Išli by ste na mojom mieste na potrat?
Ahojte, jedná sa o dosť pre mňa citlivú tému preto píšem anonymne.
Jedná sa o to, že som študentka na VŠ, 3.ročník takže ešte 2 mi treba. Celý život som bola skôr kariérne založená a perfekcionistka odkedy pamätám nikdy som sa ako mama nevidela ani v budúcnosti ale napriek tomu deti mám veľmi rada a rada s nimi trávim čas len nemám pocit, žeby som bola dobrou mamou. Čo sa týka tehotenstva som úplne na začiatku a nechcela som otehotnieť ale nejednalo sa ani o nehodu.... je to dosť komplikované.... v skratke nie vždy žena to dokáže ovplyvniť... preto prosím nerozoberajte to ako som otehotnela a že máme spať s ochranou, mala som brať antikoncepciu atď.. ani teraz sa mi o tom nepíše ľahko ale k téme... Mám priateľa staršieho (31r.) zarába slušne takže dieťa by určite bolo zabezpečené ale aj z jeho strany je komplikácia pretože je cudzinec sme od seba necelé 2hod. lietadlom, stretávame sa tak často ako sa len dá, či už on príde ku mne na pár dní alebo ja tam, v lete trávim celé 3-4 mesiace do začiatku školy som len s ním, nemáme žiadne konflikty, veľmi dobre spolu vychádzame takže dieťa by sa nenarodilo ani do polorozpadnutej rodiny aj keď človek nikdy nevie, on dieťa vždy chcel ale teraz zatiaľ o ňom nevie a ak sa rozhodnem ísť na potrat ani mu to nepoviem, že som čakala dieťa. Určite partner sa tu presťahovať nepresťahuje, to viem na 100% nevie jazyk a ani by nemal taký plat aký má v zahraničí, ja vzhľadom nato, že študujem tiež sa tam nemôžem presťahovať (prerušiť štúdium nepripadá do úvahy ani externé).
Odkedy som zistila, že som tehotná začali sa vo mne byť pocity, či naozaj chcem o dieťa prísť už som tak 50/50, čo sa týka toho, či sa chcem stať mamou alebo nie a to mi vôbec nepomáha pretože neviem si predstaviť ako ho v našej situácii budeme vychovávať, on určite bude chcieť byť s ním, čo najviac a ja keď ho vynosím 9mesiacov a následne porodím tiež. Máte nejaké nápady ako by sa to dalo vyriešiť? Už niekoľko dní rozmýšľam ale stále mi z toho vychádza, že ten potrat bude najjednoduchšie riešenie napriek tomu, že niečo málo sa v mojich materinských citoch "zlomilo."
Ešte raz na záver len dodám nie, školu neukončím ani nepreruším už len kvôli tomu, že ak porodím dieťa a vo vzťahu o 10,15 rokov niečo nevyjde chcem aby bolo zabezpečené aby malo všetkého dostatok, nehovoriac o tom, že nechcem byť ani počas vzťahu závislá od partnera.
Dieta je dar, je vela rodin, co deti mat memozu. Aj ked sa ti to zda teraz tazka cesta, budes ho milovat cely tvoj zivot. Prosim, nechod na potrat, ak ho naozaj nechces, daj sancu dakej rodine a ponukni ho na adopciu. Je vela smutnych parov, ktore takto roky cakaju na svoje vytuzene babätko.
no ak si 50:50 nerozhodna a nieco malo sa uz v tebe zlomilo smerom k materstvu, tak uz na potrat nechod.
uz by neprisla ulava, ze sa to vyriesilo a si zas volna. naopak, by ti to zacalo byt luto (lebo je to nezvratny proces). uz by si si to neodpustila.
Tvoje rozhodnutie, za ktore si ponesies zodpovednost, akokolvek sa rozhodnes. Potrat je jednoduchy, nik nic nevie, ale co to spravi s Tebou, zistis, ak si tym budes prechadzat. Druha volba, nie je jednoducha, zodpovednost po vsetkych strankach za novy zivot, aj situacia vo vztahu ktoru mas, nie je uplne jednoducha, ale zas ani katastrofalne zlozita (nemyslim, ze si bola znasilnena, ako niektore baby pisu). Ked som citala Tvoj pribeh, akoby som videla seba, VS 3.rocnik tehotenstvo, s rozdielom, ze mne vsak ani nenapadlo riesit potrat, muz si ma zobral, planovali sme toto vsetko, ale pozvolnejsie, muz vsak bol na druhom konci republiky. Skolu som prerusila, ale s 2-mesacnou som musela nastupit (nepredlzili prerusenie z dovodu rodicovskej, kedze ofic. ako studentky bez prijimu na matersku narok nemame). Skolu som bohuzial s malou nedala - so ctou som zanechala studium (toto ma skrie, lebo je to moj sen). Ale prisiel na svet syn. Prestehovali sme sa k nasmu tatinovi, najprv podnajom, o 2 roky hypo. Skolu som spravila inu, v inom odbore. To co vedomostne mam z 1. VS mi nik nevezme, ale som MAMA tym mojim dvom najuzasnejsim stvoreniam, a svoje rozhodnutie ja nelutujem (aj ked by som ich obcas zavesila do prievanu aj s velkym 🤪, ale to isto aj oni mna) . A ak budem chciet, pojdem znovu od prvaku studovat to, co ma bavi (odbor sa ext. studovat neda). TOTO BOLO VSAK MOJE ROZHODNUTIE, Ty si zvaz vsetky pre a proti. PS: o tehotenstve by mal partner vediet, mozno budes sama prekvapena jeho reakcie (moze byt aj velmi pozitivna, aj negativna), jednak ako otec ma pravo vediet, ale vedz, ze kazda tajnost vo vztahu nerobi dobrotu, a skor ci neskor vyjde najavo, a neskor to moze "boliet" este viac. Myslim na Teba ❤.
Je to len a len tvoje rozhodnutie. Nik nemá právo ťa súdiť. Máš 3 možnosti: donosit a nechať si bábo, donosit a dať na adopciu alebo interupcia. Je to na tebe ale ak môžem zmaz túto diskusiu a poradiť sa choď s odborníkmi. PS známa adoptovala s manželom bábätko a dali mu toľko lásky ako mohli, dnes už je z neho mladý človek, ktorý vie čo adopcii predchádzalo. A rodičov biologických z toho nevini. Patrí k tým ktorí pochopili že rodičia sú tí ktorí vychovaju.
Ak by si Isla na potrat, netrapilo by ta to po cely zivot? Mna ano. Deti su najkrajsim darom a byt rodicom je najlepsie povolanie 🙂
@iwesska Pretoze pise ze to nebola nehoda a ze to ovplyvnit nevedela.
A ze ci by uznala otcovstvo. Jedna tu pravidelne uz skoro rok zaklada diskusie o tom ze prvy styk s priatelom nebol dobrovolny, ze ju podvadza, ze ani dalsie styky neboli dobrovolne a napriek tomu je stale s nim a vraj ho ma rada...
@miadi Nemusi vysvetlit, ale v pripade ze slo o nedobrovolny styk alebo o to ze on nevytiahol schvalne napriek tomu ze sa dohodli inak tak to vela svedci o jeho charaktere a velmi zavazo v celej situacii.
ahoj, dieta ako problem nevidim, skor tento partner mi pride ako chodza po tenkom lade.... vs sa da vystudovat pri dietati aj bez partnera, to by ti mohlo mnoho zien rozpravat pribehy....skor by som sa bala vztahu s cudzincom, to nie vzdy dobre skonci.
Popri babu mozes dokoncit skolu. ;)
Ako písali baby, máš tri možnosti. Máš rodinu , ktorá ti pomôže ? Lebo aj to je dôležité. 50:50 je to take na vážkach , len už je to na tebe. Môžeš byt šťastná , že budeš mat babo , že ťa to babo urobí šťastnou , môže ti to ale aj zničiť školu aj nervy. Musíš sa ty rozhodnúť. Baby na koňovi ti podnájom a veci pre babo a veci do školy nezaplatia.
Nuž z tvojho príspevku mi vyplýva, že si na tom aj psychicky teraz dosť ťažko. Obávam sa, aby si pod tým psychickým tlakom neurobila blbosť.
Si v ťažkej situácii a najľahšie rozhodnutie by bolo ísť na interupciu, no z tvojho príspevku mi vyplýva, že s týmto rozhodnutím vôbec nie si vnútorné stotožnená. Ale malo si dôveruješ, že to všetko zvládneš, ak by si si ho nechala. Ja osobne v tvojej situácii by som si jednoznačne bábätko nechala a pokúsila sa nájsť spôsob, ako sa oň dobre postarať a dať mu lásku.
Ja osobne nepoznám matku, ktorá by ľutovala, že si dieťatko nechala. Každá s podobným prípadom ako ty mi povedala, že situácia bola veľmi ťažká, ale svoje bábätko dnes nadovšetko milujú a sú veľmi radi, že si ho nechali. 🙂 Lebo sa stalo ich novým zmyslom života a pohonnou silou v živote. Proste zrazu aj keď to všetko bolo ťažké, tka vedeli, pre koho to robia.
Je to ťažké, ale určite na to nemusíš byť sama, či už ti môže pomôcť aprtner, rodina, kamarátky .. ciest je veľa a myslím si, že sa dajú nájsť, len treba hľadať tie riešenia. 🙂
Držím silno palce, aby to bolo všetko dobré. 🙂
Ja teda nie som fanúšikom potratov, no keď s tým niekto dokáže žiť, tak nesúdim. Ty mi ale zďaleka neprídeš ako človek, čo by potom v pohode fungoval ďalej.
Ty si musis zvazit...ale aky to mate vztah ked k sebe nie ste uprimni? Resp.ty nie si uprimna. Pte potrat rozhodnuta nie si...a ak mozem poradit ani to nerob,bude ta to zozierat cely zivot a toho sa uz nikdy nezbaviš, je to uz novy zivot v tebe,dietatko za to nemoze. Verim ze ak mu to oznamis, tak sa poteši a nezachova sa ako idiot. Vsetko zbladnes. Ziadna kasa sa neje taka horuca ako sa varí!.
Prečítala som si všetky vaše komentáre... Budúcnosť som si predstavovala tak, že tu doštudujem a potom sa presťahujem do zahraničia za priateľom a tam budem pracovať, celú prvú aj druhú covid vlnu som bývala uňho a to, že teraz za sebou lietame je len kvôli tomu, že ja mám školu prezenčne, on musí chodiť do práce a inak sa to vyriešiť nedá lebo spolu byť chceme, čo najviac ako sa dá ale ak mi znova začne online škola (celá situácia k tomu smeruje) znova budem bývať uňho. Ak by bol násilný alebo mala by som pocit, žeby nebol dobrým otcom tak rovno idem na potrat, pre mňa je dôležité aby malo dieťa "normálneho" otca najmä keď viem, že v tejto chvíli bez neho by vychovať dieťa bolo náročné. O potrate s ním nechcem hovoriť, pretože viem v akých hodnotách a kultúre vyrastal, aký má na rodičovstvo názor, že chce deti... kebyže vie, že som bola na potrate tak by sa náš vzťah s určitosťou skončil. Takže ak mu o dieťati poviem, to už budem musieť byť naozaj rozhodnutá, že chcem. A čo sa vtedy stalo tak nešlo o znásilnenie ale nemalo to od toho ďaleko, naozaj nepíše sa mi o tom ľahko... Moji rodičia obaja ešte pracujú takže s malým by mi vedeli pomôcť finančne ale nemali by veľa času ho nejak pravidelne strážiť alebo venovať sa mu.
ja si myslím, že ty odpoveď na túto otázku už dávno vieš vo svojom srdci 🙂
Vyjadrím sa len k jednej časti.
Myslíš si že dobrý život dieťatku môžeš dat len vtedy keď budeš mat 5 rokov školy?
Ak môžeš odpovedať napíš čo študuješ.
Dat život dieťatku môžeš a tie dva roky si môžeš dorobiť aj neskor, pripadne ne dorobiť a ver mi, niekedy stačí mať aj Bc. pripadne aj stredoškolák sa vie uspokojivo zamestnať.
Píšeš ze to nepripadá do úvahy, ale pre čóóó?
Pre mňa bola škola mega mega mega dôležitá a až s odstupom času som zistila ze ty kokos, ved skoro 5 rokov život a k práci mi nepomohla.
Netvrdím, že to je tvoj prípad.
A inak každá VŠ je len VŠ a dieťatko je viac.
Držím palce
Chapel ze sa ti o tom tazko pise a presne som si myslela ze o taku situaciu islo.
Velmi by som teda zvazila ci s nim chcem ostat. A tiez ber do uvahy to ze keby si isla na potrar tak to pred nim budes navzdy tajit? Take veci zvyknu vyplavat na povrch a sposobia ti do buducna problemy,
Ak vies ze k nemu nemozes byt uprimna a navyse su tu okolnosti na zaklade ktorych si otehotnela, tak by som vyrazne prehodnotila cely vztah.
Máš asi veľmi ružové okuliare. Neviem ako sa to stalo, ale zarazila ma veta "kebyže vie, že som bola na potrate tak by sa náš vzťah s určitosťou skončil" Ak chápem vinu na tom že so ostala tehotná nesie aj on a asi aj väčšiu ako ty, teraz by ťa mal podržať a milovať bez ohľadu na to ako sa rozhodneš. Nie že keby ideš na potrat je koniec... Možno že to urobil aj naschvál, že chce mať s tebou dieťa aby ťa mal viac v hrsti, dávaj si pozor aby si s dieťaťom neostala nedobrovoľne u neho a aby sa on nezačal správať úplne inak ako ho poznáš. Príbehov je takých veľa a opatrnosť je na mieste, hoci ako zamilovaná máš určite pocit, že teba sa to netýka. Osobne by som nešla žiť do jeho krajiny, môžete urobiť kompromis a žiť napríklad v Rakúsku, Nemecku atd.
Aha Takze mate krasny vztah v ktorom Ta “takmer” znasilnil z coho si otehotnela. A Keby vedel ze si tehotna tak na upt Nemozes ist Lebo on by rozhodol hmm .
“Takmer” ťa znásilnil on,či iný?
Autorka,
vzdy je moznost dat zabit dietatko, ale pokial ho nechces, mas moznost ho "posunut" ludom,ktori ho budu lubit, napr. cez hniezdo zachrany, alebo rovno dat na adopciu. Chapem, ze asi by s tym priatel nesuhlasil, otazne je, ci budes vediet s nim fungovat s tym, ze si babo dala zabit a tvarit sa, ze vlastne nic sa nestalo. Aj to je riesenie.
Riesenim je vsak aj moznost prijat dietatko a lubit ho. A ano, starat sa on budes ty s priatelom, aj zivit ho, nie my ostatne. Preto konecne rozhodnutie je na tebe.
Ale ja tak z tvojich prispevkov vnimam, ze si citliva zena a niekde v tvojom vnutri sa uz tvori laska k dietatku.
A odpoved na tvoju otazku: nie,nesla by som na tvojom mieste na potrat. Potrat je odobratie zivota cloveku, a pokial by neslo o moj zivot, ci stav nezlucitelny so zivotom pre dieta, s velkou pravdpodobnostou by som nesla.
Neviem, co je za tym tajomstvom oplodnenia, ale ak za tym je nieco skarede, ries to! Ak nieco skarede spravil priatel, zbav sa priatela.
No mna napadlo, ked je cudzinec či on nechce od teba náhodou dieťa. Dnes sa dievčatám dosť často stáva, že otec unesie dieta a pridu o dieťa. Bola by som takým vztahom dosť opatrná. No možno sa mýlim to neviem.
Milá autorka, na potrat určite nechoď, nie je na to žiadny dôvod. Prečo? Máš rodinu, ktorá by ti aspoň do istej miery vedela pomôcť. Máš priateľa, s ktorým máte pekný vzťah. Ste finančne zabezpečení. Priateľ by dieťa prijal (ako píšeš, potrat by odmietol) a je to predsa aj jeho dieťa, takže aj on má právo k tomu niečo povedať. Pred pôrodom môžeš v pokoji dokončiť Bc. a potom sa uvidí. Titul aj časť vzdelania budeš mať. Dva roky už dorobíš aj popri dieťati alebo neskôr. Môžete bývať s priateľom v zahraničí ako si plánovala. Tam si môžete v pohode nájsť jasle alebo opatrovateľku, financie nie sú problém ako píšeš, a budeš mať čas dorobiť aj školu a nájsť si potom prácu. Nie je povinnosť byť s dieťaťom doma tri roky ak sa v tom nevidíš. Máte šancu byť šťastná rodina! Držím palce a prajem všetko dobré. 😊
Kebyze ho milujes a mas v nom istotu Keby bol normalny a takmer neznasilni ani len nenaznaci sex proti tvojej voli .. tak by si neriesila ci si dieta nechat. Prijala by si ho a tesila nan aj popri VS .Je to cele cudne co pises..
takže takto. Dieťa si nechaj. Zvládneš, čo sa bojíš, nebudeš prvá ani posledná.
Ale v prvom rade ukonči ten vzťah a nikdy mu nehovor, že existuje nejaké jeho dieťa. Viem o čom hovorím. V rodine máme takto jedno dieťa, ktoré už v živote žiaľ neuvidíme.
Každá sa rozhoduje podľa seba, záleží, či ti má s dieťaťom popri škole pomôcť, či máš fin. prostriedky, bývanie, po ukončení VŠ zamestnanie. Nakoľko je otec dieťaťa cudzinec, či ti vie pomôcť, podržať ťa......
Faktorov a okolnosti je veľmi veľa.
Sú tu ženy, ktoré by na interrupciu nešli z rôznych dôvodov (viera, rodina.....) i keby mali hlinu jesť. Dieťa je záväzok od narodenia po jeho osamostatnenie a i ďalej.
Len to iba tvoje rozhodnutie.
Poznám ženy, ktoré po dieťati nikdy netúžili.Osobne si myslím, že radšej "nematka" ako matka, ktorá porodí a "pohodlí" (starí rodičia a pod.)
Bola som presne v rovnakej situácii. 3. rok VS,podporu rodiny som mala. Partner bol krátko ale zaľúbený a urobil to schválne. Do poslednej chvíle som nevedela uveriť že som tehotná. Budúcnosť s ním som nechcela. Nakoniec sa priznal. Išla som na UPT. Dostudovala som, našla si výborne zamestnanie. Potom som stretla človeka s ktorým som teraz. Mám 31. Čakáme babo 25tt. Svoje rozhodnutie som neolutovala, bolo čisto moje. Dlhšie sme sa snažili a boli dní keď som si povedala teraz by som už mala cca 6r dcéru alebo syna ale to je prirodzené. Rozhodnutie je na tebe.
Po tom čo si napísala aj komentár, tak ja by som to spravila tak, že dieťa by som si nechala, s ním sa rozišla a nepovedala nu o dieťati. Pomôžu ti rodičia a ešte si nájdeš niekoho normálneho komu nebudeš musieť obetovať život. Keď si len frajerka a skoro ta znásilnil, tak to fakt nieje chlap vhodný pre žiadnu ženu
Tak ja som planovane otehotnela po 3.roc VS, narodili sa mi dvojicky, studium som neprerusila. Skoncila som VS s cervenym diplomom a rocnymi dvojickami. Takze zvladnut sa to da. V prvom rade ale podla mna treba informovat partnera, to dieta je predsa aj jeho. A jeho postoj Ti tiez vela napovie.