Vo štvrtok 12.12.2013 sa v bratislavskej Incheba Expo Aréne konal už 31. ročník Vianočného benefičného koncertu Úsmev ako dar. Viac ako 1000 detí z detských domovov, náhradných a ohrozených rodín si na ňom „rozbalilo“ svoj prvý vianočný darček – pocit porozumenia a spolupatričnosti.

Obdarovať sa dá aj slovom alebo hudbou. Dôležitá je pri tom dobrá vôľa a porozumenie pre život ľudí, ktorí to nemajú ľahké. Vianočný benefičný koncert Spoločnosti Úsmev ako dar je najstarším benefičným podujatím v strednej Európe a vznikol práve z iniciatívy ľudí, ktorým osudy  opustených detí neboli ľahostajné. Už viac ako tri desaťročia šíri svoju misiu porozumenia aj medzi verejnosťou.

Tohtoročného koncertu Úsmev ako dar sa zúčastnili deti z 58 detských domovov a 11 zariadení náhradnej starostlivosti z celého Slovenska. Slávnostným galavečerom ich sprevádzali: Adela Banášová, Matej „Sajfa“ Cifra, Katka Brychtová, Roman Pomajbo, Juraj Kemka, Marián Miezga a Milan Junior Zimnýkoval.

Svojím umením prišli deti obdarovať známi umelci slovenskej populárnej scény: Miro Žbirka, Peter Bič Project, Majk Spirit s Monikou Bagárovou, HEX, Fragile, Sendreiovci a tanečná skupina Pastels. Niektorí z nich vystúpili na koncerte Úsmev ako dar po prvý raz, iní sú, naopak, už ostrieľanými priaznivcami úsmeváckej benefície. Napríklad Miro Žbirka zaspieval deťom na koncerte už 15. krát. Na otázku, či by si vedel predstaviť Vianoce bez tých najbližších, odpovedal:

„Samozrejme, že si ich predstaviť viem, ale nechcel by som si ich takto predstavovať. Ten čas je krásny práve tým, že sme spolu. U nás sa stále niekam cestuje, často nás povinnosť ťahá z domu, no a na Vianoce môžeme byť všetci pohromade. Veľmi nerád by som tento zvyk menil.“

Nie všetky deti z detských domovov môžu stráviť sviatočný čas so svojimi najbližšími. Aj oni však majú svoje túžby a želania. V rámci koncertu ich spolu s balónmi prianí vypustili do sveta a oživili v sebe nádej, že sny sa plnia nielen na Vianoce. 

KVAPKA KRVI PRE DOMINIKU Ahojte. Volám sa Dominika Barbieriková. Vo februári budem mať 2 rôčky. Bohužiaľ, dostala som veľmi hnusnú chorobu, s ktorou chcem bojovať. Ale potrebujem vašu pomoc. Tí, čo máte krvnú skupinu NULA RH NEGATIV, darujte mi prosím. Dá sa to v hociakej transfúznej stanici vo vašom meste. Ak sa tak rozhodnete, treba uviesť: DOMINIKA BARBIERIKOVÁ - DETSKÁ FAKULTNÁ NEMOCNICA S POLIKLINIKOU BRATISLAVA – KLINIKA DETSKEJ HEMATOLÓGIE A ONKOLÓGIE - ODDELENIE 2 Predtým by bolo dobré informovať ma na 0915 730 073. Prepošlite prosím správu svojim známym. Ďakujem, veselé Vianoce

Prišiel som na spôsob, ako „skrotiť“ deti v triede. Nečakajte ale nič objavné, zaviedol som autokraciu. 

Najskôr som mal veľmi dlhý príhovor na tému dôležitosti vzdelania, ich budúcnosti a že zmeny sú v ich prospech. Základné pravidlá sú:

• všetci sedia pri jednom stole (stále sú v triede len 4), 
• nemôžu chodiť na wc počas vyučovania, 
• kto pomaly pracuje, dostáva domáce úlohy, ktoré musí splniť.  

Tiež sa snažím neusmievať na ne počas vyučovania (ale samozrejme nápomocný som naďalej). A pomohlo to!

Decká opäť makajú, začali byť komunikatívnejšie, pracovitejšie, aj cez prestávky chcú pracovať, dokonca jedna študentka si pýta aj viac domácich úloh. Prešli len tri dni od zavedenia zmien, nechcem to zakríknuť, ale zatiaľ som nadšený. Či chcem, či nie, oni sú budúcnosť Afriky. Oni sú možní budúci učitelia, doktori, podnikatelia atď. 

A na dosiahnutie týchto mét musia na sebe pracovať niekoľkonásobne viac a musia byť aj omnoho silnejšie, ako iné deti vo svete. Tu sa s nimi nikto maznať nebude, ani sa nemôžu moc spoliehať na podporu rodiny. Sú to síce len deti, ale už teraz sa musia začať biť za svoju budúcnosť.

Kedy ste naposledy potešili niekoho blízkeho peknou vianočnou pohľadnicou? Len tak spontánne, pre radosť, keď už pre nič iné. Keď sa na to nepamätáte, nevadí.

Čas a Vianoce

V súčasnej ultra rýchlej dobe sa to niekedy ani inak nedá. O Vianociach to však platí dvojnásobne. Rýchle poobedňajšie zháňanie darčekov na poslednú chvíľu, upratovanie, nakupovanie a pečenie najrozmanitejších perníkov od výmyslu sveta. O pracovných deadline-och, keď všetci naokolo stresujú okolo neodkladných termínov v závere roka, už radšej pomlčíme. Komu by sa v tom koncoročnom zhone chcelo ešte nebodaj utekať na preplnenú poštu a pretláčať sa pomedzi nervóznych ľudí čakajúcich v nekonečných radoch? Všetci predsa dobre vieme, že práve čas zohráva pred Vianocami jednu z najdôležitejších rolí.

Človek človeku však na Vianoce chýba

Avšak predstava potešiť niekoho blízkeho naozajstnou pohľadnicou, na kom Vám naozaj záleží, napokon predsa len víťazí. Práve v období Vianoc si ľudia chýbajú ako nikdy pred tým. A predpokladáme, že urobiť radosť vianočnou pohľadnicou ešte nepatrí do kategórie staromódneho sentimentu minulého storočia. Práve naopak. Nostalgické retro posielania konkrétnych vianočných prianí je opäť v kurze! Nič nás predsa nepoteší viac ako najmenej očakávaný zvonček poštára, ktorý nám s bezprostrednou ľahkosťou odovzdáva do rúk nádhernú obálku od neznámeho odosielateľa. Priznajme si, že ten šteklivý pocit v podbrušku, keď ešte nevieme, čo sa vo vnútri vlastne skrýva, predsa nenahradia žiadne neosobné smsky a masové emaily, ktoré okamžite prehliadame a chápeme ich skôr ako nutnosť.

Skvelaposta.sk šetrí Váš čas a pošle pohľadnicu za Vás

Chorváti, osobitne Dalmatínci od dávnych vekov oslavujú sviatok Svätej Lucie a tento zvyk pretrváva do dnešných čias. Hlavne dalmatínske deťúrence netrpezlivo čakajú tento deň a ráno zvedavo kontrolujú, či im svätá Lucia nechala nejaký darček či sladkosť pod vankúšom, na konci postele alebo v zavesenej ponožke. 

Kedysi v predvečer sviatku Svätej Lucie deti prichystali na priedomí domu alebo vo dvore trochu sena a vodu pre Luciinho somárika. Podľa dávnej legendy,  svätá Lucia chodí po domoch na somárovi, aby sa neunavila a všetko stihla načas. Voľakedy si detičky pod vankúšom našli sušenú figu, orech, či pomaranč, dnes cukríky a čokolády.

Sviatok Svätej Lucie má ešte jednu výnimočnú tradíciu, a to je siatie vianočnej pšenice. Pšenica symbolizuje život, plodnosť, dobrú žatvu a bohatstvo v budúcom roku. Vo všetkých krajoch Chorvátska gazdiná alebo deti zasejú trochu pšenice, ktorá sa v malom balení predáva takmer v každom obchode, na tanier s vatou a vodou alebo s troškou zeminy.  Ak pšenica do Vianoc narastie pekne vysoká, tak úroda v novom roku bude dobrá a rodine sa bude dariť. Mladá zelená pšenica je ozdobou vianočného stola, do jej stredu sa zvyčajne postaví sviečka a previaže sa stužkou v chorvátskych národných farbách.

Obyčaj siatia pšenice súvisí s bežaním Svätej rodiny pred Herodesom. Podľa starej legendy, Panna Mária poprosila pri úteku jedného sedliaka, ktorý v tom čase sial pšenicu na svojom poli, aby prenasledovateľom povedal, že tadeto prechádzali práve v čase sejby. Keď Herodesovi vojaci dostihli  toto pole, pšenica akoby zázrakom vyrástla do výšky a prenasledovatelia sa rozhodli, že sa ďalšia honba už neoplatí.

Dodržujúc starú chorvátsku tradíciu, aj ja som dnes ráno zasiala sáčik pšenice do maličkých kvetináčov, pokropila vodou, postavila ku oknu a zvedavo budem sledovať, ako vyklíči a rastie, a hlavne koľko narastie do prvého Vianočného sviatku.

Všetkým Luciám, Luckám a Lucinkám prajeme všetko najlepšie k meninám a Vám ostatným krásny adventný piatok! Nenechajte sa odstrašiť dátumom!

Po mojich takmer dvojmesačných skúsenostiach pri riešení problémov v bazári som sa rozhodol podeliť sa s vami o moje skúsenosti. Niekedy je to omnoho ťažšie ako sa na prvý pohľad zdá. Každá zo strán má svoj pohľad na jadro sporu a veľmi často môžete byť za toho zlého. Preto som sa rozhodol opísať v niekoľkých príspevkoch najčastejšie vznikajúce problémy v bazári a ako sa snažím docieliť spravodlivé riešenie. 

Problémy s nekomunikovaním sa líšia od prípadu k prípadu. Chcem dať do pozornosti, že naším cieľom nie je hneď niekoho potrestať či sa vyhrážať. Zablokovať bazár, zablokovať užívateľa a podobné návrhy s akými sa stretávam odporujú nášmu a aj tvojmu cieľu. 

A našim spoločným cieľom je vyriešiť problém! Existujú mnohé prípady, kde rodinné problémy či zlý zdravotný stav môžu spôsobiť odmlčanie sa na Koníku. A to v najmenej vhodnej chvíli, keďže máte napr. nedoriešený spor v bazári. 

Preto pre poškodenú stranu potom nelogicky vyčkávame. Niekoľko dní, možno až týždňov. Zablokované obchodovanie v bazári používame až ako poslednú možnosť. 

Vyskytujú sa aj otázky, prečo neblokujeme priamo užívateľov. 

Z jednoduchého dôvodu - ako som už spomínal, naším cieľom je problém vyriešiť a zablokovanie užívateľa znemožní vyriešiť problém v budúcnosti, ak užívateľ bude opäť aktívny. A ak už nikdy nebude aktívny, ťažko ho zablokovaním nejako potrestáme. 

Vstávanie o 5:30 každé ráno sa už začína prejavovať. Pol dňa zívam a večer vždy zaspím ako zabitý. No a medzitým frustrácia.

Musím napísať, že decká sú veľmi inteligentné. Preto ma hnevá ich rastúca neposednosť počas školy. Počas pár výnimočných hodín, keď sa sústredili a makali, tak som žasol ako rýchlo im to myslí a všetkému rozumejú. Keby boli cieľavedomejšie, tak si viem predstaviť, že by si niektorí z nich dokázali bez problémov urobiť vysokú školu. 

Aby som ale tú školu upresnil, v mojej triede (rohový stôl v jedálni) sú tri deti. Tie najstaršie, čiže jedna ôsmačka, piatak a štvrtáčka. Čiže na každý predmet potrebujem tri rôzne prípravy a zatiaľ učím 4 predmety. Matematiku, prírodopis, angličtinu a predmet, ktorý je kombináciou dejepisu a zemepisu. A nie je to vôbec také ľahké. Veľa vecí o Keni, rastlinách si musím prečítať, zopakovať počítanie bez kalkulačky a aj tak ma vždy niečo prekvapí. Napríklad v teste na otázku, že zubná kefka je ľahko vyrobiteľná doma mi decká jednoducho dokázali, že je 🙂

 Začínam tiež pociťovať istú frustráciu z nedostatku autority. Doteraz som nikdy nebol s deckami úplne sám, teraz keď učím tých najstarších a vediem aj voľno-časové aktivity, tak to začína byť cítiť. Počas školy až tak nie, ale počas voľného času nastupuje totálna anarchia. Decká odmietajú byť v tímoch spolu kvôli krivdám z minulosti, každú chvíľu sa niekto uráža, odchádza, najmladšie deti po mne lozia ako po preliezke. Už mám takmer vytrhané chlpy na predlaktí.

Malá a veľká ruka (foto: Andrej Budai) Pre viac fotografií kliknite tu.

Žiadna hra ani aktivita sa tak nikdy nezačne, dokonca ani futbal. Čas sa vlečie, všade krik po svahilsky, nestíham ani len registrovať kto, kde, s kým, ako, prečo, proti komu a podobne. Na môj krik ani vyhrážky nikto nereaguje. A okrem toho, čím sa reálne môžete vyhrážať deťom, ktoré ani nič nemajú. Dokonca aj priamy rozkaz na konkrétnu osobu bol zamietnutý bez nejakej diskusie. 

Stali sme sa druhým skokanom roka v množstve vyhľadávaných slov na slovenskom Googli. Veľmi sa tešíme, že koníka vyhľadávate a posunuli ste ho tak vysoko, že predbehol aj Búrlivé víno či MS v hokeji. Lepšia bola už len bločková lotéria, ktorú budúci rok určite predbehneme 😉

Pekný deň prajem a ďakujeme vám 🙂

Mário Šmýkal

Asmira Team

„Nechcela som, aby moje dieťa prežilo také detstvo ako ja, preto som si ho chcela dať vziať. Dnes však viem, že by to bola moja najväčšia chyba života.“

Chcem sa Vám zveriť s mojou životnou cestou. Cestou, ktorá je poznačená spleťou neskutočného trápenia na nemocničných lôžkach; cestou, ktorej chýbalo rodinné zázemie a pomoc blízkych; ale aj cestou, počas ktorej som zažila skutočné šťastie zvané materstvo.

Môj štart do života nebol práve najľahší, pretože som sa narodila s rázštepom pery a podnebia. Mamička ma namiesto vytúženého kojenia musela kŕmiť striekačkou. V mojom štvrtom mesiaci života som musela absolvovať prvú operáciu, počas ktorej mi lekári upravili podnebie a pery. Neskôr, v mojich šiestich rokoch života som podstúpila ešte jednu plastickú operáciu.

Potom nastal čas, kedy som sa mala začať tak, ako iní moji rovesníci pripravovať do školy. Čas, kedy som sa mala vytešovať zo svojej prvej školskej tašky, pera, či z nových kamarátstiev. Avšak, čas nástupu do školy sa nekonal. Vlastne konal, no nie do takej školy, akú som si s rodičmi vysnívala.

Bývali sme na dedine, kde najdôležitejšími autoritami boli miestny farár a učiteľ, a práve títo dvaja ľudia mne a mojej rodine zobrali vtedajšiu nádej na to, že bude zo mňa školáčka na základnej škole. Prečo? Pretože na základe môjho rázštepu sa rozhodli, že nepatrím medzi „normálne“ deti a že nastúpim na osobitnú školu.

Viem, krútite hlavami a verte tomu, že aj moja rodina bola z toho šokovaná. Vtedy sa mamka rozhodla, že sa pobije za moje práva a vybavila mi školu vo vedľajšej dedine, do ktorej ma „záhadne“ zobrali bez akýchkoľvek predsudkov, či obmedzení. Vďaka týmto ľuďom, ktorí vo mňa verili a nepovažovali ma za „chorú“ som ukončila základnú školu a aj strednú školu s maturitou.

História plyšových hračiek siaha do začiatku 20. storočia. Je to jedna z vecí, ktorú mal z nás snáď naozaj každý. Či už sme sa s nimi hrali, alebo sme ich len dostali a zostali ležať niekde v kúte, plyšové hračky sú neoddeliteľnou súčasťou nášho detstva.

Niektorým z nás dokonca tak prirástli k srdcu, že sme sa bez nich nepohli ani na krok. Mali ste tiež takéhoto kamaráta? Nestalo sa Vám, že ste už ako dospelí našli medzi svojimi staršími vecami Vášho priateľa z detstva? Možno bol trochu ošúchaný, ale stále je to on!

Plyšové hračky sú tu stále aj keď sa doba mení. Samozrejme sa na nich každé obdobie podpisuje a ovplyvňuje ich vizáž, tá podstata a funkcia sa však nemení, či už to sú kamaráti, strážcovia alebo ochrancovia. Sú jednoducho fenomén. Napríklad plyšové medvedíky vyrobené pred druhou svetovou vojnou sú vzácny zberateľský artikel. V roku 1989 sa v USA predal medvedík z roku 1920 za neuveriteľných 180 tisíc dolárov.

Urobte teraz radosť svojim deťom i Vy. Pripravili sme pre nich dvoch plyšových kamarátov. Ovečku a medvedíka. Naviac tu je možnosť rôzne ich obliekať, čo deťom pomáha vytvárať si základné návyky a rozvíja kreativitu.

Medvedík a ovečka Pooky 38 cm teraz za skvelú cenu 4,95 eur.

Pri domácich prácach sa stále cítím ako učeň. Deti mi vysvetľujú, koľko prášku mám použiť, ako mám správne prať v rukách, koľko štipcov by som mal použiť. Ja som mal totiž v ich veku na starosti akurát tak zaviazať si šnúrky na topánkach. 

Kedysi som sa práci vyhýbal a dnes súťažím s deťmi, kto urobí prácu rýchlejšie a lepšie. Tiež som nemal vôbec k deťom vzťah. Úprimne, považoval som to za niečo malé, urevané, čo len vylučuje tekutiny z rôznych otvorov. A ako keby to deti o mne vytušili. 

Získal som si ich maximálnu pozornosť. Nedávno som si uvedomil, že už mi nevadia cudzie tekutiny na sebe. Sliny, slzy, špina rôzneho druhu od zdravých detí aj od deti s AIDS.

Ale stále mám isté hranice. Ako keď za mnou prišlo jedno dievča a ukázala mi kývajúci sa mliečny zub. Chcela, nech jej ho rukou vytrhnem. Tak toto sú asi moje najnovšie hranice.

Verili by ste, že aj tieto deti dokázali plakať pri každej neprávosti? (foto: Andrej Budai) Pre viac fotografií kliknite tu.

Musím tiež napísať, že som bol na omši. A bolo to jedno veľké, prenádherné predstavenie. Kostol bol nový a plný. Jediným negatívom boli policajti, ktorí kontrolovali, či v prichádzajúcich autách nie sú bomby. Takisto ľudia boli kontrolovaní detektormi kovov. 

Ahojte kamaráti,

 Musím vám hneď na úvod povedať, že toto bol veľmi rušný mesiac a mám kopec noviniek a viem kopec nových vecí. Ani chytro neviem, čím začať.

 Mama stále trvá na tom, že musím papať aj niečo iné ako mliečko. Tak dobre, ale kŕmiť sa chcem sama!, povedala som. Mama poslúchla, dala mi do ruky brokolicu, mrkvičku a zemiačik a aha, ako parádne mi to išlo.

Ako ďalší chod malo nasledovať kuracie stehno do ruky, ale tu mama porušila našu dohodu o samostatnom kŕmení a mäso mi pomixovala aj so zeleninou. Tak som to odmietla. Teda vypľula, prostestovala, bránila sa. To ste mali vidieť aké finty na mňa vymýšľali aj s Alibabkou. Že idú mi dať akože dudu a šup lyžička do pusy, alebo ma klamali mojou malou hrkálkou, ktorú som chcela oblizovať. Tak keď už som to mala v puse, tak som to zjedla, však ono, zlé to nebolo, ale princíp je princíp. Ja som už veľká a nikto ma tu nebude kŕmiť ako malú! A potom zdá sa, že to pochopili. Pekne ma posadili za stôl do stoličky ako veľkú a dali mi hračky. A keďže mám len dve ruky a tie potrebujem na hranie, tak som mame dovolila, že teda ma môže kŕmiť, keď tak veľmi chce.

Len občas ma musí nechať siahnuť do misky, nech si overím, čo za konzistenciu mi to dáva. Papám samé výživné veci a minule som čítala, že čo je dobré na tanieri je dobré aj na pleť. Vyskúšajte to ako ja. Pleťová maska z batatu či brokolice sú skvelé na pleť. Budete ju mať ako bábätko. U mňa to platí.

Tento mesiac som zahájila bazénikovú sezónu. Prečo aj nie, keď všade kde som prišla ma čakal exkluzívny súkromný bazén? Aj na záhrade u babky Lidky, aj u Alibabky, aj u sesterničiek. A najväčší u Jurka. Teda vraj to nebol bazén, ale akýsi Dunaj.

Tak ahojte všetci ešte rozmýšľam ako článok napíšem a hlavne dúfam, že nebudem mat veľa gramatických chýb nakoľko sa to v oslednej dobe na MK dosť rieši😉 aj ja som to riešila, ale napísať prví vianočni darček je slabé kafe 😉

Trosku podgurážená vinkom by som sa rada vyspovedala ako sa žije 6 ročnej snazilke. 

Vsetko zacalo vyradením hormonálnej antikoncepcie v roku 2007 po dovolenke v Tunise ( sorry vstala som od písania lebo v byte mame mys a počula som divne zvuky a myslela som si, že ju počujem, ale asi to bol len vytvor mojej fantázie. Nevadí idem písať ďalej..)

Bol rok 2008 a šli sme s mn na kontrolu spermosiek, lebo podľa doktora som bola v poriadku, napriek tomu, že mi nespravil hormonálny profil, alebo skontroloval ovulaciu. Ale ja začiatočnícka som ani netušila aké vyšetrenia musí lekár urobiť mne, no ale po kontrole spermosiek mi povedal, že to vidí len na umelé oplodnenie. Ja chudatko som bola po výsledky spermiogramu sama u môjho gynekológa, tak som sa skoro z tej stoličky zrútila, ale ako každá silná žena som sa pozviechala poďakovala som sa doktorovi za ,,super" správu a odišla som domov. Neviem prečo ale nejak som to neriešila ani môj manžel vtedy priateľ. Ako roky prešli, tak sme začali chystať svadbu v roku 2010 24.12 ma požiadal o ruku ( zabil jednu muchu dvomi ranami, požiadal ma o ruku a prsteň bol zároveň vianočný darček 😉 ) 

Pocas priprav svadby som stále hovorila mame ak by som otehotnela pred svadbou, tak by ma porazilo. Puritanky prosím prepáčte, ale ja som si chcela svadbu užiť so všetkým čo k tomu patrí 🙂 lets go party .... Vydávala som sa v roku 2012 čiže 4 roky po spermiograme a v júni 2012 sme boli na druhom spermiograme v BB a doktor nám povedal, že všetko je OK, lem malé výkyvy a màme skúšať otehotnieť prirodzene, jeeeee pohodicka 🙂

No a potom to prišlo po svadbe, nedeľňajšie telefonáty mojej svokry či už som v tom  ( mam stasie, že žije v Istanbule) a stále jej mn hovoril, že nie... ( idem si zapáliť,tento zlozvyk som si osvojila v roku 2010 🙂 a potomclanok dopisem...

Dobry den mile mamicky, moj priatel je profesionalny kucher ktory sa venuje gastronomii na plny uvazok a kedze mame maleho chlapceka ktory

prave zacal papat zacali sme riesit otazku co je vhodne pre male babo .

ak by mal niekto zaujem o recepty alebo mensiu vyuku varenia kludne mi dajte vediet.

mame stranku o vareni  momentalne pre dospelych na FB z nazvom S Duskom v kuchyni

Prajem vsetkym mamickam prijemny den a vela krasnych zazitkov s malymi ratolestami

Nie moje, ale suhlasim....

http://www.eduworld.sk/sk/pravidla-stastnej-rodiny!zaid=40

Sloboda slova sa týka toho, čo môžeme verejne vysloviť bez strachu, že nám za to niečo hrozí. Chcem spolu s vami premýšľať o tom, ako chápať slobodu slova tu na Modrom koníku.

Znamená sloboda slova, že môžem povedať všetko, čo chcem?

Sloboda vo svojej podstate znamená voľnosť a to, že nie sú žiadne obmädzenia v tom, v čom som slobodní. Na prvý pohľad by to mohlo znamenať, že ak som slobodný, tak si môžem robiť čo len chcem. Predstavme si, že idem po ulici, niekoho stretnem, nepáči sa mi a zbijem ho do krvi. Veď som slobodný, môžem všetko, čo chcem! Nič mi za to nehrozí, lebo mám právo byť slobodný a každý to má rešpektovať. Je možne, aby to takto fungovalo?

Pozrime sa bližšie, či sa v prípade slov nedeje niečo podobné. Denne čítate fórum alebo správy vo fotoblogoch na koníku a zrazu čítate: "Čo si to ty za matku." Až to zabolí pri srdci, podobne ako toho, ktorého som "zbil" na ulici 🙂 A ak sa niekto ohradí proti takémuto správaniu, dotyčný iba odpovie: "To je iba môj názor a ja mam právo ho povedať, veď máme slobodu slova." A stojíme v nemom úžase a možno si aj myslíme, že veď áno, mali by sme rešpektovať, ak niekto chce povedať svoj názor. Skutočne by sme mali rešpektovať takúto slobodu slova?

Ďakujem vám za vaše postrehy. V tejto téme ešte chcem pokračovať.

Martin Ďurina

Milí priatelia,

Moja dcérka si želala, aby som Vám ukázala jej krásne foto, ktoré jej spravil fotograf v škole bez jej škaredého znamienka na tvári, o takomto sne sníva už dlhé roky, aby vyzerala čo najkrajšie. Posiela všetkým krásny bozk a verí že sa Vám jej foto bude veľmi páčiť a že sa jej ten sen naplní.

Prajeme všetkým krásny deň a príjemný príchod vianočných sviatkov a privítania Nového roka 2014.

s pozdravom Vaša Gabika s mamkou.

Ahojte kamaráti,

 Ale ten čas rýchlo letí, však?

Už mám toľkoto mesiacov.

Teda o ešte jeden viac, ale nemám toľko prštekov na rukách a ten jeden zdvihnutý na nožičke asi nevidíte.

Na maminu veľkú radosť sa tento mesiac vylepšili moje stravovacie návyky. Sem tam sa mi podarilo aj kultúrne stolovať, ale to iba do chvíle, kým som prišla na to, že v mojej vysokej stoličke sa viem postaviť a vykročiť z nej von...síce do prázdna, ale to nevadí, mama ma chytí a pokračujem u nej na kolene alebo v akejkoľvek inej polohe pri hraní.

Mama za mnou behá s lyžičkou, ja láskavo spapám, čo mi strká do pusiny a keďže viem, že toto nie je bežné u všetkých bábätiek, tak ju za to poriadne vystískam. Má to výhodu v tom, že takto vystískaná mama, sa nehnevá, že si o ňu poutieram svoju pusinku špinavú od jedla aj s celým podbradníkom a už ma potom netreba umývať.

Vianoce sa každým dňom nezadržateľne blížia. Preto sme sa s vami pripravili na vianoce tím, že sme si urobili ADVENTNÝ KALENDÁR DAMAVE. V našom adventnom kalendári budú každý deň rôzne zľavy na rôzne produkty.Okienka sa budú otvárať každý deň. Na koniec niektorý z vás získa DARČEKOVÚ POUKÁŽKU www.vianoce.damave.sk

 Tento clanok mi otvoril oci ... ako na mojho syna...

http://www.eduworld.sk/sk/preco-skoly-nie-su-pre-chlapcov!aid=282

Nie som autorkou, ale obcas ma zaujimaju nazory a skusenosti inych a pridam, lebo rozhodne suhlasim....

http://www.kuv.upol.cz/index.php?seo_url=aktualni-cislo&casopis=3&clanek=21

Kyselina salicylová ako účinný liek na akné

Dve najčastejšie príčiny výskytu akné a zapálených vyrážok sú:

1.       Mazové žľazy produkujú príliš veľa mazu

2.       Odumreté kožné bunky neopúšťajú folikul (vlasový vačok) kvôli nadbytku keratínu v koži a tak blokujú vyplavenie kožného mazu von.

Kožný maz spoločne s odumretými kožnými bunkami poskytujú živnú pôdu pre baktérie. Akonáhle sa vo folikule nahromadí dosť baktérií, vzniká zápal – vypukne akné.

Liečba akné a vyrážok

„Bežte za svojim šťastím a vesmír vám otvorí dvere tam, kde boli predtým len steny.“

Tento príbeh je venovaný všetkým ženám, ktoré túžia zažiť tú najúprimnejšiu a najnežnejšiu lásku života, a to lásku k svojmu dieťaťu.

Môj príbeh sa nezačína ako iné príbehy, ktoré sú popisované šťastným obdobím života, ale začína sa písať v spojení s veľkým utrpením spôsobeným pliagou zvanou leukémia.

Po dovŕšení 15. roku môjho života som si od lekárov vypočula diagnózu, o ktorej som len sporadicky počula z televízie a z kníh. Nevedela som, čo všetko ma čaká a čím si budem musieť prejsť. Nevedela som, že sa mi život otočí naruby a netušila som, že sa mi problémy prvých lások, či kamarátskych nezhôd budú zrazu zdať také malicherné.

V nemocnici som strávila takmer celý rok, ktorý bol spojený s náročnou liečbou, chemoterapiami, zvracaním, slabosťou a s mnohým iným na čo z ťažkosťou spomínam.

Čas plynul a ja som po rokoch našla spriaznenú dušu v mužovi, ktorého som si neskôr aj napriek môjmu komplikovanému zdravotnému stavu zobrala za manžela.

Čo je to pečený čaj?

Máte radi ovocné čaje, ale nechutia vám tie sáčkové? Potom naberte odvahu a ochutnajte niečo nové a lahodné. Sú to prírodné produkty, pripravené podľa receptov našich prarodičov. Vyskúšajte pečený čaj so skutočným ovocím. Verím, že keď ochutnáte a dopijete svoj prvý pečený čaj, objednáte si ďalší.

Príprava:

Počas zimných dní si pečený čaj vylejete do šálky a zalejete ho 250ml horúcej vody. V lete zas stačí ak si pečený čaj zalejete chladenou minerálkou, pridáte ľad a môžete si vychutnávať pravé letné osvieženie.

Váš e-shop: www.vamboon.sk