Podľa štatistík viac ako tretina Slovákov kupuje svojim blízkym ku sviatkom knihy! Pýtate sa prečo sú knižky také dôležité? Vedzte, že hodnota kníh je oveľa väčšia ako si myslíte.

Moc modernej technológie. Zabijak kníh?

Je všeobecne známe, že moderné technológie vytláčajú publikácie z predmetu záujmu ľudí snáď všetkých vekových kategórií. Najviac sa však dotýkajú mladej generácie, ktorá s výdobytkami techniky vyrastá. Je pre ňu prirodzené, že dáta v počítači majú vyššiu výpovednú hodnotu ako stránky knihy. Voľný čas trávi na sociálnych sieťach a veľkú časť dňa žije v tzv. virtuálnej realite. Okrem toho, že mladí ľudia strácajú záujem o knihy, prichádzajú aj o oveľa cennejšie veci.

Sú filmy adekvátnou náhradou za knihy?

Ľudia sa neustále za niečím ženú. Nemajú na seba dostatok času. Ak si nájdu chvíľku na relax, obyčajne ju strávia pozeraním filmov alebo televízie. Tvorcovia zábavných a iných programov nám predostierajú vnímanie reality z vlastného pohľadu. Prezentujú len vymedzenú časť informácií. Všetci občania sa tak dostávajú k rovnakému obsahu a na základe toho vnímajú okolitý svet. Často sa práve televízia stáva jediným médiom, prostredníctvom ktorého si vypĺňajú voľný čas a „zabíjajú“ nudu.

Ľudia veľakrát zabúdajú na vlastný osobný rozvoj. Okrem skúseností či školení ho dokážu rozvíjať jedine knihami. Literatúra je tak špecifická, ako špecifický je každý jedinec. Nemali by sme sa ochudobňovať o umelecké zážitky, ktoré dokážu sprostredkovať knihy. Možno si radšej zapnete dobrý film než by ste mali siahnuť po knihe. Ťažko možno porovnávať dve absolútne odlišné veci. I keď ide tiež o jedinečný druh umenia, nikdy sa knihe nevyrovnaná, pokiaľ ide o predstavivosť. Film nedokáže diváka donútiť, aby na plné obrátky rozprúdil vlastnú fantáziu. Naopak, pri čítaní kníh je mozog stále v strehu. Neustále produkuje nové myšlienky.

Ahojte všetci!

To som ja, vás anjelik, miláčik, kojenček, mraučiačik, zvedavček, stravníček, dcérenka, vnučka, neterka, kamoška, proste ja, Ľubka. Mama ma pustila na internet, že vám môžem napísať. Dnes je výročie môjho dvojmesačného pobytu na tomto svete, a preto som sa rozhodla trochu sa poohliadnuť a zbilancovať, čo som sa za ten čas naučila, urobila, ako sa mi darilo.

Začnem tým, aké sa hrávam hry:

Na vojakov – to mám akože samopal a strieľam rany ratatatata, teda prdiky, zásadne ich púšťam po skupinkách, však jednému by bolo smutno samému

Na Davida Coperfielda alebo majstra útekov Hudiniho – keď ma na noc zabalia do zavinovačky a pevne zaviažu, ja si odtiaľ aj tak dokážem vyslobodiť ručičky, mám na to špeciálny trik, ale nepoviem vám aký.

Keď už sú ručičky vonku, tak sa hrám na Lietadielko – toľko nimi métam, že sa čudujem, že som ešte nevzlietla, ťa gravitácia je potvora stále silnejšia.

Varíme zdravo a chutne-časť 2.

Určite to každá z nás pozná. S otázkou "Čo dnes varíte na obed?" sa tu stretávame denne. Priznám sa, sama sa niekedy dostanem do stavu, kedy mám pocit, že som už asi všetko vyskúšala. 

Ako vo väčšine domacností na Slovensku, ani v tej našej to nie je inak a polievka patrí na náš každodenný stôl. 

Je vôbec polievka nutná? 

Polievky sú v našom jedálničku od nepamäti, varili ich generácie pred nami. Do určitého veku som polievky veľmi neobľubovala, asi to bolo spôsobené polievkami, ktoré som jedávala v školských jedálňach. Bohviečo to nebolo, pamätám si niektoré ešte dodnes. Ako vo veľa iných veciach, aj tu príchod mojich detí na svet zmenil aj môj pohľad a názor na ne. Dozvedela som sa napríklad, že polievka je pri najdôležitejšom jedle dňa dôležitá, pretože pripraví žalúdok na dobré travenie. Čím, to je presne neviem, ale že sú zdravé, o tom nepochybujem 🙂

Časy, kedy sa varili polievky hlavne z mrkvy, petržlenu, zeleru, kalerábu či šošovice sú dávno za nami. Dnes už naozaj nie je problém vykúzliť úžasnú polievku spojenúm rôznych aj netradičných alebo nie klasických potravín. 

Ako môžeme pripraviť chutnú a zaujímavú polievku plnú vitamínov a energie? 

Naše detské centrum deťom umožňuje spoznávať a objavovať svet vôkol nás zábavnou formou a to prostredníctvom hry. Hra je pre deti prostriedkom rozvoja ich osobnosti a výchovnou i vzdelávacou metódou. Deťom poskytujeme plnohodnotne strávený čas v príjemnom rodinnom a podnetnom prostredí so získaním nových skúseností a zážitkov.

"Človek je len vtedy celým človekom, keď sa hrá." (F. Schiller)

Je pravda, že v Bratislave sa nachádza veľa súkromných predškolských zariadení. Každé je svojim spôsobom iné. V čom vidíte svoju odlišnosť?

Naše detské centrum je situované v dobrej lokalite na ulici Hroboňová 6, vo vile, ktorá pôsobí príjemnou rodinnou atmosférou. Našou výhodou je blízkosť Horského parku, kde s deťmi trávime príjemné chvíle na čerstvom vzduchu. Môžeme sa pochváliť priestrannými miestnosťami, s nadštandardným vybavením. Deti majú možnosť využívať saunu, ktorá ma relaxačné účinky na organizmus. Súčasťou detského centra je aj priestranný dvor s preliezkami, hojdačkami a pieskoviskami, kde sa deti môžu do sýtosti vyblázniť. Keďže naša strava pozostáva výlučne s Bio potravín deti spolu s pani učiteľkami pestujú v záhrade zeleninu a ovocie, ktoré si potom spoločne vychutnajú.

Vaša materská škola je bilingválna. Ako prebieha výučba cudzích jazykov u vás?

Cudzí jazyk v súkromných materských školách sa dnes už považuje za úplnú samozrejmosť. Najpoužívanejším jazykom je angličtina. Je svetovým jazykom a pre deti je ľahko zapamätateľný. V našom detskom centre prebieha komunikácia s deťmi po dohode s rodičmi v anglickom alebo slovenskom jazyku. Deti, ktoré navštevujú našu škôlku budú schopné komunikovať v anglickom jazyku po približne dvoch rokoch. Metóda, ktorá sa používa v procese výučby najčastejšie je učenie sa hrou.

Cenovo sa snažím vyhovieť každému zákazníkovi, preto ich pre Vás prispôsobujem tak, aby boli dostupné všetkým, ktorý sa rozhodli pre moje služby. Ceny malieb nie sú stanovené a nie sú ani na m2, su šité na mieru takisto ako aj malby, zavisia od Vašej požiadavky.

Ceny malieb závisia od:
- náročnosti motívu
- miesta realizácie
- veľkosti plochy realizácie

Pri realizácii postupujeme takto:
- (podľa potreby) osobná konzultácia a obhliadka priestoru na danej adrese
- (podľa potreby) vyhotovenie návrhov a cenová kalkulácia
- konečný náhľad a korektúra
- realizácia

Zadajte vaše požiadavky a pošlite mi to,  ja sa Vám opätovne v krátkom čase ozvem s vypracovanou cenovou ponukou.

Využívajte moje kontakty:

E-mail: norbimaczko@creartive.sk

Web:    www.creartive.sk

Naše hranie s detičkami neprestáva, pribúdajú nám aj nové kreatívne nápady. Posledný týždeň sme pre vás pripravili výber z tvorby s použitím najobľúbenejšieho papiera. Poďte sa hrať s nami, prípadne pridajte svoje nápady do našej skupiny 🙂

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno Papierové kráľovstvo. Všetci a všetko v ňom, bolo z papiera.

Papieroví ľudia tam mali papierové srdcia...

obedy a večere sa varili v kuchyniach zo starých papierových škatúľ 

a rybičky veselo plávali v papierových akváriách,

dokonca aj autá a vlaky parkovali v papierových škatuliach

autor obrázku: http://fotky.sme.sk/fotka/31739/staroba 

Moje drahé deti-moje drahé dieťa...

Keď si jedného dňa všimneš,že som už starý a už asi nebudem taký ako predtým,

maj so mnou trpezlivosť a snaž sa ma pochopiť.

Keď sa zašpiním pri jedle,keď sa už nebudem schopný obliecť,buď trpezlivý.

Spomeň si na ten čas,keď som ťa ja tomu všetkému musel naučiť.

Pri správnej starostlivosti o vlasy hrá dôležitú úlohu ich zmývanie. Napriek zažitému názoru, že časté umývanie hlavy neškodí, ale nutné to robiť správne a s kvalitným šampónom.  

Pri zmývaní vlasov je nutné dodržiavať nasledujúce pravidlá:

1. Šampón voľte podľa typu vlasov.

2. Nenanášajte šampón priamo na pokožku hlavy, malé množstvo šampónu vždycky v dlaniach zrieďte s vodou a až potom napeňte vo vlasoch.

3. Nenechávajte šampón na vlasoch a pokožke hlavy dlho.

4. Hlavu ani vlasy „nedrhnite“ pri umývaní príliš, dbajte na dokonalé opláchnutie.

dobry vecer prajem vsetkym nasli by sa dobry ludia ktori by mohli podarovat oblecenie pre moje deticky som rozvedena 2 detmi natolko si nemozem kupovat viac

Milí priatelia a známi!
            Určite si aj Vy so záujmom prečítate list, ktorý svojho času poslal jeden z našich súčasníkovichďalej,atelevíziámSlovensku.tak
Konečne
Ešte keby si to televízie Markíza a Joj aj vzali k srdcu!
 Milé televízie,
      ďakujem, že nám ukazujete ľudí vymetajúcich večierky azdavšetkých firiem na Slovensku, kde sa vždy dobre zadarmo najedia čispoločne poohovárajú tzv. osobnosti tzv. slovenského showbiznisu.Sme vám nesmierne vďační aj za to, že nám nikdy nezabudnetepovedať veľmi dôležité novinky z osobného života týchto tzv.celebrít, napr. s kým momentálne chodí pani Judínyová alebo koľkoeur stáli šaty pani Heringovej, ktorá vďaka svojej prirodzenej krásenikdy v živote nemusela využiť služby platického chirurga.
     Ďakujem, že nám ukazujete ťažký každodenný život arogantnýchnemeckých milionárov, ktorých jediným vážnym problémom je, vktorej drahej reštaurácii sa naobedujú alebo aké gýčové handry sikúpia v tých najsnobskejších butikoch.
     Ďakujem, že nám ukazujete ľudí mentálne postihnutých, ktorískutočne nemôžu za to, s akou diagnózou sa narodili. Veď hlavnéje, že sa na tom pospolitá Slovač zabaví, o ostatné sa už postaránemenej trápny moderátorov monológ.
     Ďakujem, že nám ukazujete ľudí nemajetných, chudobných,ktorých (ne)veľkosť majetku je podľa vás priamo úmerná ichspoločenskému statusu, a tak ich zosmiešňujete pred celým národom.Títo ľudia len majú smolu, že sa jednoducho vymykajú zo štandarduslovenskej rodiny, pritom však nie sú zlí. Práve naopak. Častokrátsvojou úprimnosťou a človečenstvom prevyšujú ostatných.
      Ďakujem, že nám ukazujete ľudí závislých na alkohole, drogáchči trpiacich inými problémami. Osobné tragédie týchto ľudí bymali ostať ich súkromnou záležitosťou a nie stať sa predmetomdebát ...násť ročných detí počas prestávky na základnej či strednejškole.
     Ďakujem, že nám ukazujete ľudí, ktorí majú v popise svojejčinnosti veľké "ničnerobenie" a "intrigovanie" v uzatvorenomhotelovom areáli kdesi v Karibiku. Výhra v podobe ťažkých tisícov eurpre víťaza bude v tomto prípade skutočne zaslúženou odmenou pomimoriadne namáhavom pobyte v "pozemskom raji".
      Ďakujem, že nám ukazujete ľudí, ktorí chcú stretnúť lásku svojhoživota práve pred televíznou kamerou a zrakmi tisícov televíznychdivákov, a to kdesi na svojej ťažko vybudovanej farme v HornejDolnej, kde budú so svojimi polovičkami spoznanými ad hoc viesťusporiadaný život, mať veľa deťúreniec a žiť bok po boku, až kým ichsmrť nerozdelí.
      Ďakujem, že nám ukazujete ľudí, ktorí to v živote dotiahli až do2. kola celosvetovo uznávanej speváckej alebo talentovej súťaže,aby následne pozornosť verejnosti vzbudili skôr svojimi outfitmi aškandálmi ako skutočným speváckym umením.
      Ďakujem, že nám ukazujete ľudí, ktorí sa za spoločnýmvečerným stolom stretli skutočne len preto, aby predviedli len a lensvoje gastronomické schopnosti. Intrigy a vzájomná nevraživosťsprevádzajúca nás počas celého programu je len nechcenýmvedľajším produktom úprimného priateľského posedenia, a tak zastolom nemôžu chýbať pornoherci, vyhasnuté spevácke hviezdy,speváci so psychickými problémami, „párty girls“ s jasne vyhranenouživotnou filozofiou či kvázi úspešní podnikatelia s políciou na krku.
      Ďakujem, že aj dnes večer nám ponúknete už 154. diel 9.série "kvalitného seriálu" s hercami, ktorí v ňom hrajú pomaly užpiaty rok. A ak sa aj objavia nejaké nové tváre, tak len preto, aby sazvýšila sledovanosť - to čarovné slovko v žargóne našich televízií. Ajtu platí, že akákoľvek zmena je život. Nedá mi nepoďakovať aj zamizerný dejový spád, smiešne dialógy a osudové zvraty odohrávajúce
sa v dvoch obývačkách a jednom bare o rozmeroch 5 x 5 metrov, kdeich
neodmysliteľný kolorit dotvárajú lacné interiérové kulisy. A žeľudia by aj uvítali viac exteriérových scén? Majú smolu... prečo byste ich aj točili, keď ich výroba si vyžaduje o niečo viac námahy asamozrejme aj financií.
A prečo vám vlastne za to všetko ďakujem? Nuž, vážené televízie,ďakujem vám predovšetkým za to, že mám viac času na kvalitnéknihy, zmysluplné filmy a dokumenty či jednoducho na to, čo ma bavía napĺňa. Áno, aj na písanie. Jasný dôkaz: Keby som napríklad dnespozeral niektorý z vašich vyššie spomínaných "skvostov", tento článokby kvôli môjmu extrémnemu emočnému zážitku určite nevznikol.Jediné slovo, ktoré vystihuje podstatu vašej programovej štruktúry,je ODPAD! No pamätajte, dnes sa už spoločnosť vie vysporiadať sodpadom rôzneho druhu, či už je alebo nie je nebezpečný. Ten odpad,ktorý dnes produkujete, podľa mňa patrí do prvej kategórie, no jelen na divákoch, ako ho budú vnímať oni. Či podľa nich balansuje nahranici spomínaných kategórií alebo spadá do jednej z nich. Ja mám,našťastie, v tejto otázke už dlhší čas úplne jasno.
       S pozdravom,
               váš verný nesledovateľ Marek VALKO
Poznámka
Raz prišiel vodca republikánov vamerickom kongrese Newton Gingrichdo Paríža. Pri tlačovej konferencii savšetci francúzski novinári naňho vrhliako osy. Vyčítali mu, čo všetko sa zAmeriky do Európy valí, aký hnus zamerickej filmovej produkcie, ktorý kazíeurópsku a svetovú morálku. Výčitkámnebolo konca kraja. Gingrič ich nechalpokojne vykričať a potom prišiel k slovu.Položil im jednu otázku: prečo tokupujete ?
Medzi novinármi nastalo ticho, všetcivyzývavo hľadeli na seba a nikto nevedelna túto otázku reagovať. Ano, prečo to
kupujeme ? Všetci spontánne nadávame na Američanov, ale tých pravých vinníkovpritom nevidíme. Sú to tí zločinci, ktorí to kupujú a otravujú s tým celú našuspoločnosť. Nechali sme ich zahniezdiť do našej spoločnosti, sú to tie blchy, ktoré násdenno-denne hryzú s ich vulgárnosťami a propagovaním zločinu.
Pamätáte sa na tie časy, keď ešte televízia nebola? Ľudia boli veľmi činní v kultúre –divadlá, kiná, športové a rôzne kultúrne podujatia. Zábavu sme si tvorili samy, boloveľa podnetov z radov občanov, morálka bola v poriadku, navzájom sme sa ctili avážili. Divadelní a filmoví herci boli skutočnými hviezdami, teraz už takých hviezdniet, sú to len kométy ktoré zažiaria a zhasnú. Filmové štúdia ako sú Barandov, Cinécitá v Ríme, francúzske, anglické a nemecké filmové štúdia vyrábali krásne filmy,do kina sme chodili za zážitkom, buď sme sa smiali alebo plakali, ale vždy sme malipeknú zábavu.
Milí občania, ruku na srdce, povedzme si „nostre culpa, nostre maxima culpa“.Zriekli sme sa našej kultúry, prevzali sme cudziu pseudokultúru a zrazu stojíme predtroskami našej vlastnej európskej a národnej kultúry. Spamätajme sa, je už päť minútpo dvanástej.
Zdraví Juraj Brandibourg, Zürich

Vytváram pre Vaše deti maľby na steny do detských izieb:

Ručne maľované rôzne rozprávkové príbehy, detské kompozície, domáce i zahraničné postavičky a obrázky v originálnom prostredí, alebo iné dekoračné motívy v krásnych pestrých farbách, určite potešia každé malé dieťa, ak budú zdobiť stenu jeho detskej izby.

Výhodou je rýchla realizácia bez špiny a vetrania počas celého roka. Realizácia kompletnej rozprávkovej detskej izby netrvá viac než 2 dni. Na dekoráciu Vašej izby nemusíte myslieť výlučne v lete!

Každá maľba je originálna a poskytujeme na ňu garanciu 10 rokov.

Zákazníkom zabezpečíme bezplatnú opravu (ak sa časom maľba poškodí, napr. pri zariaďovaní), dodatočnú úpravu, či dotvorenie existujúcej maľby. ... Každá  maľba je dielo,
o ktoré sa aj staráme.....to všetko podľa vášho želania a našej fantázie!

Umožníme vám vybrať si aj z rôznych návrhov a predlôh rozprávkových motívov. Maľba je výsledkom spolupráce so zákazníkom, ktorý si priamo počas realizácie môže vybrať miesta, kde by jednotlivé prvky umiestnil. Takýmto spôsobom vzniká  krásna rozprávková izba šitá na mieru.

Perlový prášok - súčasť kozmetiky TianDe

Perlový prášok je jeden z najznámejších prostriedkov tradičnej čínskej medicíny. Je vyrobený z prírodných riečnych perál, jeho chemické zloženie predstavuje harmonický komplex uhličitanu vápenatého, 18 aminokyselín a 18 stopových prvkov. Hlavnou účinnou látkou je vápnik.

V tradičnej čínskej medicíne sa už tisíce rokov perlový prášok používa ako prostriedok:
• k spomaleniu procesu starnutia, predĺženiu života,
• čínski lekári perly používajú na dosiahnutie stability, k prevencii záchvatov.
• čínske metódy anti-aging (spomalenie starnutia) používajú prášok z perál v kozmetických výrobkoch, zlepšuje vlastnosti elasticity kože.

Neexistuje žiadny lekársky odbor, kde by nebolo oprávnené používanie preparátov vyrábaných na základe perál. Vstrebateľnosť vápnika obsiahnutého v prášku z perál je 60%. Perlový prášok zvyšuje obranyschopnosť organizmu, zvyšuje odolnosť voči nepriaznivým faktorom, vrátane infekcie. Perlový prášok má výrazný bieliaci účinok, zabraňuje tvorbe stareckých škvŕn. Dnešní vedúci Centra krásy juhovýchodnej Ázie a Európy s práškom z perál riešia takmer všetky kozmetické problémy: navracia silu, lesk vlasov a ich hrúbku, posilňuje nechty, vyhladzuje vrásky. Perlový prášok je prostriedkom v tradičnej čínskej medicíne už tisíce rokov, bol použitý k obnove a udržaniu zdravia v tele. Orientálna krása s perlovým práškom pre omladenie pleti navyše zvyšuje sexuálnu aktivitu. Čínski lekári predpisujú  perly pre zamedzenie predčasného starnutia, ochorenia srdca, posilnenie nervového a kostrového systému.

Hlavné zložky tohto produktu - vápnika: je aragonit - jedinečný, biologicky organický vápnik, ktorý je schopný maximálne absorbovať do nášho tela, rovnako tak uhličitanu vápenatého. Práve on zaisťuje pevnosť našich kostí, zubov, vynikajúci stav chrbtice, má sústavný účinok na kardiovaskulárne, nervový a hormonálny systém, zdravý rast a rozvoj organizmu, zlepšuje a koordinuje funkciu nášho organizmu.
Pomáha pri liečbe ochorení kostí a kĺbov, zlepšenie endokrinné žľazy, ktoré sa podieľajú na procese krvotvorby, metabolizmu. Pearl conchiolin - perlový proteín, obsahuje 97% bielkovín, je ľahko stráviteľný zdroj bielkovín, ktorý je stavebným materiálom pre naše vlasy a nechty. Perlový proteín má oveľa lepšiu vstrebateľnosť ako rastlinný alebo živočíšny proteín. Perlový prášok je nevyhnutný výrobok pre ľudí, ktorí dodržiavajú vegetariánsku stravu. Okrem toho, conchiolin podporuje rozvoj ženských hormónov, chráni proti starnutiu pleti, hydratuje ju a upravuje PH.

Perlový prášok má protizápalové a antialergické účinky. Používa sa pri zápalových ochoreniach na akomkoľvek mieste, rovnako ako pri atopickej dermatitíde a zle sa hojacich vredov, vrátane venóznych problémov, popáleninách a iných kožných nálezoch. Perlový prášok má upokojujúci účinok na nervový systém, zároveň aktivuje duševnú činnosť a intelektuálne schopnosti. Používa sa na zlepšenie mozgovej kôry, obnovuje a zlepšuje pamäť. Je efektívny pri neurasténii, syndróme chronickej únavy. Bol úspešne použitý pri liečbe epilepsie, kŕčov, ochrnutí a pod.
Perlový prášok zvyšuje obranyschopnosť organizmu, zvyšuje odolnosť proti nepriaznivým faktorom, vrátane infekcie. Perlový prášok pracuje na energetickej úrovni, preto zavádza do programu tela omladenie a prevenciu predčasného starnutia. Zvlášť sa to týka energoštruktúry ženského tela.

Pôrod som úspešne zvládla, bábätko je najkrajšie na svete, ale zostalo mi po ňom ovisnuté brucho a na ňom kopec strií. Aj vy máte pocit, že je čas s tým niečo urobiť?

U mňa ten čas dozrel a povedala som si DOSŤ.

Nenabrala som odvahu na nejakú radikálnu zmenu, tak som pomaličky som začala moje „spiace“ brušné svaly prebúdzať k životu. Popri malej som si akosi ani nevšimla, že ich vôbec mám. A tak som začala pomaly a postupne – na začiatok žiadne krkolomné brušáky či cviky, z ktorých by som mala týždeň svalovicu. Jediné, čo som robila, bolo stláčanie brucha. Nie tak, aby som nemohla dýchať J. Ale vťahovanie bruška pri bežných činnostiach počas dňa – pri vešaní prádla, umývaní riadu, vysávaní, hraní... kedykoľvek som si na to spomenula. Pri počítači som sedela s narovnanými ramenami, vystretou chrbticou, vypnutými prsiami a vtiahnutým bruškom – ako pravá dáma z rokov 60-tych. A o pár dní bolo moje bruško skutočne pevnejšie a viac ploché.

Dozrel čas pokročiť ďalej a trochu už existujúce brušné svaly potrápiť. Cvičila som PRAVIDELNE  denne po 15 minúť podľa tohto videa: http://gigavideo.sk/netradicne-cviky-na-brucho/. Cvičí sa s plastovou fľašou, zo začiatku mi stačila fľaška od Jupíka J, ale po pár dňoch som sa očividne zlepšila. Nejde o to cvičiť, ale cvičiť správne. Radšej menej, ale poriadne. Fakt som rada, že som to neodflákla...

Spevňovanie a posilovanie bruška je „vnútorná“ záležitosť. Ale čo sa týka zovňajšku, tu nastala otázka: čo so zrolovanou kožou na bruchu? Nepekne prevísala, a hoci bruško bolo oveľa pevnejšie, navonok bol ten rozdiel neviditeľný. Pravidelne každý večer som si začala dávať masku na bruško z morských rias. Pokožka sa „napila“ aktívnym gélom, akoby omladla, už nebola taká vysušená, strie sa mierne zjemnili. Minula som 5 masiek a konečne po 2-3 týždňoch vyzeralo bruško k mojej spokojnosti – pevné, viac ploché, jednoducho krajšie. A môj pocit bol úplne úžasný.

A tu sa môj príbeh bruškový príbeh končí... viem, že každé brucho je iné, tak ako každá žena a jej silná vôľa je iná, ale dá sa to. Držím palce...

Moje zlatíčko ma 1,5r. a pomaly chcem ukončiť dojčenie, aby sa moje telo zregenerovalo, a postupne pripravilo na ďalšieho súrodenca, ktorého by sme chceli budúci rok.... Malú kojím teda 1,5r., no nechcem to ukončiť nijako hystericky, že jej už jednoducho nedám, lebo to nepochopí a aj veľa plače, ale skúsiť to spraviť citlivo, jemne, a postupne....
Malú kojím už len v noci, resp. keď ide spať. Dávam jej piť aj ryžové mlieko, na žiadne umelé mlieko som ju neučila, ale prešla som z materského na ryžové mlieko, je rastlinné a na kravské ju tiež učiť nebudem, keďže je vedecky dokázané, že kravské mlieko neobsahuje žiadne vitamíny, ktoré potrebuje človek, sú tam vitamíny len pre male teliatko. Samozrejme to je príbeh na iný článok - o tom, ako je všetko o biznise a peniazoch, a túto informáciu mliekárenské firmy negujú......

takže späť k dojčeniu....
Rozhodla som sa teda pre pomoc manžela, keďže aj to by sme mohli pomaly prekonať - aby si malá začala zvykať aj naňho, doteraz som ju uspávala len ja, nikto iný... a jednoducho mala by akceptovať aj jeho. Otecko mliečko nemá, uňho ho hľadať nebude, a tak teda "stačí" si len navyknúť naňho a to, že ide spať bez mliečka. Samozrejme ráno aj večer jej dávam do fľašky so sosáčikom piť ryžové mlieko, aj vypije, no keď leží v posteli, chce ten prsník ako taký rituál k spánku..... Takže smädná by určite nemala byť....

Tento článok budem aktualizovať, a brať ho ako taký môj denník, je verejný, takže mi môžete v celom procese pomôcť aj vy maminky, vašimi radami, alebo naopak, pomôžu tieto naše skúsenosti vám.....

1.NOC

- odišla som pred kúpaním hlavnými dverami von, pobozkala som malú, zamávala pápá - Tuti (ako dcérku doma voláme 🙂 - pochopila, že som odišla

- manžel odišiel s malou do kúpeľne a kúpal ju

- ja som medzitým prekĺzla do izbičky malej, zatvorila dvere a tam zostala

Príbehov zo života mamičiek sme už vybrali mnoho, stále však pribúdajú nové. Veľmi nás to teší, preto prinášame ďalšiu päticu plnú lásky, radosti a úsmevu. Vychutnajte si 🙂

• Bola u nás tehotná sesternica a Maťko sa pýtal: "A prečo má také veľké bruško?" Tak som mu vysvetlila, že tam má babätko. "A ako sa tam dostalo?"Aj na to dostal odpoveď. A tak sedel a čakal, kedy mu to bábo ukáže, ale nedočkal sa. Bol dosť sklamaný. Ona odišla a on išiel do izby a ako som prechádzala okolo, tak som zastala a pozerala, čo stvára. Stál pred zrkadlom, pretŕčal sa, staval na špičky, bruško vystrkoval, pučil a hovoril si: "Keď ja tam budem mať bábätko, tiež jej ho neukážem."

• Ja odletím! :D Práve sme s manželom prišli do čakárne ku gynekológovi. Dal si dole bundu, rozopol mikinu a na tričku nápis - "Načo mi je Google, moja žena šicko zná". Ja som už horela, ženy v čakárni sa pochechtávali a on akoby nič. Zrazu si dal dole aj mikinu a otočil sa a na chrbte - "Existujú aj dokonalé ženy a dôkazom je tá moja." Aspoň že tak, lebo keby tam mal ešte ďalšiu kravinu, už asi neprežijem. Ani som nevedela, že má také nové tričko :D

• Hneď zrána mi dala Silvinka nechtiac poriadnu kopačku do hlavy. Ja som zjojkla, chytila si ju a stočila som sa od bolesti do klbka. Sisa sa nado mňa ľútostivo zohla (čakala som prepáč, nechcela som, nehnevaj sa atď.) a ona že: "No čo? Žiješ ešte?"

• Nikdy som neľutovala, že som otehotnela v 19 rokoch! Nikdy nebudem brať môjho syna ako chybu! Nikdy nebudem smútiť za diskotékami, barmi a chlapcami povonku! A prečo? Pretože tým pokladom, čo som mala v 19 rokoch v brušku som pochopila pravý zmysel života. Zmyslom života je rodina - deti a manžel! Dni, keď ma môj chrústik prvýkrát kopol v brušku, kedy sa narodil, kedy sa prvýkrát usmial, kedy povedal svoje prvé "mama", kedy spravil prvý krok - to boli najúžasnejšie dni v mojom živote. Som hrdá na svojho syna! Som hrdá, že som mladá mamina! ♥

• No tak dnes som mala najkrajšie Valentínske zobudenie. Ráno som vstala a na nočnom stolíku list a jedna ruža. V liste bolo "Choď na chodbu", tak som išla. Na chodbe na botníku list a druhá ruža: "Choď do kuchyne," tak som znova išla. V kuchyni na linke list a tretia ruža: "Chod do jedálne," tak som teda znova išla. Vojdem do jedálne, raňajky na stole - síce len praženica :D - ale cením! Pri raňajkách moje obľúbené latté s penou a vo vázičke krásna kytička. Môj priateľ s dcérkou na rukách prišiel ku mne, malá držala kartónovú krabičku v rukách. Podali mi ju a v tej krabičke bola krabička, v ktorej bola krabička, ktorá schovávala ďalšiu, tentokrát už červenú krabičku, a priateľ mi povedal: "No otvor to, Peti." Tam bol prstienok, on si s tou našou dcérou kľakol, chytil ma za ruku a spýtal sa ma: "Vezmeš si ma?" ♥ Plačem ešte aj teraaaaaaz. Môj najkrajší Valentín 🙂

Väčšina z nás je presvedčená, že vieme variť zdravo. Pravidelne vám preto budeme prinášať zoznam chutných a zdravých receptov. Vždy koncom pracovného týždňa, aby ste si stihli naplánovať víkendové varenie. Tentokrát sme pripravili 8 receptov na hlavné jedlá, polievku i dezerty.

Čo je definícia alebo kritérium zdravého varenia? 

Čoraz častejšie sa ako rodičia stretávame s pojmami ako atopicky ekzém, potravinová intolerancia a alergia. Svoju úlohu pri týchto problémoch tvoria naše gény a prostredie, v ktorom žijeme. Ale vačšina rodičov už v dnešnej dobe vie, že za tieto problémy je priamo zodpovedná aj strava, ktorú denne jeme my aj naše deti.

Vystihnúť sa to dá zmenou citátu „Láska ide cez žalúdok" na vetu „Zdravie ide cez žalúdok.“ Alebo ešte výstižnejšie: „Sme to, čo jeme“.

V prvom rade to má byť strava a nápoje, ktoré zabezpečujú zdravú výživu. Zelenina, ovocie, orechy, obilniny, strukoviny, mäso, mlieko, mliečne výrobky a vajcia. Dôležite je, aby bola naša strava vyvážená a bohatá na primerané množstvo vitamínov, minerálov, uhľohydrátov, bielkovín, vlákniny, stopových prvkov a vody.

Ako toto všetko dosiahnuť? Čo nášmu organizmu robí dobre a čo nie?

Noc je najlepšie obdobie pre obnovu a výživu pokožky, práve preto sa nočné krémy odlišujú vysokým stupňom aktivity a nasýtenosti zloženia.

Pleť si oddýchne, zregeneruje a napije sa tou "mňamkou", ktorú jej pred spaním doprajete. Veľa z nás však robí jednu obrovskú chybu - večerná sprcha, krém, zuby a šup do postele. Nočné krémy by sa mali nanášať aspoň 2 hodiny pred spaním!

Treba však zdôrazniť: nie je krém ako krém. Nočný krém by mal obsahovať čo najviac prírodných účinných látok.

Nočné krémy novej kozmetiky tianDe obsahujú vysoko efektívne bio zložky ako je výťažok z aloe, morských rias, vilíka, kyseliny hyalurónovej, kolagénu, vitamínu E, jojobového oleja a hodvábneho proteínu.

Proteíny z hodvábu vyvolávajú rad biochemických reakcií, ktoré sú orientované na obnovu buniek pokožky. Poskytujú unikátny vyhladzujúci efekt, normalizujú pH a chráni
pred UV žiarením. Majú zvýšené hydratačné účinky.

Marhuľový olej výborne oživuje unavenú a ochabnutú pokožku, vyhladzuje jemné vrásky, zvyšuje pružnosť a elasticitu pokožky. Hydratuje a udržuje vlahu v suchej pokožke, obnovuje a udržuje vodné rovnováhu, odstraňuje šúpanie, svrbenie a začervenanie a robí pokožku hladkú a jemnú.

K napísaniu tohto článku ma "vyprovokovalo" viacero skutočností. Jednou z nich bolo aj to, že nedávno som uverejnila status, ktorý bol malým návodom k tomu, ako sa vhodne profesionálne zviditeľniť a aj na základe toho sa možno dostať k perfektnej práci. Tento status mi však bol stiahnutý. Napísala som adminovi, aby mi stiahnutie vysvetlil a zároveň som popísala, prečo som status uverejnila. Odpovedal mi, že mám napísať článok, v ktorom to popíšem tak, ako jemu a tým sa predíde mylným interpretáciam. Takže tak robím. Ale hlavný dôvod je niekde úplne inde. A to v tom, aký život majú súčasné mamičky. 

Keď si občas prechádzate diskusie, tak vám padne do oka, že mnohé zo žienok na tomto fóre, sa naozaj prebíjajú životom. Keď si čítam, že mnohé musia vyžiť z 200 EUR mesačne, tak sa mi ani nechce veriť, že to sa dá. Mnoho z týchto mamičiek porodilo svoje deti veľmi mladé, mnohé sa možno nestihli adekvátne kvalifikovať, resp. žijú v regiónoch, kde sa proste ťažšie hľadá práca. A to nielen pre nich, ale aj pre ich partnerov, ktorí živia celú rodinu, pokiaľ je mamička na materskej dovolenke. Ale možno v mnohých mamičkách drieme ambiciózna "duša" a rady by sa presadili, no jednoducho nevedia ako na to. A pokiaľ ste to práve vy, možno môj príbeh je jeden z tých, ktoré hovoria o tom, že život ponúka veľa šancí a je len na nás, ako sa ich chopíme. 

Ja síce pochádzam Bratislavy, ale celé moje detstvo a takmer celú vysokú školu som prežila v "socíku". V tom čase sa nedalo hovoriť o nejakých výrazných regionálnych rozdieloch, i keď Bratislava vždy trochu vytŕčala.

Ja som však nemala ambíciu zostať v Bratislave. Dôvodom toho bola moja mama, ktorej prísna a direktívna výchova ma tak ubíjala, že som začala rebelovať a takmer prvý chlap, ktorého som stretla a nebol z Bratislavy, ma zbalil a ja som s ním asi po 2 mesiacoch otehotnela. Mala som 21 rokov, bola som na výške (vtedajšej CHTF, dnešnej Fakulte Chemickej a Potravinárskej technológie), nevedela som o živote nič, lebo moja mama ma pred ním statočne "izolovala", lebo jediné, čo mi "dovolila", bolo učiť sa. Nevedela som variť, starať sa o domácnosť, proste nič - nepraktické dievča z mesta.

Zostala som tehotná a keďže sa vtedy patrilo vydať sa, tak som si toho človeka zobrala a odsťahovala sa na východ Slovenska, do malého mesta pod Tatrami, do regiónu, ktorý bol pre mňa vtedy doslova "kultúrnym šokom" (ospravedlňujem sa za toto, ale takto to vtedy moja nezrelá duša proste vnímala).

Vtedy som nevedela vôbec nič. Nemala som nikoho blízkeho na mieste, vydala som sa v podstate z "trucu" a nie zo skutočnej lásky. V čase, keď neexistoval poriadny spôsob komunikácie s "iným" svetom - na telefón sme nemali, internet nebol a výplata môjho manžela bola taká, že nielenže sme z nej nevyžili, ale museli sme si požičiavať, aby sme na konci mesiaca mali aspoň na základné potraviny.

V rámci terapie spracovania traumy z minulosti som dostala za úlohu napísať list otcovi a tak mu povedať, čo som nestihla... bolo to pre mňa ťažké, pretože vďaka okolnostiam a možno aj mojej tvrdohlavosti toho bolo veru dosť... nechcem tu kopírovať všetko, čo som písala, iba chcem povedať vám ostatným, ako som zmeškala niečo dôležité vo svojom živote, čo už nemôžem zmeniť... možno sa aj vy zamyslíte a zistíte, že máte vo svojom okolí človeka, ktorému potrebujete niečo povedať skôr, ako sa vaše cesty navždy rozídu... urobte to... lebo potom to bolí o to viac... a skúste ma nesúdiť... niekedy sa proste nedá...

Oci,

píšem Ti, aby som Ti povedala to, čo som nestihla povedať osobne. Spoznala som Ťa v šestnástich rokoch a musím Ti povedať, že to bolo pre mňa sklamanie... Mala som vysnívaného princa a stretla som gazdu... Žil si so svojou novou rodinou v malom domčeku s veľkou záhradou, choval si všetko, čo sa dalo... pamätám si na kozu – kamzíka, ktorú sme vždy dávali dolu z nejakej strechy, na havkáča Zoru, prasiatka, ovce, kačky, sliepky, zajacov, holubov, kuny... čo som len chcela, všetko si mal... a ja som to nechápala... bola som vychovávaná inak a aj sme s mamou žili v iných podmienkach... ale postupne sa mi to zapáčilo a zvykla som si na pranie v potoku, latrínu v záhrade, zabíjačku a všetko to okolo domu... Rada som k vám chodila na návštevy a bolo to všetko fajn... Tvoja manželka ma vzala ako svoju a nikdy som necítila, že by robila rozdiely... za to si ju dodnes veľmi vážim... Ty si mal zvláštnu povahu... síce si mal heslo, že pokiaľ nepomôžeš, tak zle neurobíš, ale svojím pitím si zle narobil veľakrát... a potom sa kričalo a vzduchom lietali aj “pohlavné orgány“... proste toto bola Tvoja druhá črta... pamätám si, ako išiel od vás Peťo z prvej návštevy... predýchaval to ešte pár dní... nezvyknutý na krik... a potom, keď si sa mu vyhrážal, že Ti musí tykať a hovoriť Jožo, lebo inak mu budeš hovoriť ko..t, tak to ho už úplne položilo (a pamätáš, že si to aj splnil!) Napriek tomu, keď sa nepilo a nekričalo, bolo super... keď sme ako decká dospeli a založili si rodiny, akosi sa tie nitky popretŕhali... dokopy to dali zase až vnúčatá... keď sme došli prvýkrát s malým, už si bol iný, poznačený chorobou, ale na druhej strane aj abstinovaním... a ja som dostala prvé vnuknutie, že by sme mali dať, Šaňka pokrstiť ešte tento rok, lebo budúci môže byť neskoro... krstili sme v novembri 2010 a Ty si si neodpustil rypnúť do kňaza pred kostolom, čo sa tam hrá na Batmana... No celý Ty... A potom prišli Vianoce... stretli sme sa u vás skoro všetci a bolo fajn... Šani lozil po Tebe, ťahal Ťa za fúzy a Ty si ho nechal... a vo mne niečo zase kričalo “Foť to, foť to, toto už nebude...“ nepočúvala som... bola som lenivá ísť do chodby pre foťák a ospravedlňovala som sa sama pred sebou, že je nás tam dosť a nebudem sa pretláčať atď... keď sme sa lúčili, strašne si ma stisol... mala som pocit, že sme jedno telo a jedno srdce a vedela som... ďalšie varovanie... šli sme v aute domov a ja som nad tým premýšľala... z myšlienok ma vytrhol Peťov hlas. Mal som taký pocit, akoby sa tatko lúčil... Tak teda nielen mne sa tak zdalo... v noci vola brat... skolaboval si, vzali Ťa do nemocnice... a stále som verila, že všetky znamenia sú len tak... len akože, pretože tam hore sa niekto nudí... neboli... prehupol sa január... boli sme v nemocnici, čakal si na vyjadrenie lekárov... dávali si načas a nakoniec rozhodli... metastázu treba skúsiť z hlavy vybrať... no, vybrali... boli sme za Tebou, ležal si a nevnímal si... dve diery v hlave, jednu v hrudi... kosť a koža... kanyla v nohe, lebo v ruke už nebolo kam... a ja som nevedela, čo robiť, čo povedať... stáli sme tam a počúvali sestru, ktorá každých 15 minút vybehla z kukane a vrešťala „Pán M., máte tu návštevu, venujte sa im, nespite!!!“ A mala som chuť ju zdrapiť a tresknúť z okna... alebo ju rovno poslať do pi.e... (žeby som to zdedila po Tebe?) keď sme odchádzali sklonila som sa k Tebe a Ty si mi niečo povedal... sľúbila som Ti, že zase prídeme... cestou domou sa mi v hlave rozležala veta „Maj sa mi tu dobre, moja.“... to bolo to, čo si povedal, Ty si sa rozlúčil, žiadne nabudúce nebude... a ja som Ti nepovedala to dôležité, že Ťa ľúbim... Peťo bol zlatý, že otočí auto... spanikárila som, ako otočí??? Ak ho otočí, tak mi tato zomrie, veď sa rozlúčil, už sa neuvidíme... stále vo mne niečo bojovalo... aj nasledujúce dni... bolo to strašné, oci... na jednej strane som sa chcela rozbehnúť za Tebou a povedať Ti, že ťa ľúbim... na druhej strane som sedela v kresle a triasla som sa od strachu, že ak to urobím, tak zomrieš, keď budem stáť pred dverami nemocničnej  izby... a že Ťa vlastne ja svojou návštevou zabijem... Pamätám si to, akoby to bolo dnes... Mali sme ísť za Tebou v utorok... z nedele na pondelok sa mi snívalo, že som Ťa videla odchádzať... šiel si pešo niekam preč a ani si sa neobzrel... celý pondelok som bola ako na tŕňoch... niečo sa musí stať... niečo... už sa predsa neuvidíme a zajtra máme ísť do nemocnice... bolo to také silné, že mi bolo zle... Večer o pol šiestej zvonil mobil... vedela som... ani som sa nemusela pozerať a bolo mi jasné, lebo sa mi zrazu uľavilo... volal brat... zomrel si sám, 24.1.2011 - 15 minút potom, čo odišla Tvoja manželka po skončení návštev... a ja Ti už nikdy nepoviem, že Ťa ľúbim... pokazila som to... celý čas, čo Ťa poznám, som sa snažila držať trošku bokom, pretože si mal novú rodinu a nechcela som sa priveľmi miešať... a teraz sa mi to vypomstilo, myslela som, že mám času dosť, teda nie dosť, ale aspoň toho pol roka, čo dávali lekári... boli to necelé 3 týždne... ale aj to je dosť dlhá doba na jedno ĽÚBIM ŤA...

Oci, neviem, kde teraz si... ale dúfam, že sa tam máš dobre... chcem Ti povedať, že Ťa ľúbim... a ešte niečo... oci, prepánajána, čo budeme robiť? Veď ja som úplne rovnaká, ako Ty... máme starý dom, latrínu, záhradu, na jar pribudnú ovečky a určite aj iné zvieratá... a Šaňko chce havkáča... a stále nadávam, ako opitý námorník (pamätáš, kedysi si mi to povedal), keď ma naštvú... a nie som princezná, som gazdiná... robím kompóty a džemy, pečiem chlieb... a na veľa vecí sa ešte len chystám... som ako Ty... telom aj dušou... dúfam, že budeš na mňa pyšný... a bolo mi cťou mať takého otca... ľúbila som ťa, ľúbim ťa a vždy ťa budem ľúbiť... “tvoja“ (presne tak, ako si ma volal)

Môjmu tatinovi  1953 - 2011

Ako vyzerá kojenie podľa múdrych kníh, náučných internetových portálov a romantických reklám? Zoberiete jeden kus kľudného dieťaťa (odetého v bielom), priložíte k prsníku matky (odetej v béžovom + rozpustené vlasy a blažený úsmev). Dieťa sa pricucne a pomedzi výdatné pitie hodí sem-tam roztomilý úškrn na bradavke. 

Ako vyzerá kojenie u nás? Zoberiem jeden kus revúceho Olina (odetéto v bielom + s podozrivým žltým fľakom na chrbátiku ), priložím si ho k prsníku (som v béžovom + sem-tam malá mliečna grcka, jeden zelený šušník, mastné vlasy stiahnuté gumičkou), zasran sa pricucne, dva-tri krát potiahne, a keď sa mlieko spustí tak, že strieka, ten malý had bradavku pustí, pootočí hlávku, ústočká zošpúli, zaklipká očkami, a tvári sa, že on tu čaká na autobus.

Keď mlieko dotečie, vrhne sa na prsník, trikrát potiahne, zareve akoby som ho nožom bodla priamo do pečienky, vykopne nohou a prdne. S rukou zdvihnutou nad hlavu chvíľu čumí do okna. Tatík nadobudne dojem, že naňho máva (asi ako na čašníka), preto uteká horúčkovito chystať do fľaše umelé mlieko.

Malý sa začne trepať ako úhor z vody vytiahnuvší, tak mu ponúknem bradavku. Nahlas sa zasmeje, vrhne sa na ňu a v rýchlom slede si dá asi desať lačných hltov. Pustí bradavku, trikrát sa nadýchne, so širokým rozmachom ma malou rukou capne po hrudníku až to pleskne a znova sa prisaje.

Tato z kuchyne hreší, lebo mu do vychladnutej prevarenej kojeneckej vody spadla muška, tak musí prevárať znova. V momente, kedy si ten malý tvor, ktorý VRAJ nevie koordinovať končatiny vytrhne rukou prsník z úst a zaryje malé nechtíky/žiletky do momentálne najcitlivejšieho miesta na mojom tele, použijem výrazy "malá mršina", "letieť" a "balkón" v jednej vete. Olino vycíti ten láskyplný tón (o ktorom ja ani netuším) vyškerí sa od ucha k uchu, zacvakne malé ústa ako oceľový zverák a prudko trhne hlavou dozadu. Zase nasleduje pár rýchlych hltov a nejaké to malé nevyhnutné nadýchnutie.

Skončili sme v momente, keď zatvorí oči. Bradavku nepustí, len temne vrčí. Prichádza tato s plnou fľašou mlieka. Malý zo spánku zahíka a grgne tak, že mu vyšplechne.

Koncom minulého roka sme dostali nápad vytvoriť modrokoníkovský magazín. Po pár týždňoch už vidíme za sebou určitú stopu, stále sme však len na začiatku. Magazín chce byť oveľa viac, chce byť váš. Pozývame vás vyvíjať ho s nami.

Písali sme už viacero článkov o tom, čo má magazín byť, základné rady, ktoré dodržiavať pri písaní alebo požiadavky na článok, aby bol pridaný do Vybrali sme. Vytvárať články o našej vízii však nestačí, treba sny napĺňať. A tie dostanú reálnu podobu až vtedy, keď sa stanú našími spoločnými.

Nakoľko Magazín Modrý koník je o svete mamičiek, je potrebné, aby ho aj ony tvorili. Prispievať môže každý. Napríklad preto, lebo si myslí, že je jeho príbeh zábavný. Dôvod môže byť aj pocit, že by váš príspevok mohol niekomu pomôcť alebo mu rozšíriť obzor. Pohnútkou pre napísanie článku môže byť aj vnútorné chvenie vyjadriť sa. Často totiž pomáha, keď sa vám ľudia vyjadria, súcitia s vami a váš názor rozvinú. Článkom teda nemusíte pomáhať len iným, ale aj sebe samému. Je to o vzájomnej interakcii, rovnako ako stránka Modrý koník.

Mamičkovský svet je krásny a je škoda nevyjadrovať sa o ňom verejne. Postupne tak môžu vznikať príspevky o zážitkoch s detičkami, rady o stravovaní či o samotnom varení, o využívaní liečivých rastlín, zoznamy novorodeniatok či fotopríbehy. Ak dostanete akýkoľvek nápad, napíšte mi.

Pozrite si, v akom štádiu magazín momentálne je.

Čo sme už urobili:

Dobrý deň žienky,

aj jasličkári v Lučenci oslavujú Valentína takto: 🙂

http://www.cas.sk/clanok/243165/jaslickari-oslavuju-valentina-vyrobili-si-stromcek-lasky.html

My-ženy sa potešíme kvetom, alebo aj drobnosti do domácnosti. U nás ich máme dosť, nakuknite!

Chcela by som sa odlisit sa od beznych mamiciek, ktore obchoduju len tak - nacierno. Ale budem rada, ak to zaznie aj z inych ust mamiciek, ktore legalne podnikaju a su tu na MK a maju tiez podobnu potrebu ako ja. Mala som na mysli nieco ako "overeny predajca" alebo nieco take...

Velakrat ma vytaca do nepricetnosti, ked mamicka chce nieco vymenit - mam to pisane, ze nevymienam. Iba predavam, pripadne darujem alebo predam za naozaj symbolicku cenu 5-10centov.

Velakrat ma vytoci, ked sa pytaju mamicky na popis veci, ktore su celkom dobre popisane pri inzeratok - proste su lenive citat? - ale nevadi sa im 100krat opytat - ja aj tak 100krat odpovedam 🙂 sak prsty a klavesnicu moc nezoderiem...

Velakrat ma vytoci, ked sa vsetci cuduju, ake drahe postovne... Ano, postovne islo hore, no myslim, ze v pomere s imymi firmami mame velmi prijatelne postovne. Nie som obycajna mamicka, ktora predava par kusov oblecka po svojich detoch - som podnikatelka - aspon sa snazim byt. Nepytam za postovne 10€ ako ine firmy. A ze si pytam viac za dobierku? Mne to da viac prace poslat na dobierku a koniec koncov - stale sa najdu (specialne tu na MK) mamicky, ktore spekuluju, nepreberu, nezaplatia a pod. Kto chce, kupi.

Ku kazdej "objednavke", ktora je vzdy vhodne zabalena a poslana dostanete spolu s tovarom aj fakturu - tj.danovy doklad. Ci uprednostnite platbu prevodom dopredu alebo na dobierku - je to na vas. Ale doklad odo mna mate, na ktorom je sa mozrejme aj nase ICO, DIC a ostatne nalezitosti, ktore vas upozornia o tom, ze nasa firma NEPODNIKA NA CIERNO! 

Nie som ako ine mamicka, ktore podnikaju a ani nevedia, ze by mali platit odvody statu, podavat danove priznanie, byt zaregistrovyne na zivnostenskom a danovom urade!!!

Kladiete si otázky typu: Na čo mi je preukaz o pôvode?? Veď ja nechcem chodiť na výstavy…

Na úvod niečo trošku iné:
Chcete si kúpiť nový televízor, rozmýšľate o tom, kde ho kúpiť a aký. Väčšina z vás sa asi rozhodne zájsť do špecializovaného obchodu s elektronikou, kde vám poradia, predajú značkový televízor so zárukou a v čase záruky dostanete bezplatný servis. Samozrejme to nebude zadarmo a musíte počítať s istou investíciou, no z televízora sa pravdepodobne budete dlho tešiť a budete mať presne to čo ste chceli. Niektorí ľudia by sa mohli rozhodnúť kúpiť televízor od priekupníka alebo niekde na burze, síce za malé peniaze, ale s poriadne vysokým rizikom. Myslím, že pre väčšinu ľudí je samozrejmé kupovať si takéto predmety “u špecialistu” a “s papiermi”. U psov je to veľmi, veľmi podobné, tak prečo ” papiere” - teda preukaz o pôvode psa - pre veľa ľudí nie sú základnou podmienkou kúpy čistokrvného psa?

Čo je to vlastne ten ” preukaz o pôvode”?
Je to niečo ako váš rodný list. Je to listina vydaná plemennou knihou psov. Je v nej uvedené meno psa, chovateľská stanica, pohlavie psa, druh srsti, číslo tetovania, atď. Dôležitou časťou je obvykle 4-generačný rodokmeň, z ktorého vyčítate predkov svojho šteňaťa. Tiež sa doňho môžu zapisovať výsledky na skúškach a výstavách.

Čo zaručuje u psa ” preukaz o pôvode”?
PP u psa je zárukou určitých vlastností - zdravotných, exteriérových a povahových. Pri chove psov s PP sa toto všetko sleduje.

Ako vznikajú psi bez PP, tzv. “čistokrvný pes bez PP”?
1. V najlepšom prípade majiteľ feny s PP z nejakých príčin neuchovní fenu. Buďto z časových, finančných alebo iných dôvodov, prípadne len nevybaví pre šteniatka PP. V súčastnosti vačšina klubov povoľuje ponechanie ľubovoľného počtu šteniatok a všetky šteniatka PP dostanú, takže slová “emá PP lebo bol posledný z vrhu” nemajú opodstatnenie. Je otázne čo toho človeka k takémuto „chovu” vlastne vedie.

2. Fenka môže mať nejakú z chovu vylučujúcu vadu, no majiteľ ju napriek tomu dá nakryť. Šteniatka z takéhoto krytia už preukaz o pôvode dostať nemôžu. Samozrejme šteniatka z takéhoto spojenia nemusia zodpovedať štandardu a je možné, že budú mať nejaký dedičný zdravotný problém (napr. dysplázia, problém s inými kĺbami, problém s chrbticou, hluchota, očné problémy atď.), ktorý sa v chove s PP sleduje. Postihnuté jedince sa z chovu s PP vyraďujú.

3. Niekedy ide o fenku kríženca, ktorá je nakrytá rasou na ktorú sa najviac ponáša. V takomto prípade šteniatka taktiež rodokmeň získať nemôžu. Krásne “šteniatka bez PP” sa nam počas svojho rastu pred očami môžu zmeniť z plemena, ktoré má byť krátkosrsté na dlhosrstého psa, prípadne plemeno krátkonohé na dlhonohého, úplne inej farby atď.

Spomeňme snáď ešte “tiežchovateľov”, ktorí chovajú psov len kvôli zisku. Tí ich často držia vo veľmi zlých podmienkach. Keď kupujete šteňa, trvajte na tom, že chcete vidieť matku a miesto, kde sú psy držané. Ak vám chovateľ len prinesie ukázať šteňa, je to podozrivé. Tiež trvajte na tom, aby vám chovateľ dal kúpnu zmluvu !!!

Nechcete chodiť na výstavy ani odchovávať šteňatá? Tak načo PP?
PP vás nezaväzuje k chodeniu na výstavy. Je to doklad, ktorý môžete odložiť a nikdy viac nevytiahnuť, ale je to záruka vlastností šteniatka. Zaručuje vám exteriér a povahové vlastnosti vami zvoleného plemena.

Prečo je pes bez PP lacnejší?
Psi s PP sú drahšie, nakoľko procedúry s uchovnením psa/feny, krytie, registrácia chovateľskej stanice, vystavenie preukazu o pôvode atď. predstavuje pre chovateľa určité náklady. Zároveň si psíka kupujete s tzv. ochrannou známkou, ktorá vám zaručuje už spomínaný exteriér a povahu. Seriózny chovateľ vám dokonca môže vrátiť peniaze, prípadne poskytne šteňa z ďalšieho krytia, ak sa zistí že šteniatku napr. nevyrástol jeden zub a iné. Exteriérové a povahové vady sa ani tu nedajú úplne vylúčiť, sú však ojedinelé. Ak náhodou natrafíte na chovateľa neseriózneho, je možné sa naňho v chovateľskom klube sťažovať, u psa bez PP túto možnosť nemáte.

Spomeňme však tiež, že pes si vyžaduje starostlivosť po celý svoj život - 10-18 rokov. Cena šteňaťa, akejkoľvek výšky, bude popri týchto nákladoch len zanedbateľnou položkou.

Čo je to chovateľ a čo je chovný pes?
Chovateľ psov s PP je členom chovateľského klubu daného plemena, ktorý na činnosť chovateľa dozerá. Chovné jedince musia splniť, podľa príslušnosti k plemenu, určité kritériá. Niektorým plemenám stačí posúdenie exteriéru pri čom sa zároveň posúdi povaha, iné musia splniť aj predpísanú skúšku (či už poľovnú, pracovnú alebo inú, ktorá je tiež testom povahy psa), alebo sa posúdi povaha psa “špeciálnou” skúškou na bonitácii. ( bonitácia -zaraďovanie psov do chovu, kde sa posudzuje exteriér a povaha psa)
Nezabudnime na fakt, že plemeno sa rokmi mení a formuje. Nie však samé od seba, mení ho človek so svojimi nárokmi a požiadavkami. V súčasnosti sa diskutuje o “ebezpečných psoch”. Pes akéhokoľvek plemena, ktorý sa bezdôvodne prejavuje agresívne voči ľudom alebo iným psom, alebo je naopak veľmi bojazlivý, nie je do chovu zaradený.

Kto kontroluje chovateľov psov S PP?
Na činnosť chovateľa psov s PP dozerá chovateľský klub. Chovateľ je v ňom registrovaný a musí sa riadiť chovateľským poriadkom a dodržiavať chovateľskú etiku. V chovateľskom klube máte možnosť sa na chovateľa sťažovať, ak sa zachová neeticky alebo poruší chovateľský poriadok, a klub ho bude postihovať, môže mu až odňať licenciu a šteňatá s PP už odchovávať nebude môcť.

Kto kontroluje chovateľov psov BEZ PP?
Nikto. Títo ľudia sa nazývajú množiteľmi, lebo nemajú chovateľský zámer, ale iba psy rozmnožujú. Ak produkujú šťeňatá choré, vadné, s dedičnými vadami, dokonca veľmi ťažkými - nikto im v tom nedokáže zabrániť, a ak si takého psa kúpite, nemáte možnosť sa nikde sťažovať, peniaze vám nevráti nikto. Psy bez PP môžu byť z veľmi úzkej príbuzenskej plemenitby, keďže ich predkovia sú neznámi. Je veľmi pravdepodobné že sa v takých vrhoch objavia vady (predkovia neboli predsa nijak sledovaní). Množitelia nerobia nič, čo by bolo v rozpore so zákonom, aj ak by cielene produkovali psy s dedičnou vadou. Hodnota psa bez PP = hodnote kríženca, teda ak si kúpite psa bez PP, kúpili ste si pomerne drahého kríženca.

Nezáleží Vám na PP, ani na tom, či váš pes bude zodpovedať nejakému štandardu? Zoberte si psa z útulku!
Ak ste sa v predchádzajúcich riadkoch nenašli a skutočne vám nezáleží na spomínaných výhodách, ktoré vám poskytuje PP, alebo kynologické zväzy, máme pre vás typ na psíka. Poskytnite domov psíkovi z útulku - tie sú plné opustených psíkov čakajúcich na nového majiteľa. Môžete si vybrať šteniatko, alebo aj dospelého psa. Určite v tom množstve psíkov nájdete toho svojho: s velkými očiskami, krásnym kožúškom, či špicatým ňufáčikom. Svoj život naplníte a “jeho” život zachránite. Psy z útulku bývaju veľmi milé a vďačné za to, že sa ich niekto ujal a má ich rád..

autorky: Bibiána Košáriová a Adriana Ladická

 Viac tu: http://www.protivnyterier.sk/poradensvo-pri-kupe-psika/

píšete tu vaše príbehy o tom ako ste zostali tehotné 🙂 podelím sa s vami o tú moju skúsenosť a moje šťastie , aj ked som to nemala zo začiatku lahké...

Bolo to presne pred rokom 11.2.2012 kedy sme sa s priatelom rozprávali že sme zabudli na to že mám plodné dni ked už bolo potom 🙂 , ale vôbec sme na to nebrali nejak ohlad ... myslela som si že prečo by som mala otehotnieť práve ja, ked niektoré ženy sa o to snažia niekolko rokov a mne by sa to stalo na prvý krát ? hlúúúposť.....

o dva týždne sme šli na výkendovú lyžovačku a ked sme sa v nedelu vrátili cítila som že ma už bolia prsia, kríže a všetko ako pred menzesom ... na druhý den ked mi nedošla hned som si pomyslela že kurnajs ja som asi tehotná, volala som priatelovi a ten ešte,že aaaa určite si neni možno si prechladla na lyžovačke preto ti meškajúú.... ale ked neprišli na druhý, tretí, štrvtý den tak som už vedela že sa niečo deje..... zavolala som kamoške zúfala ...tá hned prišla po mne išli sme do lekárne a išla som k nej spať..... ked sme prišli k nej do bytu nohy sa mi triasli .... bála som sa.... ked som sa odhodlala ísť na wc a ocikať tehotenský test a zbadala som tam //.. skoro som odpadla .....

išla som za nou do kuchyne a začala som velmi plakať ....pozrela sa na test zbadala tam dve paličky a usmiala sa a začala mi hovoriť aby som neplakala ...len to sa jej v tedy hovorilo ...  mne prebehlo hlavou milion otaaazok .... budem to dieťa vedeť uživiť ked som bola študentka??? budme ho vedeť dobre vychovat ??? ako to poviem mame ? ako zareaguje rodina ? a priatel ????

potom som s plačom volala priatelovi že som tehotná .... bolo len ticho v telefone .... veríím mu aj pre enho to bol šok , neplánovali sme to ....ale potom ma utešoval že to bude dobre ....

o dva dni som dostala odvahu to povedať mame .... a poviem váim pravdu čakala som od nej inú reakciu ..... začala ma presvedčať , že bude dobré ked si to dám zobrAť , že som ešte mladá a možem mať ešte kopec detíííí, ale ja som si povedala že si ho nedááám ani za svet.... chodila za mnou asi týžden, že či som si to nerozmyslela a ja som jej vždy povedala že NIE .... nenávidela som ju v tedy ...myslela som si že bude to práve ona ktorá ma podrží podporí , pomože ...