V odľahlej uličke mesta sa skrýval malý obchodík. Bolo jesenné popoludnie a vonku šero, každú chvíľu vyzeralo, že sa z oblohy spustí dážď, ktorý pokropí dlaždice úzkeho chodníka a prilepí naň suché lístie. Ak by ste sa rozhodli zavítať dovnútra a otvorili by ste staré vŕzgajúce dvere, zbadali by ste pri sliepňajúcej lampe akéhosi starca. Sedí v pohodlnom, ošúchanom kresle a oči vpíja do starých predmetov. Podchvíľou nejaký zoberie do ruky, starostlivo ho poobracia, utrie z neho prach a s láskou ho opäť vráti na pôvodné miesto. Je to starinár. Obklopuje sa spomienkami, ktoré navodzujú dojem, že tu zastal čas. Kupujúcich má málo. Ľudia sa obklopujú modernými a štýlovými vecami, ktoré tu nenájdu. Občas sem zablúdi nejaký náhodný chodec, ktorý sem vojde skôr zo zvedavosti ako s plánom niečo si kúpiť. Zo susediacich domov sa sem-tam ozývajú tlmené hlasy a miesto sa opäť ponára do úplného ticha.

Dnešok však bude iný. Navždy zanechá stopy v pokojne plynúcom živote ospalého mestečka.

Zrazu sa rozospieval zvonec na dverách, ktorý oznámil príchod zákazníka. Starec sa z miesta nepohol, zvyčajne nereaguje, lebo prípadnú návštevu považuje za omyl. Väčšinou sa ľudia zvrtnú už vo dverách a vypochodujú von. Tentoraz sa však ťažké kroky priblížili. Návštevník sa skúmavo poobzeral po miestnosti preplnenej “haraburdami”, až kým nespočinul pohľadom na starcovi. S pohŕdaním sa na starca zahľadel. Prišelec má asi tak 18 - 20 rokov, oblečený je do tmavého odevu, na nohách má ťažké kanady. Vyholená hlava a prázdny pohľad naznačujú, že ide o tvrdého mládenca. Nenávistne sa ešte raz poobzeral a začal kopať do vecí navôkol. Starec bez pohnutia zostal sedieť. Keď sa chlapec trochu upokojil, položil mu otázku: “Môžem ti nejako pomôcť?”

Chlapec len zasyčal a odfŕkol hlasným: “Pch.” Medzi nimi akoby stále bola nepriehľadná stena, ktorá mu nedovoľovala priblížiť sa a ukázať majiteľovi, kto je pánom okamihu. Mohla za to skriňa, čo stála v ceste. Pri jeho vyčíňaní sa otvorila a nastavila mu zrkadlo. Zbadal sa v ňom. Všimol si aj svoj nepríčetný pohľad a to ho na čas vytrhlo z agresie.

Starec si všimol chlapcovo zaváhanie. Teraz nastal správny čas na reakciu. Vie, kto je tento mladý muž. Vie, na čo sem prišiel. Takých už pozná. Starec sa postavil, no mladík urobil rázne gesto, aby ho varoval: „Židák, zostaň tam, kde si!” zavrčal a pohľad mu stvrdol. Z očí mu vyšľahli blesky, každý pór pokožky jeho tela zaplavila nenávisť. Ruky mal zovreté v päste a čakal len na zámienku. Dnes je to jeho deň, skúška odvahy. Ak sa osvedčí, bude jedným z nich. Po ničom inom tak netúži, ako stať sa jedným z nich. Bude tým, ku komu budú vzhliadať a bratsky ho potľapkávať po pleci. Často podobné akcie sledoval. Na ulici, v dopravných prostriedkoch. Vždy chodili viacerí. Našli si bezbrannú obeť, ktorá vykúkala z davu. Mohol to byť chalan s dlhšími vlasmi. Alebo cigánča. Rovnako ľahkým terčom boli utečenci s tmavšou pleťou. Takí zraniteľní! A Židia, to je predsa jasné. Aké je jednoduché zaútočiť! Okoloidúci sa zväčša tvária, že nič nevidia a nepočujú. Starajú sa len o seba. Nemo akceptujú vyčíňanie niekoľkých výrastkov, predĺžia a zrýchlia svoj krok a odrazu zmiznú ako gáfor. Obeť zostáva, je sama, obkolesená vyholenými lebkami s nožmi alebo baseballovými palicami v rukách, vydaná im napospas. Nech sa majú na pozore! Oni sa s nimi porátajú. Ak by však predsa len niekto z náhodných chodcov mal chuť zapliesť sa s nimi, hravo si s ním poradia. O jednu prekážku viac, ale zanedbateľnú.

V dnešný deň mal práve on dokázať, že je schopný urobiť niečo „veľké.” S týmto židákom to bude hračka. V zastrčenej chyži bez svedkov.

Prvé kúpanie bábätka vyvoláva rozpaky. Očakávania sú rôzne a reakcie neisté. Ja ako prvorodička som so zatajeným dychom sledovala naučené grify sestričky z novorodeneckého, ktoré pripomínali chvaty Jackieho Chana. A to dcérke len oplachovala riťku pod umývadlom. Upokojovala som sa, že to určite zvládnem a v duchu som si prestavovala všetky tie videá s relaxujúcimi bábätkami s mľaskajúcimi bezzubými pusinkami, ako keď si dôchodcovia popravujú protézy.

Prvé kúpanie u nás bolo peklo. Dom vyhriaty na „príjemných“ 27 stupňov, vo vaničke plávala ružová plastová žaba, ktorej sa cez brucho tiahol teplomer a ukazoval ukážkových 37 stupňov. Namiesto blaženého výrazu sa dcérka tvárila, akoby som z nej vyháňala zlých duchov a nie zvyšky smolky. Neskutočný plač. Opakoval sa večer čo večer, no klesal na intenzite. Postupne sme prišli na to, že aj 37 stupňová voda je málo, že podložka pod chrbátikom ju chladí a oveľa viac sa jej páči mať zanorené ušká. Postupne sme prišli na veľa iných drobností, ktoré z kúpania urobili príjemný rituál zavŕšujúci deň a nie strašiaka.

Kým si povieme pár overených rád a postupov, ako eliminovať možné komplikácie, je potrebné si uvedomiť, že žiadne overené rady a postupy všeobecne nefungujú 🙂 Každé bábätko je iné a či už sa jedná o manipuláciu, teplotu vody či vyhriatie miestnosti. Jeho potreby sú individuálne. Kúpanie k dokonalosti vyšperkujete až overeným vedeckým postupom: pokus – omyl.

Východiskovým stavom pre pokus číslo jeden môžu byť práve tie všeobecne známe overené rady a postupy starostlivosti o novorodenca:

Pár čísel na úvod

Voda by mala mať okolo 37 stuňov a teplota v miestnosti okolo 25. Kúpanie príliš nenaťahujte, stačí 5-minútová rýchlovka. Časom môžete dĺžku kúpeľa predlžovať. Všetko závisí od reakcií bábätka. Novorodencov sa neodporúča kúpať každý deň. Ich pokožka sa ešte spevňuje a každodenné kúpanie ju vysiluje, predovšetkým ak máte tvrdú vodu. Postačí im kúpeľ 1 - 2 razy týždenne.

Jedného krásneho dňa som vložila príspevok do 8 kampane testovanie dm výrobkov. Ako sa vraví, možno motyka vystrelí  A nech sa páči, zanedlho správa, že som bola vybratá na testovanie. No wow!!! Potom stres, či to dám, kedže nás čakala zo synom aj nemocnica medzi testovaním/nakoniec sme nešli/, či dokážem dobre opísať daný výrobok, ale myslím že som to nakoniec zmákla a veru ma to aj bavilo.

Ja dúfam, že Vás moje recenzie s fotkami obohatia. Dcérka sa velmi tešila, že mi bude pomáhať skúšať výrobky. Zapojila sa celá rodina. Ja používam výrobky dm dlhé roky. Som velmi spokojná s mnohými výrobkami, či už kvalitou, cenou a v neposlednom rade s bodmi za každý zakúpený výrobok.

Dňa 9.12017 k nám prišiel opäť Ježiško, Ježiško v podobe 16. kusov výrobkov z dm drogerie. Začína sa týždeň testovania, sama som zvedavá ako to dopadne. Ja dúfam že budem so všetkým spokojná a vy, že budete spokojní s mojími recenziami.

BIO detský ovocný čaj zn. Babylove od 4. mesiacov. 20 ks vreciek v balení, bez kovových spiniek na sášicku s čajom. Bez pridania cukru. Testovali moje deti /6,5r a 3,5r./ a samozrejme JA.  Zloženie čaju: 45% jablk, 43% šípky, 7% mrkva, 4% červená repa, 1% čučoriedky. Voňa čaju bola velmi príjemná, taká prírodná, nebol silne aromatický. Obsahuje šípky,čo bolo cítiť vo vôni čaju. Farba bola jemná, vidno že tam nie je pridaný ibištek ako v mnohých čajoch. Je získaná prírodne z repy, mrkvy, čučoriedok. Skúšali sme ho nesladený. Synovi chutil, dcére nie, mne chutil tiež. Prevládala chuť šípiek, potom červenej repy a mrkvy. Studený chutil jemnučko kyselkavo. Myslím, že miminkám bude chutiť.

Tento produkt hodnotím pozítivne 100% zo 100.

Další v poradí testovaný výrobok sú pastilky s príchuťou punču. Tu možem potvrdiť,že pri rozbalení bola voňa naozaj ako punč. Krásna. Je to limitovaná edícia. Obsahuje to čo mám rada, pomaranč, citron, škorica. Pri testovaní pastiliek prevládala chuť citronu a škorice. Sú tuhej cukríkovej konzistencie, čiže nie sú ako napr. hroznový cukor. Sú bez cukru, ale dostatočne sladké.

Pastilkám dávam 100%

Nastal upratovací deň. Produkt značky dm 400ml ošetrujuci sprej na nábytok mi padol naozaj vhod. Vďaka antistatickému zloženiu čistí, ošetruje a chráni drevenné, plastové a sklenené povrchy. Má príjemnú voňu. Po nastriekaní na povrch zo spreja vyjde pena a postupne sa stratí do vodneho skupenstva. Kto má rád voňu po ošetrení nábytku, tak sklamem, tá nezostane v miestnosti, ako u iných značiek. Na drevo, laminát, hodnotím pozitívne, na skle však zostali flaky.

Hodnotím, spokojnosť 98%

Popri upratovaní som vyhladla, tak som si dala na desiatu dmBIO Superfood datlovo-ovocná tyčinka s chia, kokosom a červeným pomarančom. No poviem Vám, bola fakticky skvelá, chutná, mňam. Šťavnatá, naozaj ovocná. Zjedla som ju ako nič. Zdravé doplnenie cukru a energie.

Tyčinka má u mňa 110% 

    Poznáte tie hry na „akože?“ Tak my sa už asi mesiac, každý boží deň, hráme akože „na dedka.“ Hra spočíva v tom, že toto je akože dedko:

A toto je akože maminka, tatinko, Samko, Kubko, babka, ujo Maňo, teta Zdenka, Johanka, Zdenka, pani učiteľka Katka, predavačka v obchode, sused, suseda, večera, výťah, limuzína, lego, odťahovka... a všetko možné aj nemožné. Musíte uznať, že to mám fakt ťažké:

    Hra spočíva v tom, že akože maminka, tatinko a Samko spia a ráno príde akože dedko, ktorý ich zobudí. A ten príde na odťahovke, alebo limuzíne, alebo Audinke, alebo Honde, alebo traktore, alebo kamióne, alebo... (podľa aktuálnych preferencií, najviac to vyhráva odťahovka) a akože všetkých odvezie do robotky a do škôlky.

Cestou sa, samozrejme, maminkine auto akože pokazí a dedko ho akože odtiahne a opraví. Potom môžeme spokojne pokračovať v ceste za prácou.

Potom sme asi tri sekundy vo svojich, akože, robotkách a scenár sa opakuje, len naopak – dedko príde akože pre Samka do škôlky, idú domov, maminka s tatinkom idú na svojom aute a to sa akože čo? No pokazí. A opäť nakladáme auto na odťahovku a vezieme do opravy.

Potom, po oprave, prídeme šťastlivo domov a ideme akože výťahom na druhé poschodie (ktoré tvorí moja noha... mohlo by to byť kľudne aj piate poschodie, veľkosť môjho stehna by tomu aj zodpovedala 🙂), lebo tam bývame.