Kaša

Kaša je polotekutý pokrm vyrobený z akýchkoľvek potravín. Najčastejšie sa používa pre označenie domäkka rozvarených obilnín vo vode, v mlieku alebo inej tekutine.

Kaša ako detský príkrm

Nové štúdie kvôli zníženiu rizika vzniku celiakie⁴ a cukrovky 1. typu odporúčajú zaraďovať lepok už v začiatkoch zavádzania detských príkrmov¹ v malom množstve od ukončeného 4. do 7. mesiaca. Pravidlo plne dojčiť najlepšie do pol roka stále platí. Lepok sa má napríklad vo forme na kašu rozvarených vločiek zaviesť v symbolickom množstve v čase, keď je ešte dieťa čo najviac dojčené¹¹ (kvôli ochrannému vplyvu materského mlieka). Plné dávky lepku je vhodné dávať najskôr po 8. mesiaci.

Kašu podávame dieťaťu lyžičkou. Fľaša s cumlíkom je pre dojčené deti nevhodná (kazí techniku dojčenia). Nedojčené deti sa potrebujú naučiť, že jedlo nedostávajú z fľaše. Navyše je schopnosť prehĺtať jedlo z lyžičky jedným zo signálov pripravenosti dieťaťa na príkrmy. Ak dbáme na zdravú stravu, je potrebné byť pri nakupovaní na pozore. Značná časť priemyselne vyrábaných dojčenských kaší obsahuje biely cukor a ostatné sladidlá nevhodné pre dojčatá. Je potrebné spomenúť, že prospievajúce dojčené dieťa nepotrebuje kravské mlieko v akejkoľvek forme a ani umelé mlieko (UM) v mliečnych kašiach.

Deti do jedného roka potrebujú k zdravému fyzickému i mentálnemu vývinu predovšetkým bielkoviny (materské mlieko alebo umelé mlieko, vajcia, mäso, ryby, strukoviny) a tuky (materské mlieko alebo umelé mlieko, žĺtok, mäso, ryby, avokádo, rastlinné oleje, orechy, masť a maslo). Nadbytok sacharidov v strave zvyšuje riziko vzniku zubného kazu, nadváhy a cukrovky. Ďalej nadbytok sacharidov ohrozuje zdravú črevnú mikroflóru, pretože podporujú rast nežiaducich mikroorganizmov, hlavne kvasiniek. Pritom zdravé a správne mikrobiologicky osídlené črevá sú základným kameňom dobre fungujúceho imunitného systému.

Na trávenie zložitých sacharidov (obilnín) nie sú deti príliš dobre enzymaticky vybavené až do dvoch rokov veku (prejavujú sa napr. ako bolesti brucha, koliky², zápcha, časté nočné budenie alebo naopak neprirodzene dlhý spánok v kuse). Takže ani kaše by nemali byť podávané vo väčšom množstve v začiatkoch prikrmovania. Kašu je v niektorých zdrojoch odporúčané zavádzať až ako jeden z posledných príkrmov po 8. mesiaci dieťaťa, kedy je možné skúsiť dávať malé množstvo kaše napr. na raňajky. Iné zdroje ale odporúčajú kašu už od 4. ukončeného mesiaca (zvyčajne ryžovú) na noc, aby bábätko spalo dlhšie v kuse.

Malé deti majú iný spánkový cyklus. Časté budenie malých detí na nočné dojčenie je prirodzené a normálne a nie je najvhodnejšie riešiť ho kašou na noc. Vysoké množstvo sacharidov bez výdaja energie zaťaží pankreas a rozkolísané hladiny cukru v krvi podporujú vznik cukrovky II . typu. Na večeru je možné podávať typovo rovnaké jedlo ako na obed alebo husté mäso-zeleninové či strukovinové-zeleninové polievky. K nasýteniu poslúžia rovnako ako kaša, ale nezaťažia nadmerne trávenie a pankreas dieťaťa.

Kŕmenie kašou

Príprava kaše pre dojčatá

Kašu je možné pripraviť z rôznych druhov oblinín. A to z bezlepkových (ryža, kukurica, pšeno, pohánka, amarant, quinoa, ovos), alebo lepkových (jačmeň, raž, pšenica) a vhodnej tekutiny - vody, materského alebo umelého mlieka, či rastlinného (napr. ryžového, ovseného, orechového) nápoja. Pre staršie deti tiež z kravského alebo kozieho mlieka. V mnohých prípadoch nie je potrebné na prípravu kaše používať dojčenskú vodu. Kohútiková býva často vhodná pre dojčatá i pri dlhodobom používaní. Je potrebné zistiť zloženie u dodávateľa vody, alebo nechať urobiť podrobný rozbor studničnej vody. Podľa výsledku zvážiť, či je nutné kupovať dojčenskú vodu. Postup prípravy kaší sa líši podľa použitej suroviny. Do hotovej kaše je možné pridať čerstvé alebo dusené ovocie, ovocnú desiatu, orechy rozmixované na pastu (kupovanú alebo doma vyrobenú) alebo aj zeleninové pyré.

Varené kaša

Pri tomto spôsobe prípravy sú obilniny stráviteľnejšie a rozložia sa v nich antinutričné látky. Ľudské telo z takej kaše vyťaží maximálne dostupné množstvo minerálnych látok. Pripravujú sa z vody, materského, umelého mlieka, živočíšneho mlieka (kravského, kozieho), z rastlinných nápojov (kupovaných alebo doma vyrobených - napr. ovseného, ryžového, mandľového, orechového, makového, konopného). Ak je kaša pripravovaná z celých zŕn, vločiek alebo krupice, je vhodné obilninu vopred na aspoň jeden deň namočiť a potom i s namočenou tekutinou uviesť do varu, uvariť do mäkka až rozvariť na kašu. Obilniny je možné rozmixovať na hladkú kašu pred varením kaše alebo až mäkké - uvarené

ryža, ryžové vločky, ryžová krupica
kukuričná krupica
pohánka, pohánková lámanka a krupica
pšeno (lúpané proso)
quinoa , quinoové vločky
amarant , amarantové vločky
ovsené vločky: Ovsená kaša
jačmenné vločky
ražné vločky
špaldové alebo pšeničné vločky
špaldová alebo pšeničná krupica

Rôzne druhy doma varených kaší

Instantné kaše

Ich výhodou je jednoduchá a veľmi rýchla príprava. Nevýhodou je vyššia cena, nižšie nutričné vlastnosti (nižšia vstrebateľnosť živín, straty niektorých aminokyselín pri procese extrudácie) a u niektorých druhov rôzne aditíva. Instantnú kašu stačí len vmiešať do teplej tekutiny. Priebojníkmi vo vysokom obsahu cukru sú nemliečne kaše Nestlé Sinlac a Nutrilon allergy care. Obe navyše obsahujú aj pomerne častý alergén karob (svätojánsky chlieb). Aj keď sú prezentované ako vhodné pre alergikov, kvôli obsahu karobu a cukru to tak nie je. Nemožno ich označiť ani ako zdravé pre deti. Instantnú kašu stačí iba vmiešať do teplej tekutiny.

Instantné nemliečne kaše

Neobsahujú žiadne živočíšne mlieko ani jeho zložky. Pripravujú sa z vody, materského alebo umelého mlieka, živočíšneho mlieka (kravského, kozieho) alebo z rastlinných nápojov kupovaných alebo doma vyrobených - napr. ovseného, ryžového, mandľového, orechového, makového, konopného.)