Ahojte, rada by som Vám popriala všetko dobré do nového roku a zároveň Vás poprosila o vyplnenie kratučkého dotazníka, ktorý je zameraný na KOMPARÁCIU MUŽOV A ŽIEN V KONFLIKTE A ROVNOVÁHE MEDZI PRACOVNÝM A RODINNÝM ŽIVOTOM. Vyplniť ho môžete len v prípade ak ste pracujúcimi  rodičmi, ak nie ste, prosím zašlite alebo dajte ho vyplniť osobe, ktorá spĺňa toto kritérium. Môžete ho dať vyplniť aj Vašim polovičkám, ak spĺňajú dané podmienky. Vyplnené dotazníky potrebujem v rámci písania diplomovej práce. Ďakujem veľmi pekne za pomoc. 🙂

https://docs.google.com/spreadsheet/viewform?formkey=dDVXcEtwd3BQQXNod3dkUFhWV1QwRWc6MQ

   Vianoce... sviatky pokoja a mieru... v dnešných dňoch už tak trochu aj materiálnych vecí (trochu???) Začala som sa zamýšľať už nejaký čas pred vianocami... asi som tento rok konečne dospela... alebo som si len ujasnila rebríček hodnôt... v dobe, keď 20.12. počuť okolo len “už aby bolo po sviatkoch“ som sa ocitla v rozprávke...

   Naše tohoročné Vianoce boli najúžasnejšie za posledných neviem koľko rokov... najkrajšie zo všetkých z nášho skoro 13-ročného manželstva a možno aj najkrajšie v mojom živote... Všetko to začalo úplne nevinne ešte v novembri... naši mali objednaný kartón zákuskov (ešte od Veľkej noci), stretli sa s cukrárkou, že už na vianoce piecť nebude, že už chodí do práce od leta (!) a nebude to stíhať, že... v malom meste na začiatku decembra nikto objednávku na vianoce nezoberie... tak som si povedala, idem na to... ľavá nie som, v cukrárni som predávala, aj sa priamo tam pieklo, dačo sa na mňa nalepilo... to dám... tak som sa povŕtala v knižkách s receptami, dačo opísala od babky, dačo od uja googla... keď prišiel deň D, pustila som sa do toho... medovníky, tlapky, zázvorníky, podlesníčky, opitý Izidor, medový rez, škoricové klbká, marlenka, šuhajdy, linecké, grilážky, dvojfarebné kocky, koláčiky Franza Jozefa, orechové hviezdičky, odpaľované venčeky, žĺtkové rezy (teda tie skončili ako guľky...xi xi)... piekla som a piekla 4 dni... stále sa mi zdalo málo... veď sú vianoce... musí byť dosť... a 21.12. som začala baliť... našim a nám... a nám a našim... a zrazu som sa ocitla v rozprávke o Maruške... pamätáte na tú bezodnú soľničku? Ak to bude pre všetkých, bude dosť, ak však len pre seba, nikdy dosť nebude... a svitlo mi... stále mi bolo málo, myslela som, že keď dám aj našim, pre nás nebude dosť a tak som dopekala ďalšie a ďalšie... a keď som začala deliť, bolo to nekonečné... neubúdalo... kartón našim, kartón svokrovcom... naši a svokrovci posunuli po krabičke ďalej...naši jednej babičke, ktorá žije sama a už nevládze piecť, svokrovci rodičom... a ešte ostala krabica pre manžela do práce, a potom ho jeho kolegyňa poprosila, že kúpi, že nestihla piecť... tak som zbalila aj jej, samozrejme zadarmo... a ešte ostalo aj nám na celé sviatky... keď som si uvedomila podobnosť s rozprávkou, ostala som v nemom úžase... aj v dnešnom uponáhľanom svete ešte existujú situácie, ktoré nás zastavia a vkradnú sa nám do srdiečka v podobe hrejivého pocitu... a ja som si povedala, že tento pocit si nedám vziať a tieto vianoce sa budem snažiť pozerať okolo seba inak... nebudem hľadieť, kto má aký stromček a čo mal pod ním, ale kto má aké srdiečko a čo má v ňom... a hneď 24.12. pri zdobení stromčeka som na to zabudla... snažila som sa vešať gule rovnomerne, malý mi pomáhal a vešal 3 gule na jedno miesto... stále a znova... naštvaná, že ma zdržiava prevešiavaním a nechce si dať povedať, že to tak nemá byť, som vypenila... pozeral na mňa a úplne samozrejme skonštatoval: „Maminka, ale to tak musí byť, to je predsa maminka, tatinko a Šaňko.“... Miláčik môj, obrátil mi život na ruby, dokáže zo mňa vydolovať to moje lepšie ja a ja ho za to neskutočne ľúbim... a prisahala som si, že už nezabudnem na moje predsavzatie pozerať sa okolo seba inak... a že som videla veci... uvedomila som si, že milujem moju rodinu hlavne preto, aká je... aj pre občasné spory a hundrania, ktoré znamenajú, že každý člen je jedinečný, má svoj názor a preto netreba čakať, že sa bude správať, ako by som chcela ja... že otcova druhá manželka je úžasný človek, pretože z toho mála, čo má, sa podelila a vzala si na sviatky chlapca z detského domova. A otec je “tam hore“ určite na ňu pyšný... že manželova rodina je aj moja rodina a môžem povedať, že ich mám naozaj rada, že sú jeho rodičia aj moji rodičia a celá jeho rodina aj moja  rodina... pochopila som, že sme si museli nájsť cestu k sebe a že je chyba, keď si ľudia celkovo myslia, že “iná“ výchova a rodinné pomery znamená automaticky “zlé“... dnes sú to pre mňa dôležití ľudia a som rada, že sú to práve oni, čo prišli do môjho života... aj keď mi je jasné, že nebude vždy slnečno, podstatné je, že tam niekde v hĺbke srdca to je a dá sa k tomu hocikedy vrátiť... a takto by som mohla písať ďalej a ďalej... s niektorými ľuďmi som sa stretla, s inými som si písala, či telefonovala, a na každého som sa snažila pozerať inak... a keď som rozprávala kamarátke mojej babičky “trampoty“ s koláčmi, povedala mi niečo, čo si dovolím zvoliť za moje nové životné heslo : „V živote sa ti vráti len to, čo rozdáš. Nič viac a nič menej“... sľubujem, že sa budem snažiť viac, aby rozprávka o Maruške žila ďalej...

P.S. Na stromčeku stále visia 3 gule na jednom mieste... lebo maminka, tatinko a Šaňko sa veľmi ľúbia...

Už niekoľko týždňov sa pohrávam s myšlienkou napísať tento článok, tak som sa dnes rozhodla, že to dám konečne „na papier“. Priznám sa, dosť som váhala, či sa do toho vôbec pustiť, keďže MK je plný rôznorodej zmesky žien a napriek tomu, že chcem písať o veci, ktorá sa týka každej z nás, mám taký ciťák, že sa nevyhnem aj pobúreným alebo aspoň rozpačitým reakciám. Pre niektoré ženy je totiž menštruácia, menzes, krámy alebo tu najzaužívanejšie synonymum „mrcha“ stále vec natoľko intímna, že rozprávať o nej verejne je tabu!

Skôr než prejdem k veci, chcem len upozorniť, že nejde o žiadnu reklamu, nepropagujem žiadny konkrétny výrobok ani produkt konkrétnej firmy, chcem sa len podeliť o vlastné skúsenosti a možno niektoré z vás motivovať (a ak sa mi to podarí aspoň v jednom prípade, budem sa tešiť 😉).

Nepatrím ku skupine super-bio-ekomatiek. V našej domácnosti nájdete bežný prací prášok, saponát, či WC čistič (tým ekomatky nijako neodsudzujem, práve naopak, máte môj obdiv). Som len človek, ktorý má trochu bližšie k prírode, používam minimum kozmetiky, snažím sa neplytvať a minimalizovať množstvo odpadu (to posledné najmä odkedy sme sa presťahovali na dedinu, kde nám smeti odvážajú raz za dva týždne).

O menštruačnom poháriku (alebo kalíšku) som prvýkrát čítala pred pár rokmi. Vtedy som sa len kyslo zatvárila, pripadalo mi to nechutné, čudné, fuj (asi ako väčšine z vás, ktoré teraz čítate tento článok). Rýchlo som tú stránku zavrela a na pohárik zabudla. V januári 2012 sa mi narodila dcérka. Už počas tehotenstva som sa rozhodla, že budeme „látkovať“, keďže po prečítaní pár článkov a jednoduchej kalkulácii mi vyšlo, že to je nie len ekologické, ale hlavne ekonomické. Nakúpila som zásobu kapsových plienok a tešila som sa, ako budú s našou bambulkou rásť. Prvých šesť týždňov po pôrode sme ale v dedine mali problém s nedostatkom vody, pranie bol luxus a navyše sme museli malú „baliť naširoko“, takže látkovanie sme museli odložiť. A práve v tomto období, kedy sme používali klasické jednorazové plienky, som sa len vydesene pozerala na tie „balíky“ biologického odpadu, ktoré naša domácnosť začala zrazu produkovať. Normálne som sa tešila ako malá, keď sme konečne mohli začať používať kapsovky (aj keď je s tým viac roboty a na noc pre dcérkin aj môj pokojný spánok dávam jednorazovku – podotýkam, 100% odbúrateľnú 😀).

Začiatok nášho látkovania bol zároveň obdobím, kedy mi došlo, že nie len jednorazové plienky, ale aj vložky, ktoré každý mesiac vyhadzujeme, predstavujú ohromný objem tažko odbúrateľného odpadu. Vtedy som si spomenula na dávno zabudnutý menštruačný pohárik. Presnorila som internet, nabrala odvahu a objednala som si ho.

 O čo teda vlastne ide? Menštruačný pohárik je silikónová nádobka približne s objemom štamperlíka, zakončená stopkou. Pri menštruácii sa zložený zavádza do pošvy, kde sa samovoľne rozvinie, vytvorí podtlak a zachytáva odtekajúcu krv. Niekoľkokrát denne (niekedy stačí len ráno a večer, moja vlastná skúsenosť) ho treba vyliať, poumývať a znovu zaviesť). Po skončení cyklu ho stačí vyvariť vo vriacej vode a odložiť.

Timejka sa narodila predčasne ako extremne nezrelá v 30. tyžd. tehotenstva. Musela zvládnut vela komplikácii. Mala velmi pokrutené črievka, na 2 deň dostala žltačku, na 3 den jej diagnostikovali leukémiu , ale ta sa po dvoch kontrolných odberoch naštastie nepotvrdila, schudla až na 980g. Po mesiaci na infuziach mohla Timejka začat papat a konečne začala priberať. Po všetkých komplikáciach, ktoré Timejka musela zvládnut nás po 2 meciacoch strávených na JIS Košice pustili domov s váhou 2200g. Robila nám doma obrovsku radost. Priberala a rástla ako iné detičky.

Celé naše trápenie sa začalo , ked Timejku zaočkovali a ona ostala ležat. Prestala celkovo prospievat, prestala nám priberat , rást , pretáčat sa , začali sa jej stahovat svaly na ručkach a nožkach, prestala použivat pravu ručku celkom. Nasledovali rozne vyšetrenia a začali sme cvičit Vojtovu metodu.  Nasledovali liečenia ako Dunajská Lužná niekolko krát, kúpele Kováčova. 

Timejka sa momentálne vie pretočit sa, plazi sa, ale nevie si sama sadnut , lebo ju neudržia brušné a chrbtové svaly , ktoré treba neustále posilnovat. Boli by sme velmi štastní , keby raz aj naša Timejka vedela behat za detmi a hrat sa na detskom ihrisku a nemusela prežit celý život na invalidnom vozičku. Veríme, že nášmu anjelikovi niekto podá pomocnu ruku a pomože nám ju postavit na nožky, aby sa mohla začlenit do spoločnosti a viesť plnohodnotný život ako iné detičky. Rehabilitacie , ktoré by nás aspon trocha posunuli vpred niesu hradené zdravotnou poisťovňou a sú strašné drahé.A teraz od januara budeme mat možnost zbierat aj dve percenta z daní, aj to nám velmi pomože , ak budem mat tlačivá  z neziskovky tak to tu doplním.

Ved nič nemože byt doležitejšie pre rodiča, ako postavit vlastné dieta na nožky.

 Máme uvernenu aj výzvu na dakujeme sme sk / pomoc pre nášho anjelika /. Tu je link-

http://dakujeme.sme.sk/vyzva/322/pomoc-pre-nasho-anjelika  -   tato vyzva už nieje aktualna , ale budeme uvernenu novu koncom maja. ked sa vratime z rehabilitačneho strediska Renona

Tento príbeh je o Janke, mojej susedke z detstva... Obe pochádzame z malej dedinky na južnom Slovensku, z dedinky, ktorá nemá ani toľko obyvateľov, ako jeden panelák v Petržalke. Janka má tri sestry, z toho Ema bola moja najlepšia kamarátka a keďže sme bývali hneď vedľa seba, boli sme spolu každý deň. Janka bola dlhé roky kolegyňou mojej mamy. Ema ešte nebola dospelá a Janka nemala ani 30 rokov, keď prišli o otca. Potom sa naše cesty rozišli, ja som odišla do Bratislavy, vydala som sa, Janka aj jej tri sestry tiež začali žiť svoj život, so svojimi rodinami, 300 km od nás. Cez letné prázdniny sme sa vždy stretli, keď sme všetky išli navštíviť našich blízkych, rodinu a priateľov v rodnej dedinke. Janka v r. 2005 porodila dvojičky - chlapčeka a dievčatko. Žiaľ, chlapčeka si hneď povolali k sebe do neba anjeli. Obrovská rana, keď matka príde o dieťa, ale nebolo času na smútok, pretože Sofinka tu ostala a potrebovala Jankinu lásku. Roky ubiehali, dnes je zo Sofinky takmer 8-ročná mladá dáma. Uplynulé leto, v auguste 2012, sme sa opäť stretli u našich na kúpalisku a užívali si sladké bezstarostné leňošenie. Obe baby (Jankina Sofinka aj moja 5-ročná Zarka) prázdninovali u svojich babkách - susedkách a každý deň sa stretávali, hrali... Vtedy ešte nikto netušil, že osud opäť zamieša karty a kruto pritvrdí. Janka v októbri navštívila lekára pre silné bolesti brucha. Hospitalizovali ju v nemocnici na severe republiky s diagnózou nádoru na maternici. Bez akejkoľvek liečby tam ležala takmer dva týždne. Potom sa podarilo vybaviť prevoz do bratislavskej nemocnice Sv. Alžbety. Tu jej po komplexných vyšetreniach oznámili, že ženské orgány má v poriadku, to už ale Janka rapídne strácala na váhe, prišla nechuť do jedla, hnačky striedali vracanie, opúchali nohy... Diagnóza: rakovina žalúdka v poslednom štádiu. Janka leží na onkológii v nemocnici v Bratislave od 19.11.2012 napojená na infúzie. Slabá, nechodiaca. Priesvitná do špiku kostí, ale s opuchnutými nohami. Taká zoslabnutá, že jej nemohli a nemôžu nasadiť chemoterapiu. Niekto tam hore rozhodol, že už niet cesty späť. Najprv vzal dcére otca, potom dcére syna a teraz prichádza pre ňu...

Sofinka je momentálne u 66-ročnej babky, ktorá sa o ňu stará v našej rodnej dedinke. Vie, že má vážne chorú maminku, ale netuší, že zomiera. Už sa neuvidia. (Na oddelení, kde leží, nie sú povolené detské návštevy).

Janka svoj boj dnes (7.1.2013) prehrala :(((((((((((((((((((((((((((((((((((((

Ak niektorá z Vás máte pocit, že by ste chceli pomôcť, robím balíčky pre Sofinku:

Oblečenie (je väčšia na svoj vek, nosí 140/146, letné 146/152)

Obuv (č. 35 nosí teraz, takže 35, 36)

Možno ste niektoré z Vás videli krásny film s názvom pošli to ďalej,  príbehom  tohto krásneho a zároveň smutného filmu bolo, že malý chlapec vymyslel ako by sa mohlo šíriť dobro v nás v ĽUĎOCH a to tak, že stačilo aby ste urobili niekoho šťastným, pomohli mu  a to 3x a nezabudli dodať aby to poslali ďalej.

A tak sa aj mne zrodila myšlienka urobiť niečo pre snažilky, viem, nie je to nič veľké ale mnohým z nás to dá obrovskú nádej a povzbudenie do roku 2013 kde mnoho z nás čaká neľahký boj – BOJ O VLASTNÉ DIEŤA.

A tak ako som sľúbila, zbierala som vyše mesiaca srdiečka sľúbila, že ich rozdám všetkým snažilkám, ktoré ho budú potrebovať, pre šťastie, pre nádej, pre boj. Nazbierala som  300♥

Zároveň sa chcem poďakovať všetkým žienkam tu na MK, pretože bez vašich srdiečok a darčekov by to nebolo možné, bez vašich krásnych želaní a držaní nám palcov a tak Vám ešte raz od srdca všetkým v mene mojom ale i všetkých snažiliek ďakujeme, že nám držíte palce, povzbudzujete nás a posielali ste nám svoje srdiečka.

ĎAKUJEME a želáme Vám všetko dobré v roku 2013, aby váš všetko zlé obchádzalo a len zdravie, láska a šťastie nachádzalo.

Ak by ste si chceli prečítať čo snažilky absolvujú a nerozumiete tomu tak tie najhlavnejšie skratky Vám vysvetlím:

Raz sa stretli perfektný muž a perfektná žena. Po perfektnom chodení mali perfektnú svadbu. Ich spoločný život bol, samozrejme, perfektný.V jednom zasneženom, búrkový Štedrý deň perfektný pár jazdil vo svojom perfektnom aute, keď uvideli na kraji cesty sedieť nešťastného človeka. Ako perfektný pár zastavili, aby pomohli. Tam stál Santa Klaus s veľkým batohom hračiek. Aby nesklamali žiadne dieťa na Štedrý večer, perfektný pár naložil Santa Klausa a jeho hračky do svojho auta a už boli všetci na ceste a rozdávali hračky ....Bohužiaľ, stalo sa nešťastie a perfektný pár a Santa Klaus mali po ceste nehodu. Len jeden z nich nehodu prežil.
Otázka: Kto prežil?
Spojler: skrytýPrežila perfektná žena. Ona je totiž jediná, kto naozaj existoval. Každý predsa vie, že žiadny Santa Klaus nie je a nie je ani nič také ako perfektný muž.
Ženy prestaňte čítať, to je koniec vtipu.Muži pokračujte.....................................Takže keď neexistuje žiadny perfektný muž ani Santa Klaus, žena musela riadiť auto. To vysvetľuje, prečo sa stala dopravná nehoda. A okrem iného, či ste žena a stále toto čítate, len to potvrdzuje inú skutočnosť: ženy nikdy nepočúvať😀

Pred Vianocami vám prinášame posledný Týždeň zo života mamičiek. Udialo sa v ňom všeličo, no väčšina príspevkov bola inšpirovaná práve prichádzajúcimi sviatkami. Nech sa páči: 

• Stojím s malým Dankom na rukách pri vianočnom stromčeku, v očiach sa mu odrážajú tie malé svietielka a on na ne s úžasom pozerá. A ja som opäť raz dojatá. Moje vianočné prianie z minulého roka sa stalo skutočnosťou. Na Štedrý večer som o bábätko prosila maminku na jej hrobe a mužovi som dala pod stromček malé modré capačky s tým, že “sľubujem, že takto o rok tu budeme stáť traja.” Je to úžasné, že sa to naozaj stalo, ešte aj tie modré capačky som nechtiac trafila (newborn veľkosť nemali v inej farbe ako modré). Tieto Vianoce budú oveľa štastnejšie a veselšie ako tie minulé, ktoré boli najsmutnejšie v mojom živote. Iba jediná vec by ich tento rok spravila dokonalými, ale tá sa už nikdy nestane. Iba v mojich snoch. Tam znova uvidím a pocítim tvoju lásku. Ďakujem za synčeka, maminka. 

• Pečiem, deti sa hrajú, všade krásne voňavo. Započúvam sa a zdá sa mi, ze to ticho u nás už trvá akosi pridlho. Pozriem do izieb, tie su prázdne a ja už mám tušáka. Idem potichu dole do špajzky, rozrazím dvere a tam všetky deti. Matej sedí Simone na pleciach a podáva im dole koláče, krásne ukryté v krabiciach a ja už len konštatujem, že ich je akosi máááálo. Maťko pozrie na mňa, zjojkne, potom sa usmeje a kričí Vianocéééé… No paráda, tak pečiem zas ďalšie a ďalšie

• Moje dieťa došlo za mnou s mojou fotkou, na ktorej mám vyholenú hlavu, a pýta sa: "Mami, takto si vyzerala, keď si bola chlap?"

• Malá Viktória bola týždeň chorá a keďže nechodila do škôlky (mala 3 roky), kolegyňa si zobrala dovolenku a bola s ňou doma. Vo štvrtok už mala toho plné zuby, bola úplne vyčerpaná, nakoľko Vikinke jej choroba neuberala na tom, aby stále niečo nevystrájala. Preto sa kolegyňa dohodla s jej otcom, že v piatok príde malú strážiť on a ona celá šťastná pôjde medzi baby do roboty a oddýchne si. V piatok ráno sa kolegyňa obliekla, začala sa maľovať a príde k nej malá a hovorí jej: "Mamička, ty sa niekam dnes chystáš?" Kolegyňa na to: "Áno, dnes idem do práce, príde ťa postrážiť dedko." A malá na to s hnevom: "A to si mi akože kedy chcela povedať?"

• Na jednu vec v tomto období nezabúdajme, že Vianoce prídu aj keď nebudeme mať podľa našich predstáv nakúpené všetky darčeky, napečených 20 druhov koláčov, ligotavo vyupratovaný byt, vyzdobený každý kút domu, nafotené rodinné fotografie, trendovo vyzdobený vianočný stromček a odoslané všetky vianočné pozdravy. Jednoducho Vianoce prídu, budú a skončia, či sa nám to bude páčiť alebo nie. Píšem to pre vás, ale aj pre seba, aby sme na to všetko tento predvianočný čas (opäť) nezabudli. Pretože Vianoce budú dokonalé aj napriek našej nedokonalosti.

Zeny  kolko je porodne ..  je v tom aj materska zapocitana

Ja milujem vianoce, každý rok si ako mnoho z nás želám zdravé a hlavne moje milované dieťatko. Napriek tomu , že sa tak ešte  nestalo sa nevzdávam a každý rok idem do toho nového s odhodlaním, že sa to podarí.

Vidím tu aj statusy kde vianoce niesu vítané, práve naopak sú nechcené. Viete vianoce sú o láske, rodine, pomáhaní iným, odpúšťaní... sme takí nenásytní, že prehliadame jednoduché a pekné veci okolo nás, zdravie a milujúcu rodinu berieme ako samozrejmosť, naše neúspechy zvalujeme na iných  na miesto toho aby sme sa stým vyrovnali a hľadli dôvody prečo sa tak stalo sa sťažujeme, ubližujeme ľudom okolo nás, neznášame vianoce, samozrjeme veď za naše osudy, zlyhania a sklamania môžu predsa vianoce!

Treba sa tešiť z maličkostí, ktoré nám sám život ponúka, netreba ich brať ako niečo samozrejmé a isté...maličkosti z, ktorých sa tešíme robia náš život lepším, krajším, užívajme si prítomnosť, ktorá sa deje tu a teraz, zamyslime sa nad tým čo máme a iný nemajú, ako by sme mohli pomôcť niekomu kto našu pomoc naozaj potrebuje. Mýslím, že práve o tom sú vianoce.

Krásne vianoce 🙂

SEPARAČNÉ VKLADAČKY alebo Linery
Slúžia na zachytenie kakanice. Dávajú sa priamo pod zadoček. Väčšinou dostanete kúpiť po 100 ks (v rolke alebo krabici).
Použitie:  dávate priamo pod zadoček do: nohavičkových plienok, na vrch vkladačiek atď. Jednoducho všade tam, kde chcete použiť separačku. Ocikanú separačku môžete ešte opakovane prať, kým sa nerozpadne. Okakanú vyhodíte do WC.
Celulózové – sú viac papierové, pripomínajú toaletný papier. Sú hustejšie.  Po použití (okakaní, ocikaní) sa dajú ešte 2-3 x oprať a použiť znova. Vhodné pre menšie, kojené deti. Obr. nemám.
Z kukuričného škrobu (napr. Little Lamb, Lollipop), sú mäkšie a príjemnejšie k pokožke než celulózové.
Rozmer: 26 cm x 19 cm

Viskózové – konzistenciou pripomínajú skôr vlhčený obrúsok, sú redšie. Po použití (okakaní, ocikaní) sa dajú ešte 3-5 x oprať a použiť znova. Vhodné pre väčšie deti, ktoré už papajú tuhú stravu. Riedka praženica by sa po nich šmýkala. Sú také klzkejšie, ale majú taký min. stay dry efekt
Na obr. Popolini, rozmer 25 x 35 cm (niektoré mamičky ich strihajú na polovicu, aby ušetrili - majú tak vkladačku 17,5 x 25 cm).

Nečakajte však zázraky, detská kakanica je nevyspytateľná. Niekedy vás ani separačka nezachráni od zašpinenej plienky.
Separačky vyrábajú napr: Imse Vimse, Disana, PoPoLiNi, Little Lamb
Separačky je lepšie prať v sieťke, aby vám ju pračka nezožrala (napr.: Little Lamb sieťka na pranie, PoPoLiNi)
Niektorí predajcovia uvádzajú pod separačnými  plienkami aj stay dry linery (Little Lamb, Tots Bots, Anavy). Tieto vám slúžia aj ako prateľné separačky (čiže nevyhadzujete), aj ako stay dry vrstva. Viac v článku o stay dry.

JEDNORÁZOVÉ JADRÁ /  VKLADAČKY
Ak nemáte možnosť prať (napr. na dovolenke, v nemocnici) a nechcete použiť klasické jednorázovky, môžete použiť aj jednorázové jadrá.
Nie sú nepremokavé, ale neobsahujú bordel ako jednorázovky. Jenoducho ich vložíte do vrchných nohavičiek miesto látkovej vkladačky. Po použití ich vyhodíte (vyrába napr. Bum Genius, Tots Bots, Bumkins, Gro Via). Rozmer: 38 cm x 11 cm. Pre menšie deti vpredu zahnete.


SNAPPI SPONKA
Slúži na prichytenie niektorých typov plienok . Je gumová, s plastovými zúbkami, ktoré sa zachytia o plienku. Použite:
- na prichytenie novoskladu
- na prichytenie niekorých  typov plienok (napr.: haipa daipa, aitu, anavy) sa robia tiež bez zapínania na patentky alebo suchý zips, môžete použiť snappi sponku
Všeobecne dobre drží na froté materiáloch.  Natiahnete najprv na  jednu stranu, na druhú stranu a napokon stred.

BOINGO FASTENER
Nová alternatíva k snappi sponke.
Pružná sponka s plastovými háčikmi na oboch stranách. V balení po 2 ks.
Pre menšie deti vám stačí aj jedna – plienku zafixujete vpredu. Pre väčšie deti použijete obe (plienku zafixujete po oboch stranách).





VAK NA PLIENKY
Slúži na skladovanie špinavých plienok. Oceníte najmä vonku, na návšteve a pod. Je vyrobenýz jednej vrtsvy  PUL –ky (polyesterovéhp úpletu laminovaného polyuretánom). Neprepúšťa vlhkosť ani zápach. K dostaniu vo viacerých veľkostiach, podľa toho koľko plienok chcete vo vaku max. skladovať.
Zapínanie na šnúrky alebo zips.
Napr.:
Tots Bots -  37 cm x 45 cm, na 10-12 plienok, zatváranie na šnúrky s brdzičkou
Little Lamb – 23 cm x 38cm, na 4-6 plienok, zatváranie na šnúrky s brdzičkou
Anavy, na 5 plienok, zatváranie na zips, uško na zavesenie
Imse Vimse, 45 cm x 35 cm, 8 plienok, zatváranie na šnúrku  s brdzičkou
Itti Bitti, 28 cm x 38 cm, 4 plienky, zatváranie na zips
PoPoLiNi, 32 cm x 36 cm, 2-3 plienky, zatváranie na zips
Baba Boo, 40 cm x 35 cm, zatváranie na zips
Pop´n Gro, 34 cm x 39 cm, na 7-9 plienok, zatváranie na šnúrku s brzdičkou
Baby Lucy, veľkosť S (5-7 plienok), veľkosť M (10 plienok), zatváranie na šnúrku


BODY EXTENDOR
Slúži na predĺženie ,,bodyčka,, medzi nôžkami. Zvyčajne je to obdĺžnik z elastického úpletu. Môžete si ho vyrobiť aj doma (kúsok látky, gumy a kovové patentky kúpite v galantérke) alebo kúpiť v niektorom z plienkových shopov.
Alebo sa zaobídete aj bez neho (treba kupovať o čislo väčšie bodyčka), príp. pozerať strihovo dlhšie oblečenie (H&M, C&A, Next), niektorým mamičkám dobre sadnú aj Tesco bodyčka.

...ležali v jednej izbe na troch rôznych posteliach. Jedno mali spoločné. Čakali na smrť...

Bolo mi ťažké tam len tak nečinne stáť. Bolo mi ťažké nerozdávať úsmev, radosť, neukázať im, že život je krásny, bolo to tak ťažké. Chcela som ich potešiť. Na rukách som mala môjho synčeka. Pýtala som sa: Bude to hlúpe, keď pristúpim ku každej z nich a nechám ich, nech sa nabažia pohľadom na neho či dotykom jeho malej rúčky alebo mäkučkého líčka? Idem im rozprávať o Bohu? O tom, že sa nemusia báť umierať? O tom, že život je krásny, keď im ten ich končí? O tom, že sú milované, keď pri tej, čo ležala v strede izby, som badala ťažké psychické problémy? Trápila sa. 

Žena v strede izby

Všimla som si, že si utiera slzy. Rýchlo si chcela nasadiť roztrasenými rukami veľké nevkusné okuliare, ktoré však vo svojej ruke neudržala a aj keby sa jej to podarilo, boli by jej úplne zbytočné, keďže oči mala celé opuchnuté a zalepené hnisom. Ľahla si na bok a jednou rukou mykala nočným stolíkom, ktorý neznesiteľne vŕzgal. A vŕzgal a vŕzgal. Nedalo sa to prepočuť ani prehliadnuť. Viditeľne chcela na seba upozorniť. To sa jej aj podarilo, ale nevedela som jej pomôcť. Chýbala jej blízkosť človeka. Chýbal jej pocit, že je milovaná a chýbali jej možno práve tí, ktorí ju sem zavreli, aby sa zbavili zodpovednosti a starosti o ležiacu starú ženu, ktorá už len čaká na smrť. 

Zavreli ste ju sem? Tak za ňou choďte. Doneste jej čokoládu, hoc ju nemôže požuť. Doneste jej výživu, hoc ju vyvráti. Alebo viete čo? Radšej nenoste nič. Doneste seba. Doneste lásku. Plnú priehršť lásky.

Bolela ma duša. Slzy sa mi tlačili do očí. Ako ste mohli? Ako ste vašu matku, starú matku, prastarú matku, mohli takto nechať? Bolela ma duša. Bolela a bolí. Ale čo ona? Tu, na zemi, má peklo. Možno ju ale čaká nebo. Dúfam, že áno. Zaslúži si ho. Keď pre nič iné, tak pre túto samotu a bolesť.

O detskom nábytku

Ktoré dieťa by nechcelo mať svoje vlastné kráľovstvo, svoj priestor, ktorý by si mohlo zariadiť podľa seba. Doprajte tento priestor svojim deťom a dajte im možnosť si v tom svojom “kráľovstve” vládnuť podľa seba.Do ponuky nášho e- shopu sa snažíme vyberať také zostavy, o ktorých si myslíme, že mohli splniť očakávania dieťaťa túžiaceho po vlastnej izbe.

Prečo detská izba od nás?

Detské a študentské izby v našej ponuke sú vyrobené z kvalitného, z pohľadu zdravia detí bezpečného MDF materiálu (drevotrieskový materiál so zníženým obsahom formaldehydu, ktorý vzniká lisovaním drevovláknitej hmoty), ktorého kvalita je od mája 2012 testovaná na mesačnej báze.

Všetky novšie kolekcie majú navyše extra vrstvu 3D Film od nemeckej firmy Renolit, ktorá zvyšuje odolnosť nábytku voči poškrabaniu, teplote, vlhkosti. Aj vďaka týmto vlastnostiam sa nábytok ľahko sa čistí a udržiava. Nábytok sa vyznačuje vysokou nosnosťou a pevnosťou, okrem MDF materiálu sú niektoré postele a nohy postelí vyrobené z masívu dub. Všetok nábytok je zabalený v kvalitných obalových materiáloch aby sa v maximálnej možnej miere zabránilo poškodeniu nábytku pri prevoze/prekladaní. V balení sa nachádza zrozumiteľný manuál na zloženie nábytku.Ďalšie výhody nákupu u nás:

• možnosť dokúpenia knižnice, ďalšieho nočného stolíka alebo vešiakov
• postele majú úložný priestor
• v cene zostavy je výškovo nastaviteľná otočná stolička na kolieskach, kvalitný matrac
• každá dotyková časť nábytku je potiahnutá laminátovým povrchom pre lepšiu údržbu a kvalitu
• samozrejmosťou je dvojročná záruka
• modely sú v rôznych farebných prevedeniach

10. Dentálna hygiena

Aloe vera má veľmi prospešné účinky na celkové zdravie ústnej dutiny. Preto sa pravidelným pitím Aloe Vera Gelu staráte aj o svoju ústnu dutinu!

9. Utíšenie bolesti

Aloe vera aktivuje funkciu i broblastov. Fibroblasty sú malé bunky, ktoré sú zodpovedné za tvorbu kolagénu. Prispievajú k utíšeniu bolesti pri menších popáleninách, rezných ranách, odreninách a podráždení pokožky.

8. Zdravé trávenie

Zdravý tráviaci trakt zabezpečuje absorpciu výživných látok z konzumovanej potravy do krvného obehu. Aloe vera má prirodzené detoxikačné schopnosti. Pravidelné pitie Aloe Vera Gelu môže zlepšiť funkciu čriev, zvýšiť absorpciu proteínov a súčasne znížiť výskyt nepriateľských baktérií – to všetko prirodzenou cestou! Aloe vera má rovnako priaznivé účinky pri pálení záhy a ostatných zažívacích problémoch.

Na MK som náhodou narazila na diskusiu o absurdite Social Services vo Veľkej Británií. Prvú kauzu, kedy systém odobral slovenskej matke 2 deti, som veľmi nesledovala. Ale tá súčasná kauza, kedy slovenská mamička s nickom slavik79, čelí súdu a možno príde aj o dieťa, mi pripadá, akokeby to nebolo ani z 3.tisícročia.

Tak som si zauvažovala, čo by asi bolo, keby moja rodina žila vo Veľkej Británií...

Tak v prvom rade, možno by som svojich rodičov ani nepoznala. Keď som mala 10 mesiacov, tak ma otec nešťastnou náhodou oblial vriacou vodou. Proste som sa mu batolila priamo pod nohami, keď zalieval kávu a jednoducho sa strhol a naberačka vriacej vody skončila na mojej pravej ruke. Bola to popálenina s ťažkým priebehom hojenia a sepsou. Takmer som prišla o ruku a doteraz ju mám zjazvenú. Samozrejme stalo sa to nešťastnou náhodou. Ale čo by na to povedal SS vo VB? Možno by to vyhodnotili ako zámerné týranie a okamžite by ma od mojich milovaných rodičov odobrali. Strašná predstava, lebo svojich rodičov nadovšetko milujem. Ale bol niekto pri tej udalosti? Vie niekto potvrdiť, dokázať, že sa to nestalo náhodou? Nikto. Aké šťastie, že žijem tu.

Po druhé- možno by aj mne zobrali vlastnú dcéru. Keď mala ročik a práve začala chodiť, chystali sme sa jedno dopoludnie, že ideme von. Tak som ju obliekla, obula a aj ja som sa prichystala. Už som otvorila dvere, keď som si spomenula, že som zabudla tašku do obchodu. Tak som si pre ňu odskočila, ale dvere som nezavrela. A to moje dieťa využilo a vybehlo na chodbu. A tam ju čakali schody.. Bola to otázka minúty, kedy proste cez tie schody preletela a ja už som nemohla zasiahnuť, len kričať o pomoc. Brala som ju z kaluže krvi, volajúc sanitku. Našťastie, dopadlo to bez vážnejších zranení, len s poškodenými prednými zúbkami, o ktoré prišla. Samozrejme, táto udalosť ma prenasleduje dodnes, hoci má dcéra už 21 rokov, úspešne študuje medicínu a nijako ju tento pád nepoškodil. Ale ako by toto vyhodnotil SS vo VB? Svedkov som pri udalosti nemala. Takže možno by som už nemala ani dcéru.

Zdá sa mi úplne nezmyselné a absurdné, čo sa robí vo VB. Argumentuje sa záujmami a právami dieťaťa, ale toto nie je právo, skôr novodobá inkvizícia. Nevyznám sa v právnych systémoch, ale niečo tu musí byť choré a zlé. Čo sa deje s týmto svetom? 

Keď padal krásny biely sneh a vločky ťukali na okienko domčeka, v ktorom býval malý chlapček, vtedy sa to udialo.

   Bol Štedrý deň - Vianoce. Prišiel Ježiško, ktorý doniesol darčeky a veľkú jedličku. Na nej viseli vianočné gule, salónky, ozdoby a žiarivé svetielka. Na vrchole sa vznášal  červený špic, alebo žeby to bola jagavá hviezdička?

   Chlapček, ktorý začul známy zvuk vianočného zvončeka, rýchlo bežal do obývačky. Veľmi sa radoval z darčekov, ktoré boli poukladané pod stromčekom.

   Medzi nimi sa nachádzali: farebný veľký džíp, lego - robot bajonikl, rozkladacie auto transformer, veľká autodráha dlhá ako svet a všelijaké iné super darčeky o ktoré žiadal Ježiška, pričom list poslal poštou priamo k nemu.

   Tak sa z darov tešil, že si na stromčeku ani všimol ovisnuté konáre a jeho smútok.

     "Jedlička, čo sa ti stalo?" spýtal sa zachmúrenej novej známej, keď zbadal na jej tvári žiaľ.

Milí Ježiško,

posielam ti prosbičku,

iba takú maličkú.

Viem, že asi žiadam veľa,

láska k nemu je však silná,

čakám ho už toľké roky

Modrý koník každý deň bohatne o viaceré vtipné i smutné príbehy, o radosti i sťažnosti aj o otázky či rady. My pokračujeme vo výbere toho najvtipnejšieho, čo na stránke za posledný týždeň z mamičkovského sveta pribudlo. Poďte sa usmiať s nami:

• Spím, niekto mi šťuchá do čela. Akože nevnímam. Šťuchanie je intenzívnejšie. Otvorím jedno oko a tam moji osemroční bratia s vypleštenými očami: "Jani, chodil Mikuláááš, vstávaj! Poď pozrieť dole" Hovorím: "Chlapci, ešte je noc." "Nie, nie je. Jani, už vidieť kúsok svetla a u suseda kohút kikiríkal. A Jani, dostala si aj kinderko." Pýtam sa: "Ako vieš?" "Však som ti pozeral balíček." Ja na to: "A prečo pozeráš môj balíček?" "No lebo, aby si sa viac tešila?" Tak som sa vyteperila z teplej postele a o 5:30 ráno som sa ja stará dora jašila pri okne a híkala nad balíčkami spolu s našimi zasranmi 😀

• Tak toto mi nedá 🙂 Moje skromné dievčatko by chcelo od Ježiška lopatku a metličku, že aby mohla s maminkou zametať 🙂

• Ako uvedomelá budúca mamička som sa rozhodla, že pri šoférovaní budem opatrnejšia a ohladuplnejšia a hneď som myšlienky previedla na skutky. Večer v zime, už bola tma, som prichádzala k prechodu pre chodcov, ktorý je zvýraznený na červeno, určite poznáte. Tak som sa rozhodla veľkú skupinu ľudí čakajúcu na kraji cesty pustiť prejsť a disciplinovane som zastavila pred prechodom. Ked sa nik nemal k prechádzaniu cez cestu, ukazujem, nech sa páči, môžete. Stále nič. Obzerám sa okolo seba, v čom je problém. A na semafóre na mňa veselo svieti zelená a chodcom červená. Toľko k môjmu odhodlaniu a tzv. tehotenskej demencii.

• Silvinka povedala, že len raz skočí z gauča a už pôjde spinkať. Samozrejme, po doskoku na to už veľmi rýchlo zabudla, a tak ju ocko rázne napomenul: "Ale to, čo si sľúbila musíš aj splniť!" "A čo som ja zlatá rybka?" odpovedala mu.

• Dnes v DM-ke v Mlynskej. "Takže to bol určite študent," hovorím si, keď si taký chlapec po mne pokukoval. Došla som k pokladni, on predo mnou, na pás položil sprcháč a Durex Extra Safe. Tak som položila vedľa toho môj 2x Sunar, Sunarku a plienky a bolo po pokukovaní 🙂

Dosť už bolo o hádaní,

čakaj príchod bielych saní,

nových ľudských odhodlaní,

čas splnených tajných prianí.

Pomaličky ale iste,

blížia sa k nám sviatky čisté,

Milé mamičky,

hambím sa, ale žiaľ potrebujeme pomoc. Pomoc pre moju vážne chorú dcérku. Jej diagnóza sa volá ráštep chrbtice-syndróm pripútanej miechy. Už ju operovali ale operácia nedopadla dobre. Sofia ostala na vozíčku. Porušili jej nerv na čuranie a kakanie. Čiže je inkontentná. Okrem toho má ešte ťažkú neuropatiu /ťažkú neurogénu léziu/.

Sofi má 4 roky a polku svojho života strávila buď v nemocnici alebo lietaním po lekároch. V januári nás čaká dalšia operácia v Brne a je finančne nákladná, lebo sme samoplátci. 

Od mája, keď Sofi zistili túto diagnózu, nepracujem. Môj manžel zarobí len na nájom. Vozík-kočík nám schválili na 5 krát, aj to mi najprv povedala revízna, citujem: až keď vám padne na chráp, tak si dojdite na schválenie. Obliekla som malú a išla som pre to a nakoniec cez krik medzi zubami sme ho dostali. potrebovali by sme ale vozíček, ktorý si vie Sofi sama ovládať a bol by trošku skladnejší. 

Naše adresa:

Sofia Hrnková, Námestie Slobody 942, 90841 Šaštín-Stráže. 

Na stránke nám pribúda množstvo vtipných postrehov zo života mamičiek. Preto sme sa rozhodli, že si zaslúžia mať svoje pravidelné miesto vo Vybrali sme. Ako sa vám páči prvých päť?

• Hrá sa, naraz na mňa pozrie, pobehne ku mne a povie: "Mamka, daj rúčku," zoberie ju a priloží na srdiečko. "Mamka, počuješ, ako búcha? Počuješ, ako ťa ľúbim?" a chytí ma svojimi maličkými rúčkami a drží. Tieto chvíľky sú na nezaplatenie 🙂
  
  
• Idem autom a vidím záblesk kamery! Hneď som pochopila, že ma fotia kvôli prekročeniu rýchlosti, aj keď som vedela, že rýchlosť som neprekročila. Tak, aby som sa uistila, že mám pravdu, obišla som ulicu a prešla znovu v tom isto mieste ešte pomalšie. Bola to pre mňa zábava, tak som prešla okolo tej kamery ešte trikrát s rýchlosťou korytnačky a s úsmevom som ešte zakývala do kamery, ktorá ma fotila pri každom prejazde. Za dva týždne som dostala list, kde bolo päť šekov za nezapnutý pás 🙂
  
  
• Včera mi jedna zlatá tetuška v detskom kútiku hovorí: "Booože, aké krásne dieťa máte. Modrooké, blonďavé. Ale je to riaden šinter, že? Všade je, kde sa pozriem." "No," hovorím: "to bude asi tým, že sú dvaja a raz vidíte Miška a raz Maťulka." :D
  
  
• Ako mám vysvetliť mojej dcérke, že keď príde poštár a mám ju na rukách, tak mu nemusí ukazovať, kde mám ciciky? A vôbec, každému chlapovi?
  
  
• Teda tri roky sa snažíme o bábo a zrazu sa nám to podarí mesiac po svadbe. Asi bábo čakalo až budeme manželia.

Ak nájdete vtipnú krátku správu, určite nám ju odporučte. Budeme sa tešiť, ak ju vytvoríte aj vy sami. Do skorého čítania rubriky Zo života mamičiek.

Upozornenie: Krátke správy sú upravované doplnením diakritiky a odstránením "rušiacich" znakov. Vyhradzujeme si právo zasahovať aj do obsahu, pokiaľ nie je gramaticky a štylisticky správny. Ostatok publikujeme v 100% znení.

Bola raz jedna skupina žabiek...ktoré sa chceli pretekať. Túžili sa dostať na veľmi vysokú vežu. Na atrakciu sa prišlo pozrieť veľmi veľa divákov, aby si pozreli súťaž a povzbudzovali žabky. Súťaž sa začala...

Ale....

Z prítomných divákov nikto neveril, že sa niektorej zo žabiek podarí dostať sa na vrchol veže. Krútili hlavami a hovorili:,  Nikdy sa im to nepodarí!" Alebo:,, To sa im nemôže podariť, lebo veža je príliš vysoká!" Žabky začali zaostávať...S výnimkou jednej, ktorá sa svižne ťahala hore a hore...Diváci kričali:,, Je to príliš únavnééé, žiadna sa tak vysoko nedostaneee!!!" Jedna žabka za druhou to vzdávali a otáčali sa vzad...

Len tá jedna išla vytrvalo ďalej...Vôbec to nechcela vzdávať. Nakoniec to všetky žabky vzdali, okrem tej jednej, ktorá sa sama a s obrovskými ambíciami vyštverala až na vrchol veže.

Ostatné žabky, ale aj diváci chceli vedieť, ako sa podarilo práve jej to, čo všetci ostatní považovali za nemožné.

Jeden divák prišiel k žabke a spýtal sa, odkiaľ vzala toľko sily, aby sa dostala až na samý vrchol. Vtedy vysvitlo že...

Kdyz jsme si malou prinesli z porodnice (7mesicu zpet) porad nam spinkala..a to tak ze usinala aj pri kojeni.

Bylo to presne to miminko, ktere se napapa a spinka...asi po mesici jsme ji zacali zkouset tvorit rezim.

V 19hodin koupani, vecerni mlicko a sup do postylky...aj jsme si rikali, je tak hodna a sikovna, ze urcite bude sikovna a bude nam krasne spinkat.....

Jenze jsme byli vedle jak ta jedle...

Mala nemohla usnout,zkouseli jsme vselico, uplne ticho a jen mirne svetlo, iba tma...ale nic nepomahalo...vzdy skoncila v me, alebo manzelove naruci a spanek zacinal az kolem 23hodiny vecer, pozdeji si sama vytvorila ritual a usinala z pravidla v 22:30hodin....A usinani bolo na hrudi, na prsu, na rukach, chozeni po byte, klokankova poloha...ale vzdy se podarilo..ikdyz mela prvni faze spanku velmi neklidne....

No nase mala zlata mala v 6mesicich 7kilo a povim vam, uz me naozaj zatezovalo malou uspavat na rukach...ikdyz usnula do deseti minut, ta ranni svalovice ruk...Rekli jsme si DOST

Iba jedno svetlo má pre človeka zmysel, to, ktré svieti v jeho SRDCI.

Cestou spoznávaj svet, skús citiť ako vonia kvet, ako bolí poranení prst a sladké posolstvo úst.

Skús čítať z očí ľudí, každé ráno, čo nás budí, preskúmaj svetlo i mráz, inak pozri sa na svet aspoň raz.

Zahľaď sa slnku do očí, toč zem, keď sa netočí, zatlieskaj hviezdam vôkol nás, však život krásny pred sebu máš.

Až jeden krásny deň sa na črepy rozbije Tvoj životný sen, neplač a nezatínaj päste, však vieš, že črepy prinášajú šťastie...

- Obyčajný priateľ prinesie na oslavu dar, naozajstný príde pomôcť s jej prípravou a pomôže aj po oslave s upratovaním.

- Obyčajný priateľ neznáša, ak mu zavoláš, keď je už v posteli, naozajstný Ťa uistí, že môžeš zavolať aj po polnoci.

- Obyčajný priateľ sa pokúša s Tebou hovoriť o Tvojich problémoch, ten ozajstný ich s Tebou rieši.

- Obyčajné priateľstvo sa roztržkou končí, naozajstné sa ňou ešte viac prehĺbi.

- Obyčajný priateľ Ťa nikdy nevidel plakať, ozajstný má ramená premočené od Tvojich sĺz.

- Obyčajný priateľ očakáva, že budeš po ruke, keď Ťa bude potrebovať, naozajstný priateľ sa snaží, aby bol po ruke ON, ak ho budeš potrebovať TY.