Dobry den/ahojte. Buduci tyzden v piatok idem na kolonoskopiu, mam z toho mindraky, jak z pripravy tak zo zakroku. Clensiu mam zacat pit vecer o 19 prvu, to akoze nebudem celu noc spat a len chodit na wc ?? Zvladnem ist v sobotu do roboty na 6:00h mozem pit acidko a jest len banany ? Uz den pred nebudem jest radsej nic, mlieko neodporucali, ze zahlienuje. A v maji na gastroskopiu, asi ma porazi

Naordinovala som si par dni odlahcenej stravy. Den druhy, zatial je to ok 😀

Ahojte dámy mam otázku januári mi vypalovali znamienko na oboči trochu väčšie, chrasta mi odpadla po týždni možno dvoch viem že rychlo to bolo a aktualne ta mam červený fliačik je mi jasne ze sa to nezahoji hned len by ma zaujimalo cim si to potierate alebo ako ste docielili niektore to aby sa vam to krasne zahojilo aktuálne si to potieram touto mastickou[foto] ( nasla som na internete ze by to malo podporit hojenie) len mi pride ze to nejak nepomaha kedze presli dva mesiace a nič.. budem rada za akékoľvek rady čo pomohlo vám 😊samozrejme necakam ze to bude hned viem ze taketo nieco sa hoji dlho len co by tomu trosku pomohlo lebo mozno nepoužívam spravnu mysticku atd..

Dobrý deň. Robí niekto v MI permanentný make-up tieňované očné linky? Foto ilustračné. Ďakujem

Ahojte máte skúsenosti s prípravkom Zináčik? Je to v kvapkách dcéra bude mať 3r po siedmej chorobe má poškodené nechty na nohách jeden sa jej odkúpil celkom a druhý drží len na koži z vonkajšej strany.

Ahoj,
zajtra máme mať návštevu. Dude to už tak podvečer. Poraďte mi, prosím, niečo ľahko stráviteľné. Nejaký šalát? Hocičo... Ďakujem🙂

Predaj cez Vin...Packetou do Polska- musim este zadavat zasielku aj do aplikacie alebo len zaniesem do odberneho miesta? Prvy raz posielam do Polska

😂😂

Možno pred 9 rokmi mal náš veterinár vyvesený v čakárni taký "príhovor" psíka k majiteľovi, že ak už bude chorý, aby mu uľavil eutanáziou. Bola som tam vtedy dať očkovať moju mačku a kým som to čítala, strašne mi bolo ľúto pri tej predstave chorého utrápeného psíka a majiteľa, ktorý sa s ním musí rozlúčiť, aj som si pri mojej citlivej povahe trochu porevala. Včera sa tá eutanázia týkala nás. Z večera do rána nám začala odchádzať moja mačka, ktorú som mala 14 rokov ešte od môjho bývalého priateľa. Večer ešte vyzerala ako-tak, ale ráno už bolo jasné, že jedine toto bude riešenie. Ach, ten hrozný pocit...zhruba 7 alebo 8 rokov žila s FIV. Od revu som ledva vedela v ambulancii rozprávať. Jediné, čoho som sa bála, bolo, aby mi nezomrela v aute, aby som jej ešte stihla naposledy pomôcť. Strašný to pocit.

Košice, 15.mája sa vidíme na tejto milej akcii, ktorú usporadúvajú akcnezeny.sk 😍
https://fb.me/e/6T9fyxB26

Krásny deň, poprosím o radu. Určite je tu veľa žienok kutilov Snažím sa zrepasovat drevené okná a dvojdvere na záhradnom domčeku. Skúšala som najprv zbrusit tu bielu farbu, veľmi to nejde. Keďže tá farba na povrchu je taká akoby kožená, neviem to lepšie opísať a pod ňou ďalších pár náterov 🤦‍♀️ kupila som si aj nejaké rozpúšťadlo, ale ide to veľmi pomaly pokým sa dostanem až ku drevu. Čistý aceton by nebol účinnejší? Nemáte skúsenosť?
Ta teplovzdušná pištoľ by možno tiež fungovala, ale bojím sa l, že opalim drevo, poprípade praskne to sklo. Plus musím do nej investovať. Ďakujem za rady. Lebo toto som zbrusila a rozpustila za skoro celý deň. Takže veľmi zdĺhavé a náročné. Krásny zvyšok dňa

V roku 2015 sa americká spisovateľka Amy Krouse Rosenthal dozvedela, že trpí rakovinou a že jej zostáva už len krátky čas. Krátko nato napísala esej o svojom manželovi, ktorú uverejnili v The New York Times, a o desať dní neskôr zomrela.

„Chcete, aby som vám prezradila jeden bláznivý vtip? Môžete sa vydať za môjho manžela.

Už niekoľkokrát som sa pokúsila napísať tieto riadky, no morfium a nútená diéta bez cheeseburgerov ma úplne vyčerpali. (Je vôbec možné, že som už päť týždňov nejedla ako človek?) Nemôžem už viac odkladať tento list – môj čas sa neúprosne kráti. Musím to stihnúť, kým som ešte schopná a) sústrediť sa b) písať na klávesnici.

Tak teda, som pripravená:

Už dvadsaťšesť rokov som vydatá za najvýnimočnejšieho muža, akého si možno predstaviť. A plánovala som s ním prežiť prinajmenšom ďalších dvadsaťšesť rokov.

Chcete počuť najsmutnejší žart, aký si z nás život vystrojil? Neskoro večer 5. septembra 2015 prichádzajú manželia na urgentný príjem. Po niekoľkých hodinách vyšetrení lekár oznámi, že nezvyčajná bolesť v pravom podbruší nie je zápal slepého čreva, ako sa domnievali. S vysokou pravdepodobnosťou ide o rakovinu vaječníkov.

Ráno 6. septembra sa pre nás stalo zároveň prvým dňom prázdneho hniezda i úplným stroskotaním všetkých nádejí. Najmladšie z našich troch detí odišlo na vysokú školu a náš spoločný život, plný plánov, sa zrútil. Žiadna cesta s manželom a rodičmi do Južnej Afriky. Žiadna žiadosť o štipendium na Harvarde. Žiadne putovanie po Ázii s mamou. Žiadne autorské semináre v Indii, vo Vancouveri či v Jakarte.

Trpká irónia – v angličtine sa slová „cancer“ (rakovina) a „cancel“ (zrušiť) líšia iba jediným písmenom. Takto rakovina ruší všetky budúce plány. Od tej chvíle sa náš život prestal odvíjať od toho, čo BUDE, a začal sa sústreďovať na to, čo JE práve teraz. Napriek tomu by som rada prehovorila o hlavnom hrdinovi života, ktorý bude pokračovať bezo mňa. Dovoľte mi predstaviť vám Jasona Briana Rosenthala – výnimočného muža, do ktorého sa jednoducho nedá nezamilovať.

Zamilovala som sa doňho už v prvý deň nášho stretnutia. Spoločný priateľ nám dohodol rande naslepo, keď sme mali po dvadsaťštyri rokov. Tušil, že by sme mohli byť ideálnym párom – a nemýlil sa. Keď Jason prvýkrát zaklopal na dvere môjho domu, pozrela som sa naňho a pomyslela si: „Je na ňom niečo zvláštne.“ Do konca obeda som už túžila stať sa jeho manželkou. Jason? Ten si to uvedomil až o rok neskôr.

Nikdy som nebola na zoznamkách a netuším, ako sa vypĺňa profil. No pre svojho manžela to urobím práve teraz. Napokon, poznám ho už 9 490 dní. Najprv fakty: výška 175 cm, váha 72 kg, vlasy s nádychom soli a korenia, hnedé oči. A teraz všetko ostatné – pretože pre mňa je dôležité úplne všetko.

Má vycibrený vkus a cit pre módu. Naši dospelí synovia si od neho často požičiavajú oblečenie. Vyzerá skvele a je vo výbornej kondícii. Výborne varí. Často príde domov s nákupom a pohotovo mi pripraví niečo chutné, aby som neumrela od hladu pri čakaní na večeru. Jason miluje živú hudbu – a ja som ju milovala s ním. Naša devätnásťročná dcéra Alice by dodnes dala prednosť koncertu s otcom pred čímkoľvek iným. Je oddaným a starostlivým otcom. Krásne kreslí – nazvala by som ho umelcom, nebyť jeho právnického titulu, kvôli ktorému trávil dni v kancelárii od deviatej do piatej. Presnejšie, trávil – až kým som neochorela.

Hľadáte rodinne založeného romantika? Jason je ten pravý. Zbožňuje prekvapenia. Na naše výročie mi daroval drobnú sošku – pár sediaci na lavičke, symbol nášho prvého stretnutia. A keď sme boli na prvom ultrazvuku a dozvedeli sa, že som tehotná, vybehol von a vrátil sa s kyticou. Každé nedeľné ráno mi počas celého nášho spoločného života pripravoval raňajky do postele. Keď na čerpacej stanici sadá do auta, povie: „Podaj ruku.“ A vloží mi do dlane farebnú žuvačku – moju obľúbenú. Vie, že mám rada všetky, okrem bielych.

Spomenula som už, že je nesmierne príťažlivý? Bude mi chýbať jeho tvár. Vyzerá ako princ a náš vzťah pripomína rozprávku. A vlastne ňou aj je! Na členku mám tetovanie písmena „J“ – prvé písmeno jeho mena. On má na ruke moje iniciály.

Keď som sa dozvedela o svojej chorobe, dala som si urobiť druhé tetovanie – „ešte“. Rodičia hovoria, že to bolo moje prvé slovo. Ba čo viac – bol to môj životný motív. Túžila som stráviť ešte viac času s deťmi a milovaným mužom. Chcela som vykonať ešte viac dobra a spoznať ešte viac miest. Túžila som ešte žiť. No to už nie je možné. O niekoľko dní zomriem. A ešte musím stihnúť posledné veci na tomto svete.

Dúfam, že tento list si prečíta tá pravá žena. Tá, ktorá sa bude chcieť vydať za Jasona – a on si ju bude chcieť vziať. Nech sa vám to podarí, milí moji, teraz je to váš príbeh. Váš život. Prajem vám šťastie…

S láskou,
Em.“