Chvíľu som zvažovala, či sa do tohto článku pustím. Som už unavená z boja pro-očkujúcich a antivax... A určite nie som jediná. Hnevá ma ten čierno-biely pohľad. Tak som sa rozhodla napísať svoj pohľad. 

    Mám tri úžasné deti. Veľmi by som chcela napísať tri malé, šťastné, bezstarostné deti. Najstaršie, šesť ročné je zaočkované všetkými povinnými vakcínami,aj preočkované na päť rokov. Prostredné, trojročné, má všetky povinné očkovania, aj MMR. Najmladšie, 18 mesačné má všetky povinné očkovania okrem MMR. Dúfam, že je jasné, že nie som v tábore antivax. Ale... moje prostredné, trojročné dieťa trpí juvenilnou idiopatickou artritídou, zjednodušene reumou. Moje malé krásne, huncútske, milé a neposlušné dieťa nemalo ani dva roky, keď sa u nej prejavil možný vedľajší účinok MMR očkovania... Moje dieťa dostalo ako následok očkovania krutú, nevyliečiteľnú chorobu. Moje dieťa vstáva ráno s bolesťami, do kolienka jej pichajú kortikoid a ťahajú z neho vodu a som v podstate ešte šťastná, že sa už vyše roka držíme na jednom postihnutom kĺbe. Časom budú postihnuté ďalšie...a oči...a srdce...a cievy...a obličky...s najväčšou pravdepodobnosťou skončí na invalidnom dôchodku.

    A nie, nemá to dedične, zisťovali sme, niekoľko generácii dozadu nemal nikto ani reumu, ani psoriázu, ktorá s reumou súvisí.

    Ani nebola pred či počas očkovania chorá...ani nikto okolo nej. Dali sme zaočkovať zdravé dieťa. Máme potvrdené od lekárov, samozrejme, nie písomne, že jej reuma súvisí s očkovaním, aj v príbalovom letáku vakcíny je artritída uvádzaná ako vedľajší účinok. 

    Dlho som zvažovala, či dať alebo nedať MMR vakcínou zaočkovať najmenšie dieťa.Manžel v tom mal hneď jasno, okamžite to odmietol, pretože miluje svoje deti a nemôže sa pozerať, ako jedno z nich trpí. Ja ako každá matka som dlho rozmýšľala, zvažovala som riziká ako očkovania, tak neočkovania. Nie som nezodpovedná matka, ktorá si čosi prečítala na badateľovi. Uvedomujem si, že neočkovať obnáša riziko, že moje dieťa ochorie na mumps, rubeolu či osýpky. Viem, že rubeola v tehotenstve môže byť pre nenarodené dieťa osudná. Viem, že osýpky môžu spôsobiť aj vážne neurologické ťažkosti. Bojím sa vystaviť svoje dieťa tomuto riziku.

    Na druhej strane sa každé ráno budím s tým, že idem do izbičky za mojím trápiacim sa trojročným dieťaťom a idem do tej izbičky s obavou, aký bude deň, či sa moje malé dieťa bude vedieť postaviť na nožičku, alebo pôjde pišať po štyroch, lebo ráno nevie nožičku rozchodiť. Bojím sa vystaviť ďalšie moje dieťa takémuto utrpeniu. 

Aktualizácia: recenzie našich používateliek na službu masodomov.sk nájdete v tomto fóre. 

-----

Hľadáte len tú najlepšiu kvalitu mäsa, mäsových výrobkov pre svoju rodinu ? Nedôverujete mäsu z hypermarketov, ale nemáte čas alebo možnosť navštíviť vášho miestneho mäsiara ? Máme pre Vás riešenie. Služba masodomov.sk Vám dovezie čerstvé, slovenské mäso, ktoré pre Vás pripraví mäsiar z Vášho mesta. Vy ušetríte čas, ktorý by ste inak strávili behaním z obchodov do mäsiarstiev a opäť do obchodov a ešte budete mať istotu kvalitného, čerstvého mäsa, ktoré spracovali ľudia, ktorí rozumejú mäsu.

Neveríte?

Keď si môžete z internetu objednať knihy, oblečenie, plienky alebo kozmetiku, prečo by ste nemohli chutné mäsko a mäsové produkty najvyššej akosti? Len pár klikov na masodomov.sk a čerstvé, kvalitné a slovenské mäso budete mať doma ani sa nenazdáte. Nebojte sa! Mäso, ktoré si objednáte, Vám nezašlú poštou a nebude k Vám cestovať cez polovicu republiky. Takto by to asi nešlo.

Objednávku, ktorú si zadáte na masodomov.sk zašlú partnerovi z Vášho mesta alebo z najbližšieho okresu. Ten vám Vašu objednávku pripraví aj dovezie. Celá sieť partnerov masodomov.sk je navrhnutá tak, aby k Vám čerstvé mäso necestovalo viac ako 30 minút, nech ste kdekoľvek!

Keď som sa zapojila do súťaže o testovanie s Bupi, bola som PN. Nástupom opäť do práce som na to úplne zabudla, až kým mi počas jarných prázdnin neprišla správa, že ma vybrali do testovania.

Nechcela som tomu veriť, keďže som nikdy nič ešte nevyhrala. Do tohto testovania som sa zapojila najmä preto, lebo dcérka (6r) zbožňuje všetky mydielka od výmyslu sveta. Zakaždým, keď sme v obchode alebo kdekoľvek, kde sa dá mydlo kúpiť, músime vždy aspoň jedno kúpiť / na remeselných trhoch aj viac 🙂 /

Pri otváraní balíčka sa dcérka veľmi potešila všetkému, čo sme dostali - Tekuté mydlo, tuhé mydlo, Vlhčený toaletný papier, mydelnička, plyšová hračka a darčeková taška - no najviac sa potešila plyšovej hračke Žabke a mydelničke v tvare žabky.

Mydelničku s tuhým mydlom a tekuté mydlo si hneď uložila na umývadlo. 

Mydielko žabku sme používali najmenej, keďže dcérke sa tak páči tvar žabky, že ho nechce ani používať, aby sa nezničilo 🙂 Samozrejme som si občas s mydlom ruky umyla, aby som vedela ohodnotiť toto krásne zelené žabkové mydielko. Je jemné na dotyk, má jemnučkú vôňu a je vhodné si myslím aj ako malý darček. 

Tekuté mydlo ma sladkastú vôňu štýlu Tuti Fruti, avšak nie je nejaká silne prenikavá. Ako sa vraví - na zjedenie 😀 Mydlo je číre, konzistencia dobrá - ani riedka ani veľmi tuhá. Dokonca je výborné na rýchle pranie v rukách, dcérka bola nadšená vôňou prádla a dobre aj penilo. 

Trvalo to dva roky. Dva sakra dlhé a ťažké roky, plné pochybností a zúfalstva a plaču. Veru, toľko sĺz trebalo, toľko "amokov", kriku, revu, hystérie, pocitov.. Že je to celé v prdeli, že som to maximálne pokašľala, že nech robím, čo je v mojich silách, aj tak je to prd platné. Ale! Asi to s tou mojou výchovou nie je až také zlé, ako sa mi celé tie dva roky, ktoré by som romanticky nazvala "kurz prežitia", zdalo.

Že o čom točím? No moment, možno to o chvíľu začne dávať zmysel. Len mi teraz v makovici víria myšlienky tak rýchlo, že môj neexistujúci prstoklad mi dosť stojí v ceste. A slovná zásoba je tiež nič moc, keďže po prvé, som na rodičovskej a moja slovná zásoba sa dosť okresala a pridali sa slová ako "kako", "pišať", respektívne texty piesní od Fíha Tralala, zvuky zvieratiek.. a po druhé, žijem v zahraničí a to je moja výhovorka. V podstate osprostievam, teda pardón, veľmi osprostievam.

Každopádne, som si dnes tak uvedomila, že asi som to s tým naším dzeckom nerobila posledné dva roky až tak na prd, a dokonca sa chcem pochvastať, že asi som celkom dobrá. Mama. / Odkaz pre mandželisa: Zlatko, jasné, aj ty máš na tom zásluhy, nie len ja./

Ako, začiatky boli ťažké. To pre každého rodiča, čo má teda prvé dieťa. Každý v okolí vám síce dáva (nevyžiadané) rady, ale ako naschvál zrovna pre toho vášho krikľúňa nič nie je dosť dobré, aby to zabralo. True story, bro.. 

Z pôrodnice sme si po 7 dňoch priniesli /malé/ veľké zlaté spinkavé bábätko. Týždeň sme všetkým hovorili a odpisovali na správy, aký je úžasný a plače len keď chce papať, čo bolo síce sakra často, ale ináč bol dokonalá "hračka". No úplný lásky plod. 

Týždeň sa teda rozkukával *vocogou* a potom sa rozhodol, že ukáže svoju pravú tvár a zmenil sa na dzecko - diktátora. Alebo len v sebe objavil túžbu stať sa operným spevákom a začal cvičiť už ako dvojtýždňový.. Uf, no ak sa ma raz bude /plastikami vytuningovaná/ kvalitnými krémamia udržiavaná Eržébet v Smotánke pýtať, kedy sme v dzecku objavili jeho talent, tak teda napnem moju hruď, resp. tie zvyšky čo ešte gravitácia nepremiestni smerom ku kolenám, a hrdo poviem "keď mal dva týždne".