutie, veľa krát k tomu aj upravia stravu a pridajú pohyb, takže v konečnom dôsledku schudnú z toho. Ale je im akosi prirodzenejšie povedať, schudol som z čili tabletky, ako z toho, že sa začal inak stravovať. 

Čo sa týka diét. Nechcem sa tu veľmi rozpisovať, lebo si stačí hodiť do Googlu a vyjde vám asi milión rôznych typov. Aj to je na usmiatie. Príčinou, prečo ich je toľko je v prvom rade to, že asi nefungujú. Lebo keby bola jedna zaručená, tak by asi nebolo treba ďalšie. Veď sa pozrime na seba, koľko sme ich v živote už držali- kedysi dávno bola moderná vajíčková, zemiaková,  ryžová, hroznová, banánová.. Pamätám si ešte diétu Elizabeth Taylor (tá mala jednu veľmi zaujímavú vec- neskôr sa zmienim). Potom prišli iné ako Atkinsonova, delená, mliečna, atď.. V súčasnosti beží Dukanova, 90 dňová, 14dňová, 60dňová.. Alebo sa stravujeme podľa Veselého, či Mačingovej, Skybovej, Kořinkovej... Atď. No menovala by som to tu až do rána bieleho. Či tieto diéty fungujú - no vyskúšala som ich asi všetky. 🙂 Mám totiž 44 rokov, rodila som prvý krát ako 22 ročná, takže času na experimenty bolo dosť. Mnohé z nich fungovali. Naozaj. Schudla som. Ale stále som sa tešila, kedy sa proste skončia. No a keď sa skončili, ešte som sa chvíľu, možno aj niekoľko mesiacov, vytešovala, že naspäť nepriberám. Ale návrat do starých koľají bol s jasným výsledkom. Pomaly, postupne a niekedy fakt nenápadne, som to všetko mala naspäť. 

Aj ja som si dala predsavzatie, že chcem mať pekné a štíhle telo. Takže len tak to nepojde. A na akú "diétu" som sa teda dala? Podotýkam, že pri výške 174cm, mám momentálne konfekčnú veľkosť medzi 36-38, s cieľom ísť na veľkosť 36. Mám 44rokov. Takže moja diéta, či strava, sa volá "moja". A tá funguje zaručene. Z toho množstva diét, režimov, či kúr, si musíme vybrať to, čo funguje na NÁS. Ale nielen na chvíľu. Musí to byť NAVŽDY. A keďže sme jedineční, budeme sa musieť zmieriť s tým, že naše jedálničky budú jedinečné. Samozrejme, inšpirácia je doležitá. Teória je nápomocná. Ale prax- tá môže byť totálne iná. A ako to chodí v praxi s chudnutím? No možno asi tak, ako keď sa človek niečo učí. Ako keď sa učíme chodiť- niekto pri nás chvíľu možno stojí. Niekoľkokrát spadneme. Ale potom si nájdeme ten svoj vlastný štýl. Takže aký je vlastne ten môj? Starý známy princíp- ak chce človek schudnúť, musí niečo zmeniť a musí sa hýbať. Jem menej sladkého, nejem prílohy - resp.nie zemiaky, ryžu, ale len veľa zeleniny. Obmedzujem všetko biele pečivo, chlieb. Jem jogurty, mlieko, mäso, ovocie a spomínanú zeleninu. A stravujem sa pravidlne- raňajky, desiata, obed, olovrant, večera. A behám. Každý deň. Za týždeň cca 50-70 km. A čo som si zobrala z diéty Elizabeth Taylor? Že raz za čas si naplánujem, že si dám proste všetko. Bez obmedzenia. Tak sa možem tešiť na rodinnú oslavu, zákusok, čo radi pečieme, alebo trhové špecialitky. 🙂 Ale je to plánované a vedomé. A že je môj režim vlastne jednoduchý a jeho všeobecné princípy známe? Áno je. Len si to treba v hlave uložiť, že takto to je proste na stálo.

Takže držím nám/vám všetkým palce na ceste po predsavzatí, ktoré sa už nemusí opakovať. Lebo bude s nami už navždy. 

Žena na materskej: ráno vstane o 5. ak má šťastie tak o 7mej.nevyští sa ,zuby neumyje, neosprchuje a poj ho robiť mlieko alebo raňajky pre drobca, prípadne pre milého.. ak stihne pobehá sanitu, ak prcek vreští, tak aj s ním..prebalí, prezlečie, pomojká, ak stihne niečo zobne. Postaví na polievku, uprace kuchyňu, zasa nakŕmi, prebalí, dá prať, ožehlí, poskladá. Uvarí hlavné jedlo: jedno pre drobca, druhé pre milého a tretie pre seba, lebo musí držať diétu aby sa páčila chlapovi.. Zasa nakŕmi, prebalí, uprace kuchyňu, v stoji niečo zobne povešá prádlo, povysáva, umyje zem – všade sú omrvinky, lebo deti a muži nevedia jesť ako my ženy.. Však samo sa asi uprace. Učeše sa, ak stíha namaluje. Oblečie dieťa von, pri tom sa 3 krát spotí. Urobí nákup, vlečie ho v jednej ruke, v druhej vreštiace dieťa, lebo nechce ísť domov, v treťej ruke kabela, keďže tretia nie je, tak tašku cez plece. Tašku s nákupom hodí do chodby, treba prcka prezliecť, prebaliť, nakŕmiť a dať spať.100 krát vylezie z postele , náramná haluz. Potom odpadne a poď ho vyložiť nákup, upratať kuchyňu, záchod, kúpeľňu. ak stihne sa osprchuje, ak nie hold smola aj zajtra je deň. Príde chlap z roboty, jemu teba naložiť jesť, umyť to, pozbierať po ňom špinavé handry prípadne skontrolovať šatník či mu tám náhodou niečo špinavé zhužvané do gule nepriletelo. ak by to neurobila, podľa neho neperie, prípadne celé dni nič nerobí............a je toho toľko, ešte že nemá psa a 10 detí... : okná umývať, chodbu v baráku, na úrady a poštu behať, min. 2 hodiny sa venovať detským hrám, pár krát ešte prebalí, dieťa okúpe a nakŕmi, pomasíruje zdochnutého partnera, urobí večeru (chlieb s niečím sa neráta) hodinu uspáva prcka... a po mesiaci zistí, že že má fuňu jak za komáčov nechty na nohách dlhé jak gélové, kruhy pod očami nezakryjú ani korektory, vlasy ako ošťatá metla, vyrastené 3 cm po poslednom odfarbení, diery v ušiach zarastené, boh vie kde aj náušnice sú..........................ale naše deti milujeme aj keby čo bolo a šťastná tá , ktorej má kto pomôcť aspoň raz v týždni.......

Biela

tu
vo vybielenej miestnosti
biela mama
pečie chlieb

vidíš ako sa otvárajú
dlane
ako sa deň
odráža v dúhovke oka

a tvoja mama
modrooká
odháňa z bielej sivú
odháňa zimu
deň dozrieva
mlieko sa vlieva k chlebu –

po dúškoch
k namieseným brehom

tu doma
zem
preráža snehom.

* * *

Maľujem ti
za oči
svoje obrazy

úsmevy
čo sa
ľahko stratia

Čo sa z nich odrazí

vpletiem medzi prsty

aby bolo nití

(keby si
zabudol cítiť)

na teplé svetre
na objatia

* * *

najviac sa bojím
kvitnutia

že moje telo
ľahko spáliš
ako čerešňové drevo

oheň sa vyšplhá
po vetre
červený a rozpálený

jazyk ma utíši
neznámym jazykom

budem sa
dívať zhora
ako zhorím
do t(e)la