Kým sa mi nenarodil Matúš, mala som skvelý život
Kým sa mi nenarodil Matúš, mala som skvelý život. Permanentky do filmového klubu i do divadla, čašníci v kaviarňach a reštauráciách, ktorí vás už poznajú, milovaná práca, v ktorej môžete klopkať podpätkami a služobné cesty na zaujímavých miestach... Svojho muža mám po boku už polovicu života, takže pohoda aj na tomto fronte. Nosí občas oblek, čo je veľká výhoda - môžete z neho po návrate z kultúry ten oblek tak vášnivo filmovo strhávať... Skrátka pohodlný život dvoch intelektuálov z povolania. Bábo bol v našich plánoch ďalší logický krok, nad vínom sme si predstavovali, ako mu budeme na večer čítať Pána prsteňov a púšťať Pink Floyd. V práci som sa rozlúčila so slovami: "Za pol roka má máte naspäť!" a zamávala som zoznamom jasličiek v našom meste.
V psychoterapii sa používa jedna zaujímavá metóda - nakreslite čiaru vášho života. Vzostupy a pády, dôležité míľniky a kľúčové udalosti. Ak by som si ju teraz nakreslila, deň Matúšovho narodenia by bola veľká zvislá čiara cez celý papier. Život pred Matúšom bol ako čiernobiely obrázok. Jasný, predvídateľný, elegantný. Život po Matúšovi je divoký film plný farieb, zvukov, vôní a špeciálnych efektov, ktorý nestíham sledovať, lebo mi kradne a ožužláva 3D okuliare. Ešte stále ma prekvapuje, ako som sa zmenila. Začalo to už v pôrodnici. Tašku plnú Cosmopolitanov, ktorú mi priniesla sestra ("začínaš dovolenkovať, nech sa nenudíš") som zasunula pod posteľ a začala opatrne listovať Mama a ja, čo sme dostávali v takom zadarmo balíčku... Reklama na Sunar, prizriem sa tomu prckovi lepšie... Zrazu cítim hrču v hrdle a už sa tomu nedá brániť. Dojato obzerám tu reklamné bábo, tu moje spiace v plastovej postieľke, a revem. Odvtedy revem stále, bez upozornenia a často aj bez dôvodu - pri reklamách, pri tom, ako sa muž hrá s Matúšom, pri Zem spieva, pri pomyslení na to, ako ho veľmi ľúbim (Matúša, muž ma popravde občas trochu štve)... Minule som revala, keď si kýchol s plnou pusou príkrmu (tiež od dojatia, no už trochu aj od únavy).
Pocas tehotenstva sme veľmi zodpovedne a systematicky pristupovali k nákupu výbavičky. Medzi siahodlhými zoznamami na nete blikol komentár jednej mamičky - stačí prso a šatka... Pche, hipisáčka, pomyslela som si a vypisovala si na papier ďalej parametre vaničiek a výhody troch koliesok oproti štyrom. Kočík je v pivnici, už pol roka sa čuduje, prečo sa ocitol medzi bicyklami našich susedov. Niekedy si spomeniem na ten krásny letný deň, keď sme ho kupovali, a príde mi ho ľúto, zaslúžil by si krajší osud... Máme v albume fotky z návštevy u svokrovcov. Svokra hrdo a s úsmevom drží rúčku kočiara a ja stojím obďaleč. Na fotke to nevidno, no ten pocit si pamätám. Na čo tu som? Prečo je malý tam a ja tu? Cítim, že to takto nechcem... akoby mi chýbala nejaká dôležitá časť tela. Na toto sa nedalo pripraviť.
Obdobie čerstvého rodičovstva je o hľadaní foriem, aké dáme novému životu. Ten malý cudzinec plače, ja som ubolená, nevyspatá a v pyžame, pozerám na svoje lodičky a kabelky a plačem tiež, lebo neverím, že život ešte niekedy bude ako predtým. Povedzte mi niekto, že bude. Najväčší hriech je vziať čerstvej matke sebaistotu - ako ho to držíš, daj mu aj ponožky, máš slabé mlieko... Počúvame rady, prehrabujeme sa v množstve vecí, ktoré sme pred narodením dieťaťa kúpili, čítame knihy a diskusie a túžime po nejakom signále, ako to vlastne robiť. A potom možno príde okamih, kedy cez tie mračná hlučných inštrukcií a rád prebleskne pocit, že takto to rob, ver mi, ja som inštinkt a viem, že to dokážeš, len ma v tomto zmätku nepočúvaš. Vytiahnem odniekiaľ lacnú šatku, ani nepamätám, kedy som ju kupovala, asi som ju k niečomu prihodila, veď nech ušetrím na poštovnom. Uviažem dieťa, hlávku si oprie o moju hruď a ako lusknutím prstov zrazu viem, že áno, takto to bude a budem ho nosiť a kojiť kým sám nepovie, že už dosť.
Zrazu viete a strašne by ste to chceli vypovedať. Skúsenosť rodičovstva sa nedá sprostredkovať. Všimnite si to niekedy v rozhovoroch s inými rodicmi. Obligátne sa posťažujeme na spánok, bruško, únavu a potom na krátky okamih pozrieme na svoje deti a usmejeme sa, lebo vieme. Ostáva to medzi riadkami a rozumieme si. Sme na jednej lodi a vieme, ze to podstatné sa nedá vypovedať. Tá nesmierna šírka, hĺbka a intenzita lásky, o akej sme ani netušili, že existuje, ma ešte stále občas ohromí. Tie šikovné rúčky, keď uchmatne niečo zakázané, tá otázka v očiach, keď ho bolia zúbky, to uvoľnenie v tváričke, keď spí, ten hlasný smiech, keď ho bozkávam pod pazuchou...
Vzťah s mužom bol pre mňa vždy najstabilnejšou veličinou vo vesmíre. Odkedy máme Matúša, často sa hádame. On smutne pozerá na plagáty s divadelnými premiérami a uniká na viacdňové cesty. Veľa hovorí o tom, ako ho jeho mama vychovávala a ako sa to líši od našej výchovy a to ho hnevá. Začal písať Matúšovi denníček. Obaja vieme, že ho píše hlavne kvôli sebe. Povedal, že chce naspäť svoju manželku a už nezvládneme ďalšie dieťa. Utešujem sa, že to chce čas, že je to ťažké, no vyjdeme z toho silnejší. Premýšľam nad tou nesmiernou silou, akú musia mať rodičia, aby sa vysporiadali s úzkosťou, že im bola zverená najdôležitejšia úloha na svete.
Ani v knihách ruských klasikov som nevidela toľko lásky ako tu, keď postujete fotky svojich detí alebo o nich píšete. A nikde som nevidela ani toľko odvahy, ako tu - keď idete po šiestich rokoch doma na prvý pracovny pohovor, keď ste s dieťaťom v nemocnici alebo keď v tehotenstve zistíte, že bábo nebude úplne v poriadku. Ani toľko rozmanitosti - niektoré žijeme samy tisíce kilometrov od rodiny, iné v rodičovskom dome s mamkou poruke. Niektoré máme pozorných partnerov, ktorí nám pomáhajú, iným sa muž vracia z kamiónu raz mesačne. Niektoré máme kočíky za niekoľko mesačných platov, iné po večeroch preratúvame, či ostane deťom na lyžiarsky. A nikde som nevidela ani toľko konfliktov a súťaženia. Ale blbosť, videla. Raz v telke bola diskusia s dámami, ktoré vedú organizácie na pomoc týraným ženám. V závere relácie boli také rozhádané, ako to len my ženy vieme. Byť na mieste týranej ženy, ktorá čakala na niečo konštruktívne, asi sa radšej poobzerám po inom type pomoci, prisámbohu radšej od chlapa...
Viem, že keď je skoro ráno ešte tma a niekde v okne sa svieti, je tam jedna z vás a robí deťom raňajky, kojí, prebaľuje, vyrába masku na karneval... Milióny malých vecí, ktoré nik nepočíta, no vo výsledku je to tá najväčšia vec na svete.
Kým sa mi nenarodil Matúš, netušila som, aký ťažký a nádherný môže život byť. Teraz už viem, že som dôležitá a musím sa starať o svoje zdravie aj dušu, lebo ma potrebuje vo forme. Že som silná, dokážem počúvať svoj vnútorný hlas, mám v sebe strašne veľa lásky a ak mu niečo hrozí, dokázala by som aj nemožné. Že môžem byť milovaná, aj keď mám ešte stále brucho od pôrodu a nehviezdim v práci a ani v posteli. A že to treba zažiť.
PS Počas písania článku som po prvýkrát zažila situáciu z kategórie "dieťa je podozrivo ticho a ja som si to všimla neskoro." Chcem veriť, že toho sudocremu nespapal veľa...
PS 2 Do práce som sa zatiaľ nevrátila a ani tak skoro nechcem. Minule som sa tam v rámci prechádzky zastavila a kolegyňa (tiež matka) mi trochu jedovato pripomenula, že už som mala byť späť. Usmiali sme sa na seba a obom nám to bolo jasné.
PS 3 Určite vám napadne niečo z nasledovných možností A) nechápem, čo stresuje, veď má len jedno B) nemala by ho nosiť v šatke, zničí mu chrbatik C) mala by sa viac venovať mužovi, inak sa určite rozvedú. Prosím, nepíšte mi, čo si o tom myslíte. Všetky vieme, že nevyžiadané rady sú na dve veci. Ale môžete mi napísať, či aj vaše deti jedli sudocrem a ako to dopadlo.
Odporúčame
P.s. sudocrem.je pohoda...zjedla ho uz tolkokrat ze sa cudujem ze sa nevyraba z nej...a p.s. 2..asi naj co.som.tu citala
Perfektne napísané🙂
Aj my mame Matuska 🙂
Prijemne citanie 😊
👍👍👍
Náš Matúško teda sudocrem nejedol zatiaľ a to má 1,5r, ale za to chcel už zjesť našu samovražednú rybku, ktorá vyskočila z akvária, hovienko zo srnky, ktoré našiel na prechádzke po lese, kamene, hlinu, kvety bežne papá ako kozička, papier, drievka, no náš Matúš je jednoducho prírodný typ 😀
Ďakujem... 🙂 aspoň nie som sama , ktorá má pocit, že jej život je zrazu úplne iný... A že nie som zlá matka, ak si stihne dať do úst niečo, čo by nemal ... 😀
@anarx 👏👏👏
maminka zlata, lrpsi clanok som tu vazne necitala!!! Vsetko ako pises mam prezite do slova i pismena!!! A neboj, mozem Ta uistit, ze pride cas aj na druhe bejby aj manzelovi sa zasa ujde tvojej pozornosti a lasky!!! viem o com pisem, my sa teraz lubime viac ako na zaciatku nasho vztahu 😉
Super clanok,dodala by som az pri narodeni dietata zacneme naozaj aj zit,s dalsim sa to znasobi a aky zivot ma caka so styrmi mi je este nejaky tyzden zahada ale nech bude alykolvek,isto bude skvely a plny smiechu
nas spolocensky zivot zlomilo az druhe dieta😀
parádny článok takto nejako to cítim aj ja akurát že už som taká vymytá z tej materskej že už nejako logicky neviem formulovať vety alebo mi nenapadnú v správnu chvíľu správne slová 🙂 a sudocrem môj syn nejedol hoci sa s ním (zatvoreným) rád hráva ale zato sa raz už natrel mastičkou sebamed, kečupom, výživou, jogurtom, cesnačkou...no menovala by som ešte dlho 🙂
Krasne napisane! Velmi pekny clanok, ktory sa sam cita🙂
❤ ❤ ❤
krasne uprimne ❤
Veľmi pekne
kvitujem ako nenásilne si sa vyznala so svojich pocitov.krem na zadok sa nepodarilo zjesť mojej dcérke ale máme ho doma,tak neviem či neochutna i ten,keďže krém na telo jej chutil 🙂))
Haha, my sme boli v divadle pred 5 rokmi. Stale sa chystame, ale nejako to nevychadza, ale urcite to vyjde, napokon o takeho pol roka mam uz "dovcu" za sebou. Ale dostala som sa v decembri na koncert s kamaratkou. 😀
Sudokrem sa podaril raz mensiemu, starsieho nikdy nezaujimal a vzdy som ho davala na nedostupne miesto.
Dakujem za tento clanok! 👌🏻
Krásny článok...a čast"Viem, že keď je skoro ráno ešte tma a niekde v okne sa svieti, je tam jedna z vás a robí deťom raňajky, kojí, prebaľuje, vyrába masku na karneval... Milióny malých vecí, ktoré nik nepočíta, no vo výsledku je to tá najväčšia vec na svete. "
ma normálne rozplakala...síce už nemám doma bábatká...ale ver...že všetko príde časom ..aj pozornost pre muža...aj oddych...aj prvé volné chvíle bez dietata...ked trošku povyrastie...a život s detmi je najkrajšie čo može byt...už nikdy by sme ho nevymenili z anič...a už sme boli s manželom sami...že detičky šli k starým rodičom...a pozerali na seba smutne že čo by sme tak už bez detí robili....
Skus tu situáciu brat už tak bezne a nepride ti to taký skok jednoducho toto je život dieťa ho meni od zakladu ale milujete ta takú aká si aj s tvojimi kladmi aj zapormi si pre neho vesmír nie je to krásne je a vzťah s manzelom ak za to stoji ustojite to verim že ano 😉
Čítam to vo vani.Starší lieta po doma s tatrou,muz na neho vrieska a mladší plače.No po tomto článku si tu pripadam ako kráľovná🙂
tiez mame matusa a nasa spolupraca zo sudokremom dopadla takto 😂😂😂😂
Dakujem za clanok 😉 lepsi som tu tusim necitala a presne takto to citim aj ja 👍
Z tohto článku priam srší emócia,inteligencia pochopenie.je v ňom toľko lásky,trochu smútku za minulosťou,ale hlavne tá láska,zdravý rozum a ja sa maximálne stotožňujem s každým tvojim slovom. Dávno som nečítala tak inteligentne,citlivo,trefne a zároveň aj vtipne a štylisticky vynikajúci článok. Ďakujem ti,že si ma presvedčila,že to ešte dnes niekto dokáže 😉
👏👏👏 klobúk dole... moje pocity na papieri ...
Uzasne napisane, presne ako mne / o nas 🙂
Skvely clanok!!!! 👌👍🏻
Vies pekne pisat.z toho by bola aj kniha,ako Koláčova...ps:sudocrem je v pohodke..prinajhorsom ti z toho mastneho obserinka cely dom 😀
Uplnaaaa topka.vystihuje moje pocity 🙂
@dr_smajlik dokonalo si zhrnula moje pocity z clanku. dakujem.
@anarx kto si a odkial si sa tu vzala? neskutocny clanok, nielen stylistikou, ci obsahom, ale hlavne myslienkou. za tie roky, co som tu je to jednoznacne najlepsia vec, co som citala a jedina, ktoru som ochotna si precitat znova a znova (vynimkou su moje vlastne clanky 😀 ).
dakujem 🙂
ps: nie, moje dieta sudocrem nezjedlo. on si ho rovno votrel do oci. 😂
👏👏👏❤
Krásne napísané, povzbudivé popudlive do boja a dojímavé až mi slzičky vyšli... Slová milujúcej maminy 👏👏👏 💖💖💖💖💖💖💖
Dievčatá, velmi pekne ďakujem za vaše reakcie, toto som popravde nečakala, takže nemám nič duchaplne pripravené 😐 ... Každopádne sa teším, že je ten sudocrem neskodny, muž ho totiž tiež solidarne ochutnal, aby sme vedeli vyhodnotiť, či je malý vo veľkom nebezpečenstve...
Dakujem! Toto mi velmi dobre padlo po dnesnom dni. Uz dlho som necitala tak uprimnu "spoved" maminky... tiez som sa v mnohom nasla 🙂 prajem vsetko dobre! Ps.aj my mame Matuska ☺️
Keď uvidel manžel nadpis opýtal sa: "To si písala ty?" Viac písať netreba!
Ďakujem za článok. Vo veľa veciach som sa v ňom našla. Chýba mi môj život pred baby, ale keď sa pozriem na našu malú cítim obrovskú lásku... ❤
Parádny clanok...a ja prezivam to iste len uz z druhym. Ked uz clovek ma vybudovaný systém (a ze ja som clovek systematik 😑) tak pride male ukricane klbko,ktorému nikto nevie citat myšlienky a obráti vsetko na ruby...a ja sa kazdu noc ked plačem s nou pýtam samej seba "a bolo mi to treba?" A odpoved vsetky pozname...ano bolo 😅😉
jeden z najkrajsich clankov na koniku! dakujem ❤
👏👏👏👌👍
Sudocrem je v pohode. Nielenže sa dá bez následkov zjesť, ale aj dobre vymyť z očí a vlasov. Ale blbo sa čistí z poťahov sedačky a vôbec nejde dole zo steny tá mastnota. A inak super dobrý článok. Ďakujem.
Este twn sudocrem neochutnal ale uz sa na to velmi tesim 😂
Úžasne napísané a mám pocit ako keby som čítala o svojich pocitoch 😊👌
Nadherny clanok, inteligentne ziena,milujuca mama. Radost citat.
Keby len sudokrem...prasok do umyvacky, voskovky ☺
Nosenie si uzivame naplno a jefine co lutujem je, ze som o nom pri prvej nevedela tolko ako viem dnes 🙂
Myslím, že si písala z duše všetkým mamám...celý článok som si prikyvovala súhlasne hlavou. Krásne napísané 👍❤💃
🙂 krásny článok
krasne si to napisala, ja mam taky podobny pribeh, zmenil sa mi zivot riadne 🙂 ale presne v tom dobrom zmysle, ako si napisala....a kopec zo "stareho" zivota zapajame aj do noveho...postupne ako sa da....pisem o tom na nasom blogu www.zivotsdetminekonci.sk....ty nepises niekde? mas taky vycibreny styl, preto sa pytam ;)
nepíšte mi, čo si o tom myslíte. Všetky vieme, že nevyžiadané rady sú na dve veci.
Velmi sa mi to paci!!!
Necitam taketo nieco na mk.ale toto bol 1.clanok docitany cely.
Akoby niekto pisal o mne,mojom zivote,mojom postoji!!!
😘
Vecer som citala tvoj clanok mojmu manzelovi,smiali sme sa spolu,mne zasa aj slzy stekali lebo kazdym riadkom mi bezali pred ocami okamihy s mojimi detmi
Moj muz na konci povedal:,,napis jej,ze mame coskoro 4deti a ze nikdy by som nevymenil za nic na svete,oni su nasim najvacsim pokladom,ziadne divadlo,kino,koncert,lodicky,sako nenahradia tie poklady ktore doma mame" tak asi takto
Super napísané @
Krasne som si poplakala, super napisane. Tiez mame prveho Matuska. Ukecala som muza aj na druhe babatko a ani jeden z nas to nelutuje, nas zivot je trochu zlozitejsi ale milion krat krajsi.
Sudokrem nie, ale mala zjedla tv program (noviny) a maly zalude zo stromu 🙂 ... A clanok super 👍
Presne ako vravite, zivot s dietatom je pestrofarebny a vsetko predtym sa zda, ako ciernobiely film. Velmi dlho mi to trvalo, kym som pochopila. Malu som mala rovno po vs, plakala som za nenaplnenou karierou, za stratou slobody, ze uz nikdy nebudem moct cestovat a ta priserna zodpovedost za ludsky zivot po zvysok mojho zivota ma brutalne desila. Trapila som sa tym takmer rok a pritom to chcelo len pokoj a pohodu, co som s otcom malej nemala. Az ked som od neho zdupkala a nasla utocisko u nasich, dokazala som pochopit tu silu materstva. Ked sa na vas ten maly clovek usmieva a dava vam tolko lasky, az vam ide srdce puknut. Och joj a to nevravim o tom, akou studnicou trpezlivosti sa stavate, aj ked si myslite, ze uz nic nezostalo, siahnete az na dno studne a tam objavite novy pramen trpezlivosti. Mala je uz velka skolkarka, ja rozbieham oplakanu karieru a aj napriek kazdodennosti, je nam sveta zit. Nevymenila by som ju za nic na svete...dakujem za povzbudenie :-*
👏👏👏👏👏 práve pre takéto príspevky má zmysel tu byť 😊
Aaach konecne clanok na vyssej intelektualnej urovni a taky...taky uprimny a vystizny.... to, ze to bola ciara dolu...neskor ti to uz pride, ze je to ciara hore...ale az neskor... Konecne niekto...kto povie, ze naozaj je to obdobie slz...od stastia, od unavy, od bezradnosti... Pises o situaciach mnohych mladych rodin...je ale smutne, ze dnes kazdy radsej naspuli pusu, naskrobi babo a hodi selficko... take plytke, umele... To ako pises je dokaz toho, ze naozaj si na druhej strane rieky... si rodic ☺ A neboj casom sa vratis aj k sebe, aj k muzovi aj k praci a aj k filmom ... a toto obdobie bude tvojou najhodonotnejsou skolou zivota ☺
úžasný článok, ako by si mi z duše hovorila, všetko do bodky sedí, len deti mám už 3 ❤
Dúfam, že takýchto článkov od teba bude viac, rada si prečítam 😊
sudocrem nejedli ale pocas podozriveho ticha rozotrela obsah plienky po sedacke a dlazke. V krasnych kruhoch. Vtedy som myslela, ze ma .............teraz mi je to smiesne. A do prace sa raz vratis. Oddychnut si a vychutnat luxus cisteho wc a pracovneho stola. A hned, ako budes mat pristup na net alebo vystupis z lietadla, budes volat a pisat domov, ako sa maju deti 😉
Krásny a totálne pravdivý článok! 😅
Krásny článok. Dojímavý. A to ešte nevieš ako rýchlo deti rastú. Užívaj si každú chvíľu so svojím synom 🙂
Viac článkov a veľa sily! 👍 ❤
Mega článok👍👏😘
...uz len dodám - akoby si mi z duše hovorila 🙂
@eekie Ďakujem, píšem aj inde - v práci (len trochu iný žáner - veda a výskum) 😎
@kacoorka Ďakujem, tvoj muž je chlap na pravom mieste
@detmar Klobúk dolu pred tebou a všetkými, čo sú na to samy
Všetky ostatné dievčatá, ďakujem vám za krásne komenty aj to množstvo lajkov. Namotivovali ste ma veľmi, dokončujem druhý článok 💃
Si skvelá mamina, presne taká na akú Matusko čakal, kym si ta vybral😘 toľko pokoja a lásky bolo cítiť z toho článku❤
Než som si prečítala tento nádherný príspevok, chcela som sa trocha vyspovedať z mojej dnešnej depky.... Ako mám dosť placuceho dieťaťa a samoty... Ako by som chcela zažiť jeden obyčajný pracovný deň a večer sa isť kultúrne vyžiť... Že som asi zla a nevyzreta matka,lebo mám takéto myšlienky, ale po tomto príspevku by bolo zbytočné písať ďalší 😀 presne vystihol všetky moje pocity, asi aj preto som pri čítaní plakala... 😀
Článok, ktorý som sa bála, že si ho tu neprečítam, nedočkám sa ho (zďaleka tu nechodím denne, už 2 roky som naspäť v práci). Ale teda, sú tu aj bytosti mne podobné. (nepracujem vo vede, ale v korporácii, ale kultúra bola tiež jedným z pilierov voľného času)... A veľmi by som chcela vedieť, či pôjdete do toho znovu 🙂 Ďakujem.
Sem tam mi je tiez luto tych krasnych veci co mi visia v skrini, a obrucky kt. na prst nenatiahnem. Ale staci mi jeden pohlad na Tomaska a cela skrina moze aj zhoriet. Milujem ho a slovo laska ma novy rozmer v mojom zivote.
Krásne 🙂
úprimné,nádherné čítanie❤
Akoby si pisala o mojom zivote...v praci uspesna, nebolo nic co by som nezvladla... a zrazu bum!
Za mňa C :-/ pri druhej to bolo ozaj desne krásne , a tie hádky .... Utužujú manželstvo 😀 druhá nosená a dojčena taktiež a kočík predaný do pol roka 😀 veľa štastia pri druhom 😉 😉 deti su fascinujúce 😍
Som jedna z tých mám z okna...Úplne obyčajná...A presne mám rovnaký pocit ako ty...tlieskam!Moje deti nejedli sudocrem,zásadne,hlavne mladší chodí po byte a oblizuje steny....
"Ľúbim" tento článok ! Ďakujem ;)
Ďakujem,že pri raňajšej kávičke som sa mohla ponoriť do tohto krásneho článku
U nas sudocrem ani nie, ale zato maly vypil trocha modrej vody, co ostala dcere po malovani a vraj aj vodu s florsalminom co mala na vyplachovanie ust....
🙂 pekne si to napisala, nadychla som sa az po precitani tvojho skveleho clanku, na konci ktoreho sa clovek potesi, ze s podobnymi myslienkami nie je sam 🙂 vela stastnych chvil s Matuskom a rodinou prajem 🙂
Ja som prve potratila, a tak na to dalsie som sa velmi tesila. Nevedela som co cakat a necakala som ani, ze mi po narodeni pride ako babika, nieco co ani nie je moje. Bala som sa ho chytit do ruk. Nebol ochotny pit moje mlieko, myslela som si, ze je to moja vina. Kazdy den som bojovala aby som ho aspon od 3tieho do 10teho mesiaca ciastocne priamo kojila. Zavidela som vsetkym mamickam co nosili so sebou len svoje prsia plne mlieka a citila som sa zle, ked mi kazdy vysvetloval ake je to zdrave a dolezite kojit. Ja som vsade behala s umelym mliekom, flaskou a termoskou s horucou vodou, pripadne s flaskou odsateho mlieka. Bol malicky a chuducky, ale rychlo sa tahal do dlzky. Najradsej bol sam v kociku, a ked sa ho nik nedotykal. Mozno mu bolo priteplo - narodil sa na zaciatku leta. Manzel sa stazoval, ze ho v noci kope, ze ma spavat v postielke a nie medzi nami, ze ho kazim. Odstahoval sa do obyvacky. Zo zaciatku bol nespokojny skoro so vsetkym, a ja som sa tiez necitila najlepsie, bolo to tazke. Chcela som vsetko robit perfektne. Chodila som spat po polnoci a vstavala som o stvrtej rano. To neslo dlho vydrzat, po troch mesiacoch som prestala vsetko zehlit, sterilizovat... Do dvoch rokov sa narodila jeho sestra. Manzel si prial druhe dieta do dvoch rokov po prvom. Ja som nechcela, nevedela som si to predstavit. Po narodeni bola prekrasna a hned som citila, ze je to sucast mna. Citila som nesmiernu lasku. Bol to ciciak, ktory priberal zavratnou rychlostou a to len z mojho mlieka. Zrazu som zazila to co som tuzila zazit. Musela som si kupit satku, lebo nezniesla chvile, ked nebola na mne nacapena. Casom si to vsimol aj jej starsi brat a zacal aj on vyhladavat objatie....Starsi bude mat v lete 7 rokov, je z neho maly genius, pozna geografiu sveta aj slovenska, anatomiu tela, studuje periodicku tabulku prvkov a cita a robi si pokusy z chemie. Mladsia dcerka je srdecne dobre dievcatko, ktore vsak kona velmi pudovo, takze ak ju brat nastve, tak ho sem tam kusne, alebo stipne, a krasne kresli....a ja som siedmy rok doma. Nemam pracovne zazemie a zijem s pocitom, ze uz neviem nic co by niekoho tahalo ma aj zamestnat.
ale ty si to napisala naozaj pekne....a pokracovanie? po tych rokoch si aj manzel zvykol a aj nas vztah sa stabilizoval. Prajem aj vam aby ste boli spolu stastni a spokojni
a moj syn najradsej obhryzal dvere na skrinke, postielku. Liezol po nabytku a hrabal sa v skriniach pokial neboli zamknute. Raz mu zachutili vitaminy martankovia a zjedol skoro cele balenie. Neskor ochutnal dettol. Mladsia olizovala zrkadla a dvere, ak nasla tabletky, tak ich rada vypucovala, nastastie jest ich ju nenapadlo. Sudokrem im nechutil, s nim sa malovali
@pimpilla presne tá "časť" opisala všetko
článok super, ale to už vieš... a priznám sa, už aj ja som ten sprostý Sudocream ochutnala, lebo som bola zvedavá, prečo to decká tak radi jedia... ale nezistila som, s Nutellou to jednoznačne nemá nič spoločné, takže ja to jesť nebudem 😀
Trosku mi aj slzicky vysli pri niektorych riadkoch,mala ma uz 5 rokov,ale ja som este stale precitlivena a myslim,ze to tak uz zostane...naozaj krasny clanok
Paradne napisane! 👏
Supeeeeer článok. Budeme sa tešiť na pokračovanie. P.S.sudokrem daj potom mimo dosah 😂
Mne pri tychto riadkoch az vysli 😢 asi som sa v nom nasla...dokonca aj v tom, ze "po 6 rokoch sa zrazu ocitam spat v praci". citim sa tam sice ako z inej planety, ale ked idem poobede po deti do skolky, snad niet stastnejsieho cloveka sediaceho v mhd 😉
👏👏👏👉🔝🔝🔝👈👌👍
Tak toto je super clanok ❤❤❤
nenapisem nic nove, fakt super citanie! 😉
@mimiri ďakujem za tvoj príbeh... Mám pocit, že kazda prežívame svoj jedinečný príbeh, a predsa je tam mnoho spoločného a univerzálneho - spočiatku neistota, pocit, že nie som dosť dobrá, chýbajúca podpora od blízkych... A nakoniec si to vybojujeme, kazdym dňom sa stávame sebaistejsimi, nájdeme sa v tom a už si nevieme predstaviť, že by to bolo inak... Všetkým vám ďakujem za krásne komentáre, nečakala som takú odozvu. Je to skvelý pocit, vedieť, že to materstvo vnímame podobne, že to nie je hneď od začiatku euforia ani väčšina okamihov dňa nie je na fotku do ramika, že sme v tom spolu...
Nadherny clanok
Úžasné píšeš! Tento článok ma fakt dostal
Pripájam sa k ostatným, krásny článok, v mnohom som sa našla 🙂
PS: pred dvoma dňami som počula mlaskanie, pozriem na malého a do seba tlačí Pupíka akoby to bolo Pikao 😉
Tak prijemne citanie tak krasneho clanku 😀 aaa sudocrem je podla mna len zaciatok dalsich ochutnavok 😁 nas uz stihol pooblizovat "stamperliky" ktore boli na stole a nieco na dne poharika VZDY ostane 😂
Konečne si nepripadám divná.👍😃 Sme v tom všetky spolu.🍼🚼
Chcelo by to pokračovanie....
Ahojte, aj ja sa idem trosku podelit, mam pred 40 a prve babo. Teda, uz je to skor maly chalan, ma 21 mesiacov. Tiez som pocas tehotenstva mala vseliake predsavzatia. V ziadnom priade nebude spat s anmi v posteli atd atd. Samozrejme, tiez som chodila na rozumy kade tade, az sa sa mi zapacila jedna filozofia. A to prijat svoje dita take ake je. Nehnevat sa na neho, ze place, ze sa nam zda otravne, lebo presne tak ako ste pisali v inom clanku, je to jeho sposob komunikacie. A dietatko je aj odrazom svojej matky svojich rodicov. Cim viac su rodicia nervoznejsi, tym viac bude aj to male, pretoze v jeho vnimani, sa im musi prisposobit. A tok som to naucila aj partnera a ked som sa sama stotoznila s tym, ze malinkeho musim prijat takeho aky je, cuduj sa svete, uz nie som frustrovana z toho ked mrnci alebo place a ja neviem prist hned na to, preco. A ked sa s nim bavime v klude, aj on sa skor ukludni. Samozrejme, tiez mam z okolia postrehy, ze on sa koji uz len koli maznaniu a nie koli jedeniu, lebo ved v jaslickach to nema a vie vydrzat bez. Ano vie, ale ta radost, ked prideme domov a maly sa na mna zavesi s rehohotom, od radosti sa cely trepe a vykrikuje "dame lolo" a ked ho uz prikladam, tak na mna vyceri vsetky zubky aj tie ktore nema.... A jasne, maly s nami spi, kazdu noc, hned po prvom zobudeni (totiz vecer zaspi na mne, polozime ho do postielky) a kazdu noc si aj niekolkokrat vypyta "lolo". Ked je chory, castejsie, aj ked mu idu zubky. Ale vzdy sa pri tom musi vykutit tak, aby rucickou dociahol aj na tatinka. A vtedy mame z toho uzasny pocit.... Ach, ani neviem, ci je nieco z toho pochopitelne, tie pocity, tak to nejak islo.
Najväčší hriech je vziať čerstvej matke sebaistotu
toto by malo byť napísané aj v biblii..
Krasne,zas revem. A to uz ma neplieskaju porodne hormony. Revem. Nadhera. Dajte jej medajlu
Moja 20m akurat koštovala sudokrem co ukradla v kupelni z umyvadla a to som si verila že mne sa to nestane🤣Aj makeup okostovala a v petting zoo krmivo pre srnky ale jedlo co by mala jest to krici nenene 😅S detmi je kopec srandy
Super clanok.aj som plakala a pri pskach som sa smiala.dakujem
U nas bol sudokrem po celej postielke 🙂 🙂 🙂 krasne napisane. Mam z toho pokoj v duši 🙂
uzasne napisane, placem😘
mamy su obdivuhodne tvory, tak velmi sa toho na nich zmeni, ked sa nimi stanu... to sa neda naplanovat, len si zvyknut 🙂 aj som si poplakala... moje este nezjedli sudocrem (co nebolo, moze byt), zato susedovie si uz pochutnali na granulach nasho psa... ano ano.. to podozrive ticho 🙂 vela stastia
mám úž väčšie deti, a plačem ešte často , a aj počas čítania tohto článku, moje obavy sú tu stále, ale už v iný level 🙂 krásne si to napísala. ĎAKUJEM
Krasne citanie, tak to je veru 🙂
Ďakujem.
Ja som tiež jedna z tých "karieristiek spoločenských" ktorá roky nemohla mať dieťa až si na to zvykla. A potom sme si adoptovali Miška...A na materskú šiel tatinko lebo maminka práve dostala pracovnú ponuku co sa neodmieta 🤦♀️😂 to bol najhorší polrok v mojom živote a nikdy to už nespravím. Potom som šla na materskú ja...A skoro sme sa rozviedli 🤦♀️ to bol druhý najhorší polrok v mojom živote...samozrejme obaja sme popri materskej čiastočne pracovali lebo však sme nenahraditeľní...🤦♀️
No a potom šiel malý do škôlky...my sme sa vrátili do prace a unormalnili a dnes je to úžasné s ním...ale teda...mali sme na mále.
Teraz som prvýkrát tehotná...v 35ke. A absolútne si to užívam...do práce už nejdem a pekne si vychutnám tri roky doma. Dlhujem to aj tomu staršiemu...
Ale zasa...mame úžasné babky ktoré vedia dieťa zobrať na týždeň na prázdniny a my ideme s manželom lyžovať 😂😂😂 vďaka Bohu za ne
Krásny článoček.U nás bude čoskoro 4tý vyciciavač(alebo dobíjač energie?), máme mix vlastných a nevlastných detí a to čo opisuješ zažívame každý jeden deň či už s puberťákom alebo najmenšou potvorou.Do bodky si vystihla pocity a rozpoloženia v materstve asi každej jednej mamky čo sme tu.Vzťah s mužom sa krásne upraví, vždy bude mať občas chudák chlap pocit, že je trochen mimo vás,svet maminy a detí, ale jednoducho je to tak..a chlap s IQ to pochopí skôr či neskôr
Začni písať komentár...
#navrh 🙂 ;)