Ahojte. Prosím, tie čo robíte na sociálke alebo úrade práce. Sesternica má jedno dieťa. Tento rok ide do školy. Je na ňu sama. Má nárok na nejaký príspevok, ako matka samoživiteľka?
Ahojte, prosím vás keď sa vám narodilo bábätko a mali ste doma škôlkara tak dávali ste ho normálne do škôlky alebo ste ho nechali doma?
Ahojte, prosím Vás, je tu niekto koho dieťa chodi na Súkromnú školu umeleckého priemyslu v Žiline? mala by som pár otázok. Ďakujem
Po 178 dňoch strávených na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice sa astronaut Ron Garan vrátil na Zem s niečím oveľa ťažším ako vesmírna technika alebo dáta. Vrátil sa s premeneným pochopením samotného ľudstva.
Z obežnej dráhy nevyzerá Zem ako súbor krajín, hraníc a konkurenčných záujmov. Je to jediná svetlomodrá loptička visiaca v tme. Žiadne čiary oddeľujúce kontinenty. Žiadne vlajky. Z výšky stoviek kilometrov sa každý ľudský konflikt zdá malý – a každé ľudské spojenie nevyhnutné.
Garan popisoval búrky trhajúce sa nad kontinentmi, polárna žiara vlniaca sa ako živé závesy a mestá jemne žiariace na nočnej strane planéty. Najviac ho ale zasiahla krehkosť Zeme. Atmosféra chrániaca všetok život sa javila ako tenká modrá svätožiara – sotva viditeľná, ale zodpovedná za všetko, čo dýcha.
Tento pohľad spustil to, čomu astronauti hovoria „efekt pohľadu“. Náhle uvedomenie, že ľudstvo zdieľa jeden uzavretý systém. Neexistuje žiadna záloha. Žiadna úniková cesta. Druhý domov nemáme.
Z vesmíru sa rúcajú aj naše priority. Ekonomický rast ako konečný cieľ prestáva dávať zmysel. Podľa Garana by mal byť správny poriadok jasný: planéta prvá, spoločnosť druhá, ekonomika posledná. Bez zdravej planéty totiž žiadna spoločnosť neexistuje.
Zem prirovnáva ku kozmickej lodi prepravujúcej miliardy členov posádky, závislých od rovnakých systémov podpory života. A napriek tomu sa mnohí správajú skôr ako cestujúci než ako správcovia, ako by prevádzka bola samozrejmosťou.
Z orbity nie je vidieť znečistenie ani hranice. Klimatické systémy ich ignorujú. Škody v jednom regióne sa šíria po celej planéte. Rozdelenia, ktoré na Zemi tak urputne bránime, zhora jednoducho neexistujú.
Garanovo posolstvo nie je idealistické. Je praktické. Ak sa budeme k Zemi správať ako k neobmedzenému zdroju namiesto zdieľaného systému, dôsledky ponesú všetci.
Keď videl Zem z vesmíru, necítil sa malý. Cítil sa zodpovedný.
Pretože keď naozaj pochopíte, že všetci letíme vesmírom na jednej krehkej kozmickej lodi, myšlienka „my verzus oni“ ticho zmizne.
Zostane jediná pravda:
Sme tu iba my.
Zdroj FB Masarykova Univerzita
Už je?
Susena lipa na caj. Zienky neviete o niekom kto predava? My sme si v lete nasusili kvety lipy ale uz sme vsetko spotrebovali a zima este stale pred nami:D nemam zaujem o nejake lipove cajove vrecuska. Skor niekto kto doma susi a doma predava napr. Vdaka za tip. Na bazosi som nic nenasla
Ahoj, február 🤎 Verím, že január vystriedaš s enegiou a chuťou pustiť sa do všetkého. Neviem, ako to máte vy, ale január je u mňa taký... nijaký. Alebo to nazvime rozbehový 🤭 Takže február, do teba vkladám veľké nádeje 🤎
V roku 1995 prišli na svet v americkom štáte Massachusetts dve dievčatká – dvojčatá Keri a Brielle Jacksonové. Narodili sa o celé tri mesiace skôr, v 28. týždni tehotenstva. Každá z nich vážila len o málo viac než kilogram – boli tak krehké a útle, že aj najjemnejší dotyk mohol zanechať stopu. Ihneď po pôrode ich umiestnili do oddelených inkubátorov, ako to vtedajšie neonatologické postupy striktne vyžadovali.
Keri postupne začala vykazovať drobné, no stabilné zlepšenia – dýchala pokojnejšie a pomaly naberala na hmotnosti. Stav Brielle sa však dramaticky zhoršoval. Jej slabé telíčko akoby s každým dňom vyhasínalo: pokožka nadobúdala modrastý odtieň, dych bol prerývaný a srdce bilo v nebezpečných nepravidelných rytmoch. Lekári bezmocne dohliadali a rodičia žili v neustálom strachu, že o svoju dcéru prídu.
Uprostred tohto zápasu o život vyslovila jedna zo sestier, Gayle Kasparianová, nečakaný návrh:
— Čo keby sme dievčatká uložili do jedného inkubátora?
Takýto postup odporoval nemocničným pravidlám, pôsobil nezvyčajne a dokonca riskantne. No keďže nádej sa stenčovala, lekári sa po váhaní rozhodli súhlasiť.
A vtedy sa stalo niečo, čo neskôr nazvali zázrakom. Len čo sa Keri ocitla pri svojej sestre, jemne vystrela rúčku a dotkla sa Brielle – akoby jej bez slov hovorila:
— Vydrž… som tu s tebou.
V priebehu niekoľkých okamihov sa Briellin stav začal meniť. Dýchanie sa upokojilo, srdcový rytmus sa stabilizoval a modrastý nádych pokožky sa vytratil. Akoby sa do nej vrátil život vďaka tomuto drobnému, inštinktívnemu objatiu.
Tento okamih zachytila kamera a fotografia dostala názov „Objatie, ktoré zachránilo život“. Obletela celý svet a stala sa jedným z najdojímavejších symbolov v dejinách medicíny.
Sila tohto objatia však ďaleko presiahla múry jednej nemocnice. Príbeh Keri a Brielle sa stal impulzom k širokému rozšíreniu tzv. „kengurej metódy“ – kontaktu koža na kožu medzi predčasne narodenými deťmi a ich rodičmi, prípadne medzi dvojčatami. Neskoršie výskumy potvrdili, že takýto dotyk pomáha regulovať dýchanie, srdcovú činnosť, telesnú teplotu a vytvára životne dôležité emocionálne puto.
Uplynulo takmer tridsať rokov a tento príbeh nám dodnes pripomína, že niekedy práve tie najjednoduchšie prejavy lásky – dotyk, objatie, tichá a hrejivá prítomnosť – majú moc vrátiť nádej tam, kde sa už zdalo, že navždy zhasla.
Trosku som sa nudila 🤭 Jedosko a Bluevie - male porovnanie. Jeden pohlad ako 😇 druhy ako 😈 jeden ako z rozpravky, druheho by sa clovek aj bal 😁😁😁
https://vm.tiktok.com/ZNRDeHxXW/
💓❄️💕💌💓❄️💕
Ahojte maminy 🤍
materstvo je láska… ale aj únava, strach, slzy a tiché pochybnosti.
Sú dni, keď máme pocit, že zvládame všetko, a potom také, keď len dúfame, že robíme dosť.
Som mamina a verím, že žiadna z nás v tom nie je sama.
Každá robíme maximum, aj keď to tak niekedy nevyzerá.
Ak si tu môžeme dodať odvahu, pochopenie alebo len pocit, že nás niekto chápe, má to veľký zmysel 💛
Objímam všetky mamy, ktoré dnes potrebujú počuť, že sú dosť.
Prajem vám pokojný deň 🌸
Ahojte mamičky syn 5 ročný mal nafúknuté bruško doobeda aj kŕče odmietol papat malvodnatu hnačku dala som mu espumisan L kŕče a nafúknuté brucho trošku uvoľnilo ale teraz vodnate hnačky už asi 4-5x a zvýšená teplota 37,5 jesť nechce dávam čaj a vodu po malých dúškoch treba ísť na pohotovosť alebo počkať ako bude zajtra
Massachusetts, rok 1863.
V rozľahlom sídle sedí Sofia Smithová — žena, ktorá prišla o celú rodinu, zle počuje, nemá manžela a… disponuje majetkom vo výške 400 000 dolárov (čo by dnes predstavovalo takmer 10 miliónov).
A pred ňou stojí jedna mimoriadne zložitá otázka:
čo si počať s takýmto bohatstvom?
Vtedajšej americkej spoločnosti sa odpoveď zdala samozrejmá:
prispievaj nenápadne na dobročinnosť, ži skromne a majetok odkáž mužským členom rodiny.
Ženy nemali volebné právo, nemohli zastávať verejné funkcie a dokonca nemali prístup ani do riadiacich orgánov.
Bolo im vyhradené miesto „na okraji“.
Sofia Smithová sa však rozhodla napísať iný príbeh.
Obrátila sa na svojho pastora s jednoduchou otázkou:
„Ako zabezpečiť, aby môj odkaz priniesol skutočný úžitok?“
Odpoveď, ktorú počula, bola prevratná:
„Založte vysokú školu. Pre ženy.“
Pre ženu, ktorej celý život odopierali plnohodnotné vzdelanie sa táto myšlienka stala iskrou.
Tvrdili jej, že ženám stačí „slušná výchova“, nie matematika, nie filozofia, nie latinčina.
A ona presne vedela — je to nezmysel.
V roku 1870, vo veku 73 rokov, Sofia podpisuje závet, ktorý zmení americké vzdelávanie.
Nariaďuje použiť CELÝ svoj majetok na založenie vysokej školy, ktorá poskytne ženám rovnaké možnosti ako mužom.
Nie „ženskú verziu“ vzdelania.
Nie zjednodušený program.
Ale rovnaké podmienky.
O tri mesiace zomrela.
Bez toho, aby videla študentky, budovy či naplnenie svojho sna.
Jej vôľa však zostala neotrasiteľná.
V roku 1875 sa Smith College otvorila so 14 študentkami.
Študovali tie isté predmety ako študenti Harvardu: gréčtinu, latinčinu, matematiku, prírodné vedy, filozofiu.
Kritici tvrdili, že ženský mozog to „nezvládne“,
že vzdelanie „zničí zdravie“
a urobí ženy „neschopnými manželstva“.
Týchto 14 mladých žien krok za krokom dokázalo:
všetko to bola lož.
A práve včas — hnutie za práva žien silnelo, no bez prístupu k univerzitám narážalo na neprekonateľný strop.
Sofia Smithová tento strop rozbila.
A spustil sa dominový efekt.
Do roku 1900 študovalo na škole už viac než tisíc študentiek.
V 20. rokoch 20. storočia sa zaradila medzi legendárnu skupinu „Siedmich sestier“ — najprestížnejších ženských univerzít v USA.
Odtiaľto vyšli spisovateľky, učiteľky, vedkyne, političky i priekopníčky nových myšlienok.
— Betty Friedanová, autorka The Feminine Mystique
— Gloria Steinemová, ikona feminizmu
— Sylvia Plathová, jedna z najvýznamnejších poetiek 20. storočia
— Barbara Bushová, prvá dáma USA
Všetky spája jedna žena, ktorá sa rozhodla poskytnúť vzdelanie tým, ktoré nikdy nemala možnosť stretnúť.
Zaujímavé je, že práve status slobodnej ženy dal Sofii slobodu, ktorú iné ženy nemali.
Zákony tej doby totiž prevádzali všetok majetok vydatých žien na ich manželov.
Sofiine peniaze však patrili výlučne jej — a ona ich nasmerovala do budúcnosti.
Dnes má Smith College nadačný fond presahujúci 2 miliardy dolárov
a vychovala viac než 50 000 absolventiek —
držiteliek Pulitzerovej ceny, Nobelovej ceny, členiek Kongresu, vedúcich pracovníčok firiem aj vedkýň.
A to všetko vďaka rozhodnutiu prijatému v roku 1870
jednou ženou, ktorú spoločnosť považovala za „bezvýznamnú“
pre jej hluchotu, neprítomnosť manžela a rodiny.
Sofia Smithová sama nemohla študovať na vysokej škole.
Preto ju vytvorila.
A už viac než 150 rokov ženy prechádzajú dverami,
ktoré ona nikdy nevidela,
no ktoré otvorila práve ona.
⚠️ Poznámka: Tento materiál má historicko-vzdelávací charakter a opisuje udalosti a spoločenské predstavy 19. až začiatku 20. storočia.
Ako pracovať s tlakom z porovnávania sa?
Tlak porovnávania sa na sieťach tu bude aj v roku 2026. 📱
Čo s tým?
Skúsme sa tento rok pozrieť na svoj život ako na celok, nielen ako výsek 15 sekúnd dokonalosti. 🌿
S jeho vzletmi aj pádmi.
S verziou seba, ktorou sme boli včera.
S tou, ktorou sme dnes.
Ahojte. V júli mi končí RD. Malý by mal nastúpiť v apríli do škôlky. Z roboty mi už 4x volali, či nemôžem nastúpiť skôr, keďže nemajú personál.
Povedala som, že áno, môžem, ale na 60% úväzok. 12h smeny ale menej v mesiaci. Takýto istý postoj má viacero kolegýň. Zamestnávateľ s tým nesúhlasí. Takže zatiaľ nič z toho, o 2 týždne mi budú volať znova 😂
Ten 60% alebo 50% úväzok chceme aj keď deti dovŕšia 3 roky. Ale oni nebudú súhlasiť ani potom.
Môžem sa nejako ohradiť, keďže som matka deti do 15 rokov? Neide o to, že nemajú pre nás prácu, práce je vyše hlavy, ale vedúca s tým nesúhlasí a bodka.
Skrátený úväzok chcem hlavne kvôli tomu, že deti majú zdr problémy, chodíte k lekárom po celom Slovensku a v nepretržitej prevádzke nemáme možnosť čerpať P 🤷 mám si to vybaviť pred alebo po službe. Ďalšia vec sú nadčasy. Ktoré mi v prípade skráteného uv nemôžu nariadiť. Všetci vieme ako to v zdravotníctve funguje.
Áno, hľadám si aj inú prácu.
Ahojte, nemá niekto k dispozícii test Vastiveda Aitec 4.rocnik od Žiliny po Bratislavu. Ak áno, prosím poslať do ip. Ďakujem.
Dula pri pôrode: môže vám zachrániť zážitok, ale nie vždy aj situáciu. Toto vám z pôrodnice povie pô
Jedna vec sa opakuje stále dokola. Žena príde do pôrodnice s tým, že má všetko premyslené, nastavené, pripravené. Vie, čo chce. Vie, čo nechce. Má podporu, partnera, často aj dulu. A ja jej to úprimne prajem, pretože dobrá podpora vie urobiť obrovský rozdiel. Lenže pôrod má jednu vlastnosť, ktorú si človek naplno uvedomí až vtedy, keď ho zažije alebo keď pri ňom stojí denne: vie byť pokojný celé hodiny a potom sa zmeniť v priebehu pár minút. A vtedy sa ukáže rozdiel, ktorý sa nedá prekryť ani krásnymi slovami, ani najlepším úmyslom. Dula je veľká pomoc. Ale dula nie je zdravotník.
Pracujem ako pôrodná asistentka už desať rokov. Za ten čas som videla pôrody, ktoré boli presne také, aké si žena želala – prirodzené, tiché, intímne. Videla som pôrody, kde sa žena otvorila, spolupracovala, dýchala, mala oporu a bolo cítiť, že sa cíti v bezpečí. Ale videla som aj pôrody, ktoré začali úplne rovnako a napriek tomu skončili úplne inak. Nie preto, že by žena zlyhala. Nie preto, že by sa zle pripravila. Jednoducho preto, že pôrod nie je iba psychika. Je to fyziológia, hormóny, dieťa, placenta, tlak, krvácanie, srdcová frekvencia, polohy, ktoré bábätko zaujme, reakcia tela na oxytocín. Niekedy sa všetko stretne tak, že proces ide pekne. Inokedy sa stretne pár faktorov a zrazu je potrebné konať rýchlo.
A práve v tomto bode je dobré rozumieť tomu, aké miesto má pri pôrode dula, a aké miesto má pôrodná asistentka. Lebo kým sa tieto roly nebudú miešať, môžu fungovať krásne spolu. Ak sa však začnú zamieňať, môže to skončiť sklamaním – alebo horšie, nebezpečným pocitom falošnej istoty.
Dula je sprievodkyňa. Je to žena, ktorá vás drží psychicky, ľudsky, emočne. Môže s vami byť počas tehotenstva, môže vás pripravovať, môže vám pomôcť spracovať strach, môže vám pomôcť nájsť váš štýl pôrodu, môže byť pri vás, keď budete potrebovať niekoho stabilného. V pôrodnici vám vie pomôcť s polohami, s dychom, s masážou, s tým, aby ste mali svoj priestor a cítili sa dôstojne. A to je veľká vec, pretože pôrod nie je len fyzický výkon – je to situácia, kde sa žena môže cítiť zraniteľná, odkrytá, ovládaná okolnosťami. Dobrý doprovod vie znížiť stres, a keď sa zníži stres, často ide pôrod lepšie. To je realita.
Lenže potom je tu druhá rovina. Medicínska. A tam dula nemá kompetencie. Nie preto, že by bola „menej“. Ale preto, že to nie je jej profesia.
Pôrodná asistentka je zdravotnícky pracovník. Je vzdelaná na to, aby rozumela fyziologickému pôrodu, aby vedela sledovať ženu aj dieťa, aby vedela rozoznať, čo je ešte v norme, a čo už z normy vybočuje. Pôrodná asistentka je tá, ktorá vidí, kedy je kontrakčná činnosť efektívna a kedy žena síce trpí, ale pôrod sa neposúva. Pôrodná asistentka je tá, ktorá sleduje srdcovú frekvenciu plodu a pozná signály, ktoré nesmú byť ignorované. Je to človek, ktorý musí vedieť reagovať aj vtedy, keď je v miestnosti ticho, ale zrazu začne tiecť krv, alebo keď sa zmení farba plodovej vody, alebo keď žena začne strácať sily a potrebujeme prehodnotiť ďalší postup. Toto sa nedá naučiť z videí a skúseností. Toto je kombinácia vzdelania, tréningu a praxe.
Strava v tehotenstve: nie je to o dokonalosti, ale o tom, aby vám bolo dobre
Tehotenstvo vie byť zvláštne obdobie. Na začiatku vás možno prekvapí, ako veľmi sa zmení aj úplne obyčajné fungovanie – únava, nevoľnosti, chute, citlivejší žalúdok, pálenie záhy alebo naopak dni, keď by ste jedli stále. A k tomu všetkému sa z každej strany ozývajú rady. Jedna kamarátka povie, že v tehotenstve treba „jesť za dvoch“, druhá, že ona pribrala iba pár kíl a bolo to najlepšie. Niekto vás vystraší sacharidmi, iný mliekom, ďalší vám odporučí vitamíny na všetko.
V určitom momente sa žena môže cítiť tak, že nech zje čokoľvek, vždy je to zle. A pritom práve v tehotenstve by malo jedlo robiť presný opak – priniesť stabilitu, energiu a pocit, že telo dostáva to, čo potrebuje.
Pravda je, že strava v tehotenstve nie je o tom, aby ste mali každý deň dokonalý jedálniček. Je to skôr o tom, aby ste sa vedeli vrátiť k jednoduchým veciam, ktoré fungujú. Aby ste nemali veľké výkyvy energie, nepadali na sladké večer len preto, že ste cez deň jedli málo, a aby ste si vedeli vybrať jedlo, ktoré je bezpečné a zároveň výživné.
Veľa žien si myslí, že ich problém je „že jedia veľa“ alebo „že jedia málo“. V realite to však často býva o skladbe. Keď máte jedlo, ktoré vám na chvíľu naplní žalúdok, ale nezachytí vás na dlhšie, o dve hodiny ste unavená, nervózna a hladná znova. Potom prídu chute, zrazu sa zje niečo rýchle, väčšinou sladké alebo pečivo, a celý deň sa nesie v tom, že človek stále niečo dojedá, ale stále nemá pocit, že sa naozaj najedol.
V tehotenstve sa toto deje ešte ľahšie. Hormóny ovplyvňujú hlad aj trávenie a aj bežná fyzická námaha je zrazu náročnejšia. Preto je niekedy dobré prestať riešiť, či niečo je „fit“ alebo „clean“ a položiť si jednoduchú otázku: je toto jedlo také, ktoré mi pomôže zvládnuť deň bez toho, aby som sa cítila rozhádzaná?
Veľmi často sa odpoveď začne meniť, keď do jedla dostanete viac bielkovín. Nie ako módny trend, ale úplne prakticky. Bielkoviny sú v tehotenstve dôležité nielen pre bábätko, ale aj pre vás – pre svaly, regeneráciu, tvorbu krvi, stabilnejšiu energiu a hlavne pre to, aby vás jedlo „držalo“. Nie je náhoda, že keď žena zje napríklad len rožok a džem, je hladná za chvíľu, ale keď zje jogurt, vajíčka alebo niečo teplé s mäskom či strukovinou, zrazu má pokoj na dlhšie.
Keď na otázky nestačí „poradila mi kamoška“: nový projekt spája pôrodné asistentky, detské sestry aj
Tehotenstvo a prvé mesiace s bábätkom sú zvláštna zmes radosti, očakávania a otázok, ktoré sa vynárajú najmä večer – keď už internet ponúkol tisíc odpovedí a človek aj tak nevie, ktorá je tá správna. Čo je ešte normálne? Kedy zbystriť? Čo má zmysel riešiť vopred a čo je zbytočný stres?
Práve z tejto reality vznikol nový projekt kurzov pre tehotné a ženy po pôrode. Nie ako ďalšia „motivačná prednáška“, ale ako praktická príprava postavená na odbornosti ľudí, ktorí sú pri ženách a deťoch denne – v pôrodniciach, pri novorodencoch a pri detských pacientoch.
Z nemocnice do života: prečo projekt vznikol
Tím hovorí otvorene: kľúčový impulz nebol marketing, ale skúsenosť z praxe. „Pri lôžku pacienta nie je čas naučiť rodinu všetko, čo potrebuje. V nemocnici riešime akútne veci, ale rodičovstvo začína doma – a tam prichádza najviac otázok,“ znie dôvod, prečo sa rozhodli spraviť systematické kurzy.
Projekt stojí na jednoduchom princípe: zrozumiteľne preložiť medicínsku realitu do bežného života. Tak, aby žena (a často aj partner) rozumela vlastnému telu v tehotenstve, vedela sa pripraviť na pôrod, zvládla šestonedelie a mala pevný základ pre starostlivosť o bábätko.
Čím sa líšia od bežných kurzov?
Hľadám niekoho, kto má skúsenosti s liečbou depresie a iných mentálnych porúch cez metabolickú terapiu cez ketozu. Aj tip na lekára, ak poznáte. Dakujem krásne.
Kto by ju nepoznal? 😄 🌰🌰🌰
GAŠTANOVÁ TORTA BEZ PRIDANEJ MÚKY A CUKRU
INGREDIENCIE:
KORPUS:
8 vajec
2 balenia gaštanového pyré (=500g)
1/2 balíčka prášku do pečiva
PLNKA:
2 balenia šľahačky v prášku
3dcl mlieka
1 gaštanové pyré (=250g)
+ potrebujeme
1 dcl rumu
kyslý džem, napr. ríbezľový,malinový
Vajcia rozdelíme: z bielkov vyšľaháme tuhý sneh,žĺtka vyšľaháme spolu s gaštanovým pyré,do tejto masy jemne vmiešame sneh z bielkov. Dáme piecť do rúry predhriatej na 180stupňov,teplotu znížime na 160stupňov a pečieme cca 45minút,pred vytiahnutím z rúry treba vyskúšať,či sa nelepí na špajlu,ak áno,ešte dopečieme.
Po vychladnutí tortu prekrojíme na polovicu. Ideálne niťou,pokvapkáme obidva korpusy rumom,potrieme spodok aj vrch zvnútra ríbezľovým alebo malinovým džemom (ja som naposledy použila malinový rozvar) a naplníme 1/2 krému,ktorý sme si pripravili zo šľahačky,mlieka a gaštanového pyré. Druhou polovicou krému potrieme povrch a bok torty,dozdobíme.
Je naozaj výborná😋
Dobrú chuť 🍂🍁
Pamätáte si kenského bežca Abela Mutaiho?
Bol len niekoľko krokov od cieľovej čiary, keď sa pomýlil v značení trate a zastavil sa v presvedčení, že už preteky dokončil. 🇰🇪
Za ním bežal Španiel Iván Fernández, ktorý okamžite pochopil, čo sa stalo, a začal kričať, aby Abel pokračoval v behu.
Mutai však neovládal španielčinu — nerozumel mu.
Vtedy Iván urobil niečo, čo nedokáže každý: postrčil svojho súpera dopredu a pomohol mu pretnúť cieľovú čiaru ako prvému.
Po dobehnutí sa novinár opýtal:
— „Prečo si to urobil?“
Iván odpovedal:
— „Snívam o svete, v ktorom si navzájom pomáhame víťaziť.“
Novinár naliehal:
— „Ale prečo si dovolil Keňanovi vyhrať?“
Iván pokojne povedal:
— „Nič som mu nedovolil — aj tak by zvíťazil. Toto víťazstvo patrilo jemu.“
Novinár však pokračoval:
— „Veď si mohol vyhrať ty!“
Iván sa usmial a odpovedal:
— „Aký zmysel by malo také víťazstvo? Kde by bola česť? Čo by si o tom pomyslela moja mama?“ 💬
Hodnoty sa odovzdávajú z generácie na generáciu.
Čo dnes ukazujeme svojim deťom?
Neučme ich prefíkanosti, aby vyhrali — učme ich ľudskosti, čestnosti a sile pomáhať druhým.
Pretože skutočné víťazstvo spočíva v dôstojnosti.
⚠️ Tento príbeh vychádza zo skutočných udalostí, niektoré výroky sú sprostredkované v parafrázovanej podobe.
