Kŕmenie detí. Moja obľúbená činnosť. Mladosť mi pri nej uteká tak rýchlo, že to ani nestačím sledovať.

Už pri Miš to bola otrava: „Miši, háám!“ a v zápätí to vyprskla všetko von. A znova: „Miši hááám!“, … Obdivovala som tie matky, čo do decka napchajú celé jedlo a ani nepotrebujú podbradník. U nás?! Ešte ja by som užila skafander! Dnes už Miš je čisto, ale dĺĺĺhooo. Okrem sladkostí. Pri nich je rýchlosť jedenia v poriadku.

Tajne som dúfala, že tieto nové deti budú papať pekne. Haháá, no jasne. Aby som im nekrivdila, zjedli zatiaľ všetko, kým ja som mala nervy to do nich natlačiť.

Tomáško, to je ten večne hladný, pred obedom reve od hladu. Čiže čakám s lyžičkou pred jeho ústami, kým ráči prestať aspoň natoľko, aby si všimol, že už prišla tá šťastná chvíľa. Lenže on si to nevšimne, tak mu strčím lyžičku do úst a znova čakám. Stále nič. Rozprávať mu môžem čo chcem. Tak mu teda vyložím naloženú lyžičku, že hádam zaberie aspoň to. Lenže on miesto toho, aby KONEČNE pochopil, že už prišlo jedlo, celé sústo vdýchne, zmodrie a nereve. Chrčí. Zachváti ho panika a celé sa to ešte viac vystupňuje. O pol misky ďalej je to už lepšie, len ja som na tom o dosť horšie.

Ivuška nereve. Tá sa usmieva a svojím spôsobom chápe čo má robiť. Ale už nechápe ako sústo prehltnúť tak, aby šlo smerom dovnútra. Moja mama sa na nej smeje, že je ako mlynček. Všetko vylezie von. Tento „druhý chod“ už celkom šikovne zachytávam lyžičkou a vraciam spať. Dobré na tom je, že po každé z nej vylezie menej a menej, takže nakoniec sa aj ona naje. Keď má veľmi dobrú náladu, tak prdí ústami. Vtedy sa po jedle prezliekame všetci traja.

No a toto máme každý deň dvakrát (krát dva) a o pár týždňov už budeme tlačiť aj olovrant.

Nedávno som si užila jedno pekné ráno. Radosť v podobe náhleho odchodu z domu. Pri malých deťoch je to vec, ktorú každý rodič zbožňuje. Ja ju mám v rovnakej kategórii ako situáciu „Odchádzame a decko sa poserie, keď už všetci stoja oblečení vo dverách“. Našťastie je to tiež situácia z kategórie „potom sa na tom už smejeme.“

Čo sa vlastne stalo: nečakane s nami nemal ísť kto plávať. Veľmi som v tej chvíli nestresovala, keďže sa ozval môj manažérsky duch a volám na plávanie, že ich poprosím či by mi nemohli pomôcť oni. Najlepšie ich vziať už od auta (odvážne, ale za pokus nič nedám a okrem toho, trénujem hru na „Nie“). Plávala s nami minule taká mladá baba, ktorá sa zaúčala a tak sa mi zdalo, že by bolo ideálne, keby mi mohla pomôcť práve ona.

Lenže práve dnes nemohla, nestíhala by druhú robotu (Bod za „nie“, juch!). No nič, vravím si. Dnes neplávame. Manažérsky duch mal smolu.

Spomalila som a začala som doma robiť niečo svoje, s mierne navŕtaným kolenom od lakomosti, koľko peňazí sme takto spláchli.

Mala som doma aj Miš, pretože s ňou ma okolo obeda čakala návšteva alergológa. Zrazu mi však volali späť, že Paulína (to dievča na zácviku) si posunula program tak, aby mohla prísť.

Výborne!

Ďalšia rečnícka otázka odo mna mne.

Ale inak, to je easy. Ide mi to lepšie ako ručné práce. Som archivár a denníkový typ. Lenže písať si teraz denník rukou je pre mňa rovnako namáhavé ako chodiť do fitka. Nehrozí. A okrem písania ma ešte ma baví piecť, ale to u nás nemá kto jesť.

Takto sa tu vypľujem za 20 minút a finito. Keď si predstavíte vybuchujúce šampanské, tak to som ja. Bum! A je to vonku!

Priznám sa, že dlhšie mi trvá skontrolovať moje prelkepy, ako napísať jeden príspevok. Som totiž chronicky nepozorná a môžem to po sebe aj šesťkrát prečítať a chybu si nevšimnem. Milanko by vedel rozprávať ako sa bavil na mojich diplomovkách..

Uvedomujem si, že téma je jednotvárna, ale tak, teraz žijem týmto. Verím, že do budúcnosti sa skulinka môjho obzoru trochu rozšíri.

Nebudem hrať formu, samozrejme že mám radosť aj z toho, že to niekto číta. Zabíja to dve muchy jednou ranou. Vy viete, čo je nové, mne sa uľaví a ešte si aj trochu polichotím, že niekto sa obťažoval kliknúť. Dobre, tak tri muchy.

Na úvod musím poznamenať, že túto otázku kladiem iba sama sebe, čisto rečnícky. Od môjho okolia som ju nikdy nepočula.

Môj deň začína cca ráno o 7. Keď kŕmim o 6 to ešte spím, to nepočítam. A aj tak o tej 6 väčšinou chodí kŕmiť chlap.

Čiže, od tej 7 do pol 8 pracujem na tom, aby Mišela nešla do škôlky v pyžame. Zatiaľ 100% úspešnosť až na detaily kedy jej totálne pokazím deň tým, že jej oblečiem podľa nej nevhodné pančuchy, tričko, tielko, nohavice.. Keď sa za ňou zatvoria dvere, začína svojím spôsobom práca sa s časom. Vnímam to ako časový tetris, kde jednotlivé aktivity sú kocky a tie snažím čo najlepšie napasovať, aby do seba zapadali a ja som všetko stihla. Deadliny sú: kým idem kŕmiť deti, kým idem pre Mišelu do škôlky, kým príde chlap z roboty, kým pôjdem spať, …

Dosť toho upracem aj kým si umývam zuby. Vtedy hlavne zbieram špinavú bielizeň, aby som vzápätí pustila pračku. Potom smer umývačka. Nedávno sa mi práve do tejto cesty postavila moja dobrá kamarátka, s odôvodnením, že čítala môj blog. Týmto stráca platnosť to, čo som napísala v predminulom príspevku.

Tetrisový riadok, kým doperie pračka potom vypĺňa obliekanie, kŕmenie, základné upratanie, raňajky. Preskenujem titulky na SME alebo prelistujem nejaký časopis.

Pravidelne 2x do týždňa plávem s bábätkami čo znamená, že ráno je napínavejšie ako po iné dni a 2x do týždňa s Miš, čo zase spôsobuje, že rýchlejšie behám večer. Okrem iného to má za na následok, že zatiaľ cviciť sama nechodím. Skrátka už nemám energiu, tehličky na bruchu budú musieť počkať.

dobrý deň,

chcela by som sa opýtať . Mala som slabo ružový výtok skoro až priesvitný  a neviem čo to môže znamenať tehotenstvo alebo niečo iné, lebo som pred nedávnom prekonala aj zápal  nemáte s tým niekto skúsenosti ??

Keď sa pozriem spätne na svoj život, mám pocit, že som nikdy nedostala nič len tak. Nie som ten typ, ktorému stačí hodiť psie oči, zamávať mihalnicami, …, a dostane čo chce (pomaly síce začínam byť, ale to som sa musela dlhé roky učiť a mentálne sa dostať do takého stavu, aby to fungovalo. Donútilo ma k tomu zúfalstvo a nedostatok času..poviem vám, je to pre mňa drina.)

Keď sme čakali Miš, končila som druhú školu a pracovala. Potom som mala prvé dieťa a pracovala. Potom som mala dieťa a s ním kopec aktivít a druhého psa. A teraz prišli hneď dve deti naraz a ostalo to prvé dieťa a aj tí dvaja psi. Dovtedy som to všetkú tú starostlivosť ako tak zvládala sama. Teda „sama“, no.. to nie je to správne slovo, ale skrátka stačil Chuap a ja. Ale zrazu som prestala mať pocit, že to tak úplne pôjde, ak si chcem zachovať nejaké zvyšky duševnej rovnováhy. A tu som narazila na vážny problém.

Ja som nikdy nemusela nikoho požiadať o pomoc!

Ja to neviem!

Aau, moja hrdosť!

Čo tam po hrdosti, horší bol strach, že požiadam o pomoc, ona príde a potom odíde. A čo ja?! Ja si na ňu zvyknem, stanem sa od nej závislá a čo potom?! A čo potom!? Ako to zvládnem?

Zhrniem to jednou vetou: hádam všetky klišé o ženách na materskej sú pravda. Teda aspoň o tej mojej. Cítim sa zabudnutá, osprostená a uviaznutá v dennej rutine naplánovanej na minútu a bez šance na sebarealizáciu (štrikovanie si nechávam do dôchodku).

Nedávno som čítala článok, asi to bol tiež nejaký materský blog, že na materskej s druhým deckom je už nuda. Úplne musím súhlasiť, aj keby som hneď mala trojčatá! Nehovorím, že sa nudím s vyloženými nohami, ale prebaľovanie, pranie a upratovanie mi už neberie toľko mentálneho priestoru, kreatívne sa pri tom veľmi nevyžijem a ani na ceste od umývačky k pračke som nikoho zaujímavého nestretla. Keď teraz na plávaní sledujem tie vystresované „prvomatky“ je mi ich úprimne ľúto (ony, naopak, určite ľutujú mňa). Síce stále som po tom plávaní unavená ako ťažný kôň, ale keď tam Ivuša reve až kým nesadneme do auta tak, že sa otriasajú okenné tabule, už sa za ňu nehanbím ani nie som z toho v strese. Skôr ma to značne otravuje a o to viac čakám, kedy ráči vyrásť.

Na druhej strane som získala nejaké to sebavedomie. Už mi nikto nemôže povedať, že som holobriadok, ktorý nevie, čo je život. Zase nemôžem tvrdiť, že by mi predtým nejak chýbal rešpekt u ľudí, ale toto je niečo čo tam nebývalo. A tiež mi pridalo, že sa riadim heslom čím mám viac detí, tým lepšie vyzerám (neberte mi to). A minule sa na mňa usmieval nejaký chlap, čo stál v oproti zaparkovanom porsche (Cicuška, toto si nečítal). Dosť mi tým rozjasnil deň, v ktorom sa mi pokazila pračka.

Moje nervy, no nie! Čo sa na to dá povedať? To je jedna z najnezmyselnejších otázok. Čo chcú ľudia počuť? „Nie, sme zúfalí, všetko nám tu padá na hlavu, nespia, nejedia, vreštia, nestíhame.“ Alebo „V pohode, ani nevieme, že ich máme.“

Pravda je niekde medzi, ako vždy.

Len tak uvažujem, že čo iné sa dá ako to zvládnuť. Proste a jednoducho prežiť to, čo život prinesie. Je mi trápne počúvať obdivné reči, lebo mi neprídu ako zaslúžené. Po prvé, je to projekt celej rodiny. Fakt nemôžem povedať, že by som na všetko bola sama. Po druhé, čo iné by som robila ako to zvládala? Ako by vyzeralo, keby som to nezvládala? Ja sa skrátka snažím robiť všetko ako najlepšie viem a neviem, či to robím dobre, ale deti, psi a manželia (manželia, deti, psi/ psi, deti, manželia/deti, manželia, psi) zatiaľ žijú, tak to asi nebude úplne márna snaha.

A keď sa vám niečo nezdá, treba mi priamo povedať. Na náznaky sa teraz nechytám, sorry.

Asi to potrebujem. Niečo písať. Už len pri tej predstave mi je ľahšie.

V zásade vôbec neviem, kde začať, ale najsprávnejšie mi príde objasniť celú to exotiku okolo dvojčiat.

Ách, že exotika. Priznávam, že keby to boli moje prvé deti, vypustím dušu. Takto som mala náskok nejakých skúseností a vedela som, že to bude peklo, len dvojmo. Toto poznanie mi však vôbec nepomáhalo. Skrátim to; takže som si prešla rôznymi hlbinami zúfalstva, žiadne svetlo na konci tunela a potom sa teda narodili.

Zistila som, že skúsenosti sú výhoda a to, že sú dvaja nemusí byť zrovna na samovraždu..Už som vedela, čo a ako, rýchlo som si našla systém, zorganizovala som celú rodinu a to najdôležitejšie, oveľa ľahšie sa mi riadilo pravidlom, že rodičia nemajú žiť život detí, ale deti majú žiť život rodičov. Samozrejme, sme unavení, ale zatial nás nič spojené s existenciou dvojčiat nijak zásadne neprekvapilo. Jedine asi to, že máme skvelý kočík, v ktorom to druhé dieťa nie je vidno a tak nás nezastavujú ľudia s miliónkrát ohratými replikami „No, to máte veselo!“ alebo „Mamina má čo robiť!“ alebo „Zvládate to?“.

Náš ružový a modrý oblak sú zatiaľ fakt dobré deti. Občas mám výčitky ako dlho vydržia zabudnutí. Preto som nemohla potešiť sestričku našej pediatričky, ktorá sa s iskrou v očiach zo začiatku pýtala „Máte doma chaos?“ „Neviete, čo skôr, že?“

Musím priznať, že zatiaľ stíham udržiavať aký – taký poriadok, stíham variť a facebookovať.

Ahojte maminky, chcem vás poprosiť o pomoc. Nabrala som odvahu, pozbierala všetky úspory  a vrhla som sa do bažín podnikania. Inšpirovaná a tiež odradená niektorými "natur" mamičkami som sa rozhodla vzdelávať mladé rodiny, ale moderným spôsobom.

Každý nám vraví aké je rodičovstvo dôležité, ako sa máme naň pripraviť...ale kto nás to učí? Naozaj sa stačí správať len intuitívne, dáko bolo , dáko bude? Sme v 21storočí...pripravujeme sa na vodičák, pripravujeme sa na skúšky i do zamestnania. A čo rodičovstvo? Načo sa učiť na vlastných chybách, keď sa im dá vyhnúť a dajú sa robiť lepšie, efektívnejšie?

V Košicich vznikol Kurz pre MODERNÝCH RODIČOV. Chcem vám prezradiť informácie, ktoré nepovie lekár, mama robila inak a kamarátka nemá čas vám ich vysvetľovať.

Chcem vám povedať o možnostiach napr. aké môžete dostať príspevky od štátu, ako nájsť spôsob aby bola materská vyššia než je minimum, ako ušetriť na kúpe výbavičky. Prakticky si môže mamička vyskúšať akoby sa správala pri horúčke (nácvik zvládnutia horúčky, koliky, keď je mamička pod tlakom a dieťatko neustále plače). Za pomoci moderných pomôcok si prakticky vyskúšate techniku dojčenia či správneho nosenia detí. 

Hlavnou vychytávkou je učenie podľa H.Karpa, amerického pediatra celebrít - Ako mať pokojné a šťastné bábätko. Naučím vás ako predlžiť spánok dieťatka a utíšiť plač za 10sekund.

Neviem či som urobila správne, ale nazbierala som odvahu urobiť aj so svojím životom zmenu a za pomoci dalších skvelých ľudí, ktorí majú chuť robiť veci moderne a posúvať hranice tradičnej rodiny, vznikol v Košicich kurz Moderní rodičia. 

-je určený úplným začiatočníkom, prípadne začiatočníkom ,ktorí už majú za sebou prvé očká a potrebujú radu ako ďalej.


Čo sa naučíte ?

- základné očká-nielen háčkovať , ale ich aj spoznať na vzore

- háčkovať podľa návodu a schémy


Ćo budete potrebovať ?


- na vaše prvé háčkovanie zaobstaráme materiál my- vlnu, háčik,....

- ak by ste mali záujem na hodinách háčkovať niečo čo ste si našli na internete alebo v časopise radi Vám s tým pomôžeme

- ak by ste chceli aj nejaké iné vlny, môžete si ich zakúpiť priamo v klube alebo si ich môžete objednať cez náš e-shop www.tvorivka.eu - donesieme Vám ich na hodinu.


Klub háčkovania budeme mať každý pondelok- prvá hodina je 2.6.2014 o 18:00 do 19:30

Miesto konania - obecný úrad Chtelnica


Cena za hodinu a pol je 5eur


Prihlásiť sa môžete telefonicky 0911120155 alebo emailom Tvorivka1@azet.sk

Spojenie hračky do vane a omaľovánky znie zvláštne, v podstate ako nerealizovateľné, však? Ale je to možné. Dôkazom spojenia na prvý pohľad nespojiteľného sú Fazuľky na obrázku. Hmmm, načo je komu obrázok s fazuľkami?!? Žiaden strach, nejde o fúziu gastronómie a umenia. Ide naozaj o zaujímavú a originálnu hračku vo vody, spojenú s kreatívnou omaľovánkou.

Pozrime sa na spomínané Fazuľky na obrázku bližšie. Po ruke máme Fazuľky na obrázku s témou Oceánu. Rozbaľme balenie a pozrime sa, čo v ňom nájdeme:

• je tu pevná kartónová omaľovánka,
• 6 farebných fixiek,
• 2 Fazuľky do vane.

Obsah balenia Fazuliek na obrázku, téma Oceán

Fazuľky do vane sú základom Fazuliek na obrázku. Na prvý pohľad obyčajné, nezaujímavé tobolky. Ale opak je pravdou 🙂 Keď sa deti pôjdu kúpať, do vody vo vani im vhoďte jednu či rovno obe Fazuľky a sledujte, čo sa bude diať. O pár minút sa z každej fazuľky narodia dve krásne, farebné penové hračky! Ako to? Jednoducho, Fazuľka je zo želatiny a v teplej vode sa rozpustí. Sú v nej ručne vložené penové hračky, ktoré sa po rozpustení Fazuľky objavia a potešia deti. Penové hračky plávajú vo vode, mokré držia na vani či obkladačkách. Deti si z nich môžu vyskladať svoj vlastný príbeh, naučia sa rozoznávať farby a podľa siluety aj jednotlivé postavičky. Po kúpaní hračky vyžmýkajte, vysušte a pri ďalšom kúpaní sa s nimi deti opäť môžu veselo hrať.

Zvieratká z Fazuliek po narodení, vlhké držia na obkladačkách

Je bezpečné otehotnieť aj po tridsiatke? Aké sú riziká? A ako to prežívajú staršie mamičky? Magazín MONO odpovedá na tieto otázky.

  --

Žena s malým chlapčekom vchádzajú do budovy zdravotníckeho zariadenia, keď v tom pri nich zastaví dodávka. Chlapcovu pozornosť zaujmú kúdoly zvláštnej pary, ktoré sa objavia po otvorení auta. „Chceš vidieť, ako vyzerá chlad?“ opýta sa ho pani v bielej rovnošate zodpovedná za prevzatie zásielky tekutého dusíka. Z výrazu chlapcovej tváre vidieť, že mu tá otázka príde zvláštna. „Ale aspoň si sa ma to nespýtala tým infantilným tónom, ktorý dospeláci používajú, keď sa nám chcú zapáčiť,“ pomyslí si možno chlapec. Nastaví ruku do chladného oblaku, ktorý mu prekĺzne pomedzi prsty. Keby tušil, že aj vďaka tomu oblaku chladu bude mať čoskoro súrodenca, čudoval by sa ešte viac.

Jeho mama ho chytí za ruku a spolu vojdú do útulnej čakárne Centra asistovanej reprodukcie (CAR). Priemerný vek žien, ktorých sa týka problém neplodnosti, a preto samy alebo s partnerom využívajú služby Centra, je 32,5 roka. Čoraz častejšie sa však rozhodnú splodiť potomka aj o päť a viac rokov staršie Slovenky. Akú majú šancu, že sa im to podarí?

Svätý grál

Pred ôsmimi rokmi sa v rámci Európskeho sociálneho výskumu zisťovali názory ľudí aj na ideálny vek, kedy sa má človek stať rodičom. U žien vtedy v očiach Slovákov bolo ideálne prvýkrát porodiť v dvadsiatich štyroch. Realitu v zmysle priemerného veku prvorodičiek dnes podľa Štatistického úradu predstavuje vek 27 rokov. Či možnosť počať o desať rokov neskôr spadá už do kategórie fantasy, zisťovali reportérky MONO okrem iného aj rozhovormi s viacerými ženami. Tri z nich mali bližšie k štyridsiatke ako k tridsiatke, keď sa stali matkami a u žiadnej z nich túžbu po dieťati nesprevádzali stovky neúspešných pokusov s meraním si bazálnej teploty pred pohlavným stykom. Otehotneli takpovediac prirodzene. A v prípade 38-ročnej Martiny Boor aj neplánovane.

Akcia platí do konca mesiaca máj zľavu si možte uplatniť na www.smobyk.sk

Dospelí sa často krát domnievajú, že deti treba neustále vychovávať a už sme zabudli, aké to bolo keď sme boli i my deťmi.  Chceme od nich aby ovládali svoje emócie, hoci má s tým problém aj dospelý človek. Chceme, aby počúvali na prvé slovo, no keď zakričím „Poďte obedovať“, manžel je za stolom posledný 🙂 ... Poukazujeme na chyby, ktoré urobili, hoci nás len napodobnili...ideme s deťmi do slovnej konfrontácie a debatujeme s nimi ako s dospelými hoci sú to stále len malí človiečikovia, ktorí sa učia vlastnou skúsenosťou a napodobňovaním nás, rodičov a najbližšieho okolia...

Tento týždeň som si spísala, čo všetko som sa ja naučila od mojich dvoch malých synov:

-          - Naučili ma piť len čistú vodu z vodovodu

-         -  Neurážajú sa a na hádku zabudnú po 10sekundách

-         -  Deti nič neočakávajú a tešia sa z maličkostí

-          - Štvorročný syn mi povedal: „Mami nekrič, lebo nebudeš počuť čo Ti chcem povedať“

Stop klokankám 

Pod pojmom klokanka sa mylne označujú všetky nosiče pre deti. Často sa pri nosení stretávam s tým, že okolie ani netuší, že nosenie a nosenie je rozdiel. Respektíve nosiť v ergonomickom nosiči a visieť v klokanke. Žiaľ, verejnosť a rodičia, ktorí nosia svoje deti si často nenaštudujú ani základné informácie o nosení a svoje dieťa a často aj novorodenca šupnú do klokanky, ktorá je pre detičky a aj pre chrbty nosiacich rodičov veľmi zlou voľbou. Preto vznikol aj tento článok a na internte sa dá nájsť ďalšie množstvo informácií o zdravom nosení detí či rozdiel v ergonomických nosičoch a v klokankách. Na obrázkoch nižšie vidíte rozdiel ako je dieťatko umiestnené v klokanke a a ko v nosiči.

Čo je teda klokanka?

Je to neergonomická pomôcka na nosenie detí s úzkou sedacou časťou a vystuženou chrbtovou opierkou. U nás sú bežne dostupné a používané a bohužiaľ väčšina rodičov si ich vyberá ako pomôcku na nosenie svojho dieťaťa. Prečo je tomu tak?

V prvom rade preto, lebo ich náš trh ponúka. Takisto aj veľa ďalších vecí, ktoré sú nezdravé alebo nevhodné a ľudia ich aj napriek tomu kupujú. V tomto prípade by som však neriskovala, keďže ide o zdravie a budúcnosť našich detí.

Ďalším veľmi silným lákadlom, prečo si rodičia vyberajú klokanku je, že umožňujú nosenie tvárou dopredu a tvrdia, že ich dieťa je zvedavé a nechce byť otočené tvárou k mame, ale k svetu. Toto je ale neopodstatnený fakt, keďže dieťatko a hlavne malé, chce byť práve pri mame, cítiť ju a kedykoľvek sa mu zachce, bezpečne sa hlávkou o ňu oprieť a pospať si. Poloha tvárou von nie je vyhovujúca z fyziologického ani psychologického hľadiska. Menšie detičky sú preťažené podnetmi z okolia a nemajú možnosť sa pred nimi schovať. Chrbtica nie je zaguľatená a hlavička nebezpečne na ňu tlačí. Dieťa je prehnuté neprirodzene dozadu, lebo sa snaží oprieť o vaše telo.

Dobrý večer mamičky,

chcem Vám predstaviť skvelého pomocníka pri prechádzkach s kočíkom - organizer na kočík od Rakúskej značky Fillikid . Uložíte si tam dve fľašky vo vnútri je dosť miesta pre kľúče , mobil alebo peňaženku . Organizer sa dá uzavrieť . 

Milé mamky, prinášam zopár svojich osobných materských myšlienok a poznaní:

1. Biele veci sú síce vrcholne nepraktické, pretože na nich hneď vidno všetky fľaky, ale tak úžasne sa kamošia so Savom a inými bielidlami, že je to v podstate bezpredmetné. Teda rozhodne v bielej decká vyzerajú lepšie, než v čiernej, ktorá síce zatají fúľance, ale len do času, kým z toľkého prania a behania po vonku na slnku nevyprášivie.
2. Prvorodené dieťa sa stravuje podľa tabuliek, také tretie už konzumuje všetko, čo sa mihne v jeho okolí, bez ohľadu na vek.
3. Každá nepotrebná sprostosť, ktorú som pri prvom vedela oželieť, začína významne naberať na príťažlivosti po príchode ďalších detí, pokiaľ je predpoklad, že dieťa dá vďaka tomu matke väčší pokoj.
4. Kúpelňa a WC, najlepšie miestnosti. Samozrejme len v prípade ich uzamykateľnosti.
5. Prečo by som dokelu mala tie pekné vecičky v skrini ofukovať a nervačiť, že sa pri nešetrnom nosení znehodnotia, keď ich potom aj tak nikto nebude chcieť z bazáru kúpiť za viac ako dve eurá?! Takže pekne štvornožkuj vonku po tráve v najnovšej Zara kolekcii, zlatíčko moje.
6. Tepláky pre chalanov zhruba od veľkosti 92 sa vyrábajú v 80% v modrej farbe, zvyšných 20% patrí sivej. Pri menších veľkostiach sa vyskytujú aj určité štatistické odchýlky v prospech hnedej a zelenej.
7. Ten moment, keď si už definitívne musíte priznať, že je čas vzdať sa aj toho najminimalistickejšieho kočíka, pretože vaše najmladšie dieťa už nie je najmladšie a príliš veľa ľudí v okolí zazerá, prečo ešte dokelu používate kočík?! No lebo rárohy a nákupy, napríklad..! Proste budem plakať. Veľmo plakať a ticho závidieť tým bezdomovcom, kočíkujúcim smeti. A preťažený ruksak zasadí mojej chrbtici posledný úder.
8. Pri prvom dieťati zo zásady odmietate, aby vám ktokoľvek čo i len na chvíľu postrážil ten váš najvzácnejší poklad na svete. Nikto sa oň predsa nedokáže postarať tak, ako vy! Tvrdíte, že tá správna doba nastane hádam neskôr, keď malý vyrastie. Možno keď pôjde do puberty. Našťastie v pomerne blízkom období porodíte ďalšie ratolesti a svoj postoj výrazne prehodnotíte. Pri takom treťom dieťati tak už zámerne zavádzate druhých a utajujete niektoré skutočnosti, len aby niekto sakra bol ochotný postrážiť aspoň jedného z nich!
9. Ten šuplík, čo na ňom bola detská poistka ešte od čias prvorodeného (pretože vždy narobil strašný bordel, keď z neho všetko vyhádzal a kto to bude dokola upratovať?!), necháte zámerne „nenápadne“ otvorený. Viete totiž, že polhodina ticha je často viac, ako hodina upratovania.
10. Dve chrumky = jedna baby nestlé sušienka = tri piškóty = 5 minút ticha = kočík zaprasený na totálku.
11. Všetky pokroky a roztomilé veci prestane vaše dieťa robiť vo chvíli, keď zapnete kameru.
12. Soplík je módny kozmetický doplnok, ktorý v žiadnom prípade nemôže brániť tomu, aby sa dieťa zúčastňovalo na rôznych sociálnych aktivitách.
13. Nech majú tie decká na sebe navlečené čokoľvek, vždy vyzerajú super štýlovo a roztomile. Prečo to, doprčic, neplatí aj u mňa?! Pozn.: model deravé koleno a fľakaté staré tričko je tzv. štýl free nature kid.
14. Čas na napísanie článku sa minie v okamihu, kedy sa kočík začne podozrivo triasť a zvuky z neho mamičke pripomenú, že zase prd stihla, a zase raz dala prednosť relaxu pred upratovaním. Bad, bad mother.

Zdieľam dobrý článok od uznávaného lekára Jana Hnízdila:

http://blog.aktualne.cz/blogy/jan-hnizdil.php?itemid=22902

Popri radosti z jari a vychutnávania si prvých slnečných dní, si plne uvedomujeme prehrešky a chybičky krásy, ktoré na nás zanechala zima. Či to pár kilov naviac, unavená a zvädnutá pokožka, alebo stav našich vlasov. Každý z nás nájde na sebe niečo, čo treba v každom prípade do začiatku leta vylepšiť. Nazvala by som jar obdobím príprav. Nezabudnite na pár dôležitých bodov.

1. Očistná kúra Vášho organizmu. Nie je to výmysel moderných lekárov a tkzv. odborníkov. Je to princíp očisty, zaužívaný už stáročia. Obdobie pôstu bolo určené na zbavenia sa nánosov z ťažkých zimných jedál a prípravy tela na následný prísun vitamínov, ktoré nám neskorá jar a začiatok leta ponúka. Vhodným doplnkom sú bylinky, či už v prírodnej forme ako je mlada žihľava alebo o forme kvalitných čajov. Odporúčame sypaný bylinkový čaj pre vyrovnanie pH, ktorý má aj vynikajúce dotoxikačné účinky. Očistná kúra má vždy aj krásny vedľajší efekt - väčšina z nás pri nej aj schudne. 
2. Príprava pleti tváre a pokožky na slnko. Nezabdunite sa už aj počas prvých slnečných dní natrieť ochranným krémom. Práve toto je obdobie kedy je naša pleť veľmi náchylná na poškodenie. Veľa odborníkov odporúča aj solárium v primeraných dávkach.  
3. Pre Vašu pleť na tvári je vynikajúcim pomocníkom krém na problematickú pleť s karoténovým olejom, ktorý Vašu pleť pripraví a posilní pred mesiacmi plnými opaľovania.  
4. No a vlasy? Tým dá leto skutočne zabrať. Nakoľko chceme byť v lete "dokonalé a krásne" si aj naše vlasy zaslúžia maximálnu strarostlivosť. Dodajte im lesk, zdravý vzhľad a sviežosť. 

Želáme Vám veľa radosti a úspechu pri príprave sa na leto a veríme, že aj naše produkty Vám môžu byť pri nej nápomocné! Navštívte náš web shop www.naturonline.sk a využite aj možnosť výhry balíčku kozmetiky.

Team NATURonline 

MICKEYHO DOBRODRUŽSTVO- Letný rozprávkový rodinný víkend s baby plávaním a plávaním detí na Liptove

Viete, že najväčšou túžbou myšiaka Mickeyho je stať sa pirátom a prežiť veselé dobrodružstvo? Aj vaša?

Tak neváhajte a poďte s nami!

S Mickeym objavíme tajomné ostrovy, aj rozprávkový svet pavúčika Háčika s jeho lanovou dráhou. Čaká nás gumáková hľadačka pokladov vodníka Čľupka, s rybačkou….či veselé lesné objavy Mickeyho a  vĺčika Tĺčika.

Tak poďte sa s nami hrať, šantiť,  prežiť dobrodružstvo a tancovať. Nezabudnite si gumáky a úsmev

Vo vyhrievanom hotelovom bazéne baby plávanie a hravé plávanie s inštruktorom i veselé vodné súťaže.   Deti sú počas plávania a programu rozdelené do skupín podľa veku, a program je prispôsobený pre deti vo veku 1 – 9 rokov. Baby plávanie od 6 mesiacov.

Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, dopočula som sa o tzv. Kvapocke lásky/ nektare lasky. Môžete mi to prosím vysvetliť. Viem zhruba čo to je ale ak ma niekto lepšie info. Rada by som  viacej vedela 🙂

Čo si myslíte o tejto taktike?

Mali sme s priateľom nechránený styk 5dni po sebe, ani raz sa nespravil. Mohla by som byť tehotná? A ak áno aké je ÷ že by som bola.

Čo deťom na umývaní vláskov vadí? Zistite od svojich detí, čo im najviac prekáža:

• voda v očkách
• voda v uškách
• voda v nošteku
• štipľavá pena v očkách
• pichľavá spŕška vody zo sprchy

Ako predchádzať problémom?

1. Predpríprava: Nech sa dieťa zúčastní nákupu šampónu.  Ukážte mu v obchode regál so šampónmi, nech si samé vyberie, ktorý sa mu páči. Nech si samé vyberie aj špongiu.
2. Predpríprava: Hra s vôňami – vezmite fľaštičky s detským  šampónom, vašim šampónom, sprchovým šampónom a ovoniavajte ich spolu. Vysvetlite dieťaťu, že takto pekne mu budú voňať aj vlásky.
3. Pri umývaní vláskov komentujte každý svoj krok: Namočím ti vlásky. Dám ti šampón, aha toľkoto (ukážte dieťaťu koľko šampónu máte v dlani, môže ho aj ovoňať). Teraz urobíme veľa peny. Zakloň hlávku. Atď.
4. Namáčajte vlasy hrnčekom alebo špongiou  – deti to ľahšie znášajú ako sprchovanie. So špongiou i pohárikom je vo vani veľká zábava. Prípadne naučte dieťa nech si pomocou špongie namočí vlásky samé.
5. Ak má dieťa rado ponáranie, využite to. Ani neviete ako a vlásky budú mokré, nachystané na šampónovanie. Podložte mu hlavu či pliecka vašou dlaňou, aby malo pri ľahnutí do vane pocit bezpečia.
6. Naučte dieťa, že pri namáčaní a šampónovaní vláskov má mať zavreté očká a zaklonenú hlavu, aby mu voda a pena nestekali do očí a nošteka.
7. Ak je dieťaťu nepríjemná voda v uškách, naučte ho, aby si ušká stlačilo prštekmi /zakrylo dlaňami.
8. Ak sa voda/pena predsa len dostala dieťaťu do očiek, majte po ruke malý uteráčik a vysušte mu tvár.  Pred oplachovaním dieťa naň môžete upozorniť: Aha tu je uteráčik, ktorým chytro utrieme tvár.
9. Ak je dieťaťu voda naozaj veľmi nepríjemná, dovoľte mu pri šampónovaní a zmývaní vlasov pridŕžať si na tvári malý uteráčik/handrovú plienku/veľkú vreckovku. Môže sa s tým hrať vo vani – prať, plákať, žmýkať, to je zábava.
10. Na sprchovanie navykajte dieťa postupne. Nech si samé drží sprchu a určí silu prúdu vody. Najprv nech sprchuje len vaňu, neskôr nech si sprchuje postupne kolienka a samé nech získava odvahu a odhodlanie osprchovať si celé telo a nakoniec i hlavu.
11. Podobne aj ponáranie dieťa učíme postupne, podľa jeho vôle a odvahy.
12. Využite bábiku, kačičku, iného kamaráta. Zakiaľ vy šampónujete a zmývate vlasy dieťaťu, nech ono poumýva bábike. Vie to byť zábavné divadielko, aj s bábiným jačaním.
13. Predpríprava: Nechajte deťom prázdne fľaštičky zo šampónov na hranie. Môžu ich využiť pri hre s bábikami/plyšákmi. Bábiky/plyšáky prídu ku kaderníkovi/do kúpeľov – predstierajte masáž hlavy, umývanie vláskov, zábaly na vlásky. K hre im poskytnite aj uteráčik.
14. Využite hru na kaderníčku/kúpele pri umývaní vláskov. Dieťa umýva bábike a vy dieťaťu.
15. Umyte vlásky špliechacou hrou. Hrajte sa, že vy špliechate dieťa a dieťa špliecha bábiku alebo vás. Popritom mu nenápadne ošpliechajte aj hlavičku. Ak je vo vode aj pena, vlásky sa umyjú aspoň troška.

Univerzálne rady samozrejme neexistujú. Najlepšie poznáte, čo baví vaše dieťatko, využite to pri hre na umývanie vláskov.

A keby ste si umývanie vláskov chceli spestriť, máme v ponuke knižku Jaja sa nechce česať a umývať si vlásky, možno sa vašim deťom zapáči a bude po probléme.