Blíži sa Valentín a to okrem šialene sladkých reklám v telke a nadbytku plyšových srdiečok a lacných čokolád v obchodoch znamená, že by sme sa mali akosi viac ľúbiť.

My sa teda máme radi stále, vyľúbili sme si aj toho nášho miničloveka, ale Valentína nejako zvlášť nesilíme. Reštaurácie sú vtedy plné, wellness "jakbysmet", kvetinárstva večer vyplienené, a tak si radšej vybehneme len tak niekam na prechádzku.

No ale dať si dobrú večeru pri sviečkach, keď M. uložíme do postieľky, to neznie vôbec zle.

A aby to malo skutočné grády, treba takú večeru zakončiť sladkým dezertom.

V najbližšej dobe vám teda ponúknem inšpirácie na dezerty jednoduché na prípravu, ale neskutočne chutné. A aby ste nehundrali, že máte novoročné predsavzatia, budú v množsve akurát tak pre dvoch, aby ste na druhý deň nechodili vyjedať zásoby z chladničky 🙂

Táto panna cotta je fakt vynikajúca, sladkú chuť bielej čokolády vyvažuje kyslastá chuť malín a celé to neskutočne ladí. Ak ju vyskúšate, iste so mnou budete súhlasiť.

“Ach, vy dnesne maminy

vymyslate terminy.

Kto uz pocul taku hlupost -

ze vraj separacna uzkost?”

Tiez som tomu neverila,

kym neprisla zrazu chvila,

Mak, mak, mak.... K tomu citrónova príchuť a povestné nebíčko v papuľke je na svete 😊

Do nedávna by som po maku veru nesiahla ale pri predstave takejto kombinácie ma premohla zvedavosť, či ozaj bude mak môj nepriateľ na veky. Nestalo sa a odteraz sme najlepšími priateľmi 👌  Tak ak nemáte k maku blízky vzťah, odporúčam vyskúšať tieto muffiny, ktoré vás presvedčia o jeho výbornej chuti.

Muffinky sú nadýchané a veľmi šťavnaté👍

Potrebné suroviny:

• 2 hrnčeky polohrubej múky
• 1 hrnček krištáľoveho cukru
• 1 hrnček oleja
• 1 hrnček mlieka
• 1 hrnček nemletého maku
• 3 vajcia
• 1 balík prášku do pečiva
• Šťavu z jedného citróna aj jeho kôru

Postup:

Od prvého februára sa spolu s poplatkom za epidál ruší aj poplatok za prítomnosť otca pri pôrode. Je to rozhodnutie vedúce k polemike. Na jednej strane samozrejme súhlasím s právom otecka byť pri narodení jeho potomka. Na druhej strane uvažujem, či je to nevyhnutné pre poskytnutie zdravotnej starostlivosti mamičke a dieťatku. Na čo som však naozaj zvedavá je, ako s novými pravidlami popasujú nemocnice.

Minulý rok mala sprievodnú osobu, napríklad otecka, pri pôrode asi trištvrtina žien. Ak vezmeme v úvahu, že na Slovensku sa ročne narodí v priemere 50 000 detí a táto „služba“ doteraz stála asi 10 – 35 €, nemocnice tak prídu cca o 375 tisíc – 1,3 milióna €. Rozmýšľam či a ako si tento poplatok nemocnice budú chcieť kompenzovať.

Pevne verím, že sa neobjavia nové úhrady – napríklad za požičanie nemocničného odevu alebo za nemocničný kurz prípravy otca na prítomnosť na sále? 

viac na www.aporodna.sk 

Do novoročnej súťaže v skupine Čisté zuby sa nekazia sa zapojilo neuveriteľných 104 žien z Modrého Koníka, a to tak, že mi napísali svoje predsavzatia, či lepšie povedané ciele, na rok 2018. Začítala som sa do vašich snov, túžob a plánov a aj keď to asi nie je dostatočne veľká vzorka žien na to, aby bola reprezentatívna, rozhodla som sa zosumarizovať, čo ste si na tento rok zaumienili. Dáva mi to určitý obraz o tom, po čom najčastejšie piští srdce návštevníčky, ak nie Modrého Koníka, tak aspoň mojej skupiny. 

Niektoré z vás uviedli ciele tri, no mnohé i viac než toľko a tak som získala zaujímavé výsledky. Zrátala som ich podľa zamerania a všetky potom zoskupila do piatich skupín, ktoré odrážajú rebríček vašich hodnôt. Stotožňujete sa s ním aj vy? 

Mne sa zdá byť to poradie až idylické. Poďme sa teda pozrieť na jednotlivé kategórie zblízka.

Nie je to len fráza a najviac to vedia tí, ktorým chýba, že zdravie je zo všetkého najdôležitejšie. Viac ako polovica všetkých žien, ktoré sa zapojili do "ankety", nie je spokojných so svojou váhou. 53 z vás plánuje tento rok zhodiť a pravidelne sa hýbať a 3 ženy by si zas priali nejaký ten tuk nabrať. V odpovediach zaznelo pravidelné cvičenie, prechádzky, turistika, beh, fitko, jóga alebo plávanie. No pár chytrých si prialo schudnúť bez námahy. Ach, keby tak šlo poslať kilá cez wifi... 

S úpravou váhy úzko súvisí aj úprava životosprávy a tak každá piata žena uviedla, že plánuje zdravšie jesť, chodievať skôr spať, prestať fajčiť, chodiť pravidelne na lekárske prehliadky alebo podstúpiť odkladanú operáciu kŕčových žíl. Šesť z vás sa rozhodlo poctivo dodržiavať pitný režim. Záväzok starať sa lepšie o svoj chrup či zúbky svojho dieťaťa si dalo 9 zo 104 žien. 

Odpovedí na tému zdravia bolo najviac a tak zaslúžene zaujalo prvé miesto. 

Aktualizácia: recenzie žien, ktoré testovali balík kozmetiky a výživových doplnkov z dm drogerie markt nájdete vo fóre tu. 

---

Mamičky, sme veľmi radi, že vám môžeme opäť priniesť sériu testovaní s vašou najobľúbenejšou drogériou - dm drogerie markt.  Postarajte sa o krásu a pohodlie pokožky vašej rodiny, potešte sa kozmetickou vychytávkou a doprajte si voňavú a blahodárnu starostlivoť každý deň v roku značkami overenej kvality ako Balea, alverde, babylove a mnoho ďalších.

Čo testujeme

Pre krásu:

Balea Med Ultra Sensitive denný krém –  s obsahom alantoínu a pantenolom je vhodný pre potreby vystresovanej a podráždenej pokožky. Jemné ošetrujúce zloženie dodá vašej pleti hydratáciu bez zaťaženia a nepríjemných pocitov.

Mami, aku taktiku,

nasla si si v sociku,

aby si to vsetko dala

a cas na nas este mala?

Ako tolke pradla kopy,

vyprala si v Romo kombi?

Fázy smútku  

V živote nastávajú často situácie, ktoré sa nám nehodia. Je dobré vedieť, že človek na ťažké, smutné či osudové zmeny reaguje zvyčajne určitým konkrétnym spôsobom. Ak sa teda vo vašom živote niečo zmení k horšiemu, počítajte s tým, že bude nasledovať pomerne predvídateľný sled reakcií.

Fázy smútku sa vypuklo a jasne prejavia najmä v osudových situáciách, ako napríklad:

• Úmrtie blízkeho.
• Zistenie, že vy, alebo niekto z vašich blízkych má nevyliečiteľnú chorobu.
• Úrazy, havárie, tragédie.
• Aj výpoveď z práce, či iné osobné či finančné ťažkosti, ale to sem tematicky nepatrí.

Takto vážne situácie mávajú aj vážnu reakciu. Môžu vyústiť do depresie, nezvládnutia záťaže a podobne. Ak niekto z vašich blízkych utrpel stratu, nemá asi veľmi zmysel odkláňať jeho smútok, či snažiť sa rozveseliť ho. Fázy smútku je najlepšie prežiť, pretože tak je najväčšia šanca, že sa z najhoršieho človek dostane nielen v rozumnom čase, ale aj pomerne nezranený.

Naopak, potláčanie smútku a emocionálnych prejavov síce možno vyzerá dobre na plátne kina u superhrdinu, no v živote sa to neosvedčilo. Potláčanie emócií sa môže prejaviť neskôr. Emocionálna záťaž je záťažou a ak sa niekto snaží to popierať, vyčerpáva sa. Vyčerpanie sa prejaví zvyčajne vo forme iného ochorenia. Buď sa zhorší psychický stav, alebo sa objaví niektorá psychosomatická choroba.

Skryté alebo tiež pridané cukry na nás číhajú takmer na každom kroku. A navyše nie je jednoduché ich na prvý pohľad „prekuknúť“. Aby ste však už pri ďalšom nákupe vedeli, ktoré vaše obľúbené potraviny pridaný cukor obsahujú, čítajte ďalej. Ľudia z KetoDiet pre vás zostavili prehľadný zoznam názvov, za ktorými sa skrytý cukor schováva.

Potraviny, ktoré skrytý cukor obsahujú

Aby ste si udržali správnu hladinu cukru v krvi, jeho denný príjem by v bežnom režime (nie v diétnom pláne) mal zodpovedať zhruba 50 g, čo je na predstavu jedna tabuľka mliečnej čokolády alebo tiež 5 jabĺk.

Každý si môže ľahko vypočítať svoju odporúčanú dennú dávku cukru. V rámci bežného stravovania by podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) cukor nemal tvoriť viac ako 10 % celkového denného energetického príjmu.

A ak sa prikláňate k zdravému životnému štýlu, hranicu príjmu jednoduchých cukrov môžete ešte znížiť. A to pokojne na polovicu, alebo si z viacerých druhov cukrov vybrať iba niektoré. Nízku hladinu cukru si drží ten, kto žije tzv. Low Carb – to je životný štýl, pri ktorom v strave znižujete príjem sacharidov (hlavne cukrov) a zvyšujete príjem tukov – alebo v štýle sugarfree, keď vynechávate určité druhy cukrov, napr. fruktózu (ktorá už nie je len ovocným cukrom, ale pridáva sa do najrôznejších limonád, sladkostí i sirupov) alebo sacharózu (t. j. obyčajný cukor, ktorým sladíte kávu alebo čaj).

Ak si strážite denný príjem cukru, dávajte si pozor hlavne na ten skrytý.

Tak ako som začínala s "ambasádorovaním" článkom Nové začiatky, chcela by som ho skončiť článkom s podobným názvom. Tento článok je teda bilancovaním všetkého, čo mi pozícia ambasádorky dala (aj vzala, aby sme boli objektívne).

A začnime rovno tými negatívami. Nikdy som si nemyslela, že mi to vezme toľko času. Vlastne mám pocit, že za posledný rok a pol som strávila gro času písaním, fotením, vymýšľaním súťaží, odpovedaním na otázky a rozdávaním srdiečok. Okrem toho, aj vymýšľaním vlastného obsahu, aby sa vám to až tak úplne nezunovalo a nezjedli ma za tú reklamu 😉 Vzalo mi to aj veľa pohody a pokoja. Lebo povedzme si úprimne, byť stále usmiata a neposlať niektoré z vás do teplých krajov, to dá zabrať aj mne.

No a to je z negatív všetko. Myslela som si, že toho bude viac popravde, ale nie. Táto skúsenosť sa mi veľmi páčila, lebo:

Naučila som sa ovládať nejaké grafické programy a kúpila si lepší foťák

Naučila som sa mnoho o produktoch a značka, ktorú som zastupovala, ma presvedčila, že aj na Slovensku sa dajú vyrábať kvalitné veci s pridanou hodnotou.

Spoznala som kolektív Modrého Koníka a našla v ňom perfektných ľudí.

Ak ťa zaujíma obsah látok v kozmetike pre bábätká a čo by nemalo v kúpeľni chýbať pre tvojho drobčeka, určite si pozri môj článok: 

https://minispiration.sk/2017/08/02/kozmeticka-vybava-novorodenca/

Môj muž sa rozhodol variť studeno. Už pri zmienke mi vystúpil pot na čelo.  Sadol si na stoličku v kuchyni a začal "variť". "  Doniesla by si mi najväčší hrniec aký máš?" Dotrepala som mu zo špajzy 30l. Očkom oň zavadil, či nemám väčší. Nahádzal doňho kolená, ktoré za mojej asistencie presekol( nejakým zázrakom mám všetky prsty). Išiel dokúpiť potrebné ingrediencie. Doniesol až bôbkový list a celé korenie. Samozrejme koreňovú zeleninu a hrášok zabudol. Nervózne nasadol do auta, kúpil zeleninu, hrášok zabudol. Obielila som mu zeleninu, skontrólovala, či sa mu to veľmi nevarí. Po hodinke som dala zeleninu do hrnca. Pozberala som penu a stíšila plameň. On si zatiaľ schrupol pred telkou. Odkial mi občas oznámil, či by som nešla skonrólovať v akom to má stave. Poobede išiel kúpiť hrášok. Ja som zatiaľ pooberala mäso, pripravila nádoby. Konečne doniesol hrášok skontróloval, či v mäse nie sú kostia mohla som naberať do misiek,odložiť do chladničky jeho studeno, umyť hrniec. Ráno ma zovolal, aby som išla ochutnať aké dobré studeno navaril.😂

Aj ty mas obcas taky pocit,

ze sa v jednom kole tocis

ze hoc by si velmi chcela,

nie vzdy dokazes byt skvela?

Kohutika na vine

chcela si dat rodine.

Pokrocila hodina

a teatro zacina.

Dieta ma dnes iny plan,

telke, knihe zbohom dam.

Nazabera teple mlieko

ani boztek na lica,

Od prvého februára už mamičky v pôrodnici za epidurálku nebudú platiť. Ľudskoprávne organizácie, či aktivisti dlho upozorňovali, že tento poplatok si nemocnice od žien pýtať nemajú. Epidurálka je prostriedok na tlmenie bolesti. Je to teda akoby si od vás v nemocnici pýtali aj poplatok za anestéziu a v prípade, že ho nezaplatíte, operovali by vás „zaživa“.

56- 152 €

Robila som si prieskum naprieč viacerými pôrodnicami a priemerná slovenská mamička, ktorá bude chcieť pri pôrode epidurálnu anestéziu ušetrí od prvého februára cca 56- 152 €. Ostatné pravidlá sa nemenia.

Epidurál naordinuje pôrodník podľa postupovania pôrodu, avšak podáva ho anesteziológ. Dôležité je, aby ho matke poskytol v pravý čas. Odporúča sa po otvorení krčka maternice na 3 až 4 centimetre (pri prvorodičkách) a pri pravidelných kontrakciách. Ak sa podá priskoro, môže spomaliť až zastaviť pôrod. Naopak pri neskoršom podaní môže byť účinok proti bolesti slabý.

Som zvedavá ako sa od prvého februára k podávaniu epidurálnej anestézie postavia nemocnice alebo zdravotné poisťovne. Či ich bude platiť jedna alebo druhá inštitúcia, verím, že na bolesti matiek nebudú šetriť. Toto si, prosím, mamičky ustriehnite.

Na druhej strane treba povedať, že epidurálna anestézia má určité riziká a neodporúča sa každému. Jej podanie treba starostlivo zhodnotiť.

Tento koláčisko, to vám je láska na prvý pohľad. Teda, hlavne na prvý skus.

Vznikol veľmi jednoducho. Mraznička už praskala vo švíkoch, a keďže radšej niečo upečiem, ako uvarím, pohľad mi upútalo ovocie nazbierané v lete u tatina v záhradke.

Vybrala som teda kyslasté červené ríbezle a pridala maliny a čučoriedky. Takéto ovocie sa skvele dopĺňa s chuťou čokolády. Ale aby koláč nebol príliš ťažký, rozhodla som sa jeho chuť vyvážiť mandľovými kôpkami. A poviem vám, stojí za to, veď vyskúšajte 🙂

Na pracovnú dosku si vytiahnite:

Na čokoládový korpus:

•  2 väčšie vajcia
• 100 g trstinového hnedého cukru od #korunny
• 80 g horkej čokolády
• 40 g masla
• 150 g bieleho jogurtu
• 90 g hladkej múky
• 25 g kakaa
• 1 lyžička kypriaceho prášku

Nielen my bývame unavení či nahnevaní, deti prežívajú rovnaké pocity, ibaže vo svojom ponímaní. Neobchádzajú ich ani depresie, ktoré sú teraz ešte výraznejšie, a to práve kvôli zimným mesiacom.

Veď práve tretí pondelok v novom roku (tentoraz to vyšlo na 15. január) stanovili za najdepresívnejší deň v roku, tzv. Blue Monday (Smutný pondelok). Aj keď si často v novom roku dáme predsavzatia, ciele či výzvy, neskôr môžeme skĺznuť k apatii, bezmocnosti až depresiám.

Ako pomôcť? 

CÍTIŤ SA UNAVENE JE ĽUDSKÉ

Príroda to vymyslela skutočne šikovne. Leto je plné energie, slnka a šťastia, kým zima nás núti vypnúť, zamyslieť sa, spomaliť a vnoriť sa do tmy. Často nám však práve táto skutočnosť robí vrásky na tvári.

V chladných mesiacoch pribúda ľudí s depresiou a nejde iba o dospelých. Prečo je to tak? „Všetko živé na našej planéte reaguje na existenciu svetla a tmy. Leto plné svetla, nám dáva energiu a dobrú náladu.

Tak sa sama seba pytam,

kamze zmizla intimita.

Preco zrazu polka sveta

planuje ti svadbu, dieta.

Nie si este zasnubena?

Tak sa rychlo preber, zena!

Stratiť blízkeho je jedna z najťažších životných skúšok. Kráčame cestou, ktorá je bolestná, komplikovaná. Cítime sa sami, bolí nás duša aj telo. Túžba vrátiť sa do minulosti a znova byť  s naším blízkym je veľká. Radi by sme sa mali lepšie. A keď sa zdá, že bolesť už nie je taká veľká, znovu sa zosilní... 

Ponúkame vám pár inšpirácií do života. Priali by sme si, aby aspoň jedno slovo či veta boli nápomocné. Ľudia, ktorých v Plamienku stretávame, rodičia, ktorí stratili deti a deti, ktoré stratili svojich blízkych, nás učia nevzdávať sa a hľadať cestu vpred. Život sa o nás postará, otvorme sa a dovoľme mu to.  

Rozhodnite sa, že sa nevzdáte a trpezlivo budete hľadať nový, radostnejší život. Toto rozhodnutie je kľúčové a nikto ho za nás nemôže urobiť. Ak na to nemáte silu, vyhľadajte ľudí, ktorí vás majú radi a sú Vám oporou a hovorte s nimi o tom.  

Prijmite, že prázdne miesto v duši už nikto nenahradí. Ale vzťah s tým, koho ste stratili, nikdy neskončí. Prázdne miesto môžete vyplniť láskou. V srdci je veľa miesta.

Rozhodnite sa, že sa časom otvoríte novým vzťahom, ktoré obohatia Váš život. A láska k tomu, ktorého ste stratili, sa môže prehĺbiť.   

Prijmite sami pred sebou, že máte právo byť šťastný a zaslúžite si krajšiu budúcnosť.  

 ….... čo prežíva dieťa s poruchou pozornosti a s hyperaktivitou, ako trpí dieťa s poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia, dysortografia), ale aj inými problémami s učením, ktoré postupne na seba nabaľujú strachy, úzkosti, depresie, sebaubližovanie a iné ochorenia.

Je dostupných množstvo informácii, čo sú tieto poruchy, ako sa prejavujú, ako ich kompenzovať, ale čo cíti a prežíva dieťa s týmito ťažkosťami nepochopíte, pokiaľ ste ich nemali.
     Základnými prejavmi sú narušená koncentrácia a pozornosť, porucha vnímania, kolísavé nálady, nepokoj či hyperaktivita. Ide o neurovývojovú poruchu, nemôžete ju výchovou spôsobiť ani napraviť.
Bola som dieťa s ADHD, mala som niektoré dys-poruchy. Bola som dieťaťom, ktoré sa nekonečne snažilo a nekonečne trpelo.

Priblížim vám každodenné prežívanie týchto detí:

– trpíte tým, že nepotešíte rodičov jednotkami,
– bojíte sa vidieť rodičov nahnevaných, pretože neviete, to čo je to pre všetkých samozrejmé,
– trpíte výsmechom, že ste prečítali alebo napísali hlúposť,
– trpíte neustálymi upozorneniami a sťažnosťami učiteľov,
– trpíte strachom, čo bude doma,
– neviete prečo nedokážete čítať, neviete, že to čo čítate, čítate zle,
– neviete, prečo nechápete to, čo čítate,
– nechápete, prečo ste urobili toľko chýb a prečo sú to chyby, veď vy to vnímate tak…
– postupne si zvykáte na to, že ste hlúpy, pretože neviete čítať, písať diktáty, sústrediť sa,
– cítite bezmocnosť, bezradnosť,
– neviete kde ste, ste všade a nikde,
– učenie odďaľujete,
– potom ste obviňovaný z lenivosti, nezodpovednosti, z hlúposti,
– uvedomujete si, že komplikujete život rodičom,
– vo vzťahoch sa cítite menejcenný,
– vaším sprievodcom v živote sa vám stáva strach – čo keď to zajtra bude také isté, strach zo zlyhania, strach zo všetkého,
– sklamania rodičov, strach, že budete musieť chodiť ku psychológovi a možno aj psychiatrovi,
– nastupuje sebaobviňovanie – “som hlúpa, neviem sa vyjadrovať, píšem s chybami, nikto nevníma o čom píšem, pretože vidia iba chyby, neobsedím, som z toho vyčerpaná, unavená, zlostná, smutná, bezradná,”
– škola sa stáva nočnou morou… najradšej by ste ušli, bojíte sa ísť domov,
– najlepšie je, keď ste chorý, vtedy začnú mať rodičia strach o vás, sú ku vám milí, sú s vami, môžete si želať čo chcete…

Prirodzeným obranným mechanizmom psychiky je, že voči všetkému znecitliviete, zľahostajniete a trpíte vo svojom vnútri.
Okrem toho – ste porovnávaní s tými ‘múdrymi‘, pretože oni všetko vedia a majú samé jednotky. Cítite kritiku, poníženie a nadradenosť spolužiakov. Cítite stále komentovanie – to si mala takto urobiť, takto napísať, platia tu iné pravidlá, tam má byť čiarka, inde zase tvrdé Y, mýliš si podobné slová, ako nemôžeš vidieť tie chyby atď. Strach niečo napísať, vyjadriť sa vás sprevádza celý život, pretože tých, čo vidia chyby je veľa.
     Pravidlá slovenského pravopisu (boli pre mňa španielska dedina) sa stávajú dôležitejšie ako JA, stávajú sa dôležitejšie ako zdravie dieťaťa a pritom sú tu kratšie ako ľudstvo, ktoré prežilo aj bez nich. Stávajú sa kritériom úspešnosti, ale akej?“
Dyslektické deti sú tvorivé, myslia inak, nekonvenčne, zaťažuje ich stereotypné učenie. Učivo, ktoré ich nezaujíma prestanú vnímať. Mozog si povie – to sú hlúposti ale “múdri” tvrdia, že je to dôležité..
     To podstatné ale je, že tieto deti nie sú hlúpe. (Leonardo da Vinci aj Hans Christian Andersen boli v detstve považovaní za deti so spomaleným vývinom. Sir Isaac Newton, anglický matematik, bol považovaný za hlúpeho žiaka. O Albertovi Einsteinovi riaditeľ školy prehlásil, že z neho nikdy nič nebude.)
Poruchy učenia sú vtedy poruchy učenia, ak intelekt dieťaťa je priemerný až nadpriemerný, v prípade zníženia intelektu je to mentálna retardácia.
A preto deti s dys-poruchami trpia a uvedomujú si, čo by mali vedieť, ale nevedia, prečo to nevedia…
Pre mňa sa stalo dôležité nie to, či má dieťaťa diagnózu ADHD, poruchu učenia, diagnostikované dys – poruchy – ale PREČO ich má.
PREČO jeho mozog nevie to, čo mu je vlastné – vnímať, koncentrovať sa, pamätať si, učiť sa – sú to predsa základné funkcie mozgu.
Pochopiť toto PREČO mi pomohla jednoduchá, elegantná a geniálna metóda

ONE BRAIN, ktorá pre niektorých nie je dosť vedecká, je ale múdra a nezávislá od nášho poznania a vzdelania.

Môžem už s istotou povedať, že keď môj syn dovŕšil 19.mesiac, tak to bol prvý okamih, kedy som si povedala: hm, my sme asi konečne na jednej vlne. Viete čo tým myslím.. hovorím o prvých vzájomných pohľadoch, ktoré si rozumejú bez reči, o osôbke, ktorá vie prijímať a plniť želania a úlohy, o dôvere, že to zvládneme my dvaja a že som vlastne rada, že môžem byť mamou tohto chlapca nezbeda môjho...

prečo to píšem. 

Viem si predstaviť, že nie som sama, ktorá to takto cíti a očakáva, kedy si budeme konečne rozumieť, kedy sa pohráme, kedy budeme spolu niečo ozajstné robiť. Veríme, že raz to naozaj príde a naše dieťa bude naším partnerom na celý deň : ) nielen osôbka, ktorej slúžim. (to obsluhovanie ešte samozrejme ostane dlhšie 🙂 ).

  a potom znova raz sa to stane...

neviem ako vy, ale som mama, ktorá neustále dačo chce, očakáva, číta, predvída a robí si plány, ktoré nevie dodržať a potom je frustrovaná. Prečítam si teóriu, nadchne ma to, šup idem zostrojiť výkres s priraďovačkami tvarov podľa farieb (!nech sa učí farby aj tvary naraz), zlepím, nejem ani obed, aby som stihla vytvoriť toto magické a veľmi edukatívne montessori dačo a takmer si poviem "kedy už vstaneš aby si sa pohral s mojím výtvorom" ... ale nie.. :D alebo hej. Drobec sa prebudí, a ty hneeeď ešte v pyžamku podstrčíš nenápadne krááásne novééé montessori dačo. "Ahaa, čo ti mamka vyrobila, jeeej, pozri, noo , vieš to popárovať, vyskúšaj" . A teraz si spoločne priznajme, koľko sekúnd, no dobre minút - drobec sedel nad úžasom? u nás to boli asi tak 2 minúty. Následne sa buď poberie k autíčkam, alebo začne mrnčať z neudaných dôvodov, alebo si z toho spraví svoju hru "pokrčenie všetkého kartónu, cez ktorý potom aj prejde" Veď pozná hru bosonôžky. Aspoň toľko ....

ach, mám dosť, už ti viac nič nevymyslím, povieš si znova raz, a poberieš si spraviť kávičku. 

30 dní do pôrodu mi tu dnes svieti a tak som si spomenula na ten prvý. Ako ma všetci strašili aké je to hrozné,ako to bolí, ako mi bude potom...Pravdu poviem,je to hrozné...aspoň ten môj bol. Pamätám si síce len útržky,neviem či je to normálne,ale tak som to prežila ja.

O pól 1 ráno som môjho mangela budila,že nech si dá ešte kávu,ja sa idem osprchovať a môžeme vyraziť..Nikdy nezabudnem na tú cestu. Apríl, pól 2 ráno, cesta ktorá zvyčajne trvá 20 minút trvala raz toľko a tej divej zvery som v živote toľko nevidela koľko vtedy. Aby toho nebolo málo ešte aj mráz. Prišli sme na príjem,muža samozrejme nepustili,že ešte má čas..tak som 3 hodinky na sále trávila so sestričkami a fit loptou..Keď prišiel za mnou na sálu,chytil ma za ruku práve keď som mala kontrakciu..Nezabudol mať blbú otázku,či to až tak bolí,lebo mu lámem ruku..Nuž keby som v tej chvíli vládala asi by som ho aj udrela..Potom si už pamätám len kyslíkovú masku..Naozaj mám okno..Narodil sa nám krásny syn Samuel, 4.4.2015 o 8:40 na Bielu sobotu..Samozrejme na úľavu,ktorá je spôsobená pôrodom dieťaťa sa nedá zabudnúť ;) Avšak, ani na šitie...Tiež si pamätám,že som sa dokyho spýtala,že či mi tam vyšíva kroj,lebo mu to trvá dlho..🙈

No ale vrátim sa k tomu aktuálnemu pôrodu. Musím priznať,že sa naň teším,lebo stále nepoznáme pohlavie ale bojím sa viac ako pri prvom,keďže už viem do čoho idem..Ale ako hovorím nejako vyjsť musí ;) pekný večer ;)

Dnes sa dozviete ako sa vedia schovať deti, aké majú v škole milé pani učiteľky a tiež parádny recept na nedeľný obed - jaterničky do chrumkava. Príjemné čítanie 🙂

• Idem na obed, kolegovia už obedujú. Počúvam na pol ucha, typické nudné chlapské rozhovory, podľa obsahu tipujem, že o aute. Pozerajú fotky, hodnotia z každej strany: „... dobrá kúpa, trochu ošúchaná farba, ale vysoká praktickosť a dobrá cena bola, zvládne aj ťažší terén...“ Hrdosť v hlase, ako kde sa chlapi chvália najnovšou vychytávkou, druhý odborne pritakáva a vychvaľuje.Pozriem na to auto v mobile... a zisťujem, že kolega kúpil kočík pre dieťa.

• Keď sa hráme na schovávačku:

• Raz sme sa boli v zime kúpať v Dolnej Strehovej. Bola som s priateľom a neterkou. Oni sa kúpali a ja som sedela na stoličke pri bazéne. Jeden pán mi začal dávať veľa otázok, až som pochopila, že si myslel, že som plavčík. ... len podotknem, že som bola mesiac pred pôrodom!

• Synovca (3,5 r.) sa pýtali, čím bude, keď bude veľký. A on: „Keď budem veľký, ešte neviem, čo budem, ale teraz som Janko.“

• Dnes sme boli na nákupoch, aj oblečenia. V jednom obchode bola aj pani, ktorú pozná z videnia pol mesta. Ale našla sa pani, ktorá do tej polovice nepatrí. Tá prvá zamyslene stála. Tá druhá obzerala veci, aj túto paniu. A tá sa zrazu pohla!Tá obzerajúca zvrieskla na celú predajňu... myslela si, že tá pani je figurína.

Tento článok som sa rozhodla napísať na základe toho, že málo ľudí o tejto chorobe vie a už vôbec nie, čo ju spôsobuje. Takisto reagujem na to, čo vidím vonku. Je zima, fúka vietor, mrzne a deti chodia bez čiapok s rozopnutými bundami a bez šálov, kopa dospelých tiež. Ešte na začiatok uvediem, že nie som zdravotník, píšem na základe vlastných skúseností. 

Bellova obrna je ochrnutie tvárového nervu alebo inak nazývaný trojklanný nerv. Spôsobiť toto ochrnutie môže čokoľvek, porážka, kliešť, ale najmä o čom chcem hovoriť, tak to môže byť spôsobené prechladnutím, prievanom (či už z otvoreného okna alebo z klímy v aute, atď), takisto prechodené choroby, prípadne kombinácia viacerých faktorov. Postihnutý môže byť ktokoľvek bez ohľadu na vek. Či už je to dieťa alebo dospelý. 

Ja som si touto chorobou prešla minulý rok a následky mám do teraz, aj keď nie tak viditeľné ako to bolo. 

Príznaky môžu byť rôzne a vy sami si ich ani nemusíte všimnúť zpočiatku. U mňa to začalo stratou chuti. A nie, nemyslím stratu chuti do jedla 🙂 Prestala som cítiť chuť. Cítila som len slané a to to teda muselo byť poriadne slané. Absolútne som necítila sladké, horké, nič.. Potom som si všimla, že mi poklesol kútik úst. Prestala som dovierať oko, stratila mimiku na jednej polovici tváre. 

Radím Vám, ak zabadáte na sebe, niečo z tohoto vyšie spomenutého alebo že idete sa napiť a tekutina Vám vyteká z úst, všimnete si, že máte pokrivený úsmev. Hneď vyhľadajte lekára. Nič Vás nemusí bolieť, zatiaľ. A čím skôr pôjdete k lekárovi, tým je šanca, že sa z toho dostanete skôr a aj to, že budete bez následkov. 

A keď vravím hneď, tak hneď. Aj na pohotovosť.