Ahojky tato tema nas velmi zaujala 🙂) hlavne preto ze akurat sa nam kyval horny zub  a prave dnes vypadol 🙂 Mojmu Oliverovi je to moj 7 rocny syncek 🙂 tak som mu povedala aby porozpraval ako si taku vilu predstavuje 🙂 Takze takto citujem Oliho : Ja si predstavujem zubkovu vilu ako krasneho motyla hoci som ju nikdy nevidel lebo vzdy ked dam pod vankus moj vypadnuty zub tak tam rano uz nie je ale miesto zubka tam vzdy najdem peniaztek 1 euro s ktoreho sa velmi velmi tesim pretoze si sporim na lego  tak verim ze urcite vila  je 🙂Zubkova vila urcite prilieta z nebicka ktoru priviezli hviezdicky z nebicka aby potesila vsetky deticky nielen mna . Myslim si ze zubkova vila papa vela vela vitaminiek ovocie  aby vladala a mala silu potesit vsetky deti  podla mna taka vila sladkosti nejedava aby mala krasne biele zuby a bola prikladom pre deti  . Som stastny lebo prave dnes po obede ked som jedol pernik ktory mamka upiekla tak  mi vypadol dalsi zub  prikladam ti ho na kres

bu mojej zubkovej vili ma hona sukni 🙂 tesim sa lebo ked pojdem spat dam si ho pod vankus a rano ma uz bude cakat dalsia euro ktore si odlozim na moju vysnivanu hracku , alebo som rozmyslam otom , lebo mamka hovori ze treba potesit inych takze by som za tie peniazky kupil babiku mojej malej sestricke Eliske ktoru velmi lubim  ona ma 1 rok  inac Eliske zubky este len rastu  a mne zas padaju mliecne 🙂 raz porozpravam o zubkovej vile aj mojej sestricke neviem ako si ju bude ona predstavovat ale ja si ju predstavujem ako krasnu super vilu a hlavne dobru kedze mi stale necha 1 euro 🙂 tak a teraz si drzime palce kiez by sa aj na nas usmialo stasticko mali by sme krajsie vianoce . Ale drzime palce vsetkim detickam 🙂 sme radi ze sme sa mohli zapojit do sutaze a prajeme vam krasne a pokojne sviatky a pekne pozdravujeme zubkovu vilu 🙂 

Predstavujeme si ju ako lietajúcu vílu, ktorá sleduje komu vypadne zúbok, a potom sa v noci zjaví v izbe, zoberie zub a niečo nám tam nechá.Niekedy sú to dve eurá ale aj nová zubná kefka. Podľa nášho obrázka má dlhé blondavé vlasy,modré krídla, obrovské pery, farebné šaty, vysoké čižmy a ako na obrázku idú za ňou vypadnuté zúbky. Býva vo veľkom bielom zámku pod horami, v ktorom sa nachádza rozsiahla miestnosť so všetkými zúbkami,ktoré zozbierala od detí.Zámok má špeciálny názov Zub- Castle. Ešte sme ju nikdy nevideli, ale takto si ju predstavujeme. Je veľmi milá a má široký úsmev. Keď zájde do našej rodiny, všetci sme šťastní a tešíme sa.Síce sa so zúbkami potrápime, kým nám vypadnú, ale vždy sa nám rozžiaria očká, keď vidíme ako nám rastie nový, zdravý zúbok. 🙂

Ako sa zúbkové víly rodia 🙂 som zistila po rozhovore s mojou dcerou 🙂

Opýtala som sa Tamarky 4,5 r. či mi rozpovie príbeh zúbkovej víly.

Tak vzniklo toto:

Zúbková víla, je človek ktorému narástli skutočné krídla., aby mohla lietať keď ju budú bolieť nohy.  Býva v Lesk Angeles.- podľa rozpravky tajomsvo vil 🙂  Keď vypadne niekomu zub ona to počuje a priletí si ho vziať. Postup: zdvihne hlavičku dieťata zub si vezme a nechá zaň čokoládový peniažtek.  Má zelené vlasy .

Zúbková víla bola aj v škôlke namiesto Miluláśa, lebo niektoré deti  sa Mikuláša boja. Vysvetlila ako sa zúbky umývajú a ako sa deti majú o zúbky starať a odletela. Odvtedy  sa Tamarka taktiež chce sta´t zúbkovou vílou má doma aj krídla cvičné, kým jej nenarastú naozajstné 😀

Takže povolanie mojej dcéry je spečatené.... Bude z nej zúbková víla 

A tak prišiel deň, kedy nás pustili z nemocnice. Zubaté novembrové slnko zafúkal vietor za sivasté mraky. A len zablúdené lúče odkrývali lízance na oknách. Volala som manželovi, aby prišiel pre nás, že už čakáme len na prepúšťaciu správu.

Na pol zadku si sadnem na nemocničnú posteľ, ťuknem posledné volané. A tam vybafne teta, číslo, ktoré voláte, je momentálne nedostupné. Prevrátim oči raz doprava, raz doľava a volám na druhé číslo. A čuduj sa svete, zase tá istá ženská. Číslo, ktoré voláte je

momentálne nedostupné.

Adrenalín stúpa. Začínam predýchavať. Nádych. Výdych. Skúsim ešte raz. Číslo, ktoré voláte... A ešte raz. Číslo,... Začínam behať ako lev v klietke. Toto dokáže len môj muž!!! Niežeby čakal a hypnotizoval displej telefónu, kedy sa mu jeho drahomilovaná manželka ozve, aby si pre ňu konečne prišiel a odviezol si ju aj s malinkou princeznou domov a tam si ich bude hýčkať... a budú žiť šťastne a bla bla bla... Hormóny pracujú. Namiesto toho, číslo, ktoré voláte...

Volám svojmu otcovi. Podám si ho. On si včera zavolal svojho zaťka, že musia zapiť jeho prvorodené vnúča. Tak nech ide pekne k nám domov, ak bude treba, nech karate chmatmi vyrazí dvere a zobudí toho starostlivého novopečeného otca a ráči mu oznámiť, že čochvíľa nás z nemocnice vyhostia. V tom pip pip, smsky. Číslo, ktoré ste kontaktovali je opäť dostupné. Jeho zobudilo asi 10 strážnych anjelov. Lebo inak... O minútu mi zvoní telefón: „No čo maminka, ako ste sa vyspinkali?“

Prosím ťa a kde ty si? Prečo si si nenabil telefóny,... a blaa blaaa blaaa. Radšej nepokračujem. Kým pre nás prišiel, pobalila som sa. Toto by si zaslúžilo článok samo o sebe. Mamičky, ktoré ešte majú pôrod pred sebou. Prosím starostlivo vyberajte, čo si necháte od návštev priniesť. Domov som šla ako predavačka z Miletičky, igelitky plné jabĺk, keksíkov, koláčov, džúsov, minerálok. No hrôza. Do toho moja cestovka s vecami, malej cestovka s vecami, kufrík vzoriek, čo dostanete v pôrodnici, vajíčko so 4 kilovým dieťaťom. A samozrejme miesto na parkovanie pred nemocnicou žiadne. Ale vravím si, rozpačitý začiatok dňa, lepší bude koniec.

Blížia sa sviatky radosti, pokoja a lásky. Väčšina z nás si praje byť s ľuďmi, ktorých máme radi...mnohý z nás tak urobia a mnohým z nás sa nedá navštíviť príbuzných, či priateľov z druhého konca Slovenska alebo ešte ďalej. 

Aj keď najväščie čaro má pre mňa obyčajná pošta, tiež kažoročne dostávam na Vianoce aj na Silvestra množstvo e-mailov aj sms-iek... samozrejme vždy každému odpíšem...

...väčšinou je to .....ďakujem......... podobne🙂..... aj vám prajeme krásne sviatky...sem-tam nejaký vinšík- ale iba krátky, lebo nestíham dovárať🙂)

A tak som si tento rok povedala, že posnorím na internete a nájdem si niečo špeci- tak snáď pomôžu aj iným🙂

...niečo z tohoto použijem na pohľadnicu vyrobenú mojimi deťmi:

                      Ja snehuliak maličký,
                     síce iba z chladničky,
                     vinšujem Vám šťastíčka,
                     hojnosť, lásky, zdravíčka.
                     Krásne sviatky vianočné a šťastný Nový rok praje …

Ahojte. Tak začnem od začiatku. Mala som 16 rokov keď sme sa spoznali. Bola to zhoda náhod. Spoznali sme sa čisto náhodou vďaka mojej kamarátke ktorá ma pozvala na pizzu s nimi. Padli sme si do oka. Hneď na prvý pohľad. Ja som nevedela dovtedy aké to je mať frajera keďže som žiadneho nemala. A viete ako to je 🙂 pobláznené dievča. Ako asi každé dievča v mojom veku. Nevedela som ako čas rýchlo plynie. A zrazu bol večer a musela som ísť domov. Tak sme počkali na bus ktorým som išla. A ako som prišla domov tak sme začali písať a písať až do rána. Bolo to nádherné vedieť že niekto o mňa stojí. A nežiada zato nič. Bola som proste šťastná. Na ďalší deň ráno sme sa stretli zas. Odprevadil ma so školy. A aj ma prišiel počkať po škole. Zas sme boli spolu. Večer sme si volali asi cca.4 hodiny. A dali sme sa dokopy. Po dlhom váhaní z mojej strany. A naše rána a poobedné stretnutia pokračovali. Jasné boli problémy že nesme na rovnakej škole. A ja som bola ešte len prváčka na obchodnej akadémií. Tak som prestúpila na jeho školu. Chodili sme spolu ráno do školy, poobede zo školy. Jasné zoznámil sa aj s mojimi rodičmi. A tak cez víkend chodil k nám a ja v nedeľu k ním. Až pokiaľ som nezačala utekať z domu kvôli nemu a nechodila som do školy. Vtedy to začalo. Nemohol on k nám ani ja k ním. Chodila som potajomky k ním. Bolo to raz, dva krát, tri krát, a aj som prespávala u nich. A jasné môjho otca to naštvalo a poslal moje veci k ním. Takže ma vyhodil. No ale mama to nedovolila a pomohla aby som sa mohla vrátiť domov. Vedela som že mi to oco nebude tolerovať navždy. Začal ma biť. Oco ma začal biť, a frajer nútil chodiť k nemu s vyhrážkami. Asi 2x som tak utiekla. A skončil u mojich rodičov už celkovo. Potajomky som chodila k ním miesto školy a tak. Minulé leto sme išli spolu do Čiech k mojej tete. Jasné predo mnou nadávali na neho a pred ním na mňa. Hádali sme sa deň čo deň. Stalo asi aj pár krát že som v noci ostala vonku. Radšej nech by som mala byť s ním v jednom dome. Proste začali ma tam psychicky ničiť. Raz som si ich vypočula ako na mňa nadávali pred frajerom. Bolo to niečo hrozné. Ľudia ktorí ma nevideli minimálne 12 rokov začali o mne rozprávať že ma poznajú a vedia že aká som. Že si ľahnem do postele s hocikým. Že popri ňom mám ešte ďalšieho frajera. Ja som sa zrútila už po tomto celkovo. Začala som mať stavy že sa chcem zabiť. Ku koncu už môj frajer prišiel nato že o tom viem. Začal mi hovoriť rozprávky. Že on ma miluje. A že im neverí. Ale ja som vedela čo si presne hovorili. A mala to v pamäti. Ale nechala to tak. On odišiel po mesiaci preč. Ja som ostala lebo mali prísť moji rodičia a sestra. A aj prišli. A jasné otvorili fľašku a môj oco sa opil. Začal mi hovoriť prečo som taká že som taká nebola a také veci. Jasné moja teta a jej muž sa z toho smiali. V tú chvíľu mne došlo o čo im vlastne išlo. Rozhnevať ma s rodičmi čo sa im aj podarilo. Po 2 týždňoch sme prišli domov. Nejako to ustálo. Myslela som že bude dobre. Ale nebolo. Vyhrážky od frajera začali zasa. A ja zaľúbená po uši som ho počúvala. Potom nato prišli aj moji rodičia. Určitý čas to nechali tak. Začala škola. Zase to bolo také isté ako predtým. Nešla som do školy ale k nemu. V novembri som mala Birmovku. Jasné keď nás spojili s vedľajšou dedinou tak bolo aj veľa chlapcov. No a začalo to. Aký tam boli, boli pekný že? A prečo si sa k nim ozvala keď si so mnou. Proste otázky ktoré nemali zmysel. Začiatkom decembra som utiekla zasa k nemu. Prišla som na ďalší deň domov. Oco zase dostal nervy zbil ma. Vtedy sme nevedeli že som tehotná už viac ako 2 mesiace. Odpadla som. Mama ma opatrovala. Oco sa ani neozval. O pár dní som mala narodeniny. Napísal mi kamarát k narodeninám a pridal na koniec pusinku. A už bola hádka. Ako si to mohol dovoliť a prečo sa s nim bavím. Veď ja som s ním. Nemám sa čo baviť s inými chlapcami. Prišli potom Vianoce. Písali sme. Ani mame som nepomáhala len aby som s nim písala. No ani to nedobre. Mám ísť k nemu. Ale ja som nechcela zažiť zasa scenáre z predchádzajúcich mesiacov. Nešla som. Tak sme spolu skončili. V januári sme do školy nastúpili. Nerozprávali, proste ignorovali ako keby nepoznali. No koncom Januára ma mama zobrala ku gynekológovi. Bola som v 16tom týždni tehotenstva. Jasné jemu som nič nepovedala. Ale niekto áno. Začal mi písať volať. Zmenila som si číslo. Ale aj to si zistil. Hoci som sa mu vyhýbala všade, nakoniec ma vystihol keď som čakala bus. Tak sme sa porozprávali. A potom sme to už skončili celkovo. Ale iba pre mňa. On začal znova. Písal mojej mame že som kurva a j***m za peniaze. Čomu moja mama neverila. Začal každému písať že ma po****l spolužiak len preto že si rozumieme. 2 týždne pred nástupom na materskú som šla po chodbe. Začal po mne kričať či ma spolužiak dobre po****l atď. Jasné že som neostala ticho. Začala som aj ja čo som mala na srdci. Pohádali sme sa pred celou školou. Ďalší týždeň sme mali prezentáciu školy. No ja som sa už ráno cítila zvláštne. Ale povedala som si veď som tehotná možno som niečo zjedla. A tak išla do školy. Poobede som prišla domov. Večer už som v nemocnici ležala s diagnózou predčasného pôrodu. Jasné že to nenechal len tak. Vraj som sa išla ku***ť. Pokiaľ ma nevidel v nemocnici a nezistil že naozaj som hospitalizovaná. Po týždni som prišla domov. Jasné bola som na liekoch proti kontrakciám. A ako dni išli blížil a dátum pôrodu. A začal písať po susedkách aj spolu s mojou tetou či už niečo mam a najviac ich zaujímalo či som porodila zdravé dieťa. A áno chvalabohu mám zdravé dieťa.

No malá sa podobá na neho a jasné každý mu hovoril že sa podobá na neho. Tak vyhlásil že je neplodný. Začal nadávať na mňa aj na malú. Že sa ňou mám zadusiť. A presne na 2 mesiace po pôrode sa oženil. A teraz sa stará o malú tak že sa pýta iných na ňu. Ale mne nenapíše a ani nezavolá.

POCHOPILA SOM ŽE ŽIARLIVCA NIKDY NIKTO NEZMENÍ.

Už asi dva roky rozmýšľam nad tým, ako pomôcť chorým deťom. Asi viete, že sa zaoberám efektívnou výchovou detí, a preto som sa rozhodla , že využijem to, čo som sa naučila, a podám to ďalej... Práve pre tento učel slúži 5-krokový intenzívny kurz o výchove detí, ktorým chcem pomôcť.

Tento projekt bol vytvorený pre tento konkrétny zámer a verím, že bude aj vďaka vám úspešný. 

Mojím cieľom je každý rok vytvoriť niečo, čo ľuďom pomôže, dá hodnotu, a tak podporiť  dieťa, ktoré pomoc potrebuje. 

Tento rok podporujeme  dievčatko, ktoré sa volá Gabika. Gabika  je postihnutá a pripútaná na vozíček  už niekoľko rokov. Prekonala už veľa ťažkých chvíľ, no s pomocou svojej rodiny to zvláda statočne. Aj napriek tomu všetkému nestráca optimizmus a nádej. Je to silné a úžasné dievčatko.

Finančné náklady na chod rodiny sú vysoké, a preto im chceme na Vianoce pomôcť a urobiť im život o niečo krajším. Prispejeme k  skvalitneniu jej  života a života  jej rodiny. 

Tento projekt sme vytvorili tak, aby bol prínosom pre obe strany (darcu aj obdarovaného). Aj keď už pocit z pomoci je dobrou motiváciou. 

MDDr. Réka Sabová zo Schill Dental Clinic 

Cieľom prevencie u detí je zabrániť vzniku ochorení a ich komplikácií. Detské zuby sú ohrozené predovšetkým zubným kazom. U detí majú zubné kazy často rýchly priebeh, preto je nevyhnutné kontrolovať detské zuby častejšie, preto je potrebné dvakrát do roka navštíviť zubára. Na preventívnej prehliadke sú rodičia poučení ako sa majú starať o chrup dieťaťa. Dostanú informácie o technike čistenia zubov, o rôznych pomôckach, prípadne o potrebe návštevy dentálnej hygieny. Počas prevencie upozorňujeme rodičov na zlozvyky vo výžive, ako je napríklad frekvencia konzumácie sladkostí u detí. Odporúčame fluoridáciu detskou zubnou pastou, u väčších detí aj fluoridačným gélom.

Jednou z najčastejších prekážok návštevy stomatológa, ktorú uvádzajú pacienti je STRACH. Strach z bolesti, strach zo samotného výkonu, zo zvukov v ambulancii...O tom, že aj zubári občas sedia v zubárskom kresle a vedia, ako nepríjemné môže ošetrenienie byť a čo všetko vám vieme poskytnúť, aby vaša návšteva u nás bola čo najpríjemnejšia Vám porozpráva náš primár MUDr. Alexader Schill.

S pocitmi únavy, hnevu, nervozity, depresie, stresu sa musí mamička vyrovnávať každý deň. Niekedy sa to podarí, inokedy sa necháme pocitmi a neúspechmi znechutiť.

Ako s týmito pocitmi bojovať? 

• Uvedomovať si svoje pocity, pozorovať seba a pozorovať dieťa. Uvedomujme si, čo v nás vyvoláva únavu, nervozitu, napätie, hnev, … .
• Pozorujme, ako reagujeme, keď nás dieťa neposlúchne, ale aj keď nás poslúchne. Pozorujme ako reagujeme, keď nás tlačí čas, keď máme času dostatok, keď je nepríjemná situácia, ľudia a pod. Keď na tieto veci prídeme, môžeme ich eliminovať a nahradiť, alebo tie pozitívne opakovať a vylepšovať. Sledujeme pocity za našimi slovami.
• Začnime si uvedomovať svoje pocity, emócie a skúsme ich aj správne pomenovať. Je mi zle – je veľmi široký pojem.  Dá sa to vyjadriť ináč - cítim tlak v brušku, je mi na zvracanie, som nervózna, lebo ma tlačí čas.

Svoje myšlienky vyjadrujeme slovami – verbálnou komunikáciou – môže klamať

Svoje pocity vyjadrujeme gestami, tónom hlasu – neverbálnou komunikáciou – väčšinou neklame

Ovládať sa – Sebaovládanie. Prečo pri rovnakej situácii niektorí ľudia vybuchnú, sú urazení a druhí ľudia si ani nevšimnú, že ich vôbec niekto ohováral, ukrivdil, nahneval, urazil? Je to preto, lebo si vyberáme, ako budeme v daných okamihoch reagovať.

Jemný hodvábny prášok s ľahkou konzistenciou, ktorý vašu pleť vôbec nezaťaží a vďaka svojmu zloženiu má priaznivý vplyv na stav pokožky. Japonské gejše, známe svojou porcelánovou pleťou, používali ako základ make-upu ryžový prášok. Ryžový prášok je aj jedna z ingrediencií bio minerálneho make-upu od Couleur Caramel. Pôsobí ako prirodzená ochrana proti UV žiareniu a drží po celý deň. Brusnicový olej má antioxidačné účinky a chráni pleť pred predčasným starnutím. Jemné čiastočky sľudy odrážajú svetlo a dodávajú pleti jas. 

100 % všetkých zložiek je prírodného pôvodu

10 % aktívnych zložiek 

10 % všetkých zložiek je z bioprodukcie

AKTÍVNE ZLOŽKY: Ryžový prášok je antioxidant, hydratuje a zmatňuje pokožku. Sľuda obsahuje čiastočky, ktoré odrážajú svetlo a pleti dodávajú jas. Brusnicový olej má prirodzene vysoké antioxidačné účinky, hydratačné schopnosti a obsahuje stopové prvky prospešné pokožke. Láskavec chvostový je antioxidant, zjemňuje a hydratuje pokožku.

 APLIKUJTE V 3 KROKOCH

V kruhu farebného spektra je oranžová kontrastná farba modrej. To znamená, že očné tiene s oranžovým podtónom modré oči zvýraznia najviac. 
Vyskúšajte napríklad teplé tóny medenej, zlatej alebo hnedej, ktoré so studenou modrou vytvoria dokonalú harmóniu. 
Čiernu špirálu vymeňte za hnedú, horné viečko orámujte karamelovou tekutou linkou. 
TIP: trblietavý odtieň dodá farbe na intenzite a vytvorí dramatickú iskru v očiach. Túto zimu je hitom 

Paleta očných tieňov od COULEUR CARAMEL je vhodná pre dámy, ktoré majú citlivé oči.

Využite 30% zľavu a poštovné zdarma do 23.12.2015

Špeciálne formulovaná receptúra na vodnej báze nahradila nebezpečné rozpúšťadlá. Vďaka tvarovanej kefke vytvoríte výrazný make-up s dlhými, plnými riasami. Maskara je vhodná pre veľmi citlivé oči a nositeľky kontaktných šošoviek.

S obsahom bambuckého masla a prírodných voskov, ktoré pomáhajú spevňovať štruktúru rias a zabezpečujú ich pružnosť. Karnaubský vosk, vosk candelilla a živica z akáciového stromu vytvárajú na riasach ochranný film a účinne ich chránia pred stratou vlhkosti. Bambucké maslo má vysoký obsah vitamínov A, E a F.

Riasenka je vo farbách, čierna, hnedá a v obľúbenej farbe Parížaniek – slivka.

POUŽITIE: pre intenzívnu farbu a extra objem aplikujte riasenku štýlom cik-cak dvakrát

TIP: pre odlíčenie použite ultra jemný odličovač očí obohatený o BIO ružovú vodu

Kam inam ako na MK by som to mohla napisat.... Dnes, ako kazdy iny den sa vraciam so synom z prechadzky, ktora zakazdym trva 2 hodiny a spali cca 500 kalorii a zrazu zvoni telefon. "Prosim" poviem.... "Pani Kaaaa?" "Pri telefone."  "Mame pre vas velmi zaujimavu pracovnu ponuku. Mate skvely pracovny profil a radi by sme Vas tymto pozvali na pohovor." Po diskusii kde, kedy, ako a za kolko prisla otazka na pracovny cas. Samozrejme, ze od 8.00 do 16.30. Rozlucila som sa s pani s tym, ze druzina a skolka je u nas len do 16.00, tak sa asi nedostavim... Po zostavajucich 100 m do domu mi prebehlo myslou poslednych 7 rokov. Materska. A este nebodaj, ze dovolenka... Tak som sa zacala pohravat s myslienkou o com vlastne moja ''sedemrocna dovolenka'' je. 

Ano, dve krasne, zdrave sikovne deti su jedna vec, venovat sa im na ukor svojho casu a casu s manzelom je druha vec. Co z toho mam ja?

Aj tak skoncim v nejakom starobinci.... si myslim.... 

Manzel drie jak mulica, aby volaco zarobil a mali sme sa fajn, lenze v poslednej dobe sme akosi ''svorc'', tak obraciame kazde euro. A tymto sa aj moja mysel obratila k teme materska a co z nej okrem deti mam.

1. prebdene noci

2. kadernicka? to co je? 

Trochu ma zaskočilo, že chce ísť niekam mimo mesta. Zrejme na dnes nepredpokladá žiaden iný program, ktorý by ju nečakane odvolal. Znamená to, že bude celý čas s nami. Myslím, že  Loganovi nebude takýto program asi po chuti. „No fajn. A čo keby sme šli niekam na celý víkend?“ opýtal sa nás. To vážne? Dobrovoľne súhlasí s tým, že nielenže bude s nami celý deň, ale rovno celý víkend?  „No a kam by si chcel ísť?“ opýtala som sa mierne nechápavo. „Hocikam. Maťa nech si vyberie, alebo ty ak chceš.“ „Úplne hocikam?“ opýtala sa neveriacky Maťa. „Hocikam.“ Odpovedal jej. „Nemusí to byť na Slovensku?“ „Ako chceš.“ Odpovedal. Otvorila som ústa. Čože? Takže čo? Chce sa s ňou niekam premiestniť? „Logan..“ povedala som potichu a drgla som do neho. Iba sa na mňa pozrel a usmial sa. Potom pokrútil hlavou, ako by vedel, na čo myslím. „Tak poďme do Paríža.“ Vytešovala sa Maťa. Viem, že do Paríža chce ísť už od detstva. Veľmi sa na to teší a veľakrát mi hovorila o tom, čo je tam nové. Dokonca má napísaný celý zoznam vecí a miest, ktoré by tam chcela vidieť. „Súhlasíš s tým?“ usmial sa na mňa. „Jasné. Maťa mi o Paríži hovorí už roky. Tak nech sa tam konečne ide pozrieť.“ Odpovedala som. Podskočila od radosti a vrhla sa na Logana. „Ďakujem, ďakujem, ďakujem.“ Úprimne sa radovala z toho, že konečne uvidí svoje vysnívané mesto. Utekala si domov zbaliť veci. „Prečo si to urobil? Vedel si, že bude chcieť ísť do Paríža, preto si jej dovolil vybrať si hociake miesto?“ „Vedel som, že tam bude chcieť ísť. Navyše je to ďalšie miesto, kde by mohla byť nejaká stopa.“ Stopa, ktorá by nás konečne doviedla k neznámemu.
           Maťa sa vrátila asi o hodinu. Rovno s cestovnou taškou. Už sa nedokážem čudovať tomu, koľko vecí si so sebou všade berie – zvykla som si na to. Väčšinu jej tašky aj tak tvoria topánky, no tých má teda požehnane. Asi nikdy som ju nevidela v tých istých topánkach dva dni po sebe. Šla som vybrať môj kufor zo skrine a ona mi pomohla zbaliť vhodné veci. Vhodné? Skôr by som povedala, že sa chystá na odovzdávanie Oscarov. Nevadí, veď auto odvezie. Bola taká šťastná.
          Akurát sa s Loganom dohadovali na trase, ktorou pôjdeme, aby sme toho videli, čo najviac. Aby ona videla všetko, čo vždy chcela. Začalo mi hučať v hlave. Musela som sa pridržať zárubne, keď som vychádzala zo spálne. Prešlo pár sekúnd a už bol ten hluk neznesiteľný. Mala som pocit, že do mňa niečo veľkou silou narazilo. Bolo to tak silné, že som pri páde dozadu stratila vedomie.

+++
          „Čo sa deje?“ opýtal som sa Lenky. Neodpovedala. Zrejme pri tom páde stratila vedomie. Vtedy kopol do dverí ten chlap, ktorý po nás ide. Okamžite som šiel k Lenke a bol som pevne rozhodnutý ju pred všetkým ochrániť, aj za tú cenu, že by ma to stálo život. Zodvihol som jej hlavu. Nie je mŕtva. Dýcha. Pravdepodobne ma otras mozgu. Kopol znovu do dverí. Neviem koľko takýchto kopancov tie dvere ešte znesú. Neplánoval som to Martine prezradiť takto skoro, ale asi budem musieť. „Okamžite poď sem!“ prikázal som jej. Stála v kuchyni ako prikovaná.  „Poď sem!“  zreval som na ňu. Až, keď znovu kopol do dverí, pohla sa. „Čo sa to deje? A čo je s Lenkou?“ pýtala sa. Ignoroval som ju. Nie je čas na to, aby som jej to vysvetľoval. Aj tak by tomu nechápala. „Otec!“ zavolal som na neho. Kde do pekla je?  Teraz, keď ho potrebujeme obaja. Nemôžem sa za ním premiestniť, pokiaľ sa sem ten debil dostane, zabije náš všetkých troch. Do šľaka! „Otec!“ zavolal som na neho znovu. Konečne ma počul. „Logan, čo sa to tu deje?“ „Keby to nebolo dôležité, nevolal by som ťa. Musíš s nimi zmiznúť.“ Periférne som zaregistroval Martinin zdesený výraz. Je jasné, že je úplne mimo z toho, že sa tu zrazu objavil môj otec. Kiež by sa to radšej dozvedela inak ako takto. Ozvalo sa ďalšie kopnutie do dverí. Už nech sú preč – v bezpečí. „Na to zabudni. Logan, si môj syn, nenechám ťa tu.“ Nestihol som namietať. Držal ma za rameno. Viem, že ma tak ľahko nepustí. „Kto je to?“ opýtal sa na Martinu. „Musí ísť s nami. Dokážeš to?“ Usmial sa na mňa. Znovu kopol do dverí. Tie už dlho nevydržia. „Zavrite oči, slečna.“ Povedal Martine po anglicky. Nič. Zízala na neho. Prisahám, že keby to nebola Lenkina najlepšia priateľka, rovno ju zabijem a nechám tu. Zdrapil som ju za ruku a pritiahol bližšie k sebe. „Rob, čo ti hovorí, ak tu nechceš umrieť.“ Zazrel som po nej. Zavrela oči. Konečne... Ticho. Žiadne kopanie do dverí. Nič. Vôňa otcovej vanilkovej cigary sa nedá prehliadnuť. „Musím sa vrátiť späť. Už sa mi takáto príležitosť nenaskytne.“ Pustil ma. Vedel, že budem v bezpečí, keď sa tam len premiestnim. Tak mi nemôže nič urobiť. Trochu sa obávam toho, ako na to všetko bude reagovať Martina. Zrazu sa ocitla v neznámom prostredí s neznámym človekom. Aspoň bude pri Lenke, kým sa nevrátim. „Musím ísť späť.“ Nečakal som na zvolenie. Vrátil som sa späť do Lenkinho bytu. Počkám si na neho, kým sa sem dostane. Neuľahčím mu to tým, že mu pôjdem tie dvere otvoriť. Nech minie, čo najviac energie. Postavil som sa do obývačky tak, aby ma hneď uvidel. Prvé kopnutie. Druhé kopnutie. Tretie kopnutie. Nič. Začínalo mi byť do smiechu. Asi by som mu vážne mal ísť otvoriť skôr, ako si to všimnú nejaký susedia. Štvrté kopnutie. No paráda, začala opadávať omietka okolo zárubne. Piate kopnutie. Šieste kopnutie. Zrejme mu dochádzajú nervy. Rozleteli sa dvere. Konečne. „Kde je to dievčatko, ktoré zo strachu zo mňa, vyvoláva tornáda v strede púšte? Vážne Logan? Myslel si si, že to nezistím? Že tam neprídem? Že ju neuvidím, keď ju tam necháš samotnú? Taká zraniteľná, len tak tam ležala a vyzerala, že umrie.“ „Nemohla umrieť.“ Prerušil som jeho trápny monológ.“ „Nikdy ju nenájdeš. Čo vlastne od nej chceš?“ „Zničiť ju. Tak ako ona zničila mňa.“ „Ale prosím ťa. Ako ťa mohla zničiť? Veď si stále tu. Pokiaľ to urobila predtým, teraz o tom nevie. A aj tak nikdy nezomrie. Vieš  o tom, že aj keby si sa akokoľvek snažil, nikdy sa ti nepodarí vyhladiť všetkých iných?“ rozprávali sme sa spolu našim jazykom, nedalo sa rozoznať odkiaľ by mohol pochádzať. „Vážne?“ Rozbehol sa oproti mne. Lenka sa dokáže premiestniť dva krát. Skúsim to. Uhol som mu. „Nemá to význam.“ Ozval som sa spoza neho. „Premiestnil si sa sem? Myslíš, že ti to v niečom pomôže?“ „Mám aspoň istotu, že ma takto nezničíš. O čo sa tu vlastne snažíš?“ Posadil sa na gauč. Zrejme pochopil, že aj keby ma teraz zabil, tak sa mi vlastne nič nestane. „Prečo ju tak ochraňuješ?“ opýtal sa. „Prečo sa ju snažíš zabiť?“ opýtal som sa ja jeho. Moje dôvody sú viac než jasné – milujem ju. Nejde mi len o ňu, Logan. Toto, čo sa deje je choré a niekto by mal mať nad tým kontrolu.“ Zasmial som sa. „A akože tým niekým by si mal byť ty?“ Jemu snáď načisto šibe. „A prečo nie? Keď vás všetkých dostanem, zmeníte sa na malé bezbranné deti, s ktorými sa dá veľmi ľahko manipulovať.“ „Nikdy sa ti nepodarí nájsť všetkých a ak áno nikdy nenájdeš všetky deti, ktoré o tomto ani len netušia.“ „Logan, Logan. Čo ak už o všetkých viem?“ Znovu som ho vysmial. „O tom pochybujem. Pokiaľ by si o nich vedel, zabil by si ich skôr, ako by ťa zahliadli, ibaže to sa nestalo. Všetci, ktorých poznám, ešte stále žijú. Tak kde je chyba?“ „Niektorí sa dobrovoľne pridali na moju stranu a rovnako ako ja, aj oni menia budúcnosť iných.“ „Ďalšia rozprávka, o ktorej pochybujem.“ „ Mal by si tomu začať veriť. Kde si nechal svoju lásku?  Môžeš dôverovať ľuďom, čo sú s ňou?“ Zmizol. Otec? Je možné, že by prešiel na jeho stranu?  Do pekla! Čo ak je toto celé len zámienka, aby s ňou mohol ostať osamote a ublížiť jej? Koľko to je? Desať minút? Pätnásť?
          Vrátil som sa späť domov.  Nikoho nikde.  Kde, do pekla, všetci sú?  Začul som kroky na poschodí. Vybehol som hore. Schody som bral po dvoch a niekedy po troch naraz. „Vypadni od nej!“ skríkol som na otca, ktorý sa práve chystal pustiť jej niečo z infúzie.

Mám tú najlepšiu dcéru na svete. Ale to asi každá mama. Júlia má 16 rokov a patrí  k najlepším z ročníka a ja som neskutočne hrdá, že je taká samostatná a usilovná. Okrem nej mám ešte 3-ročného Riška. Všetky naše výdavky sa točia len okolo detí, ale aj o tom je mať rodinu.       

Našej dcére ponúkli v škole silvestrovský pobyt v Londýne, avšak letenky sme si museli hradiť sami. Viete, teraz pred Vianocami nie je najvhodnejší čas na výdavky navyše, ale cítila som, že Julinka si to zaslúži, lebo tvrdo pracovala. Bola by škoda, keby takúto príležitosť nevyužila.

S manželom sa snažíme dať našim deťom všetko, aby netrpeli núdzou a aby mohli spomínať na detstvo s láskou a úsmevom. Dlho som preto hľadala spôsob, ako pred Vianocami získať menšiu pôžičku s rozumným úrokom a splátkami. Na internete som našla odkaz na Ferratum Bank. Ich systém a spôsob vybavenia pôžičky online až do výšky 700 eur ma viac než prekvapil. Žiadne behanie po úradoch a papierovačky. Ušetrila som čas, ktorého pri malom dieťati nemám nazvyš. Po vyplnení online žiadosti, a po schválení mi peniaze pripísali na účet do 24 hodín.

Júlii sme mohli dať na Vianoce letenku do Londýna a silvestrovala už vo veľkom štýle. Veľmi sa tešila, že sa jej nakoniec vysnívaná cesta do Londýna otvorila. Ferratum Bank ma podržala, keď som to potrebovala a ja viem, že pôžičku bez problémov splatím aj vďaka ich skvelému prístupu ku klientom.

Vyhrajte dojčenské mlieko HiPP Combiotik, ktoré ako jediné na trhu obsahuje unikátny komplex probiotík a praebiotik, ktorý pomáha správnemu tráveniu a rozvoju imunitného systému. Probiotiká a praebiotika sú veľmi dôležité pre spokojné brušká bábätiek. 

Stačí napísať, prečo je podľa Vás spokojné bruško bábätka tak dôležité a päť vybraných odpovedí odmeníme krásnym mliečnym balíčekom.

1. Svoje odpovede píšte priamo do fóra s názvom "SÚŤAŽ o dojčenské mlieka HiPP Combiotik"

2. Vaše odpovede zasielajte od 14.12. do 20.12.2015

3. Do 5 dní od ukončenia súťaže v danom fóre zverejníme 5 loginov výhercov a budeme ich kontaktovať internou poštou.

4. Do 2 týždňov Vám odošleme vyhrané balíčky.

Ahojte,

mozno si ma pametate a mozno nie. Som chlapec s modrymi ocami. O par dni budem mat 6rokov,chodim do skolky,mam sestru aj mamu a tata. Som ako vy a predsa som iny. 

Ludia sa na mna divaju,vraj mam krasne oci. Len tak ma pohladia po hlave alebo sa ma vselico pytaju. Chcu na mna hladiet,chcu sa ma dotknut. Ja to nemam rad. Som ako vy a predsa som iny.

Rad sa hram s vlakmi,vsetko chcem vediet. Milujem psikov a aj oni mna,ked ich hladim som sam sebou. Chcel by som lietat,zit v Londyne,mat vela psikov a letiet na mesiac.

Som ako vy a predsa som iny.

Nemam kamaratov,ani neviem ci by som ich chcel mat. Deti ma znervoznuju,beru mi moje veci a ja neviem co si mam o nich mysliet. Vidia ze som iny a ja neviem ci sa chcu so mnou hrat. Som rad sam alebo sa rozpravam s mamou. Moja mama mi rozumie. Vie ze som iny ale pre nu som najdokonalejsia bytost pod slnkom. 

Ako už samotný názov napovedá, čistý rastlinný skvalan je luxusná zložka získavaná z olív. Hovorí sa mu aj „prirodzený face lift“, pretože je podobný lipidom ľudskej pokožky čo mu umožňuje prenikať hlboko do jej tkanív, podporovať bunečnú regeneráciu a okysličenie, hydratovať, hojiť a v neposlednom rade vyhladzovať vrásky.

Vzácny olivový skvalan je jednou z aktívnych zložiek mnohých produktov dekoratívnej kozmetiky COULEUR CARAMEL.

Nájdete ho v:

• báze pod make up
• korektoroch
• lícenkách
• make upoch
• očných tieňoch
• púdroch

Relax pre pleť

Máte problémy alebo chcete rozžiariť Vašu pleť? Wellness centrum ponúka ošetrenie pleti pre každý vek. Vhodné tak pre dámy ako aj pre pánov. To všetko môžete využiť za bezkonkurenčnú cenu len 9 Eur. Vhodné aj ako darčeková poukážka. 

Už sa len objednať: 0911/709126, 0915/709126

Parodontitída je zápalové ochorenie infekčného pôvodu, ktoré spôsobujú baktérie. „V ústach máme dve- až tritisíc bakteriálnych kmeňov. Niektoré nie sú ani opísané, nemajú priradené názvy ani mená. Škodlivých je asi dvesto až tristo, pričom najdôležitejších jedenásť vieme testovaním zistiť a práve na ne sa zameriava liečba parodontitídy,“ hovorí MUDr. Tomáš Siebert, PhD., zo súkromného dentálneho centra v Trnave. Zaujímavé je, že dva kmene bežne v ústach nemáte, ak ste ich niekde nezískali. „Jedným z typov prenosu je bozkávanie. Ak máte partnera, ktorý má parodontitídu tohto typu, nelieči sa a váš organizmus je na baktérie vnímavý, môžete ich od neho dostať a ochorieť,“ hovorí stomatológ.

Ďasná niekedy klamú

Parodontitída napáda väčšinou skupinu zubov. „Iba ojedinele sa stáva, že sa vačok vytvorí pod hornou alebo dolnou jednotkou či šestkou. Lekár musí vždy vyšetriť celý chrup a presne zaznamenať, kde je aký vačok, či hlbší, napríklad osemmilimetrový, alebo plytší, trebárs štvormilimetrový. Potom guľôčkou sondy podráždi ďasno, aby zistil, či krváca. Ak áno, znamená to, že zápal je aktívny. Takáto kontrola má byť nevyhnutná súčasť preventívnej prehliadky,“ prízvukuje MUDr. Tomáš Siebert. „Niekedy sa stáva, že na ďasnách nie sú žiadne príznaky, môžu mať dokonca zdravú ružovú farbu a sondou zistíme agresívny typ parodontitídy. Zákerný je v tom, že aj štyri- -päť rokov o nej nemusíte vôbec vedieť a pritom prichádzate o kosť i tkanivá.“

Chronická je lepšia

Liečba parodontitídy sa, zjednodušene povedané, zameriava na odstránenie získaných baktérií a na „umravnenie“ vlastných, ktoré sa premnožili. „Agresívna forma parodontitídy, keď sa vytvoria rozsiahle vačky, a pritom nie je ,viditeľná‘, zvádza k pohodlnosti, myslíte si, že dentálnu hygienu nepotrebujete. Navyše, vačky vôbec nemusia bolieť. Je rozpoznateľná, ale zároveň, najmä u mladších ľudí, horšie reaguje na liečbu a často recidivuje. Pri chronickej je to jednoduchšie. Po odstránení zubného kameňa, povlakov a vyčistení vačkov sa ďasná zahoja a desať aj pätnásť rokov môžete mať pokoj. Je menej závažná, lieči sa lepšie a neopakuje sa tak často,“ vraví stomatológ.

Zbavte sa kameňa!

Dnes sú to už 2 roky, ktoré žijem pre svoju lásku menom Tobias 🙂 Narodil sa v deň keď začali vianočné trhy, na ktoré som sa veľmi tešila ;) V utorok  som bola ešte na poradni, kde mi doktor oznámil, že do pôrodu  je ešte ďaleko (srandista) 🙂 Večer cestou domov sme na ceste našli ležať psíka, ktorý bol ranený. Keď som ho zbadala ako na mňa pozrel a na ňufáku mal krv tak som spustila veľký plač a nemohla prestať plakať :( bolo mi ho strašne ľúto a chcela som mu pomôcť. Manžel ma odviezol domov a vrátil sa k nemu, ale už mu pomohol niekto iný v dedine. Nemohla som na neho prestať

myslieť.  Milujem zvieratá a psíkov najviac ;) Ráno som zbadala, že sa so mnou niečo deje a tak som radšej znovu navštívila lekára, ktorý mi oznámil, že začínam rodiť 🙂 (zase som si pomyslela, že je vtipný)  Ako prvorodička som samozrejme nevedela čo ma čaká, ale nemala som ani čas sa báť.  Počkala som manžela,vzali veci zbalené do pôrodnice a išli do nemocnice. Kým som čakala pred ambulanciou tak sme na chodbe stretli veľa známych takže som sa cítila výborne, úplne bez stresu.  Horšie to už bolo po vyšetrení,keď som začala krvácať. Vedela som, že manžel pri pôrode nebude a odišiel. Prekvapilo ma keď som mu z čakačky volala a povedal, že hneď príde 🙂 Veľmi si cením akou veľkou oporou mi bol pri kontrakciách, ale najviac mi pomohol pri pôrode. Bol to pre mňa úžasný zážitok mať ho pri sebe, pretože mi veľmi pomohol. Tobiasko sa narodil 11.12.2013 o 15:45, bol to rýchly pôrod. Nádherný pocit, keď som ho prvý krát zbadala 🙂 Som hrdá mama lebo mám krásneho a zdravého syna a som aj hrdá manželka pretože mám skvelého manžela, ktorý sa snaží dať nám všetko 🙂 Každý rok sa teším na vianočné trhy, na ktoré už chodíme spolu ako rodinka a sú pre mňa aj také symbolické práve kvôli Tobiaskovi ;) Aspoň som neminula peniaze a priniesla si domov to najcennejšie čo som mohla ;) Nikdy nezabudnem ani na toho psíka, ktorému zrejme vďačím, že som začala rodiť skôr 🙂 Snáď si to raz môj syn bude môcť prečítať 🙂 Milujem ťa Tobiasko 💜

Nechcem aby tento krátky príbeh vyznel ako vianočné klišé, no je to príbeh každodenný, príbeh z ulice...

    Sedím na obede v nákupnom centre. Okolo mňa tašky s darčekmi pre mojich blízkych. Rozhliadam sa okolo seba, premýšlam či už mám pre všetých členov rodiny balíčky, kde mali čo zlacnené, kde je výpredaj a či tých vianočných ozdôb na stromčeku bude dosť...

V tom som spozornela a nechtiac si vypočula rozhovor staršieho manželského páru, ktorý obedoval pri vedlajšom stole. Rozprávali sa o Vianočných sviatkoch o tom ako ich strávia a hlavne s kým...staršia pani asi tak vo veku 65rokov, chytila svojho zamysleného manžela za ruku a milo sa mu prihovárala: " Zavolaj mu, zavolaj...nebuď už taký tvrdohlavý...už si sa natrápil dosť. Pozvi ho na Vianoce k nám, že sa budeme nesmierne tešiť...." Starček váhal. S malou dušičkou a neistou rukou po chvíli zdvihol zo stola telefon, druhou si podoprel svoje ustarostené a zvráskavené čelo. Volal synovi, s ktorým sa roky nerozprával. Po chvíli zložil telefon. Po líci mu stekali velké slzy...slzy šťastia, lásky, dojatia...S hrčou v hrdle povedal babke: "Príde! On naozaj príde....! Držali sa za ruku po lícach im stekali slzy.... 

Mňa táto krátka chvíla dojala tak velmi, že celou cestou domov som neprehovorila ani slovo.

Toto sú tie chvíle, ktoré stoja za to, chvíle, keď sa musíme zastaviť a obzrieť...chvíle keď necheš vidieť seba ale druhých...Veď to najcennejšie a najkrajšie čo stojí za to, je čas strávený s našími blízkymi...s tými, na ktorých nám najviac záleží...

S prianím prianím KRÁSNYCH VIANOC,

„Dupeš ako slon.“ Oznámil jej ironicky a odišiel nazad do kuchyne. Vošla dnu a pozerala na mňa. „To ma fakt tak počuť?“ „Robí si srandu. Stál tu pri mne, počul ťa, keď si vystúpila z výťahu.“ Zaklamala som. Videla som, ako sa trochu upokojila. Najradšej by som mu jednu capla. Takmer nás prezradil. „Namaľuješ ma?“ opýtala som sa, aby sa tým už nezaoberala. „Jasné.“ Usmiala sa. Zobrala si kozmetickú taštičku a šla si sadnúť na gauč. Konečne som si upravila vlasy. Nechala som si ich rozpustené a šla som za ňou do obývačky. Logan pripravoval na raňajky chlieb so šunkou.  Sadla som si k nej a mohla začať. Keď Logan skončil, položil taniere na kuchynský pult a prišiel k nám. Sadol si za Maťu a nazeral jej ponad plece. Robil na mňa grimasy. „Prestaň, nemôžem sa smiať. Ako budem potom vyzerať?“ opýtala som sa ho a potláčala som smiech.
              Je zvláštne, ako teraz všetko vnímam. Dokážem dychtivo čítať knihy a zároveň počúvať výklad profesora. Neuveriteľné, ako  dokážem rýchlo spracovať všetky tie informácie. Chápem už aj tomu, ako sa Logan dokázal tak rýchlo naučiť hovoriť po slovensky. Pokiaľ jeho mozog ukladá informácie rovnako rýchlo, muselo to byť pre neho ľahké. Navyše môžem mnoho informácií čerpať priamo od zdroja. Stačí ak sa na dané miesto premiestnim.
            Logan bol za mnou okolo desiatej. Povedal mi, že sa s riaditeľom dohodol na ukončení školy. Vraj mu povedal, že odchádza nazad do Kanady za rodičmi. Pravda je však taká, že ma chce ochraňovať, kým sa ja budem do školy premiestňovať. V podstate nie som nikde v bezpečí, ani keby som sa zahrabala desať metrov pod zem. Je dosť možné, že aj tak by ma ten neznámy našiel. Neviem, ako to robí, že nás takto dokáže vystopovať. Čoraz viac sa prikláňam k Loganovej myšlienke, že by s tým mohla mať niečo spoločné Agáta. Neviem prečo. Doteraz som jej dôverovala, ale toto sa mi nejako nepozdáva. Navyše Logan hovoril, že ona sama zmenila budúcnosť viacerým ľuďom. Čo to boli za ľudia? Boli dobrí alebo zlí? Keby bola rovnaká ako ten neznámy, zmenila by aj moju aj Loganovu budúcnosť. Veď nás oboch pozná už niekoľko rokov. Mohla. Ale ona to neurobila. Vie, že ak by aj jedného z nás zabila, nezbaví sa všetkých iných. Tak prečo by sem potom volala jeho? Logan tiež hovoril, že keď sem prišiel nehľadal nás, ale ju. O nás vraj nevedel. Čo ak práve ona potrebuje pomoc a ochranu?  Možno ho pozná, ale sama si s ním nevie dať rady. Je tak veľa možností, čo ako môže byť. Sama som z toho zmätená.  Nechápem tiež, prečo keď o mne vedela, neukázala mi toto všetko už skôr.

            San Francisco; Mníchov; lesy Severnej Karolíny; hrad Aggstein v Rakúsku; prales v Nepále, Bingham Canyon Mine v Utahu; Červené námestie v Moskve – rôzne miesta, kde sa neznámy nachádzal. Nedarilo sa nám ho nájsť. Nedarilo sa nám ho ani dostihnúť. Logana to frustrovalo viac, než čokoľvek iné. Bol zúfalý z toho, že sa mu podarí zmiznúť skôr,  ako za ním prídeme my. „Nebolo by lepšie počkať na neho, kým príde on?“ opýtala som sa. „Neviem, ako dlho by to mohlo trvať. Nechcem, aby sa dovtedy niekomu niečo stalo.“ „Ako ho potom chceš nájsť? Nikdy sa nám nepodarí nájsť všetkých iných. Ani len netušíme koľko  nás môže byť.“ „Musíme ich skúsiť vypátrať, čo najviac. Možno ho niekto bude poznať. A navrhujem začať Agátou.“ Povedal rázne. Bol presvedčený, že o ňom Agáta niečo vie. „Pokiaľ ona sama nebude chcieť, nič nám nepovie.“ „ Tak ju donútime.“ „Ako ju chceš donútiť? Čo ju budeš mučiť?“ povedala som ironicky. „Pokiaľ to bude potrebné.“ Mykol plecom. Zobral to vážne. Nechápem, kde sa v ňom berie toľká krutosť. Je to snáď nejaký ochranársky pud, aby ma pred všetkým zlým ochránil?
            Dni mi ubiehali akosi rýchlejšie. Množstvo nových informácií ma odpútavalo od bežných, každodenných problémov. Ráno som sa stretávala s Martinou pred bytovkou. Za dvere bytu som sa premiestňovala a tak som vychádzala z bytu. Logan zatiaľ doma strážil moje telo a sám cestoval všade možne po svete len, aby našiel toho neznámeho. Nedarilo sa mu to ani so mnou a ani samému.
            Je piatok ráno a Maťa znovu zvoní pri dverách. Logan sa vyhrabal z postele ako prvý. Natiahol si na seba tepláky a šiel jej otvoriť. Chodí sem každý deň, buď ma berie do školy alebo len tak, keď nemá, čo iné na robote. „Znovu ty?“ opýtal sa jej ironicky. „Nezabúdaj na to, že som ju poznala skôr než ty.“ Odpovedala mu. „Čo to počujem?“ opýtala som sa, keď som si obliekla Loganove tričko a vyšla som zo spálne. Hodila som po Loganovi druhé tričko.  „Okamžite obaja prestaňte. Nebudem si medzi vami vyberať. Keď ma naštvete, odídem ja a verte tomu, že aj keby ste prehľadali každý centimeter na zemi, nenájdete ma.“ Maťa zastala a začudovane sa na mňa pozerala. Logan stál kúsok za ňou. Rozbehol sa k nej. Nemala šancu ho počuť. Objal ju okolo brucha a zodvihol ju do vzduchu. Odniesol ju do obývačky a zhodil na gauč.  Chrbtom ju priľahol a začal ju štekliť. Smiala sa, kričala nech jej dá pokoj a nech prestane. Snažila sa ho zo seba zhodiť. „Počuli ste to?“ Prestala sa hýbať. Logan spozornel. Spozornela som aj ja, ale nič. Potom sa začala rehotať. „Beriete nejaké drogy?“ Logan jej capol vankúš na hlavu. Pousmial sa a pokrútil hlavou. „Krava.“ Očastoval ju. Postavil sa z nej sadol si do kuchyne za pult. Keď sa postavila vyzerala ako strašidlo. Blonďavé vlasy mala strapaté a zazerala po ňom. Napravila si tričko a šla do kúpeľne. Šla som urobiť kávu. Pohladila som Logana po ramene a prsty som nechala kĺzať dolu po jeho ruke. Prilepil sa o mňa ukazovákom. Pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma. Milujem ťa.  Oznámil mi jeho hlas v hlave. Možno teraz je ten správny čas povedať mu, že to isté cítim aj ja. Odtiahla som sa, aby som mu to povedala, no on si ma pritiahol nazad a znovu ma pobozkal. Tak takto to asi nepôjde... Milujem ťa, Logan. Prestal ma bozkávať. Oči mu žiarili a bol skutočne šťastný. Pohladil ma po líci a založil mi prameň vlasov za ucho. Nehovoril, len sa na mňa usmieval. A tak sme tam len tak stáli a pozerali na seba. Kto vie, čo mu behá po rozume. Zodvihla som prst. „Tak ukáž.“ Usmiala som sa na neho. Ukázal mi tie najkrajšie spomienky na nás dvoch. Asi by som si mala zvykať na slová my, naše, spolu a podobné. Odteraz je všetko, čo sme spolu prežili, oficiálne. „Čo dnes budeme robiť?“ opýtala  sa Maťa, keď sa vrátila. „Čo len chceš.“ Odpovedala som jej. Viem, že už má program  pravdepodobne vymyslený a či chceme, alebo nie, aj tak by nám ho časom nanútila. My vlastne okrem naháňania toho neznámeho, nemáme iný program. Trochu vypnúť nám prospeje. Logan sa na mňa nechápavo pozeral. „Tak fajn. Mohli by sme konečne vypadnúť z mesta na nejaký výlet. Čo na to poviete?“ opýtala sa.

Aký je veľký rozdiel medzi pastovou hračkou a napríklad drevenou? Ako veľmi rozlišujú deti napr. plastové kvety a živé kvety? Je jedno, aké veci nás obklopujú? 

Príjemné veci sú maličkosti, vďaka ktorým máme lepší pocit. Dokonca aj v každodennom kolotoči starostlivosti o deti alebo domácnosť. Stačí pár doplnkov z prírodných materiálov, ktoré osviežia váš domov a prinesú vám kúsok z prírody.

Takéto produkty považujeme za ušlachtilejšie, zdravšie, poctivejšie a priateľské k ľudom.

http://prijemneveci.sk/pre-deti