Začať, či nezačať snažilkovať?

na tvojom mieste by som urcite pockala, kym nedokonics skolu, medicina je jeden z najtazsich odborov a preto si neviem predstavit, ako by si sa chcela venovat popritom este aj dietatu, bola by si akurat nervozna z babatka,je krasna vec mat dieta, ale kym ho nemas, tak predstava o dietati je uplne skreslena, prvy sok je ked sa ti narodi a ty zrazu mas obrovsku zodpovednost za to malicke stvorenie a zrazu tvoj svet sa bude tocit okolo neho, prebalovanie, koliky u dietata, prebdene noci a ktomu este skola, tak to by si bola akurat zo vsetkeho nervozna aj zo skoly ako ju dokoncit aj z babatka, nech je teraz ticho, lebo ty sa potrebujes ucit a este pises, ze tvoj priatel podnika, takze urcite chodi domov vecer, takze na jeho pomoc cez tyzden by si sa velmi nemohla spolahnut a aj keby ti mal kto dieta strazit, kym by si bola v skole, urcite by si nemala srdce na mieste a stale by si myslela na male, a urcite by si to lutovala, ze ty nie si teraz pri nom a neprezivas to krasne obodbie,lebo naozaj pri prvom dietati je to vsetko nove, vsetko len objavujes a je to nezabudnutelne a pre mna to bolo jedno z najrkajsich obdobi.
Ja som otehotnela pocas studia, planovane po stvrtom rocniku, velmi som uz chcela babatko a vedela som, ze ten posledny rok zvladnem, kedze zimny semester som normalne chodila do skoly aj skusky som si spravila a v januari prve statnice a potom posledny sme uz do skoly nechodili iba sme pisali diplomovku a ja som si ju urobila este pocas zimneho semestra, aby som nemusela pred porodom chodit na konzultacie. No a v marci som porodila a v maji som mala statnice a poviem ti na tie statnice sa mi uz vobec nechcelo ucit, ale dva tyzdne som sedela nad knihami a uz mi to vsetko bolo jedno ako to dopadne, lebo som mala maleho a on bol pre mna dolezitejsi ako nejaka skola. A keby som mala este nejake dva roky do konca tak teda neviem ako by som to zvladla, ci by som to nenechala tak skolu a radsej sa venovala malemu. Tak teda zvaz vsetko pre a proti a rozhodni sa spravne, ale medicina je medicina

@medulienka88 ahoj, určite si najprv dokonči školu 😉 ja mám vyštudovanú medinu, potom som pol roka robila, odišla som na rizikové, potom došlo neplánovane ďalšie bábo a teraz som už 5.rok doma a vedomostne na bode mrazu 😀 Deti by som nevymenila za nič na svete, ale - prvá dcérka bola veľmi náročné bábo, neviem si absolútne predstaviť štátnicovať s ňou, takže som rada že to mám z krku a školu dávno dokončenú. Ach keď si predstavím ako tu pri tých mojich bosorkách čumím do skrípt a snažím sa naučiť 500 otázok z chiry, až sa mi zelenie pred očami 😅 a to som bola šprt 🤐 A okrem toho, posledné dva ročníky boli super, boli sme veľmi dobrý kolektív v skupine, veľmi rada spomínam na to obdobie..bolo síce ťažké, ale vlastne bezstarostné a som rada že som si ho užila tak ako sa len dalo 🙂

@medulienka88 ak dokazes pockat, tak pockaj. Ja som nevedela vydrzat a to som uz bola po skole, len phd tesne pred dokoncenim a tiez nejaku prax by to chcelo ze by som nebola tridsiatnicka po materskej bez praxe ... Nemenila by som, strasne lubim mojho synceka ale kebyze som na tvojom mieste, tak urcite pockam ... nevies ake budes mat babatko, ci kludne alebo take pri ktorom budes rada ze ta necha ist aspon na zachod obcas, ako moj bubulko. Ja ked teraz budem chciet dokoncit doktorat, tak asi budem musiet setrit bud na opatrovatelku alebo sukromnu skolku, inak to rovno mozem vzdat, lebo mam denne tak 2-3 hodky (ked je dobry den) a aj to este prerusovane a popritom varim obed alebo som vecer totalne znicena ...

ahoj, tak ja som momentálne ukončila prvý ročník medicíny v BA a doma mám 1,5 ročného chlapa 😵 a skončila som so samými áčkami, takže všetko sa dá, keď sa chce 😉 ja som bola rok na veterine v brne, otehotnela som, bola som rok doma s bábom a potom som išla na medicínu do BA, pretože tu bývame....a svoje rozhodnutie som vôbec neoľutovala...momentálne začíname uvažovať o ďalšom bábätku...jasné,je to makačka, ale mám pocit, že tá zodpovednosť, že mám doma rodinu ma ženie dopredu a mám ešte lepšie výsledky ako predtým 😅 a škola sa zatiaľ v pohode dá, aj učitelia vyjdú v ústrety...tým nemyslím, že by mi niečo zľahčovali, ale dá sa s nimi dohodnúť na zmene rozvrhu, prípadne na náhrade a tak...ja by som si chcela deti odrodiť radšej počas školy, aj za cenu predĺženia štúdia (aspoň si mozog oddýchne 😀 ) a potom hor sa do atestácií a praxe....možnosť mať deti hneď po škole je síce fajn, ale ak by si chcela aspoň dve,tak to si ako Denduska písala 5 rokov doma a všetko zabudneš...alebo je tu ešte jedna možnosť-skončiť školu, atestácie a mať dieťa tak pekne po 30....ale táto ma teda absolútne neláka..... 😀 radšej budem otehotná a mať deti v dvadsiatke ako v 35 a problémové priebehy atd...však už o tom vieme svoje 😒
ak máte možnosť bývať u svokrovcov v dome, tak by som do toho išla, aspoň ti pomôžu s bábom... 🙂

a ešte tak naokraj- poznám šiestačku zubárku! s dvoma deťmi 😵

@medulienka88
ahoj, je to tazke rozhodnut sa tak, aby clovek nelutoval...( ze nema skolu, ze nemam dieta)...
je to vsetko o tom, ake mas zazemie, ci ti bude tvoj priatel napomocny s babom, ci mas rodinu po ruke,
ked budes musiet ist na skusky, potom zvazit ako poriesit napr. prednasky a dojcenie....

..myslim si, ze je rozumnejsie dostudovat, ja napriklad som tuto skolu skoncila v 2009 a v 2010
sa mi narodil moj chrustik 🙂

@medulienka88 ahoj
keby som to mala brat podla seba (dostudovala som na ekonomickej univerzite, trosku som pracovala, v klude sme si poriesili byvanie, svadbu a teraz si uzivam deticky - prve som mala v 27 rokoch), tak ti ako ostatne kocky napisem ze urcite pockaj par rokov..... ale...
...mala som kamarata, ktory studoval na medicine a ked som si citala taku brozuru s mudrymi radami co nafasovali v skole, tak tam vyslovene pisali, ze babam, co chcu mat deti, ich odporucaju mat pocas studia (nestudovat s bruskom, ale na rok prerusit, alebo si rozlozit rocnik).
Totiz medicina je na rozdiel od inych odborov kde dostudujes, das si par rokov pauzu, potom sa zasijes niekam do kancelarie, alebo ides kludne robit nieco uplne mimo tvoj odbor, "zradna" v tom, ze musis studovat cely zivot. Okrem toho si budes robit atestacie, v robote budes od nevidis do nevidis + nocne, vikendy.... A budes behat s bruskom pomedzi chorych ludi ?

Ja by som určite počkala, dcérku som mala v 26 a vysokú som si dorábala už s dcérkou a tehotná... to by som už nikdy nerobila. je to strašná záťaž aj pre maminu aj pre dieťa. Ja by som počkala, doriešila bývanie, dokončila školu, trošku okukla svet (my sme pred deťmi tiež cestovali, teraz je to už kľudnejšie cestovanie 🙂 ) a potom sa pustila do toho.

ja by som počkala tie dva roky.ubehne to ako voda.vklude si doštuduješ,začnete spolu žiť a príde miminko..ja osobne by som počkala..načo si pridávať stres do života,tým že si toho naseba naválaš.škola,dieťa,rodina,bývanie a neviem čo...budeš mať potom možnosť viac si užiť mimičo

ahoj, ja som lekárka, vo štvrtom ročníku som sa vydávala a zažívala som rovnaké stavy, no nakoniec sme sa rozhodli počkať...doštudovala som, začala pracovať a po zhruba pol roku práce som zostala tehotná...malú sme mali v pláne, len som neverila, že popri tých službách a stresoch sa hneď podarí, ale bola na prvý šup 😅 takže mám odrobených 10 mesiacov a špecializačné štúdium mám zatiaľ prerušené...no a teraz už čakáme druhé bábo, takže určite budem doma minimum 3 roky...mne to takto vyhovuje...určite by som nečakala kým spravím atestáciu, veď to by som už mala viac ako 30 rokov a to sa už bábo naozaj nemusí podariť...
a mám spolužiačku, ktorá otehotnela v tretom ročníku (neplánovane), rodila po zimnom semestri vo štvrtom, štúdium si neprerušila a zvládla to bravúrne...má super manžela (ktorý mimochodom vtedy tiež študoval, tak si to poskladali tak, že keď bol on v škole ona bola doma a opačne- na niektorých školách sa to dá, na medine nie, to vieš sama 😠 plus super rodinu...no a bolo krásne ako jej malá dcérka prišla gratulovať na promócie s obrovskou kyticou kvetov 😀 takže dá sa aj tak, ale je to určite náročné....
ak máš ešte otázky kľudne mi napíš na IP...všetko dobré 🙂

môj muž hovorí vždy jednu úžasnú vetu a ja mu musím dať za pravdu a síce "na dieťa nikdy nebude ten správny čas" ... vždy si nájdeš nejaké ale... raz nie je vlasnté bývanie, raz dokončená škola, potom nie je práca, potom povedzme bude práca ale na dobu určitú tak zase si povieš počkám, potom ťa povedzme povýšia zase si povieš ešte nie, potom príde zase niečo iné a tak ďalej.... keby má žena čakať na ideálny stav kedy priviezť na svet dieťatko tak populácia asi značne klesne 🙂 ak sa na to cítite a túžite po bábätku, máte sa radi, tak zvládnete všetko 🙂 možno to nebude med lízať ale to dieťatko vám za to stáť rozhodne bude 😉

Po prečítaní vašej otázky som si pripomenula v akej situácii sme boli aj my s mojim mužom. Ja pracovala každý rok len na dobu určitú a bývali sme v podnájme. Túžila som sa dostať na výšku ale nedarilo sa. Až jeden rok prišla kladná odpoveď. Začala som študovať, bývali sme stále v podnájme, ale rovnako ako vy aj ja som túžila po dieťatku. City hovorili áno, ale rozum nie. Mala som 28, bola som druháčka na výške a otehotnela som. Nato som dostala hneď aj prácu na trvalo a krátko na to sme si odkúpili jednoizbový byt. Nevedela som si ani predstaviť z čoho to utiahneme, keď nabehne materská a čo škola. Ale všetko šlo nejak samo. Dnes mám 2 krásne zdravé deti a situácia sa vyriešila postupne. Myslím si, že niektoré životné situácie sa nedajú vyriešiť rozumom a nechať citom voľný priebeh. Dnes viem určite, že všetko malo byť tak ako malo byť a je. Dokonca si myslím, že práve s dieťaťom mi šli veci lepšie aj inak uvažujem. Prajem veľa šťastia!

Počkala by som rok a pol...a pred poslednou štátnicou by som začala snažilkovať. Držím päste 🙂

ja som otehotnela počas štúdia na VŠ - po BC. štátniciach - nie medina, ale biola vedecký smer, čo je tiež ťažká škola.

Bohužiaľ u nás neexistuje externé štúdium, individuálny štújný plán tiež nedávajú - že sa mám osobne dohodnúť s každým vyučujúcim zvlášť...niekto chápal, niekto nie, cviká som musela mať v termíne, nedalo sa individuálne.
Obaja starí rodičia pracujú, súrodencov mám v iných mestách - manžel vie z času načas postrážiť - ale máva pacientov, musí sa im venovať, lieta od kresla ku kreslu, viem, že je to pre neho veľmi obmedzujúce, ak má malú v práci.

Som teraz v 4 ročníku, ale tento semester som nespravila nejaké skúšky, musím školu ukončiť, opäť sa na mgr prihlásiť...uznajú mi spravené predmety (dúfam) a nejak to už dokopem. Napríklad som mala jedno celodenné 12 hodinové cvičenie - kde som každé 2 hodiny musela prísť do labáku, spraviť merania, zapísať, atď - tak to vyzeralo asi tak - že pribehla som do školy, spravila merania, utekala po malú, ktorú strážila kamoška, obliekla ju, utekala k mužovi do roboty, potom zase do školy, merania, zase po malú, odniesla som ju k mame do roboty, zase do školy, zase merania, zase po malú, zase späť ku kamoške (nikto s ňou nemohol ostať celých 12 hodín). Katastrofa.

Dieťa a VŠ - je to ťažké a náročné (ale dá sa zvládnuť, no nie je to med lízať), a ak by som sa mala ešte raz rozhodnúť - školu by som najprv dokončila, až potom mala dieťa. A hlavne pri takom štúdijnom odbore, kde nie je možnosť extreného štúdia či individuálneho štúdijného plánu. Medina je ťažká škola, náročné skúšky, treba sa veľa učiť, mať na učenie dostatok psychických a fyzických síl.
Moja švagriná je dr - ukončila medinu, vydala sa, zamestnala sa v nemocnici, otehotnela, teraz je na materskej, atestačky si chce spraviť po materskej...

Akože, ja by som asi počkala, medicína je podľa mňa riadny zaberák naviac sa ani externe nedá študovať, popri tom dieťa, neužiješ si ho, no neviem... Akože nebola by si ani prvá ani posledná, čo by to zvládla s bábätkom, ale podľa mňa sa bábo v takých situáciách skôr ,,pritrafí", ako plánuje. 🙂 🙂 🙂 🙂 A 26 rokov na prvé dieťa nie také strašné, aj ja som si to takto ,,rozvrhla", najprv škola, potom bejby. 😀

Mas tu vela dobrych odpovedi. Ja som planovala a planovala.......... Najprv dom, potom som si robila VS (externe), potom svadba..........Zamestnani sme obaja. A tolko som planovala, ze teraz sa nam nedari........... a vsetci hovoria, ze sa nam nedari preto, lebo moc planujem a moc na to myslim........... Vsetko sa da zvladnut, len treba chciet.

Jedinu odpoved co by som ti ja dala by bolo - skuste si na chvilku zit spolu, ci uz je to v prenajatom byte alebo u rodicov........... Je to uplne ine, ked spolu chodite ako ked spolu zijete. Ja mam v rodine podobny pripad - chodili spolu dost dlho, ona otehotnela, prerusila skolu, vzali sa, nastahovali spolu k jeho rodicom a nefungovalo to. Prestahovali sa spolu k jej rodicom, a zase to nefungovalo. Ked si vobec neskusili spolocny zivot 24/7 spolu, jeden o druheho sa starat a mat zavazky, tak to vobec nevedeli, a este aj s babatkom.............Vzdy sa spoliehali na rodicov, nevedeli nic o plateni uctov, sporeni............

Tak v skratke - jasne samozrejme mozte skusit, vsetko sa da zvladnut ked sa chce. Len by som sla byvat s priatelom spolu na nejaku dobu - aby si zistila, ako sa s nim zije, nie len randiiiiiiiii a kavickuje 🙂 😅

To ze tuzite teraz po babatku je znakom toho, ze vas vztah krasne funguje a to je super. Ja by som rozhodne pockala, dokoncila skolu, poriesila si byvanie a babo mala potom. Ale vies, su aj akcne tipy, kt. nepockaju a vsetko zvladnu v pohode aj s babatkom. Osobne by som pockala. Ale minimalne si vyskusajte spolocne byvanie.

rozumiem obidvom stranám mince .... bola som mlada a chcela aby sme dieťa mali keď budeme zabezpečení. potom sme to nechávali na náhodu až začali tikat biologické hodiny po dlhých 8 rokoch a 8 ivf čakáme naše prvé bábätko a mám 40 rokov.... veľmi sa tešíme 😵 ale už by som to nespravila že by som deti odkladala na vhodnejšiu doba. Žiadna doba nie je ani dobrá ani zlá na privedenie dieťaťa na svet.... o2-3 roky sa Ti môže opäť niečo neodkladné postaviť do cesty. Život neustále prináša prekvapenia či už v podobe radostí alebo starostí ..... rozhodnutie je však len na Tebe a Tvojom priateľovi. Držím palce nech sa už rozhodneš akokoľvek nech Ti to prinesie uspokojenie a radosť 😉

tak ja som sa vydavala a otehotnela po vysokej skole...pekne po poradi,skonc skolu,aspon rok porob,zacnite spolu byvat a otehotnej....svadba sa popri tom zvezie...aspon u nas to tak bolo a sme spokojni...mame aj vysky,sme manzelia, aj som trosku pracovala,uz mame vlastne vybanie,drobca....nic mi neutieklo...

nechaj to na osud .. "trapna stara hlaska" - čo ? 😉 ale pravdiva .. ked ma prist pride malicke miminko ... aj keby ste sa chranili .. kolko ludom praskol gumak .. a ini zase popri HA otehotneli .. 😉 a zase na druhu stranku -- milion zien by chcelo mat mimi a snazia sa uz niekolko x rokov .. cize ber to tak .. ak mate mat mimi pride .. tak sa nechrante a nechaj to na osud 🙂 ci pride bocian alebo vranka .. a kedy vobec pride 🙂 a potom sa budete rozhodovat v pochode co dalej .. kde byvat a ako pokracovat ..

vies keby si mala cakat az na to kedy bude 100% vhodna situacia .. bud sa nedockas .. alebo uz si budes vycitat ze si stara na to aby si bola prvorodicka .. heh moj nazor .. (btw. som na tom podobne - s tym osudom) 😎 😎 😎

Z racionalneho hladiska by bolo najlepsie najprv ukoncit skolu a az potom babo.
Ale zas na druhej strane, ja som tiez otehotnela pocas VS, studovala som sice externe popri praci, statnicovala som uz so 4-mesacnym babatkom, a bolo to v pohode 🙂 Ucila som sa, ked maly spinkal, ja som sice vela nenaspala, ale pri nom celkovo som bola zvyknuta na vojensky rezim 😀, je pravda ze medicina zaberie viac casu ako ekonomia, ale ak si sikovna a lahko sa ucis a ak skusky pre Teba nie su stresom ale celkom pohodovym zazitkom, a navyse ak by Ti mal kto s babo pomoct, tak nevidim v tom probem, zacat sa o babo snazit.....ono koniec koncov snazenie hned nemusi znamenat, ze sa vam aj babo hned podari....mozno otehotnies po roku a nakoniec budes rada, ze ste zacali uz teraz...ktovie ? 😉 a ak sa babo podari hned, tak to urcite zvladnes 🙂 ked sa chce, vsetko sa da 🙂

Ja by som najskor dokoncila skolu. Tiez som chcela babatko pocas studia, to som studovala externe a aj pracovala, ale manzel bol proti a som mu za to vdacna. Dcerku si teraz obidvaja v klude uzivame. Ked sa spatne pozriem, v skole som mala pocas skusok nervy, asi by aj nasa dcerka bola vystresovana a neviem ci by som v tom strese mala mliecko a mohla ju kojit. Momentalne si neviem predstavit, ze je tu ona a ja sa musim pripravovat na skusky. Bolo by to HROZNE TAZKE. Si este mlada, podla toho co pocuvam, do 30ky nie je az taky problem otehotniet. Drzim palce, aby si sa spravne rozhodla 🙂.

Pridám teda aj ja svoj názor. Zažila som niečo podobné ako ty a dokonca nedávno. Rozdiel medzi nami je len v tom, že ja bývam už s partnerom. Inak všetko rovnaké. 4ročník na VŠ, nepracujem, mám strach, či to finančne zvládneme a pod. Napriek tomu všetkému bol hlas srdca silnejší ako hlas rozumu. Rozhodovala som sa dlho a nakoniec to vyšlo v prospech bábätka. Máme za sebou jeden neúspešný pokus a snažíme sa ďalej. Neľutujem nič, všetko čo sa má stať sa stane, nebudem ani prvá ani posledná, ktorá vychová dieťa popri škole bez milionov na účte. 😝 Ja som sa tiež rozhodla nečakať... Aj tak sa veci nedejú vždy tak, ako si naplánujeme... Veľa šťastia, keby si chcela pokecať, tak mi pošli IP kľudne ;)

aj ked som stastna za to ze mam drobceka a vzdala som sa sna po VS, tak ti radim aby si si dokoncila skolu a az potom snazilkovat. mas tazky odbor, a nemusis mat jednoduche tehu. ja som bola cele tehotenstvo ospala a mala som tak cca 1 den v tyzdni kedy som mala energie za 4. ostatne som bola off. a na rizikovom k tomu a obcas v nemocnici 😖 radsej sa povenuj skole a potom naplno babatku. pokial by si mala aj skolu aj babatko, urcite by si jedno z nich zanedbavala na ukor druheho

Ahoj. ja sa síce riadim tým, že vysoká škola u mna nikdy nebude mať prednosť pred deťmi.. ale zas, môj začínajúci odbor je ekonomia a manažment, to sa dá kedykolvek začať a kedykolvek skončiť 🙂 ale aks a nemýlim, tak medicína je predsalen o niečo náročnejšia, o niečo "ťažšia na čas" a tak isto potrebuješ aj prax. Takže si myslím, že ak chceš školu dokončiť, tak by si mala chvílu počkať, tie dva roky. Môže ti do toho čokolvek prísť, môžeš mať tak náročné bábo, že školu nebudeš zvládať..... a čo potom? Ked si už začala, doštuduj a potom sa pekne venuj "iba" dieťatku

Tak ja najskor k tomu, ze byvanie u svokrovcov jednoznacne NIE! Ani by som neuvazovala o dietati ak nemam kde byvat sama 😉 a studovat medinu s dietatom musi byt strasny zaberak, ja studujem VS teraz koncim 2 rocnik ale uz som si myslela ze tento polrok umrem, maly narocny, stale kojeny, nemohla som kvoli tomu chodit na prednasky , nevedela som co poriadne a ako... stres, nervy, kolkorazy som aj po mm aj malom vybehla od nervov 😖 Pockaj ako radi @sue a pol roka pred koncom zacni snazilkovat... skolu budes mat potom skoncenu, a cez matersku uvidis ako to vyda potom mozes zacat atestaciu 😉

@medulienka88 skus sa pozriet aj tu 😉
https://www.modrykonik.sk/forum/volne-diskusie/maminy-studentky/
https://www.modrykonik.sk/forum/volne-diskusie/tehotna-pocas-studia-na-vysokej-skole/
https://www.modrykonik.sk/forum/volne-diskusie/tehotna-a-individualny-studijny-plan/

Dakujem vam velmi pekne za rady. Myslim ze ste mi trosku pomohli usporiadat moje myslienky. Hlavne som sa utvrdila v tom ze po babetku naozaj velmi tuzim, lebo aj ked vacsina mi pisala aby som pockala, najviac ma povzbudili a este viac sil do toho mi dodali tie, co povedali, ze sa to da zvladnut 🙂 Dakujem fakt velmi pekne. Este to asi raz poriadne preberiem s mojim chlapom, ale minimalne som sa rozhodla ze to necham aspon na volny priebeh, nebudem to tlacit, ale ani sa tomu branit 🙂 a uvidime..ked ma byt babatko tak bude, a ked este nie tak pride neskor 🙂 Ale aspon nebudem potom neskor lutovat, ze som to vtedy neskusila ked som chcela... a babam maggie37 a timuss sa urcite ozvem 🙂...

Poviem ti len toľko, čo mi povedal môj lekár: "na dieťa nikdy nebude správny čas. Vždy sa nájde niečo čo treba ešte dorobiť, niečo čo je prvoradejšie, súrnejšie." Mám 29 rokov. Dorobenú výšku, stabilné zamestnanie, vlastný byt a keď som sa rozhodla, že teda teraz už môže aj dieťa príjsť, dieťa neprichádzalo dlhých 13 mesiacov. Ak by som mohla začať od znova, určite sa začneme snažiť skorej.

zalezi,co chces. Ja som studovala medicinu na !. LF UK v Prahe,kde mali pre rodicovstvo minimalne pochopenie,konkurencia medzi studentmi bola vysoka a predsa som mala v rocniku 3 spoluziacky, co porodili v piataku a siestak odchodili s nami a statnice urobili velmi slusne. je to len o organizacii casu a pochopeni okolia( vsetkym trom pomahal bud partner alebo rodina)
Ked sa pozriem nazad, z ich strany to bol vlastne celkom dobry krok, ked skoncili, uz ich pri pracovnych pohovoroch necakali blbe otazky na temu rodina.Jasne, ze to ofialne nikto nepovie, ale v skutocnosti sa s tym stretne skoro kazda absolventka.
Uz to tu niekto spominal, ked budes robit karieru a to budes ak chces byt slusna specialistka, cakaju ta dlhe hodiny v praci, praca na clankoch, kongresy a pod. Po veceroch budes sediet nad knihami, hlavne ak budes mat na oddeleni nejakeho komplikovaneho pacienta a hladat,co by si mohla urobit lepsie.Dieta ti do toho nikdy nebude optimalne pasovat. Moja dcera ma 3.5 roka, v jasliach bola od 13mes,teraz byva v skolke priblizne od 8.00 do 17.00. Podobne ako deti kolegov.
Manzel ma vlastnu karieru, od zaciatku vedel,ze nebude mat doma manzelku na ozdobu a rozvazanie deti na kruzky.Obcas to nie je sranda,ked sedime doma s kalendarom a planujeme, kedy kto z nas bude mimo domu.
Ale nemenila by som .