icon

Tehotná a depresia

avatar
sisy222
20. jún 2014

Prosim neodsudte ma hned.ja za to nemozem.som tehotna.kratko.velmi som si dieta priala.teraz cim dalej tym viac upadam do depresie.citim sa strasne zle.najradsej by som nebola.netesim sa ani na dieta ani na nic s tym spojene.nie som stastna,nenaplna ma to.netesim sa,nevie ci sa on dokazem postarat.manzela odmietam.je to so mnou hrozne.mam pocit,ze sa dusim.ja uz nevladzem.nemam chut na nic.

avatar
misaelka
20. jún 2014

@sisy222 skus vyhladat psychologa alebo psychiatra tu ta nikto nevylieci ☹

avatar
ushuaia
20. jún 2014

@sisy222 hlavne nevesaj hlavu, toto su uplne normalne pocity...pracuju hormony, zena je uzkostliva, placliva, byt tebou vyhladam odbornu pomoc...psychiater-psycholog, uz len obycajny rozhovor ulavi na dusi, mozno pomozu aj nejake lahke lieky...,hlavne sa neuzatvor do seba, potrebujes pomoc ale nehladaj ju tu ako je spomenute nadomnou...vsetko bude dobre...prajem ti vela stastia...!

avatar
mirkava
20. jún 2014

@sisy222 mam 3 mesacného chlapčeka je to moje prvé dieta v 35tich rokoch. Vzdy som chcela byt maminou, predstavovala som si ako to bude fajn chodit s bruškom, závidela som všetkym tehulkam a potom som nasla partnera s ktorým sme si chceli zaloziť rodinu, bola som stastná nevedela som sa dockat, bála som sa ze sa nam to nepodari a podarilo sa na druhý krát 🙂 a potom som bola prekvapená, ze tie krásne pocity ktoré som cakala neprišli, bola som prhnane uzkostliva, bála som sa ze ochoriem, neuzivala som si tehotenstvo, v siestom mesiaci som dostala strasný kasel ktorý trval 3 mesiace a asi az ten tazký koniec tehotenstva som si zacala uzivať aj ked som nevládala ani chodit tak to bolo fajn 🙂 teraz ked sa na mna moje babo usmeje tak je to tak uzasne ze si to nevies predstaviť..... tak na tento POCIT som cakala 🙂

avatar
susi123
20. jún 2014

@sisy222 Ahoj! Mna na zaciatku tehotenstva tiez prepadli podobne pocity...mozu za to hormony. Desila som sa vsetkeho, co prinesie tehotenstvo a potom aj starostlivost o dieta. Bala som sa, ze to nezvladnem. Mne pomohla kamoska, ktorej som sa z pocitov vyrozpravala, a ktora ma uistila, ze je to prirodzene. Odvtedy som si uz len hovorila, ze sa nenecham valcovat hormonmi. Preslo to nakoniec same. Skus aj ty pohladat spriaznenu dusu, niekoho, kto tehotenstvom presiel a vie ta pochopit a podporit. Ak by ale tieto pocity pretrvavali, urcite navstiv odbornika, ako radia zienky vyssie. Nenechaj si pokazit cakanie na babatko. A ak mas pocit, ze si citlivejsia dusa, kontakt na odbornika sa ti moze zist aj neskor, aby si sa vyvarovala poporodnej depresii.