Čerín - Mičiná 12.8.2017

Prvou zastávkou nášho výletu bol kostolík sv. Martina v Čeríne. Cesta k nemu je riadne označená, takže nie je možné zablúdiť. Autom sa dostanete až tesne pod kostolík. Možno si pamätáte projekt istej banky, v ktorej vyhrala práve obnova vzácnych fresiek v tomto kostole. Preto sme ho aj my chceli vidieť. A mali sme šťastie, pán farár bol akurát tam, ukazoval kostolík turistom z Francúzska. Je pravda, že interiér zaujal najmä mňa, no aj deťom sa páčilo, a to najmä kaplnka pri kostolíku a jeho okolie. 

Druhou zastávkou boli Mičinské travertíny. Tieto sa nachádzajú pár krokov od cesty medzi obcami Čerín a Dolná Mičiná. Všetko je riadne označené a malé parkovisko sa nachádza z oboch smerov. Mičinské travertíny sú národná prírodná pamiatka. Pre neznalca geológie, ako som ja, sú to vlastne kamene, z ktorých akoby vyviera voda. Mičinské travertíny tvorí sústava niekoľkých travertínových kôpok, na ktorých vrcholkoch sa nachádzajú jazierka s neustále prameniacou minerálnou vodou. Vplyvom usadzovania travertínu sa v okolí ich odtokov vytvárajú ďalšie travertínové polia. Okolie je veľmi pekné a pokojné, pokosené a upravené. Iba pár metrov od travertínov je prameň minerálnej vody, ktorá je veľmi chutná, a kratučký lesný chodníček. Práve toto miesto najviac zaujalo môjho manžela a synov. 

Poslednou zastávkou bol kaštieľ v Dolnej Mičinej. Naposledy som ho navštívila cca pred 15 rokmi, no musím bohužiaľ konštatovať, že nič sa nezmenilo, naopak, toto miesto ešte viac chátra. Napriek čulej okolitej výstavbe rodinných domov, nie je okolie kaštieľa pokosené a je to doslova džungľa. Všade sú odpadky a prázdne fľaše. Vchod do kaštieľa je zamknutý na dva zámky, čo je vzhľadom k bezpečnosti pochopiteľné.

Na záver pár faktov:

vek detí: 13m a 2,5r

Odpúšťanie je veľkolepé gesto často doporučované a často využívané, ktoré dáva pocit dokonalosti.

Odpúšťanie je téma, ktorej hĺbku ani nepoznáme.

Je jednoduchšie odpustiť, ako sa postaviť zoči-voči problému a prebrať aj svoju zodpovednosť .

Čo všetko predchádza tomu, ak niekto povie "odpúšťam ti" - uznáva niekoho vinným, udeľuje trest a následne odpúšťa. Odpúšťanie vytvára nerovnováhu v akomkoľvek vzťahu. Odpúšťanie nefunguje, iba nám dáva pocit veľkosti a moci.
"JA som tá veľká, ktorá odpúšťa a ty si ten vinný, ktorému som JA odpustila."
Môžeme odpúšťať? Môžeme, ale iba sebe.

Môže žena, ktorá nevie prejavovať svoje city, ktorá má problémy s prežívaním intimity a sexuality, odpúšťať manželovu neveru? Nemôže.
Môže ju iba prijať a odpustiť sebe, že nedokáže byť milujúcou manželkou.
Môže manžel odpúšťať manželke, ktorú vnímal ako náhradu za svoju matku, jej odchod. Nemôže.

Dieťa urobí chybu a rodičia mu odpúšťajú. Ale čia je to chyba, odkiaľ ju má?
Nemôžu odpúšťať deti rodičom, pokiaľ nepoznali ich osud.

O popôrodnej depresii, s ktorou sa stretávajú čerstvé mamičky, ste už zrejme počuli. Vedeli ste však, že v dnešnej dobe ju zažívajú aj muži? Istá americká štúdia prišla k záveru, že každý desiaty novopečený otec sa môže stretnúť s tzv. „popôrodným blues“.

Na príchod dieťatka do rodiny sa teší, počíta dni do veľkého finále. Napokon však v konečnom dôsledku zažíva pocity bezmocnosti, zbytočnosti až zúfalstva. Či už z dôvodu, že má problém nadviazať s dieťatkom vzťah (bonding), nevie nájsť svoju rolu v novom usporiadaní domácnosti, kvôli čomu sa cíti prebytočný. Alebo si naopak život s bábätkom predstavoval inak. Vadí mu narušenie doterajšej rutiny. Má pocit, že nezvláda nové povinnosti. Dôležité je v prvom rade uvedomiť si, že sa niečo deje. Nebrať svoj stav ako slabosť a nehanbiť sa priznať si, že niečo nie je v poriadku.

Nedostatok spánku či stres

Je všeobecne známe, že ženské hormóny lietajú hore dole ako na húsenkovej dráhe už od chvíle otehotnenia. Aj po pôrode trvá istý čas, kým sa stabilizujú. Vedeli ste však o tom, že aj muži sa v tomto období stretávajú s hormonálnymi zmenami? Hladina testosterónu klesá a hladina estrogénu stúpa. Zároveň spolu s nami zažívajú nedostatok spánku, pritom musia ráno vstávať do práce, akoby sa nič nedialo. Ak sa k tomu pridružia aj ďalšie faktory, ako stres z nedostatku financií, tlaky v práci či napätie a škriepky medzi partnermi, niet sa čomu čudovať. Je to pôda ako vyšitá na vznik popôrodnej depresie.

Na rozdiel od žien, ktoré sa v ťažkých situáciách rady vyplačú do vankúša, muži napäté emočné obdobie prežívajú inak. Pretavujú ho skôr v hnev a agresiu, prípadne od problémov „utekajú“ tak, že trávia menej času doma. Ako byť v ťažkej životnej situácii pre partnera oporou? 

Nehľaďte iba na seba

Byť sebaistejšia, mať viac sebavedomia je prosbou mnohých žien, hľadajúcich odbornú pomoc a je to aj téma mladých mamičiek po ukončení materskej dovolenky.

Sebaistota je proces, ktorá nás sprevádza celý život. Sebaistotu si vytvárate celé detstvo a to na určitých zdedených základoch.

Sebaistota sa nedá vytvoriť v dospelosti, vtedy sa môžete naučiť iba hrať rolu sebaistej, čo možno podporíte ešte oblečením, plastickými operáciami, značkovými vecami. To je vonkajšia fasáda. Sebaistotu musíte mať zažitú a zvnútornenú a máte ju vyžarovať a nie iba hrať.

Byť sebaistá a všetky "seba..." majú aj svoje protiklady - neistá, s nedostatkom dôvery, bez uznania, bez poznania vlastnej hodnoty, sú to pocity menejcennosti, neúspechu, sklamania. Na ceste k sebaistote, musíte vedieť prijať aj tieto protiklady.

Poznanie sveta je založené na poznaní protikladov - bez poznania tmy by sme nevedeli, čo je svetlo. Ak by na svete bolo iba dobro, nepoznali by sme ho, vnímame ho iba v porovnaní so zlom.

Protiklady sú nám vodítkom, vďaka ktorým vieme, čo máme v sebe zdokonalovať. Preto je prirodzené zažívať aj neúspech, sklamania a vnímať ich ako výzvy, ktoré nás motivujú niečo urobiť.