Skladbu pre šťastné bábätká s názvom Happy Song zložila držiteľka Grammy Imogen Heap. Spolupracovala pritom s mamičkovským webom C&G Baby Club a tímom psychológov. 

Imogen zložila viacero verzií v durovej tónine s jednoducho melódiou a pesničky potom pustili dvadsiatim šiestim bábätkám. Okrem jedného všetky reagovali radostne práve na túto.

Slová Šťastnej piesne sú jednoduché, ako jej melódia:

Bring! Bring! On the bicycle

Beep! Beep! In the car

Ping! Ping! A submarine

Láska vieš,že ťa milujem preto maj pre mňa pochopenie tých pár dní.

Každý deň sa snažím aby naša rodina mala všetko čo potrebuje a boli sme šťastní.

S láskou zobudím naše dieťa(deti),výchystám do škôlky,školy,utekám do práce.Z práce idem pre deti,do obchodu aby som uvarila večeru a videla vaše spokojné a sťastné tvare.Medzi varením dám prať niekoľkokrát a venujem sa deťom.Keď sa najeme umyjem riady,prichystám ti do práce jesť.Chviľku strávime ako rodinka pár hodin spolu hraním sa,rozprávanim zažitkov ktoré sme prežili cez deň.Večer deti okúpem a prečitam im rozpravku.Keď deti spia nachystám im veci na ďalši deň.Unavená si sadám ku tebe pred telku a snažim sa venovať tebe čo najviac.

Tieto veci robím pre NÁS každý deň,preto maj prosím pre mňa pochopenie pár dní-tých mojích dní.Kedy mi vadi aj malička drobnosť že si dal niekomu like na fotku,že ma rozplače aj reklama na merci.

Prosím,nehádajme sa,neurážaj sa keď moje telo bojuje same zo sebou a poviem aj to čo tak nemyslím.Stoj pri mne ako stále,obijmi ma a daj mi bozk.

Občas po mne hoď čokoladu.

Vážení zákazníci,
v dňoch 10. - 11. februára (piatok a sobota) sa bude konať v Bratislave v Inchebe veľtrh Dieťa a rodina, kde budeme vystavovať aj my a na ktorý Vás srdečne pozývame (http://www.incheba.sk/vystavy/dieta-a-rodina-11483.html…). 
Našu expozíciu nájdete pod číslom 301.
Predstavíme Vám tam produkty značiek Greentom, Je Porte Mon Bébé, Taga, SUPAflat, Uzturre a BondDress od Lady Vyvialvej, ktoré v rámci SR a ČR distribuujeme.
Počas veľtrhu môžete využiť skvelé zľavy na vystavený alebo v našom stánku objednaný tovar.
V piatok ráno medzi 7,00 - 8,00 sledujte teleráno TV Markíza, budeme v živom vstupe 🙂

Z tohoto dôvodu bude naša predajňa v dňoch 9. - 11. februára (štvrtok - sobota) zatvorená.

Kým sa mi nenarodil Matúš, mala som skvelý život. Permanentky do filmového klubu i do divadla, čašníci v kaviarňach a reštauráciách, ktorí vás už poznajú, milovaná práca, v ktorej môžete klopkať podpätkami a služobné cesty na zaujímavých miestach... Svojho muža mám po boku už polovicu života, takže pohoda aj na tomto fronte. Nosí občas oblek, čo je veľká výhoda - môžete z neho po návrate z kultúry ten oblek tak vášnivo filmovo strhávať... Skrátka pohodlný život dvoch intelektuálov z povolania. Bábo bol v našich plánoch ďalší logický krok, nad vínom sme si predstavovali, ako mu budeme na večer čítať Pána prsteňov a púšťať Pink Floyd. V práci som sa rozlúčila so slovami: "Za pol roka má máte naspäť!" a zamávala som zoznamom jasličiek v našom meste. 

V psychoterapii sa používa jedna zaujímavá metóda - nakreslite čiaru vášho života. Vzostupy a pády, dôležité míľniky a kľúčové udalosti. Ak by som si ju teraz nakreslila, deň Matúšovho narodenia by bola veľká zvislá čiara cez celý papier. Život pred Matúšom bol ako čiernobiely obrázok. Jasný, predvídateľný, elegantný. Život po Matúšovi je divoký film plný farieb, zvukov, vôní a špeciálnych efektov, ktorý nestíham sledovať, lebo mi kradne a ožužláva 3D okuliare. Ešte stále ma prekvapuje, ako som sa zmenila. Začalo to už v pôrodnici. Tašku plnú Cosmopolitanov, ktorú mi priniesla sestra ("začínaš dovolenkovať, nech sa nenudíš") som zasunula pod posteľ a začala opatrne listovať Mama a ja, čo sme dostávali v takom zadarmo balíčku... Reklama na Sunar, prizriem sa tomu prckovi lepšie... Zrazu cítim hrču v hrdle a už sa tomu nedá brániť. Dojato obzerám tu reklamné bábo, tu moje spiace v plastovej postieľke, a revem. Odvtedy revem stále, bez upozornenia a často aj bez dôvodu - pri reklamách, pri tom, ako sa muž hrá s Matúšom, pri Zem spieva, pri pomyslení na to, ako ho veľmi ľúbim (Matúša, muž ma popravde občas trochu štve)... Minule som revala, keď si kýchol s plnou pusou príkrmu (tiež od dojatia, no už trochu aj od únavy). 

Pocas tehotenstva sme veľmi zodpovedne a systematicky pristupovali k nákupu výbavičky. Medzi siahodlhými zoznamami na nete blikol komentár jednej mamičky - stačí prso a šatka... Pche, hipisáčka, pomyslela som si a vypisovala si na papier ďalej parametre vaničiek a výhody troch koliesok oproti štyrom. Kočík je v pivnici, už pol roka sa čuduje, prečo sa ocitol medzi bicyklami našich susedov. Niekedy si spomeniem na ten krásny letný deň, keď sme ho kupovali, a príde mi ho ľúto, zaslúžil by si krajší osud... Máme v albume fotky z návštevy u svokrovcov. Svokra hrdo a s úsmevom drží rúčku kočiara a ja stojím obďaleč. Na fotke to nevidno, no ten pocit si pamätám. Na čo tu som? Prečo je malý tam a ja tu? Cítim, že to takto nechcem... akoby mi chýbala nejaká dôležitá časť tela. Na toto sa nedalo pripraviť. 

Obdobie čerstvého rodičovstva je o hľadaní foriem, aké dáme novému životu. Ten malý cudzinec plače, ja som ubolená, nevyspatá a v pyžame, pozerám na svoje lodičky a kabelky a plačem tiež, lebo neverím, že život ešte niekedy bude ako predtým. Povedzte mi niekto, že bude. Najväčší hriech je vziať čerstvej matke sebaistotu - ako ho to držíš, daj mu aj ponožky, máš slabé mlieko... Počúvame rady, prehrabujeme sa v množstve vecí, ktoré sme pred narodením dieťaťa kúpili, čítame knihy a diskusie a túžime po nejakom signále, ako to vlastne robiť. A potom možno príde okamih, kedy cez tie mračná hlučných inštrukcií a rád prebleskne pocit, že takto to rob, ver mi, ja som inštinkt a viem, že to dokážeš, len ma v tomto zmätku nepočúvaš. Vytiahnem odniekiaľ lacnú šatku, ani nepamätám, kedy som ju kupovala, asi som ju k niečomu prihodila, veď nech ušetrím na poštovnom. Uviažem dieťa, hlávku si oprie o moju hruď a ako lusknutím prstov zrazu viem, že áno, takto to bude a budem ho nosiť a kojiť kým sám nepovie, že už dosť. 

Zrazu viete a strašne by ste to chceli vypovedať. Skúsenosť rodičovstva sa nedá sprostredkovať. Všimnite si to niekedy v rozhovoroch s inými rodicmi. Obligátne sa posťažujeme na spánok, bruško, únavu a potom na krátky okamih pozrieme na svoje deti a usmejeme sa, lebo vieme. Ostáva to medzi riadkami a rozumieme si. Sme na jednej lodi a vieme, ze to podstatné sa nedá vypovedať. Tá nesmierna šírka, hĺbka a intenzita lásky, o akej sme ani netušili, že existuje, ma ešte stále občas ohromí. Tie šikovné rúčky, keď uchmatne niečo zakázané, tá otázka v očiach, keď ho bolia zúbky, to uvoľnenie v tváričke, keď spí, ten hlasný smiech, keď ho bozkávam pod pazuchou...

Vzťah s mužom bol pre mňa vždy najstabilnejšou veličinou vo vesmíre. Odkedy máme Matúša, často sa hádame. On smutne pozerá na plagáty s divadelnými premiérami a uniká na viacdňové cesty. Veľa hovorí o tom, ako ho jeho mama vychovávala a ako sa to líši od našej výchovy a to ho hnevá. Začal písať Matúšovi denníček. Obaja vieme, že ho píše hlavne kvôli sebe. Povedal, že chce naspäť svoju manželku a už nezvládneme ďalšie dieťa. Utešujem sa, že to chce čas, že je to ťažké, no vyjdeme z toho silnejší. Premýšľam nad tou nesmiernou silou, akú musia mať rodičia, aby sa vysporiadali s úzkosťou, že im bola zverená najdôležitejšia úloha na svete. 

Úprimný úsmev malej Nikolky v sebe ukrýva mnoho bolesti. Štvorročné dievčatko z Modry sa malo narodiť ako zdravé bábätko. Žiaľ, osud to zariadil inak. Pre zdravotné problémy strávila takmer tri roky v nemocnici. Podstúpila nespočetné množstvo vyšetrení a lekárskych úkonov. Bratislavské Kramáre sú stále jej druhým domovom, no spolu s rodičmi sa tešia, že viac a viac chvíľ trávia doma. Spolu. Ako rodina. Aj vďaka vám.

„Naše problémy sa začali, keď mala dcérka pol roka. Mesiac vkuse mala teploty, odmietala stravu aj tekutiny, vracala. Týmto sa začala naša ťažká cesta. Asi po mesiaci jej stanovili diagnózu – postinfekčnú gastroparézu - to znamená, že jej v dôsledku infekcie úplne prestal fungovať žalúdok. Naše pocity boli zmiešané, ale prevažoval strach. Strach z neznámeho, strach z toho, čo bude ďalej,“ otvorene priznáva pani Pešková, mama malej Nikolky. Lekári na Nikolke vyskúšali množstvo liekov a rodičov pripravovali na to, že je to beh na dlhú trať. Keďže dievčatku nefungoval žalúdok, chirurgovia jej zaviedli hadičku priamo do črievka – najprv cez noštek a neskôr operačne priamo do bruška. Žiaľ, neúspešne.  Museli jej zaviesť venózny katéter - hadičku priamo do srdiečka, cez ktorú dostávala infúznu výživu.

Nikolka žila v nemocnici na infúziách a najspokojnejšia bola, keď nemusela vôbec papať.  Každý príjem potreby bol sprevádzaný kŕčmi a bolesťou. Hadička na výživu ju síce držala pri živote, ale zároveň aj zabíjala. Mala veľa infekcií sprevádzané horúčkami a triaškami. „Toto boli a doteraz aj sú pre mňa a dcérku tie najhoršie stavy. Je to stav bezmocnosti. Triašky mala vždy spojené s ukrutnými kŕčmi, sťaženým dýchaním, vracaním, zimnicou, bola celá šedá a ja som jej nevedela nijako pomôcť. Niekedy to trvalo aj trištvrte hodinu. Bola už taká vyčerpaná, že dvakrát infekciu skoro neprežila. Naposledy to bolo presne na Vianoce 2014, kedy týždeň vkuse spala. Bola na kyslíkových okuliaroch, jej srdiečko bilo veľmi, veľmi pomaly. Zvládalo úbohých štyridsať úderov za minútu. Nikto nevedel, či to zvládne, či sa ešte zobudí. Boli to tie najhoršie Vianoce,“ spomína.

S dcérkou strávili v nemocnici takmer tri roky vkuse. Neuveriteľné, však? Nikolka sa v nemocnici naučila sedieť, loziť, chodiť aj rozprávať. Pre mladú rodinku je teraz najdôležitejšie to, že sa po takej dlhej dobe dostali z nemocnice domov a Nikolka môže vyrastať v kruhu najbližšej rodiny. Pobyt doma je však pre nich veľmi finančne náročný. Aby predišli infekciám, musia mať všetko sterilné. K tomu potrebujú množstvo zdravotníckych potrieb, lepení, dezinfekcií. Koncom minuloročných letných prázdnin sme pre Nikolku vyhlásili verejnú zbierku, aby sme jej mohli zakúpiť nevyhnutný zdravotnícky materiál. Jej príbeh oslovil množstvo ľudí so srdcom pre deti. Peškovci sú veľmi vďační všetkým darcom, ktorým záleží na zdraví ich dcérky a rozhodli sa ich podporiť. K poďakovaniu sa pripája aj malá Nikolka:

Facebook video

Problémy s akné ma trápia len krátko - posledné dva alebo tri roky - a to je aj doba, od kedy vôbec hľadám kvalitné make-upy. Za ten čas som nestihla vyskúšať pochopiteľne všetko, bála som sa experimentovať a hlavne, som veľmi bledá a lekárenskú kozmetiku mám v mysli zapísanú ako “moc tmavá”. 

Preto ma veľmi teší, že som aj ja dostala možnosť testovať Dermablend 3D korekčný make-up od Vichy. Nie som vizážistka, ani sa tomu nevenujem, ale snažila som sa recenziu rozdeliť do nasledovnej štruktúry.

Obal

Krásny dizajn kozmetiky ma vždy veľmi poteší, navyše, ak je to reálne balenie a nie len vzorka. Tento make-up má pohodlné a predovšetkým hygienické riešenie obalu, jemným stlačením si z neho vytlačím potrebnú dávku cez úzky “sosáčik”, a tak viem, že nevytlačím viac ako treba. 

Vôňa, farba, konzistencia

Jemná, ničím neprikrášlená vôňa je naozaj príjemná a necítim ju po nanesení na tvári. Čo je pre mňa výhodou. Nemám rada, ak dekoratívna kozmetika prehnane vonia. Testovala som odtieň 15, najsvetlejší z radu. Som veľmi bledá, ani v lete sa poriadne neopálim, a tak som bola príjmemne prekvapekná, že som našla výrobok, ktorý je vhodný pre také bledule ako som ja. Konzistencia je veľmi, ale naozaj, veľmi hustá, krémová a viete čo je zaujímavé? Na tých najproblematickejších miestach ma príjemne chladil. 

Na napísanie svojho pôrodného príbehu sa chystám odkedy sa mi narodila krpaňa, ale nejako som si na to ani po skoro 2 rokoch nenašla čas. Ale určite ho napíšem, pretože chcem ukázať, že porodiť sa dá aj inak - s iným prístupom a bez ohrozenia dieťaťa. Rodila som v klasickej malej štátnej nemocnici v Melku v Rakúsku. Ale k samotnému pôrodu sa dostanem v inom článku.

Teraz by som sa rada venovala niečomu inému...

Včera vysielali prvú časť Babyboomu a samozrejme, že to vyvolalo zaujímavé diskusie a názory. Aké boli moje očakávania od tejto relácie v čase, keď som sa dozvedela, že niečo také sa bude nakrúcať? 

V prvom rade som očakávala, že keď už ide nemocnica do telky, tak že bude prístup iný, že budú chcieť ukázať, že naozaj sú medzi top pôrodnicami a idú v šľapajách súčasných trendov, t.j. preferencia prirodzených pôrodov. Pod pojmom "prirodzený pôrod" chápem nie iba vaginálny, ale pôrod, ktorý ak nevyžaduje zásahy, tak sa necháva plynúť svojim tempom. Keď som však uvidela ukážky, bolo mi jasné, že to teda do prirodzených pôrodov bude mať ďaleko...

Počas samotného pozerania som bola zdesenejšia a zdesenejšia. Prečo? Pretože mi to prišlo ako mučiareň. S výnimkou jednej ženy, ktorá musela podstúpiť cisársky, šli rodiť všetky vaginálne. Čo ma však začalo desiť už od začiatku? Úplne som bola zhrozená z toho, že počas prvej doby pôrodnej, sa prvá alebo druhá rodička nachádzala na izbe alebo vzdychárni, kde mala priestor tak možno 2 m2. Pretože tam boli 2 postele a až 1 fitlopta... Manžel sa jej síce snažil pomôcť, ale nemal ani páru o tom, čo vlastne má robiť a verím, že pre neho to bolo šialené utrpenie sledovať svoju ženu ako sa snaží predýchavať a on jej nevie pomocť. Samozrejme, je stále lepšie ak niekto pri tej žene je ako keby tam mala byť sama. Párová príprava na pôrod by pomohla aj oteckovi, ktorý by vedel ako možno trochu utlmiť bolesť - endorfíny sú neuveriteľne silné a dokážu zázraky... Len ich treba vedieť naštartovať. 

O indukovanom tlačení sa vyjadrovať nejdem, pretože toto ma neprekvapilo, je to holý fakt, ktorý sa nezmení asi ani o 150 rokov... Jediné čo vôbec nedokážem pochopiť je ako môže doktor, resp. sestrička vedieť a hovoriť, kedy má žena tlačiť a riadi jej to... Rodička na pásoch nie je, takže oni nemajú ako sledovať kontrakcie. Jediný, kto má prehľad o tom, kedy kontrakcia je a kedy nie, je žena. Jedine ona môže určovať to, kedy bude tlačiť a kedy nie. Pretože ten, kto rodí je žena a nie lekár alebo sestrička. Ale pokiaľ si to neuvedomia ženy a aj lekári, tak sa stále nič na tom všetkom nebude meniť. Ja som počas samotného pôrodu mala kontrakcie v rozmedzí 5 minút. Vždy mi hebamme (sestrička) prízvukovala, že mimo kontrakcií nemá zmysel tlačiť - mala pravdu, skúšala som to a nepomohlo to. Vôbec nič sa nezmenilo. Je síce pravda, že malú som "nevytlačila" na 2 3 zatlačenia, ale možno na 200. 
Ďalšou vecou, ktorá ma tiež veľmi neprekvapila, ale veľmi som v to dúfala je výber polohy, resp. nemožnosť sa slobodne rozhodnúť pre polohu. Absolútne nechápem ten prístup rodenia v ľahu s nohami dohora. Argument, aby doktor vedel zasiahnuť, keď sa niečo začne komplikovať je totálne chabý. Pretože ak by aj k nejakým komplikáciam došlo a je potrebné spraviť cisársky, tak síce ide o minúty, ale ani akútnu sekciu nevedia spraviť za 20 sekúnd. Žiadna nemocnica nemá anesteziológa prítomného na sále, žiadny lekár nie je dopredu prichystaný na akútnu sekciu. Ženu tiež musia pripraviť - asi cievkovanie, kompresné pančuchy a neviem čo ďalšie. Čiže sa pohybujeme v pár minútach. Žena sa napr. z polohy na 4 alebo hociktorej inej dokáže na kozu vyštverať za minútu a aj to je tam ešte rezerva.

Strava ovplyvňuje vývin potomstva natoľko, že naň môže mať celoživotné biologické následky. Vyplýva to z prieskumu vedcov z Imperial College, ktorý zverejnili vo vedeckej publikácii Cell Reports.

Londýnski vedci zistili, že keď kŕmili myši stravou chudobnou na proteíny, u ich mláďat to ovplyvnilo gény, podstatné pre ich rast. Myšiam podávali takúto stravu pred graviditou, po nej a počas laktácie. Ich mláďatá potom kŕmili bežnou stravou. Keď dospeli, vedci zistili, že samčekovia, ktorý matky mali nevhodnú stravu, sú tučnejší, majú pomalšie spaľovanie a úzkostné správanie.

“Boli sme prekvapení, že sa zmena jedálnička dokázala natrvalo vpísať do génov. Tento výskum naznačuje, že počas gravidity existuje určité 'okno zraniteľnosti', kedy strava môže skutočne vplývať na gény potomkov do takej miery, že je to už na celý život,” povedala profesorka Amanda Fisherová. Podľa jej slov je dobrou správou, že výskum ukázal, že týmto zmenám je možné zabrániť normálnou stravou.

Vedecký tím chce vo svojom výskume pokračovať a zistiť, či tieto nové poznatky platia aj u ľudí. Ale načo riskovať? Veď zdravo sa stravovať nie je až také zložité! 

"Slasť na tanieri, horor v bruchu!" Aj takto takto by sme niekedy mohli pomenovať stav, keď niečo zjeme a nie je nám práve najlepšie.

Aj vy sa veľmi často stretávate s tým, že vám "niečo" je - bolesť hlavy, kĺbov, ste unavené, neviete schudnúť hoci sa správne stravujete, zrazu máte akné a pod. - a neviete toto "niečo" definovať? Vtedy sa zamýšľate nad tým: "Odkiaľ to je prečo to je, čo to spôsobuje?".

Jednou z možných príčin môže byť potravinová intolerancia. Tá sa v populácii vyskytuje v poslednom čase pomerne často. V odborných publikáciách sa udáva, že 20-60% ľudí má potravinovú intoleranciu. Tú si však veľmi často zamieňame s alergiou, na ktorú trpí len 2-4% dospelých a takmer 8% detí. A čo to vlastne tá potravinová intolerancia je?

Často sa potravinovej intolerancii hovorí aj pseudoalergia. Veľmi rada sa maskuje za iné problémy, chronické ochorenia a lekári klasickej medicíny sa ňou veľmi nezaoberajú. Veľmi často sa stáva, ze sa nevieme dopátrať, aký je náš skutočný problém. Roky sme liečení na príznaky tej ktorej choroby, ale nie je riešená samotná príčina. A pritom pomoc je na dosah. Stačí z jedálnička odstrániť "škodlivú potravinu", ktorá je spúšťačom potravinovej intolerancie.

Zdá sa to jednoduché a podľa vlastných skúseností môžem povedať, že to aj jednoduché je.  Dnešný trh ponúka niekoľko možností, ako sa jednoducho otestovať a prísť na koreň problému. Stačí si zadovážiť test na potravinovú intoleranciu a buď v pohodlí domova formou samodiagnostického testu alebo zaslaním vzorky kapilárnej krvi do laboratória formou laboratórneho testu vykonať test.

Pomocou testu sa dá zistiť alergická reakcia typu III tiež známa ako potravinová intolerancia. Táto reakcia je typická pre produkciu IgG protilátok a postupným vytváraním antigén-protilátkových komplexov - zhlukov, ktoré môžu  spôsobovať chornické zápaly, bolesti a iné zdravotné problémy. Sú tiež  zodpovedné za oneskorený nástup symptómov, ktoré sa môžu prejaviť o niekoľko hodín či dní po konzumácii problematickej potraviny.

Určite ste sa už aspoň raz v živote stretli s touto rastlinkou, ktorá sa niekedy volá aj strom peňazí. Nazvali ju tak ľudia, pretože jej listy im pripomínali hrúbku okrúhlych mincí. Obsahujú veľké množstvo šťavy, no o jej vlastnostiach vie len málokto. Povieme vám, ako si z izbovej rastliny urobíte skutočnú medicínu.

Najskôr vás musíme upozorniť, že listy tučnolistu okrem užitočných látok obsahujú aj arzén. Preto by sa pri vnútornom požití malo dávať pozor na správne dávkovanie.

Využitie tučnolistu

1. Pri vzniknutom herpese na ústach si natierajte postihnuté miesto šťavou z tučnolistu každých 30 minút. Inou alternatívou je priloženie si obkladu namočeného v jeho šťave a zalepenie náplasťou, najlepšie pred spaním.
2. Ak sa chcete rýchlo zotaviť po angíne, je potrebné, aby ste si vytlačili šťavu z 10-ich listov a rozriedili ju v pohári s vodou. Týmto roztokom si vykloktajte hrdlo 3x denne.

3. Pri artróze kĺbov sa odporúča pred spaním potrieť si miesta šťavou z 10-15 listov.

4. Ak máte problémy s hemoroidmi, priložte si na postihnutú oblasť rozrezaný list.

Opakuje se už asi po sté jedna a ta samá situace? Rozjíždí se hádka vy křičíte, urážíte se, vyčítáte si snad všechno i z doby minulé? Vyhazujete se z bytu/domu navzájem a jeden z vás se vždy nad druhým povyšuje? Vnímáte hádky s partnerem doma podobně?

Pak vám můžu říct jediné, ano máte pravdu vy, ale má pravdu i protějšek. Oba si vzájemně popisujete tu svou situaci, svým pohledem, svými slovy a se svým názorem. Bojujete za své a snažíte se partnera přesvědčit o svojí pravdě.

My se dneska pohádali!

Proč? Byla to úplná kravina, jako to bývá ve většině případů, bylo to kvůli kopě „mého“, já si myslím, že našeho prádla. Chybělo mu zkrátka jen triko. Ano, dnešní ranní hádka byla jen kvůli jednomu bavlněnému triku, které stejně dnes nikomu neukáže, protože mikinu si sundávat nikde dnes nebude.

                                    Jak to obvykle vidí muž?

• Protože muži vstávají, jak je známo, o pár desítek minut později než ženy, spěchají.
• Ve spěchu nemohou najít přesně to, co potřebují, rozjíždí se stres.
• Většinou jsou také hladoví, takže je jasné, že nedostatkem potřebných věcí jeho vztek jen sílí.
• Vztekají se a začnou mluvit o tom, že připravené oblečení je „základní povinnost“ a my ženy to nezvládáme.
• Přidá také něco o tom, jak doma celý den jen sedíte a nejste schopná mu přichystat jedno tričko.
• Poté zůstává mlčet nebo si mrmlá něco pod nosem až do doby, než se za ním zaklapnou dveře.
• Tady je pro něj situace vyřešená a nemá potřebu se o ní dále bavit.

Posledný januárový deň vláda schválila tzv. jasličkový zákon. Táto novela zákona o sociálnych službách, ktorá je v legislatívnom procese už od augusta, prešla v pôvodnom znení aj napriek prezidentovmu vetu a petíci. Do platnosti vstúpi prvého marca tohto roku.

Mnoho mamičiek je zmätených a kladie si otázku, či sa tieto zmeny dotknú aj ich rodín. V nasledujúcich riadkoch si zhrnieme najzásadnejšie zmeny, ktoré tzv. jasličkový zákon prináša.

Nepracujete, neštudujete? Starajte sa o dieťa sami!

Nový zákon upravuje fakt, kto môže dať dieťa do jaslí a kto nie. Vláda chce tak zosúladiť rodinný a pracovný život. Do jasličiek môže umiestniť svoje dieťa ten rodič, ktorý sa pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole alebo vysokej škole, pripravuje na trh práce alebo vykonáva aktivity spojené so vstupom alebo s návratom na trh práce alebo vykonáva zárobkovú činnosť.

Predstavme si modelovú situáciu. Čakáte onedlho prírastok do rodiny, staršie dvojročné dieťa je šikovné, aj má rado detský kolektív aj cítite, že by mu socializácia prospela. Máte však smolu.

Našli ste si super prácu, ale na dnes tak obľúbenú živnosť, nie ste povinne dôchodkovo poistená? Môžete na ňu zabudnúť. Vaše dieťa nemá v jasliach čo hľadať.

Už počas tehotenstva som rozmýšľala o tom, čo všetko si zaobstarám - či už pre seba alebo pre svoje bábätko, aby sa nám “zjednodušil” alebo len spríjemnil náš spoločný život. Jednoducho, čím by som potrebovala doplniť domácnosť.  Tých vecí je mnoho. Veď už len bábätko treba obliecť, okúpať, nakŕmiť a to sa častokrát bez nových vecí, ktoré doteraz v domácnosti neboli, nezaobíde.

Tiež som stále premýšľala, ako bude vyzerať detská izbička a do čoho sa oplatí investovať, alebo čoho je lepšie sa vzdať, lebo to nie je až taká dôležitá vec. Ale ešte pred narodením dcérky som prišla na to, že s utrácaním peňazí to nebude až také ťažké… 

Mne sa podarilo počas tehotenstva pribrať skoro 17 kíl a skoro všetko to išlo do bruška, ktoré bolo už v 4. mesiaci celkom pekne vidieť. Taktiež som bola zvyknutá nosiť obtiahnuté veci, či blúzky alebo kabáty a nosiť vyššie opätky. Takže prvé investície išli do oblečenia ako nohavice, tričká, svetre, podprsenky, pyžamo, ale aj pohodlné topánky na zimu, aby som sa čo najskôr a najpohodlnejšie mohla obuť bez pomoci druhých.

V tomto článku ale nechcem písať o všetkých veciach, ktoré mamička môže využiť, resp. ktoré potrebuje, (vanička na kúpanie, postieľka…) ale chcem sa sústrediť skôr na veci, pri ktorých kúpe som zvažovala, či danú vec budem využívať, alebo či pôjde len o môj rozmar. A keďže má dcérka 8 mesiacov, zatiaľ neviem, aké veci sa zídu pre väčšie bábätko. 🙂 

Prvou vecou, ktorej kúpu vôbec neľutujem, je tehotenský vankúš s dutým vláknom. Najprv som si hovorila, že je to zbytočnosť alebo že si kúpim nejaký lacnejší vankúš, lebo vyhodiť len 30 euro za vankúš sa mi zdalo veľa. Nakoniec som to dostala ako darček od rodičov, ale rozhodne neboli ich peniaze vyhodené do vzduchu. V tehotenstve som mala už asi od 4. mesiaca problémy s chrbticou a dosť ťažko sa mi spalo až do pôrodu. Vďaka tomuto vankúšu  sa to dalo prežívať príjemnejšie. Dokonca aj manžel lepšie spával, lebo som si konečne počas spánku prestala na neho vykladať nohy.

Po pôrode sa vankúš stal mojím veľkým pomocníkom počas dojčenia a používam ho tak dodnes (dcérka má 8 mesiacov). Musím podotknúť, že som mala možnosť vyskúšať aj vankúš vyplnený guľôčkami, ale to bola jedna veľká katastrofa. Poťah na vankúš bol elastický a keď som naň položila bábätko, guľôčky sa jednoducho rozostúpili a dieťatko bolo položené vlastne len na poťahu - bez výplne, a teda vôbec nebolo vyvýšené, aby bolo bližšie k prsníku.

Za oknom fučí studený zimný vietor a ja ležím v posteli. Práve som sa prevalila ako tatranský medveď, na druhý bok s vidinou slastného leňošenia a v tom...

CRRRRRRN....CRRRRRRNNNN...CCCCCRRRRNNNNN......

Zvonenie telefónu je neodbitné a tak vystrčím ruku z pod periny a zodvihnem: "Prosím?" 

"Dobrý deň. Sme spoločnosť ABC a máme pre vás výhodnú ponuku, ktorú v tomto chladnom počasí nemôžete odmietnuť. Práve teraz máme, len pre vás, výhodnú ponuku. Celkom zdarma vám pošleme balanie piatich kusov hrejivých bambusových ponožiek."

Ani som sa poriadne neprebrala a telefonistka sa už pýtala na veľkosť mojich nôh. To hádam nie je pravda. Dúfam, že ešte snívam...

--------------------------------------------------------------------------------------------------------

Možno sa niekto bude smiať, iný sa bude diviť. Ale áno. Som šťastná a hrdá, že som slovenka a žijem na Slovensku...  A to nie hocikde, ale ďaleko v kraji vychádzajúceho slnka na samom východe našej republiky.

Viete, mala som možnosť žiť vo svete. Niekoľko mesiacov som pracovala v Londýne, niekoľko pracovala ako stážistka v Prahe v eventovej spoločnosti a pracovala som aj vo veľkých mestách na Slovensku. A áno vďaka svojmu zameraniu na marketing som si myslela, že budem pracovať a žiť minimálne v metropole východného slovenska v Košičiach, alebo budem musieť ísť ďalej. 

Šťastie mi však spadlo do dlaní a to priamo na úrade práce v mojom rodnom meste. A tak sa stalo, že som začala pracovať pre malú rodinnú firmu, z ktorej sa časom aj vďaka mojej práci vyvinula medzinárodná firma s viac ako 50timi e-shopmi v momentálne 13tich krajinách Európy. A pokiaľ viem, rastieme ďalej. Minulý rok síce bezo mňa, keďže som na materskej, ale čoskoro sa vrátim späť. 

Rozhodnutie zostať som však nevidela v nečakanom úspechu spoločnosti. Bolo za tým niečo viac. Jedným z dôvodov bolo, prekvapivo, stretnutie s mojím manželom. Veď čo by to bolo za happy story bez lásky. Rozhodnutie zostať sme však urobili spoločne, a to aj navzdory tomu, že sme zvažovali možné presťahovanie sa za prácou do veľkých miest.

Manžel nenavštívil a nežil na toľkých miestach ako ja, a preto ho aj lákali možné nové dobrodružstvá, ale ja som si z ciest priniesla len zhon a nervozitu. Doma som našla pokoj, svoje miesto, bezpečie. Neťahalo ma to viac do sveta, kde sa každý naháňa za kariérou, kde sa ešte len v 30tke rozmýšľa nad sobášom a dieťa prichádza na rad až po tomto veku. Každý má svoje prirority a ja som si v danom čase musela vybrať.

Vybrala som si. Vybrala som si rodný kraj, domov, rodinu a šťastie z toho čo mám. Nepotrebujem výlety do Dubaja a nákupy v Londýne. Neťahalo ma robiť au pair v Amerike zatiaľ čo som doma vyštudovala Univerzitu. Chcela som si niečo vybudovať tu a a s hrdosťou tak ukázať svetu, že sa má čo učiť, a že šťastie máme častokrát pod nosom.

Říká se, že dnešní děti vůbec nevědí, co znamená slovíčko NE. Podle nás je to však právě naopak, slovo ne znají velmi dobře. Je dokonce možné, že slovo NE při výchově svých dětí používáme nejčastěji.

Neběhej, nesedej si, nekřič, nebreč, nebijte se, nenadávej, neházej s tím, nedávej to tady, nešahej na to, nedávej to do pusy, neskákej a podobně. Během dne slovo NE použijete opravdu mnohokrát. Je paradox, že čím víc říkáte ne, tím méně funguje. Nebo také nemusí fungovat vůbec.

Děti jsou alergické na slovo NE

V jedné chvíli se děti stávají odolnými ke slovíčku NE. Jako by byly hluché a slepé, neposlouchají,nedělají to, co my chceme. Jakoby se u nich vyskytovala alergie na slovo NE. Co v takovém případě dělat? Jak s dětmi mluvit, aby nás poslouchaly?

1. Řekněte NE jinak!

Slovo NE má ty nejlepší účinky, když jej používáte jako šafránu. Tedy s ním šetříte. Používáte-li ne v každé větě, pak jde kamsi do ztracena. Mnohdy bychom mohli naše příkazy a prosby říci jinak, bez slovíčka ne. Místo „neběhej“ můžete říci „jdi pomalu“.

Ahojte žienky 

Písanie článkov ,opisovanie tehotenstva,či iné podobné litania mi prišli vždy trápne. Neviem prečo,ale toto mi nedalo...Chcem len dostať konečne zo seba tie zastrasujuce myšlienky,ktoré má dlhšiu dobu zuuzovali... alebo sak nemám čo robiť,som na materskej 🙂Chcem aspoň pre svoj lepší pocit opísať v skratke tehotenstvo a v skratke pôrod.

Mám dvoch syncekov,prvý Samko ,sa narodil v roku 2014,má už dva a pol roka.Porod bol no ako prvorodicka.Hrozny dlhý bolestivý.Neotvarala som sa ,pichanie oxytocínu,vyvolavacky, prepichovanie vody,a nakoniec vytlačenie z brucha sestrou . 22hodin =22h strachu . Ale prežili sme ,sak čo 🙂 

Keď sme zistili , že čakáme druhé bábätko,tešili sme sa.Velmi.Vravim si,veď koľko žien nemôže otehotnieť,alebo tehotenstvo= najkrajšie obdobie ženy , tehotenstvo je krásne, A takéto frázy podobného typu.No opak bol pravdou . Nečakajte nejaké horibilné scenáre, ale aj tak . Pre mňa to zrovna najkrajšie obdobie určite nebolo.Takze,prvé výsledky ,odber krvi za prvy trimester boli dobre. Myslím že tam sa nič moc nezistuje.Druhy trimester , zistená anemia ,ok lieky hneď predpísané.Geneticke testy,výsledok Downov syndróm 1:90 ...Zase...Pri prvom bábätku 1:30.tu sme šli na odber plodovej vody,pri druhom už som sa bála.tak sme sa objednali na geneticky ultrazvuk do Žiliny špeciálny,podrobný...Lekár nevidel nič podozrivé,nič čo by tomu nasvedčovalo...Tak sme sa upokojili...Ešte sme boli aj na Tom morfologickom či ako sa to nazýva čo je povinný pre 20 TT všetko ok.Medzicasom kontroly na endokrinologii,lebo pri prvom mi zistili zníženú funkciu štítnej žľazy...A poradne...Obávali sme sa či nebudeme mať toho downa, aj na 4D sme boli a dobre ,nevidel nikto nič.Zabudla som že v druhom trimestri som dva krát ochorela,a dostala stafylokoka.manzel bol na infekčnom,syn tiež chorý,a doma sme sa nemohli zbaviť choroby ani za pána 🙂 tak keď ma chytila horúčka,skoro 40 ka ležala som ako mŕtva,chrípka či angína prešla po 2 týždňoch,keďže som nemohla skoro žiadne lieky.☹ Od 15 TT som začala chodiť na tehustretka,ktoré organizovala Zdenka Hanušova. Bol to kurz ako sa pripraviť na pôrod,ako zvládnuť dojčenie a ako "prežiť"kontrakcie a všetko čo stým súvisí.... Jednoducho som si povedala že sa musím pripraviť aby to nedopadlo ako prvý krát! A zato dodnes ďakujem Zdenke , ktorá ma sprevádzala počas tehotenstva počas pôrodu,i po ňom.Bola to moja dula,ktorú som si volala k pôrodu . Ale o tom neskôr. Mno skončili sme tým 20 TT a ultravukmi.V 31 TT mi lekár robil sono.Kontrolné alebo aké,či je všetko ok,ako je bábo otočené..A atď...Bolo to v rámci poradne. Zistil nám,že bábätko má v brušku nejakú tekutinu ,nezodpovedá rozmerom,a niečo sa mu tam nepozdáva. Urgentne nás odporučil na sono v cegyse v tn.tam lepšie vybavenie,lekár skonštatoval to isté.Babatko má v brušku neznámu tekutinu , nevie určiť presne čo to znamená! Možno mu dobre netravi a po narodení bude potrebovať špeciálnu diétu,nestiepia mu enzýmy alebo čosi také.mozno mu zlyháva nejaký orgán,a možno má problémy so srdiečkom .Bohvie! Odporučanie buď súkromný lekár v Martine ,alebo nemocnica Kramáre.kde sa nedá počas dňa dovolať,iba ráno medzi 7-8 h ak vám to zdvihnú.?!?!? Bolo mi hrozne,chcelo sa mi plakať každý deň ☹ po tom 30 týždni už som nevládala,doma 1,5 ročný syn,a do toho obrovské brucho ,a samé problémy.bolo to dosť psychicky náročné.len v skratke.na vyšetrení na kramaroch sme boli asi tri krát , ultrazvuk ukazoval nadrozmerné veľkosti ,ktoré absolútne nesúhlasili s tabuľkami.mali sme väčšie množstvo plodovej vody ako má byť,a samozrejme tu vodu či tekutinu v brušku.ascites plodu,tak isto že bábätko je opuchnuté...Lekár mi vravel,že naozaj nevie ako to dopadne stymto tehotenstvom.Mozno bude cisár! Nariadil hospitalizáciu,pozorovanie,odbery krvi,v podstate nezistili nič podstatné,len že som prekonala infekciu, pravdepodobne keď som bola chorá...Začali sme chodiť na vyšetrenie srdiečka,kde nám ukazovalo že má babatko zväčšenú pravú komoru ale nemalo by to byť nič vážne.Kardio bola kontrola opäť o 3 týždne .tieto cesty na Kramáre ma vycerpavali! Bolo mi vždy zle,bolo leto,horúčavy a stále cesta Nemšová (Trenčín) -Bratislava .V 35 TT si len tak v auguste cestovať.V 36 TT tekutina zmizla,jediná pozitívna správa za posledné obdobie.v37 som bola hospitalizovaná v trenčianskej nemocnici pre predkolapsovy stav ,zase som si polezala 3 dni v nemocnici,už asi z vyčerpania.Nakoniec som kvôli týmto zisteniam chodila do rizikovej poradne,už mesiac pred pôrodom,neskôr do normálnej ale v nemocnici.... aby sme boli sledovaní.Maly Adamko sa narodil povedzme na "čas"pol hodinku po termíne.V deň pôrodu som mala poslednú poradňu ,prišla som domov,ešte som si oddýchla,pospala na obed ...Ako nemocnica už poradňa na príjme,celé doobedie hrôza des....Večer sa u mňa objavilo spinenie...Volám Zdenke mojej dule,že čo čo čo mám robiť.Pokial niesu pravidelne kontrakcie,tak nič, nariadila mi oddych a kúpeľ ,tak som aj spravila.nic sa v podstate nedialo,tak som si išla ľahnúť.uz som zaspavala...Keď zrazu puk,praskla mi voda.a nabehli také tri pravidelne kontrakcie.po 10 minút.zdenka už bola na ceste ku nám,manžel ju čakal.Vedela som že táto žena mi pomôže,jej snaha pomáhať druhým je neskutočná!!!! Predychavali sme si pekne domka v teplucku kontrakcie,dávala mi masáž chrbta,podávala homeopatiu.Musim spomenúť že som sa poctivo pripravovala na tento deň D.Chodila som na kurz,stretla a zajdnala si zdenku a riadila sa jej pokynmi.Pila cajiky(ostruzinu malinovú a alchemilku),cvičila s epinom,užívala homeopatiu...Všetko! Kontrakcie sa stupňovali.Boli 7 minútové,zrazu 4 minútové..A už sme vyrážali do nemocnice.Dosť sme mali naponáhlo 🙂 v aute už pomaly 3 minútové.Ked sme dorazili ,išlo to rýchlo.Na prijme som sa prezliekla,hore má vyšetril lekár,bola som už otvorená na 7 cm,ale ešte pichol vodu raz.A išla som na sal.Dychala a tlačila a dýchala a tlačila, samozrejme len so zdenkinou pomocou 🙂 Počúvala som len ju 🙂 Zrazu to išlo same.Malý sa pýtal,a na pár supov bol vonku.Bez nastrihu,bez akýchkoľvek "liekov" či vyvolavaciek. Príchod do nemocnice 11:35h a Adamko sa narodil 0:30h.Stym že na sále sme mohli byť od tej pol noci cca plus mínus 🙂 Konečne som si všetko pamätala,nestratila toľko krvi ako pri prvom ,i keď má natrhol na 4 stehy...pretozeeee bol veľký.Adamko mal 4670g a 55 cm.ano pre mňa utlejsiu ženu ,obor.🙂 Keď má dosili,priniesli,vychutnali sme si bonding.Babatko sa krásne prisalo, a papal hneď.Zdenka nám pomohla.Vyuzili sme čas ,čo sme mohli byť na sále a potom ma previezli na izbu.

Adamko sa narodil úplne zdravý,boli sme v pôrodnici o dva dni dlhšie,ale len kvôli jeho pozorovaniu.Brali mu každý deň krv ,robili všetky možné vyšetrenia, množstvo ultrazvukov a sono každý deň.ci už srdiečka,hlavičky,bruška ,orgánov jednoducho dopodrobna.Je zdravý krásny a robí nám veľku radosť. A má už 4,5 mesiaca.Aj takto sa chcem poďakovať žene bez ktorej by to bohvie ako dopadlo Zdenci ďakujem :-*A samozrejme aj môjmu manželovi ktorý stál pri mne v týchto chvíľach,a bol so mnou pri oboch pôrodoch 🙂 Ako muž to prežil :-* muck . Ďakujeme aj keď takto neskôr,za ochotu, za pomoc a znalosť ,dobrú pozitívnu energiu a podporu. Monika 

Parental Advisory: Vraj nemôžem pridávať iba linky na môj blog, tak teda využijem pradávne šifrovacie zaklínadlá ctrl+C a ctrl+V a link vám pridám na koniec. Ešte upozornenie: ak niekoho článok poburuje, odporúčam ctrl+ignore alebo ísť sa naobedovať.. Ja som mešuge a iná už nebudem a píšem ako mi prsty po klávesnici klikajú.. 😉 Tak teda copy/ paste:

Dlho tu nič nepribudlo, však! Nikto neumrel, nič sa nestalo, nebola som brutálne zaneprázdnená, chorá ani nič. To preto, že som teraz iLucka a väčšinu svojho času "online" sa hrám na iPade a nechce sa mi vyťahovať noutbúk. A písať na iHocičom je ako za trest, lebo mám moc tlsté prsty na tie malé písmenká.. 
Pár týždňov dozadu dzecko oslávilo svoje druhé narodeniny. Vďaka skype-u sa zúčastnila aj rodina - teda babky a dedovia a tetky a ujovia.. Ale netrebalo vyvárať, vypekať ani nič extra špeciál, tak bola oslava taká obyč, asi ešte obyčajnejšia ako minulý rok. A mal všetko rovnako na háku ako minulý rok. Ale zjedol tortu! Wohooo, sladkosť. Anyway, nie o tom som chcela.
Keď dieťa tu v DE dovŕši dva roky, ide sa na Untersuchung k pediatričke. Aj sme šli. Vyfasovali sme exkluzívny čas 12:00, kedy dzecko väčšinou spí alebo už začína byť odporný, lebo je unavený. Čiže sme sa aj s mandželisom tešili vopred. Aj "zrobil" šouku, a sestrička potom poznamenala, že nabudúce si máme pýtať iný čas. Lebo naposledy mi ten čas iba sucho neoznámila a nezložila, ale no dobre, v lete budem priebojnejšia a vypýtam si 8:00! No a čo že ordinujú od 9! Muhahaaa..
Dzecko má paniku z lekárov, aj keď nie je unavený. Netuším prečo, nikdy mu nikto nič zlé nespravil, ale v momente, ako vojdeme z čakárne do ordinácie, spustí srdcervúci plač a reve až kým nevychádzame z budovy. Tento krát sme hneď po príchode dostali tri A4 na vyplnenie a tak sme vypĺňali. Ako spí, koľko krát sa za noc budí, či je všetko, kadí do plienok, interaguje s inými deťmi, rozpráva.. Pri poslednom spomenutom sme sa celkom pobavili, lebo na jednej A4 boli vymenované rôzne slová, cca. 20-30 a mali sme zakrúžkovať, ktoré zo slov hovorí a používa. A keďže tam nebolo mama ani brm ani rôzne zvieracie zvuky, odovzdali sme túto A4 bez jedinej čiarky.. No, tak sme vošli dnu, dzecko rev, merali mu tlak, tak ten bol pochopiteľne vysoký.. Potom si dovolili odvážiť a zmerať ho (vraj máme doma 3-4 ročné dieťa, hahaha), a potom chceli testovať rôzne veci, napr. nech ukáže žirafu.. Vtedy som trošku zamrzla, lebo žirafa nie je v ani jednej knižke a celkovo jednoduchšie by bolo, keby mala katalóg autoznačiek a opýtala sa, ktoré z toho je Volkswagen.. Ale našťastie mal na výber iba medzi slonom a žirafou, a asi skôr náhodou drbol po hlave žirafe. 
Odporúčania od lekárky boli nasledovné: chodiť do spielgruppe, keď už ho teda nezobrali do jaslí, alebo na všelikaké krúžky - hudobná (?! wtf ?!), cvičenie, a viac rozprávať, aby aj on začal. Ako, viac už nejde.. Dzecko kecá celý deň, ale ani srnka netuší, čo hovorí. Možno sa nám prihovára plynulou svahilštinou, ale ako to máme vedieť? A sranda, že s malým japoncom Šimonom pokecá, tak možno to nie je svahilština, ale japončina.. V podstate máme doma génia, ja som to vedela! 😀
Koniec srandy. Trošku sklamaná, že dzecko nakoniec do jaslí nepôjde, som sa rozhodla, že s ním teda na to Kinderturnen pôjdem a nájdem mu Spielgruppe. Ale! Dostať sa do Spielgruppe je pomaly ťažšie ako stať sa členom v Menze alebo Rotary clube! Som do niekoľkých napísala, samozrejme nie len prihlášku, ale aj mini-esej o našej fasa rodine. Lebo tu v Mníchove je všetko tak preplnené, že normálne sa o miesto musíte uchádzať. A potom vám nedajú IBA vedieť, ale si vás zavolajú "na koberček", aby zistili, či sa im hodíte do konceptu.No tak väčšinou nikto nereagoval, z jednej Spielgruppe mi napísali, že síce "fuck you" ale že od septembra.. Tak nič, dzecku bude musieť stačiť moja spoločnosť. Ou je!Tak dúfam, že aspoň do škôlky ho zoberú. Prihlášku na január 2018 už som pre istotu zadala teraz do systému, s komentárom, že ak by vydalo v septembri 2017, nebudem proti.. Tak čakám, čo sa bude diať ďalej. Už asi nemám žiadne očakávania. Teda čo sa tohto týka. Možno skúsim to Kinderturnen, ale do toho sa mi vôbec nechce.. 
Ináč, asi sme s manželisom už totálne na hlavu, ale po minuloročnom fiasku s dovolenku som si zasa zajednali dovolenku v Chorvátsku. Tento krát však berieme rovno štyroch babysitterov, tak snáď sa nám podarí aspoň raz deň najesť "normálne".. Možno aj v reštike! Wohooo! 😀
Zdravím!

link: http://luciakuba.blogspot.de/2017/02/tak-plynie-cas-medzi-nami-dievcatami.html

A nepridám žiadny *heštek*, lebo anarchia!!!! :-P

Ženské prsia vraj dokážu, okrem iného, odhaliť osobnostnú charakteristiku ich majiteľky. Prišli na to psychológovia a sexuológovia spoza Veľkej mláky. Ako to už pri takýchto typoch výskumov býva, berte ich s rezervou. No ale prečo sa nezabaviť?

Malé prsia

Dalo by sa povedať, že malé prsia veľkú empatiu značia. Ženy s “lentilkami” majú schopnosť počúvať a porozumieť problémom druhých. Otvorené a komunikatívne žienky však nie sú žiadni anjelici, myslia v prvom rade na svoj prospech.

Veľké prsia

Spoločenské a nezávislé, také sú dámy s výraznými prednosťami. Rady spoznávajú nových ľudí, v čom im pomáha ich schopnosť ľahko sa zoznamovať a konverzovať. Za ich bezstarostným smiechom sa ale môže skrývať vnútorná krehkosť a neistota.

Guľaté prsia

Milé žienky!

V nasledujúcich riadkoch sa vám pokúsim čo najpresnejšie popísať moje dojmy, pocity a skúsenosti z testovania nového DERMABLEND 3D korekčného vyhladzujúceho make -upu pre mastnú pleť a pleť so sklonom k akné od VICHY.

V prvom rade sa chcem poďakovať Modrému koníku a spoločnosti VICHY, že ma vybrali a mohla som tak vyskúšať tento nový make-up. Make-up som mala možnosť testovať týždeň. Za týchto sedem dní sme sa celkom skamarátili a zvykli na seba 🙂.

Výrobca v popise sľubuje, že make-up poskytuje vysoké krytie vďaka minerálnym pigmentom, vyrovnáva povrch (unikátna technológia alliagel), SPF 25, výdrž až 16H a že make-up ošetruje.

• Stará sa o pleť deň čo deň vďaka aktívnym látkam:
  Kyselina Salicylová - pôsobí proti nedokonalostiam
  Eperulín - upokojuje podráždenie

Výrobca ho tiež opisuje ako hypoalergénny, nekomedogénny a bez parabénov.

Tak teraz vám na to poviem svoj názor a svoje poznatky.

Sú školy, kde deti si nechávajú veci alebo tašku v triede a domov si zoberú iba úlohy v malom batohu. Ale väčšina z nich nosí ťažkú tašku domov.

Čo všetko majú deti v školskej taške?

Knihy, zošity, pracovné zošity, desiatu, fľašku s nápojom, peračník a veľa iných vecí 🙂

Školská taška musí byť dostaťočne stabilná a konšturkcia tašky ulahčená. V predošlom článku som písala, že " priemerná školská taška prváka váží až 6 kg, alebo viac. Je to ako keby dospelý niesol 15 kilogramový batoh. Keďže dieťa ešte nemá vyvinutú kostru a svalové tkanivo tak ako dospelý, školská taška má na jeho správny vývoj obrovský vplyv." 

Pri výbere školskej tašky dbajte aj na hmotnosť, nie iba na značku a design. Školská taška by mala vážiť menej ako 1 kg a zárovať splňať všetky požiadavky (ergonómia, reflexné prvky, stabilita ).

V pravej chvíli. Kniha, ktorú mi môj manžel kúpil, keď som s komplikáciami po druhom pôrode ležala dva týždne v nemocnici. „Ty prinesieš precitlivenej mamičke knihu z prostredia koncentráku?!“ Neverila som vlastným očiam. Po pár dňoch som sa do nej zahryzla. V pravej chvíli. 🙂

Nemám rada príbehy z prostredia koncentračných táborov a ani to, ak viem, ako sa príbeh skončí. Hoci je táto kniha  prenesením biblického príbehu kráľovnej Ester do inej časovej epochy a prostredia,  pri tejto knihe mi to vôbec neprekážalo. Dej bol podmanivý. Hlavná hrdinka Stella si vytrpela viac, ako by človek mal. Jej vnútorná sila, aj napriek zápasom v otázkach viery, bola inšpiratívna. A hlavný hrdina? Aric von Schmidt. Jeho láska k Stelle bola nečakaná. Myslím, že ju nečakal ani on sám a doteraz neviem, či na začiatku ich spoločného príbehu naozaj veril, že nie je židovkou alebo tomu len veriť chcel (aby ju mohol zachrániť). Čím si ma však získal bolo, že jeho láska k Stelle bola stála. Neochvejná. Verná. V mnohom mi pripomínala vlastnosti Božej lásky, ku ktorej sa máme všetci svojou ľudskou láskou približovať.

Och áno, poplakala som si. Od dojatia nad nádejou a odhodlaním Mortyho (Stellinho strýka) a mnohých ďalších väzňov, ktorí napriek strašným  okolnostiam nestratili vieru. Aj Stella ju nakoniec našla. Tak a teraz som už aj vám prezradila  ako sa to skončí. No našla Stella aj lásku? Prečítajte si sami. 🙂

Peter Farbár

Abstrakt

V predloženom článku pojednávame o možnostiach arteterapie a dramatoterapie v rámci liečebnopedagogickej intervencie u detí s poruchami správania. Popisujeme základné zásady a princípy práce liečebného pedagóga v intervencií porúch správania sa u detí. Špecificky sa zameriavame na možnosti vybraných expresívnych terapií v kontexte liečebnej pedagogiky a ich využitie v práci s deťmi s poruchovým správaním.

Kľúčové slová:

poruchy správania, liečebná pedagogika, liečebnopedagogická intervencia, arteterapia, dramatoterapia, skupinová hrová terapia

Liečebnopedagogická intervencia je koncipovaná na nižšie uvedených princípoch: Prvým z nich je nezacieliť terapiu iba na symptómy. Klein, Meinertz a Kausen (2001) píšu, že práca s dieťaťom nebude uspéšná bez láskavého a empatického chápania dieťaťa v jeho celistvosti. Podľa autorov (ibidem) je dôležité mať na zreteli fakt, že deti sa otvoria iba priamemu a citlivému človeku a nie tomu, kto sa stavia do pozície ,,darcu podnetov”. Druhým dôležitým princípom liečebného pedagóga je rešpektovanie dieťaťa ako svojprávne konajúceho subjektu a partnera. Svedomito zisťovať,,zónu aktuálneho”a ,,zónu najbližšieho vývinu”, v ponímaní Vygotského, v spoločensky dôležitých oblastiach, aby sa dieťaťu zabezpečilo dostatok individuálnych podnetov pre uskutočnenie ďalšieho vývinového kroku. Porozumieť dieťaťu znamená vycítiť to, čím je naplnená myseľ dieťaťa, symbolicky napísané – „to, čo ho chytí za srdce a čo chce svojím konaním dosiahnuť“. Je dôležité si uvedomiť, že dieťa je aktérom svojho vývinu, že tento proces terapeut netvorí, ale vytvára priestor s potrebnými podnetmi (Klein, Meinertz a Kausen, 2001). Podľa prof. Dobrotku (2001) je liečebná pedagogika svojími cieľmi a metódami terapeutická. Jej cieľom je terapeuticky ovplyvniť celú osobnosť klienta.

Ako sa narodil náš štvrtorodený

S vďačnosťou

Bol utorok 24. januára. V ten deň som viacerým ľuďom vravela, že som nesmierne vďačná, že som v tehotenstve pokročila až sem, že už sme ukončili 37. týždeň a bábo je stále v brušku. Že som vďačná za každý nový deň, kedy sme stále spolu. Večer som si líhala s vďačnosťou za mnohé ďalšie dary. Vedľa mňa odfukoval najmladší tri a polročný syn. Prekvapilo ma to, že tam spí práve on, ale potešila som sa, že ho môžem spiaceho vyobjímať.

Svojím pomalým tempom

Ako obyčajne, zobudila som sa okolo jednej v noci a išla na WC. Preložila som syna z polohy „nohy na mamkinom chrbte“ na jeho vankúš a zaspala som. Prebudilo ma odtekanie plodovej vody. Stekalo jej čoraz viac a ja som pochopila, že prišiel ten deň. Ťahajúc za sebou mokrú stopu som si šla po uteráky, poobkladala som sa a snažila sa zaspať. Nič jednoduchšie, však? Nedalo sa, tak som napísala pani Furmanovej (pôrodnej asistentke) SMS, že mi odteká voda, či s ňou môžem rátať pri pôrode. Jej kladná odpoveď ma potešila a po nejakom čase sa mi aj pri slabých kontrakciách podarilo nakrátko zaspať. Ráno som vyprevadila z domu manžela s dcérkou, o škôlkarov sa postarali svokrovci. Dcérke som sa ospravedlnila, že s ňou dnes do toho kina, žiaľ, nebudem môcť ísť. Keď všetci odišli, uvarila som si čaj pre tehotné, pridala klinčeky, škoricu, badián, potom na niekoľkokrát rôzne zmesi korenín na punč či varené víno, čo som doma našla. Celkovo som vypila 3 trištvrtelitrové džbány. Pridala som aj toľko C-vitamínu, že ma párkrát prehnalo. Bruško som si sprchovala v teplej vode. Krúžila som bokmi, hladkala som si bruško, toľko brušných tancov som v živote nepretancovala. Prešla som desiatky kilometrov po našej obývačke, po schodoch. Našla som manželovo použité tričko a vdychovala som jeho vôňu. Kontrakcie boli stále slabé a aj polhodinu sa nič nedialo. Po nejakom čase ma zastihla únava z prebdenej noci, tak som posediačky nakrátko zaspala v kresle. Zobudila som sa a pokračovala vo svojej činnosti. Uvedomila som si, že som v situácii, že ma tlačí čas, že tentoraz tlačím ja sama na seba, aby som čo najskôr porodila. Bola som z toho už nervózna, že sa stále nič nemení. Už som volala pani Furmanovej, tá mi tiež povedala, že ešte také dve hodinky a ak sa nič nezmení, bolo by treba skontrolovať ozvy bábätka. K môjmu pitiu čaju som si pridala oreganový olej, ktorý by mal tiež prispieť k činnosti maternice. Ani po tých dvoch hodinách sa stále veci veľmi nemenili. Sem-tam prišla kontrakcia, ktorá ma potešila, potom zase dlho nič. Bolo pol tretej a domov prišiel manžel pripravený ísť so mnou do pôrodnice. Bola som už totálne unavená, chcelo sa mi spať a cítila som sa slabá, keďže som celý deň nič nejedla.

Nakoniec to predsa len bola rýchlovka