https://www.youtube.com/watch?v=4NwQKXpWN_A

Lívia je moja rodinná známa. Má čerstvých 40. Skvelého manžela a jednu dcéru. Má úžasne veselú povahu, citlivý vzťah k deťom a vždy sa snaží pomôcť všetkým, ktorí to práve potrebujú. O jej smútku nad bolestivou stratou však mnohí ani netušia. Tento príbeh je skutočný. Napísal ho sám život. Je prežitý v bolesti nad stratou, no najmä v nádeji. Spolu so svojím manželom prežili dva spontánne potraty. S obrovským obdivom môžem povedať, že v mojich očiach, ste vy, všetky maminky, ktoré ste si rovnako ako Lívia prežili svoje trápenie na ceste za vytúženým dieťatkom, absolútne hrdinky.

Po silnej endometrióze a náročnej hormonálnej liečbe sa mi veľmi dlho nedarilo po prvej dcérke druhýkrát otehotnieť. Žena, ktorá to nikdy nezažila, si nevie skutočne predstaviť, čo v živote znamená taká obrovská strata, akou je potrat. Keď matka príde o svoje milované nenarodené dieťatko. Ostala mi len bolesť, smútok a prázdne miesto v srdci... Ani jedna z nás, ktorá sa tešila na svoje bábätko a zodpovedne pristupovala k svojmu tehotenstvu, nechcela počuť z úst lekára: ,,Je mi ľúto, ale nevidím žiadnu akciu srdiečka." Je to naozaj koniec? Toto je všetko, čo mi ten lekár povie? Jemu je to ľúto. A aká ľútosť zviera moje vnútro! Čo bude teraz? Ako to zvládnem? Ako sa z toho pozbieram? Cítim sa roztrieštená na márne kúsky. Moje srdce je zlomené. Ja som zlomená. Zlyhala som? Nie! Taký je život. Ideme ďalej.

Je mnoho bolestí, ktoré nosíme vo svojom vnútri, ukrývame ich pred svetom. Bojíme sa ďalšieho zranenia, možno ešte viac nepríjemných otázok, zvedavých pohľadov a prejavov ľútosti. Nechcem nič počuť, vidieť a ani o tom rozprávať. Nechcem, aby iní videli moje slzy a trápenie. Pomôže mi len čas a nádej. Keď sa ti niečo také stane, nepomáhajú ti rady psychológa, pretože mu v tej chvíli neveríš ani nos medzi očami. Povieš si v duchu, že on to nezažil, tak ako môže rozumieť tvojej strate. Verila som, že vždy máme šancu premeniť svoj smútok na radosť. Pomoc som našla najmä vo svojom skvelom manželovi, a neuveríš, ale aj na koníkovi. Čítala som rôzne diskusie a dôverovala som slovám tých, ktorí sa nebáli skúsiť to znova. A to dokonca aj hneď po strate bábätka. Aj ja som uverila tomu, že práve tlkot malého srdiečka a príchod nového života ma vnútorne uzdraví.

Keď som si išla robiť tehotenský test, triasli sa mi ruky. Srdce mi bilo ako o závod. Vedela som, že mám pod srdcom dieťatko, ale chcela som si to potvrdiť. Jediný test priniesol odpoveď. Som tehotná. Dokázali sme to. Nechcela som sa však tešiť predčasne. Nikomu nič nepoviem, skôr ako ukončím 1. trimester. Okamžite som šla k svojmu lekárovi. Neurobil jediný odber krvi, žiadne vyšetrenie okrem USG, po ktorom zhodnotil, že je tu možnosť, že som tehotná, ale na jednoznačnú odpoveď si budem musieť ešte niekoľko dní počkať. Bola som netrpezlivá. Zaspávala som s pocitom, že sme tu dvaja, rozprávala som mu, že ho ochránim pred celým svetom. Že ho budem ľúbiť navždy. O niekoľko dní som opäť absolvovala návštevu gynekológa. Potvrdil graviditu a ja som šťastne držala v rukách tehotenskú knižku. Bola to pre mňa najväčšia náplasť na všetko, čím som si prešla. Ešte v ten večer sa stalo niečo, čo som nečakala ani v najhoršom sne. Vykrvácala som. Opäť beznádej. A opäť výčitky.

Nebola som schopná pozrieť sa na seba do zrkadla bez toho, aby som sa nerozplakala. Nemala som chuť pracovať, jesť a už vôbec nie sa smiať. Dokonca sa priznávam, že pohľad na malé deti bol pre mňa istý čas neznesiteľný. Lekári celú vec uzavreli slovami, že išlo o spontánny potrat. Jednoznačnú príčinu tejto straty sme sa však  nikdy nedozvedeli. Pravdepodobne mohol svoju rolu zohrať aj môj imunitný systém. Trvalo dlhý čas, kým sme sa z toho obaja pozbierali. Napriek môjmu veku ešte stále veríme na zázrak. Tentokrát sme sa už rozhodli pristúpiť k veci zodpovednejšie a vyhľadať pomoc špecialistov. S manželom chceme žiť spolu pre nové dni. Máme jednu nádhernú a šikovnú dcéru, aj jeden druhého. A v nebi máme dvoch malých anjelov. Spolu zvládneme všetko. Veľmi nás to spojilo. Veríme, že aj nám bude ešte od života dopriate držať vo svojom náručí vytúžené dieťa.

Keď vek ženy nie je iba číslo

Mám 3 detičky- 8 ročného školáka, 3 ročného špekulanta a ročnú princeznú a každý z nich je iný 😊 každému chutí a nechutí niečo iné. Ale chrumky chutia každému. A preto som sa rozhodla zapojiť do súťaže na testovanie chrumiek od Sunárek.

Nikdy predtým som o nich nepočula, tak som bola veľmi zvedavá, aké budú. A šťastie sa na nás usmialo a tešili sme sa kedy dorazia. A to teda bola rýchlosť. Kuriér o pár dní volal, že nám nesie balíček. Syn sa nevedl dočkať a v pyžame kýval kuriérovi. Uchmatol mu balíček a už ho nebolo.

Otváranie prebehlo rýchlo 😂 ledva som stihla čo to odfotiť. Prišli nám 3 príchute chrumiek a ku tomu prekvapko- šošovička, hrách a čerstvá mrkvička. Presnie tieto príchute mali aj chrumky.

Veľmi má prekvapilo zloženie. Ako som spomínala, predtým som o nich nepočula, tak som z údivom čítala etiketu- vyše 50% zdravej zeleniny.

Moja mala princezná, nie je žiadna veľká jedáčka. Nikdy nechcela pomixovanu stravu. Preto mám veľký problém do nej dostať zeleninu. Je tvrdá a nevie je ešte dobre pokúšať. Tak som sa potešila, že tieto chrumky od Sunarek, nám to aspoň trošku nahradia. Žiadna soľ,cukor, nič čo by tam nemalo byť.

Ako prvé sme otvorili hráškové. Syn sa tešil, že vyzerajú ako struky hrášku, mali krásnu zelenú farbu. Vyzerali tak, ako má hrách vyzerať. Deti sa do nich hneď pustili. Princezné veľmi chutili a velkostnne boli ideálne do jej malých rúčok. To je veľké plus pre tieto chrumky. Špekulant ako vždy špekuloval, no nakoniec zjedol skoro polovicu sáčku. Uchmatla som si jednu aj ja. Bola krásne chrumkavá, jemná a chuť bola naozaj hrášková. Zvyšok chrumiek dojedol manžel. Aj jemu chutili. Hneď povedal, že chutia hráškovo a nemusel ani vidieť obal.

Ako druhé sme otvorili šošovicové. Tu nastalo sklamanie aj u deti aj u mňa. Áno, chrumky boli aj tentoraz chrumkavé, jemne, akuray padnúce do malých rúčok a pusiniek, ale chuť bola mdlá, nevýrazná, ako suchár. Najmenšia ich zopár okusala, stredný a najstarší syn do nich iba kusol... A ja som sa aj s manželom zhodla na yom, že tieto sú o ničom.

Ako posledné sme otvorili mrkvové chrumky. Zbalila som ich do tašky keď sme šli do nemocnice so školákom na vyšetrenie. Samozrejme, ďalšie moje malé prívesky chodia všade so mnou, tak aby neboli hladné, chrumky poslúžia ako desiata. Mňam! Toto bola prvá reakcia všetkých deti po ich ochutnaní. Vrhli sa na ne ako supy. Chudák sáčok nevydtzal nápor 3 ručičiek. Rýchlo som zobrala jednu a dala si ju do úst. Ozaj bola výborná. Sladká chuť karotky a pritom bez cukru! Tak tieto dostali aj mňa. Muž mal smolu. Jemu neostali.

Aké je teda moje zhrnutie? Chrumky od Sunarek majú vynikajúce zloženie vhodné pre detičky, výborný tvar, chrumlavost a jemnosť zároveň. Tvary chrumiek prispôsobené deťom pre rozvoj fantázie. A chuť chrumiek je výborná. Každý si nájde tu svoju.

Veľmi pekne ďakujeme za možnosť si ich vyskúšať.

Dokonca troch. Ale dnes tu bude hlavne reč o tých dvoch malých. Jeden má päť a druhý sotva dva rôčky. Nikdy som nepoznala (vďaka Bohu) aké to je musieť deti do jedla nútiť,motivovať ich rozprávkou, či nedajbože naháňať po byte s lyžičkou, ako to mali niektoré moje kamarátky. Moje deti od malička dychtivo otvárali pusinky na každé sústo, ktoré k nim mierilo. Skôr mám problém dookola vymýšľať čo im dať, aby to bolo chutné, na pohľad atraktívne a v prvom rade zdravé a bez zbytočných pridaných cukrov či konzervančných látok. Chválabohu naše deti milujú zeleninu a ovocie v akejkoľvek úprave a najradšej čerstvé, preto polovicu batoha keď niekam ideme, vypĺňajú jabĺčka, banány, hrozno, hrušky, mrkva, či uhorka nakrájané na pásiky, kolieska či mesiačiky. Nikedy je ale chuť aj na nejakú mlsku, či nejaký malý snack a tak vždy mávame v zásobe aj niečo na chrumlikanie... Ako moji chlapci nazývajú chrumky. Veľmi som sa potešila, keď nás vybrali do tohto "chrumkavého" testovania, vyskúšali sme si tak nové chute a objavili nových obľúbencov.

A ako to všetko prebiehalo?

Najprv k nám dorazila veľká krabica a okrem troch testovacích balíčkov, nás v nej čakalo aj prekvapenie. Chlapcov najviac prekvapila čerstvá mrkvička, ktorú Tomáško ihneď otestoval. Nečakali ju tam rovnako, ako ja som nečakala krásny košíček a dve plátené vrecúška plné strukovín. Ako praktická matka som hneď premýšľala, ako darčeky využijem a asi sa nebudete čudovať ak vám poviem, že na večeru bola hustá šošovicová polievka, že? 🙂

Ako by to bolo, aby sme si hneď jeden balíček neotestovali a tak chlapci vybrali Šošovicové prstienky. Adamka síce chuťovo veľmi neohúrili, zato ich tvaru sa veľmi potešil a okamžite ich skúšal nastoknúť na prsty. Keď bežal po motúzik, bolo mi jasné, že z nich bude jedlý náhrdelník 🙂 Tomáško sa naopak usadil s celým sáčkom do krabice, v ktorej prišli a pustil sa do ochutnávky. Táto príchuť však nebola pre nich to pravé orechové- vôňa i chuť boli nevýrazné a vrecúško nám ostalo nedojedené asi najdlhšie zo všetkých testovaných. V závere sa rozhodol zasnežiť nám obývačku polystyrénovými kúskami z krabice.

Druhou testovanou príchuťou boli Hráškové struky, ktoré sme si zobrali zo sebou na jesenný výlet a vybalili ich počas oddychu na deke. Prekvapila nás ich príjemná hrášková vôňa a aj výrazná chuť. Tentoraz chutili viac staršiemu Adamkovi ako mladšiemu Tomáškovi. Tiež ich tvar mal úspech, keďže sú podlhovasté, dobre sa držia aj v mini rúčkach. 

Posledným testovaným balíčkom boli Mrkvové kolieska a tie mali u nás doma najväčší úspech. Pochválil ich dokonca aj náš tatko a to už je čo povedať, pretože podobné detské mlsky považuje za niečo, čo nemá žiadnu chuť. Mrkvové kolieska sú však pravdepodobne kvôli mrkvičke príjemne nasladlé a len sa tak po nich zaprášilo, keď som ich chlapcom ponúkla počas cesty v aute. O tom, že všetkým chutili svedčí aj to, že sme si ich už niekoľko krát odvtedy kúpili zas. Ponúkli nimi návštevu a dokonca niesli ako mini darček našim malým kamarátom.

Mojich malých hladošov chrumky veľmi potešili a dokonca si medzi nimi našli aj svojho favorita. Mňa zas potešili rozkošné vrecká zo šošovičkou, z ktorej vznikla šošovicová polievka a napriek tomu, že hrach u nás nemá veľký úspech využili sme ho namiesto varenia na hranie. Stačilo ho nasypať do nádoby, pridať k nemu gaštany, naberačky, zopár autíčok a takýto hrachový senzory box zabavil oboch chlapcov na poriadne dlho.

Košíček tiež neostal na ocot. Robí nám radosť na stole, kde sme si doň naukladali plody jesene a gaštany, ktoré si nosíme z výletov do prírody. 

Ahojte, volám sa Janka a moje deti Robko a Janka. V prvom rade chcem poďakovať koníku za vybratie a Sunárka za možnosť zúčastniť sa testovačky. Bola to skvelá príležitosť.

Ako prvé sme testovali mrkvové kolieska.

- Podľa mňa ako maminy, testovačky to čo píšu aj platí. Žiaden cukor, soľ a žiadne farbivá.

- Chuťovo vynikajúce a ideálne na večerné mlsanie.

- Musím povedať, že ja som chuť mrkvy ozaj cítila a aj detičky.

- Podľa detí sú tiež vynikajúce a tieto im chutili najviac (viď foto na konci slight_smile🙂