Výčitky po interupcii
Ahojte, neviem, ako mam začať s touto temou..chcela by som, či by ste sa so mnou nepodelili o pocity, ktoré ste mali po interupcii.Som mamička dvoch krásnych detičiek, a nemám to ešte potvrdené, ale všetko nasvedčuje tomu, že som tehotná aj napriek tomu, ako sme si s manželom dávali veľmi pozor, lebo tretie dieťa už nechceme. Neviem, čo mam robiť, lebo som už 6 rok doma na materskej dovolenke a už vážne nevládzem a chcela by som už mať taký "pohodlný" život..neviem, či viete čo myslím, skrátka môj syn má rok a milujem ho aj svoju dcérku,ale už dalšie dieťatko neviem, ako by som zvládla..aj psychicky, aj fyzicky aj finačne...bojím sa ale, že ked pojdem na interupciu, budem mať výčitky a že sa z toho zbláznim...viem, že je veľa žien, ktoré by chceli a nemôžu a ja môžem a možno aj som...ale každý mame svoje problemy a netreba ich porovnávať. Dakujem za reakcie, aj ked asi veľmi príjemne nebudú
@janinah Ja viem.......ale vždy má všetko viac uhlov pohľadu. Bývam v paneláku, v takej skoro dedine a oriflame som kedysi skúšala 🙂 Bohužiaľ, nie som ten typ človeka, čo má ponúkať kozmetiku a sám ju nepoužíva. Asi som v tomto smere menej schopná 😀 Ja sa teraz nesťažujem, žijeme tak skromne ako sa dá. Aj viem, že pôjdem časom do práce - tú našťastie mám. Ale aj to je otázne......keďže robím v celkom neziskovej sfére - aj tie platy tak vyzerajú 😒 a to ešte nehovorím, že sme sa nedávno presťahovali, čiže budem musieť do práce cestovať a o to budem mať zase nižší plat ako som mala. Čiže aj keď budeme obidvaja s mužom pracovať a zarábať, nebudeme si môcť veru vyskakovať. A zase aby mal každý z nás dve práce ? Keď dnes príde človek doslova "vyplutý" aj z tej jednej?? A aj tak by to koniec koncov odniesli deti, ktoré by mali podráždených, unavených rodičov. To je na dlhšiu debatu.....Záver je ten, že si myslím, že sme s mužov obaja celkom skromní ľudia, ktorí k šťastiu veľa nepotrebujú......hlavne šťastné a zdravé deti, ale keď nie sú peniaze a trpí rodina......vtedy sa častokrát aj to šťastie pomaly vytratí...Nezastávam v žiadnom prípade interupciu, ale financie sú dosť podstatný faktor pre celkový plnohodnotný život rodiny. Takže podľa mna ich netreba bagatelizovať
@janinah tvoje rady su uzasne 😀 akoby mal kazdy zahradu, ci prace na upratovanie "kedy sa mi hodi" bolo vsade tolko ze si clovek nevie vybrat. Preber sa, nie kazda ma muza lekara.
ak pôjdeš na interupciu, budeš poznačená na celý život (myslím po psychickej stránke), budeš si hovoriť ako si mohla mať skvelé dieťa a veľa krát sa pristihneš pri myšlienke či to bola správna voľba, veľa krát si povieš,že teraz by malo toľko rokov a budeš ťa to štvať celý život si to budeš vyčítať, aj keď sa to môže zdať teraz ako lepšia voľba,alebo moja matka povedala: menšie zlo...a ak si ho necháš, možno to bude náročné a hlavne prvé roky,ale zvládli ste dve, tak to tretie sa už zvezie...ale veď sa porozprávaj s manželom a uvidíš
@miralama pozri, po dvoch detoch si vies predstavit, co ides urobit. Mohlo by to byt jedno z nich. Ja mam dvojcata cakam tretie. Tiez som si to nevedela predstavit, ako zvladneme dalsie, ale urcite by som nedokazala fungovat s tym, ze by som si ho nenechala. Neviem, co u Vas znamena davat si pozor, to je taky zvlastny vyraz. Radsej si zadovaz spolahlivu antikoncepciu. Ja sa priznam, ze som si az tak pozor nedavala, hlavne, ked moja diagnoza povodne je neplodnost a pred prvym tehu som musela na operaciu vajecnikov, aby sa tomu trochu pomohlo. A toto prislo len tak, akoby nic. Neries, ci si ho nechas alebo nenechas, ale ako to mozete zvladnut. Nikde nie je napisane, ze musis byt doma cele tri roky. Mozes ist do prace po roku, dvoch...Jasne, ze je to o hubu, to ano, no uz je to dieta tu. Pohodlny zivot? Pri detoch? To este hodnu chvilu nebude, dovtedy uz aj to tretie dorastie 😉 . Jasne, ze rozhodnutie je na Tebe a sama asi aj tusis, co bude po tom alebo onom rozhodnuti nasledovat.
Ženy.....tu je ťažko radiť. Tá poznačená psychika, výčitky....čo by bolo keby.... tam bude vždy, naozaj asi celý život. Žiť v chudobe tiež nie je bohviečo. Jednoducho akékoľvek rozhodnutie je nesmierne ťažké ☹ Preto by si zakladateľka témy mala položiť otázku čo bude pre ňu horšie, resp. lepšie. S čím sa "ONA" dokáže v živote lepšie popasovať......- či s finančnými problémami, únavou, prebdenými nocami, nedostatkom pohodlia alebo doživotnou myšlienkou a smútkom za nenarodeným dieťaťom. Ja len verím, že sa rozhodne správne......Správne pre jej život a život jej milovaných. Toť vše.
nechod na interrupciu, radsej tretie dieta a nejako to utiahnut, ved na materskej netreba byt 3 roky ako si to vycitat,ze mohlo byt este jedno. Nie som fanatik voci interrupciam,ale viem po MA aky je to pocit strasnej prazdnoty,ze to dieta nebude. Cely cas by si ratala kedy by si bola v akom mesiaci,kedy by si rodila. Ono sa to lahko vybavi, lahko spravi,ale to,co pride po tom, mesiac,dva po tom neni nic prijemne. Ja som za to ani nemohla, ale aj tak to bolo hnusne. Nikto o tom skoro nevedel,takze som musela hrat tu tvar,ze sa nic nedeje a ked som bola sama tak to na mna padalo ako tona tehal.
ahoj, nooo musis poznat samu seba ako to zvladnes, na zaklade toho sa rozhoduj...ja by som to napr. nedokazala spravit hoci nie som vobec veriaca ani nic, ale proste viem ako veci zle znasam psychicky...a toto by ma zlozilo uplne...takze je to na tebe
@miralama presne v takejto situacii som bola, aj mna napadol potrat, ale len na chvilku , velmi rychlo som sa stym vyrovnala, do konca som sa zacala tesit ( pritom som mala strasne obavy) dnes mam naaadhernu , krasnu 3. dcerku, ktora ma kazdy den obveseluje. Nie je den, ked nepodakujem bohu, ze k nam ju poslal, dokonca mam dodnes vycitky , ze by som ju bola dala prec. Ma rovnake pravo na zivot ako jej surodenci, predstavte si , ze je to rovnake dieta ako tie co mate doma a ani tie by ste si nedali prec. Ja Vam radim si to nechat, bali sme sa financii, vsetkeho, maleho bytu a auta, ale sme si poradili a teraz ciotim , ze je nasa rodina UPLNA. Drzim palce
Tak dovol aby som Ti aj ja troska "pomohla"...Takze toto sa skutocne stalo, manzelsky par mal 2 deticky a necakane zena otehotnela,dlho zvazovali ci si babo nechat alebo nie...nakoniec si ho nechali...po rokoch syn zomrel pri autonehode,dcera na nejaku exoticku chorobu v cudzine a hadaj kto im ostal?ano to nechceme babo...neprajem ani nevravim Ti ze to bude prave Vas pripad ale NIKDY NIC sa nedeje nahodou...ak Ti Pan bozko poslal dalsieho anjelika tak proste vie preco...🙂 drzim palce k spravnemu rozhdodnutiu...
a co ak to tretie babo bude v buducnosti uspesny clovek, niekto,kto od mladosti budu tak zarabat,ze potom vrati rodicom vsetko,co si nemohli dovolit,lebo boli tri deticky. Mozno to tak bude, mozno nie,ale zivot je same prekvapenie 😉
@zeriempizzu ja nie som slepá ani hluchá a vidím ako žijú ľudia okolo mňa,ako sa vedia obracať....btw moja kaderníčka má väčší majetok ako môj muž lekár,tak ho nemusíš spomínať,ale život nie je o majetku...ja makám na dvoch záhradách,predávam nadúrodu,moje dcéry brigádujú kde príde,môj muž tiež robí niečo naviac,a áno,nemusím počítať každý cent,ale tu si hádam neporovnávame majetok,ale vymieňame názory na financie a skúsenosti ako ich získať- podľa mojich skúseností robota sa nájsť dá....
Nechod na interupciu. To dieta uz tu je. Zije. Potrebuje Tvoju lasku. Nicoho sa neboj. Je to velky dar. Uvidis. Vsetko zvladnete. Nebud doma dlho len rok. Bud stastna. Som z troch deti. Starsia sestra, mladsi brat. Trojka je stastne cislo a neviem si predstavit zivot bez niektoreho z nich. Dieta je dar, je to laska a tisickrat sa Ti vsetko vrati. Posielam Ti silu mat do toho chut. Mas na to. Nechod na zakrok. Prosim.
@miralama mas pravo na svoje rozhodnutie - akekolvek -
hlavne je aby si so svojim rozhodnutim bola stotznena ty sama.zvaz, ktore rozhodnutie ta spravi viac stastnou, nch je take ci take....zapoj do toho samozrejme aj partnera, rodicmi mozte, nemusite byt obaja, malo by to byt vase spolocne rozhodnutie, aby ste si jedneho dna navzajom nevycitali, ze ste sa rozhodli tak ci tak......
@miralama
ja - mala som podobnu dilemu......pri provm pohlade na male miminko v kociku som mala ale hned jasno.....do smrti by som uvazovala ako asi by vyzeralo moje dietatko?dievcatko?chlapcek?usmev?ocka?skolkar?skolak?dospelak?.....
....ale to som ja.....ty sa musis poznat sama.....mas pravo na AKEKOLVEK rozhodnutie, ktore ty budes povazovat za spravne!
@miralama ono je to asi rozdiel ist na interupciu ked by to malo byt prve dieta a ked to ma byt tretie, stvrte... zena inak zmysla. Inak to citi a ked vidi uz svoje deti doma tak jej to aj trha srdce.
Ja som ju podstupila. Este ako slobodna, bezdetna, s terajsim manzelom s ktorym mam dve deti. A neviem...mavala som vycitky svedomia, byvalo mi smutno a clovek nad tym casto rozmysla a rozobera si to v hlave co by bolo ako by bolo. Ale zase nemam pocit, ze by som to riesila denno denne.. A len kym sa mi nenarodila dcerka, ktoru sme si naplanovali. Potom to pomaly prechadzalo a nie je cas mysliet na to co by bolo ako by bolo..
Ale pravdu, neviem si predstavit riesit to teraz ked mam dve deti uz doma. Uz viem co to obnasa, kolko starosti ale aj stastia a radosti. Ja by som to asi nedokazala a nevedela sa s tym zmierit..
Ale prajem ti vela sil a spravne rozhodnutie nech je akekolvek. A aj keby, zivot sa tym nekonci... 😉
už ja sa zle cítim, že tomu malému drobcovi nedokážem nijako pomôcť....lebo o tom či sa smie narodiť rozhoduje jeho matka, ktorá ho proste nechce lebo chce mať pohodlnejší život ...
@fidka79 ja som nikde nenapisala ze ma poslal iba on. Bol to sok ale bola som aj vtedy svojpravna a keby som aj ja nechcela tak tam nejdem. A ja si myslim ze rozdiel to je. A povacsine, tiez si myslim ze ak sa niekomu nieco take stane tak smzacne byt omnoho opatrnejsi a dava si viac pozor ako predtym. Ludoa robia chyby, urobili sme aj my. A co? Pre mna to nie je nic tragicke. Su omnoho horsie veci. Poucili sme sa a dokazali sme si davat pozor dalsich 5rokov kym sme si nepovedali ze chceme dieta..
Nerob to. Niektoré ženy to ľutujú len čo sa po interrupcii preberú z narkózy. Majú strašné výčitky svedomia lenže už je neskoro.
@miralama v podstate mas uz tie vycitky teraz 😔 ,co bude po tom?
osobne si myslim,ze kazda ma vycitky,len niektore su lepsie vo vsugerovani si,ze nebolo inej moznosti.. mozno by sa ti ozaj zilo lahsie s tym,ze si dieta dala sancu adoptivnu rodinu.. 😕
a neviem ci este stale plati,ze do 6.mesiaca zivota dietata si to mozes rozmysliet,viem,ze to nie je statne riesenie pre druhu stranu..
ja by som skor rozmyslala ako to urobit,aby sa uz nechcene tehotenstvo a taketo mucive dilemy neopakovali..
@miralama Tak Ti poviem, my sme síce plánovali min. 3 a max. 4 deti, ale tretie nás takto skoro po prvých dvoch dosť prekvapilo, nehovoriac o štvrtom, ja som sa po 4 rokoch na MD chcela vrátiť do zamestnania, už som toho mala plné zuby...Keď mal tretí synček rok, začala som si hľadať prácu, žiaľ (alebo našťastie) sa mi ju podarilo nájsť až po roku - to mal skoro 2 roky, ale to som už bola znova tehotná. Takže som si v novej práci oddýchla od materskej dovolenky len pol roka a šla na ďalšiu materskú.
Čo sa týka finacií, zatiaľ to všetko zvládame úplne v pohode, neťaží nás hypotéka, bývame vo vlastnom dome. Je pravda, že manžel zarábal nadpriemerne, ale cestoval ďaleko za prácou. Takže pred troma rokmi sa zamestnal tu neďaleko, aj za cenu toho, že má menej ako polovičný plat. Ja som doma, s polročnou prestávkou už 7 rokov. Všetky naše deti veľmi milujeme, aj keď je to s nimi náročné - psychicky a fyzicky.
Jaj Bože nerob to,tolku lasku aku ti da dieta ti neda nik na svete..rodina je to najcennejšie čo ti može život dat..
Nechcem byt zla, ale pises ze nevies ako s financiami, ze to psychicky a fyzicky nezvladnes a spavate len tak-dame si pozor....ak uz naozaj nechcem dieta tak sa dôkladne chranim počas sexu a nie aby som potom plakala nad rozliatym mliekom, ci zavraždiť svoje dieťa...
no... nech by bola situácia akákoľvek, ja by som svoje dieťa nezabila... prepáč mi ten výraz... pozri sa na svoje dve deti... tretie také rastie v tebe. Nepriprav ho o život. Zvládneš to.
Ja Ti napíšem len toľko, držím prsty k dobrému rozhodnutiu. My čakáme tiež tretie bábo, otehotnela som, keď mala mladšia dcéra 10mesiacov, boli sme obaja v šoku, lebo tretie sme síce plánovali, ale o pár rokov. V šoku sme boli pár dní, týždňov a teraz bojujeme, aby sa bábu darilo, lebo mám problémové tehotenstvo a my určite o dieťatko prísť nechceme, aj keď financie nie sú na rozdávanie, dieťa nepotrebuje veľa peňazí, to si len my myslíme a skôr ide asi naozaj o naše pohodlie, ako o to, čo budeme jesť... naozaj držím prsty a želám pokoj v srdci i mysli. 😉
Žiadosť o narodenie
Drahá moja mama! Som tvoje budúce dieťa. Rozhodlo som sa touto formou požiadať ťa o to, aby si mi dovolila narodiť sa.
Od chvíle, keď sa spojil kúsok otecka a teba , som začalo existovať ako samostatná ľudská bytosť.
Od druhého týždňa svojej existencie mám svoju vlastnú krvnú skupinu. Už vlastním aj svoje budúce vlastnosti.
Od tretieho týždňa mi bije srdiečko, ktoré by ťa chcelo tak veľmi milovať.
Od ôsmeho týždňa sa mi vyformovali ručičky, ktoré túžia po tom, aby ťa mohli raz objať. Pohybujem rukami, nohami, hýbem sa celé a hoci dýcham zatiaľ len tvojimi pľúcami, už skutočne žijem.
Ty cítiš moje pohyby a ja cítim zasa tvoje. Cítim údery tvojho srdca a pozorne im načúvam. Upokojujem sa, keď znejú pokojne, lebo viem, že aj ty si pokojná. A keď si podráždená, tvoje srdce bije nepokojne, podráždené som aj ja. Aké je to prijemné s tebou takto komunikovať.
Ale, čo sa to s tebou deje, mamička moja?Cítim, že nad niečim hrozným premýšľaš. Áno, úplne jasne to cítim z úderov tvojho srdca. Čo hovoríš? Ty chceš, aby ma usmrtili?Mamička moja, prečo?Veď som tvojím dieťaťom a tak veľmi túžim po tvojom objatí. Tak rado by som sa pozrelo do tvojich očí. Túžim uvidieť tvoju a oteckovu tvár, tvár môjho bračeka a sestričky. Túžim poznať deduška a babičku. Prečo mi nechceš dopriať uvidieť modré nebo a krásu hviezd? Prečo nechceš, aby som videlo rozkvitnutú lúku, stromy? Chcem počuť trilkovanie vtáčikov.
Mamička, nerob to! Vieš ako ma to bude strašne bolieť? Lekár bude studenými nástrojmi bezcitne oddeľovať moje ruky a nohy od tela a nakoniec rozmliaždi moju hlavičku špeciálnymi kliešťami, aby ma mohol z teba po kúskoch povyťahovať. Ach, nie! Mamička, veľmi sa bojím! Nedovoľ, aby sa komôrka, v ktorej teraz bývam a žijem s tebou premenila na hrozný tmavý a studený hrob.
Veľmi ťa prosím, dovoľ mi, aby som sa mohlo narodiť!
Za vypočutie mojej úpenlivej žiadosti ti vopred srdečne ďakujem.
Objíma a bozkáva ťa tvoje nenarodené dieťa.
Moje tri, 4,3 a 1 rok sladko spolu spinkajú.....
Je to na tebe ako sa rozhodnes, ak sa s tym vysporiadas, tak jedine sama, pretoze hadam si to dokazes zdovodnit a nebrat to potom tak katastroficky. Nech sa rozhodnes ako ty uznas za vhodne, je to tvoje rozhodnutie s manzelom, svet sa za to nezruti, ani ta nikto nebude odcudzovat, ak to v tomto svete plnom vycitiek nebudes nikomu vesat na nos.... poznam zeny co podstupili interupciu, jedna dokonca 3x a teda ziadna nemala z toho psychicky problem, ked mas pre co zit acim sa zapodievat, nebudes vecne truchlit za tym co moholo byt. Som si ista, ze pocity to nemozu byt "po tom" nijak prijemne, ale urcite sa to da prekonat, ked mas milujuceho partnera, zaluby, pracu, krasne deti.. atd... moze prist cas, ked budete pripraveni aj na dalsie (a teda katastroficke scenare ako neda sa potom casto otehotniet, necham pre horory... lebo to vobec nie je pravda)... Jasne je to krasne vysporiadat sa s kazdym tehotenstvom, tak ako sa podla krestanskych tradicii ma, ale vieme, ze nie vzdy to ide a racionalne dovody tu urcite su... je to na vas, drzim prsty, nech sa rozhodnete akokolvek, aby to dopadlo dobre 🙂))) Ja napr. nie som za "nechanie" dietata na adopciu a podobne ukony, ked niekto dietatko nechce... a vie to uz od zaciatku... a viem, ze ma ukamenuje kazdy druhy clovek. Domovy su plne takychto deticiek... A ani za to, ze "nemame sexovat" ked nechceme deti, pretoze niekedy sa stane aj napriek antikoncepcii akejkolvek...
@horana tiez velmi dobre napisane... 🙂