Ako spracovať výsledok pohlavia bábätka?
Mamičky ktoré ste mali vytúžené pohlavie a nakoniec ste zistili, že bude opačné… Ako ste to spracovali? Koľko vám to trvalo, kým prešli myšlienky “Bože, prečo nie druhé pohlavie?” Prešli vôbec? A odstupom času ruku na srdce, ako to vnímate? Jasné, že by ste vaše dieťatko za nič nemenili… ale máte to v hlave, tú túžbu po tom vytúženom pohlaví stále?
Ja som prvý krát tehotná a strašne túžim mať dievčatko💗 Som z babskej rodiny, ale nakoľko som posledná z vnúčat, všetci očakávali chlapčeka… Tak sa kumne správali viac ako ku chlapčekovi… Mňa neviedli k tomu, mať ružové šatičky, pekné dlhé vlásky… Jediné čo som mala to bola horda bábik a barbín… ale ja ostrihaná na hríbika v športovom….Nedali ma na tanec a na balet, ale na tenis a basketbal…:( ja som to nenávidela… Strašne ma to mrzelo … a keď som bola väčšia a mala viac rozumu, obliekala som sa konečne do šiat a do ružových vecí.. No stále mi hovorili že sa mi to nehodí… Teraz ako som dospelá som veľmi ženská žena, stále nosím štekličky, mám po riť vlasy, aj povahovo som citlivejšia ale zároveň do koča do voza - Ja som od malička túžila mať dcérku a dať jej všetku možnosť ním aj byť, správať sa k nej ako k malej princeznej, čo som ja nemala nikdy… Keď som otehotnela, bola som stým tak, že mi ani nenapadlo že by to nemalo byť dievča… Z rodiny mi VŠETCI tipujú chlapca a stále to počúvam že mám zabudnút že to bude dievča že 100% chlapec. Mňa to tak strašne raní, že aj MŇA očakávali ako chlapca potom ma tak aj brali… a už rozhodujú aj o tom že o čom mám alebo nemám ani snívať…S týmito rečami a tipovačkami ma dohnali do zúfalstva a teraz mi dali takého chrobáka do hlavy že čakám chlapca až som tomu uverila a úplne panikárim, som už vopred ako keby sklamaná, a iba sa pýtam prečo? … Ešte nevieme čo čakáme dozvieme sa za 2 týždne z testov… ale ja sa tak bojím výsledku a mojej vlastnej reakcie , že už teraz dosť často plačem… Každú noc sa modlím, samozrejme najskôr za zdravie, potom za dievčatko😢 Potom mi príde lúto a modlím sa zato, aby mi to bolo jedno… ale o 2 dni ma to opäť chytí, že dievčatko dievčatko…
V manželovej rodine sú zas samí chlapci a viem, že by strašne chceli zato to dievčatko… Aj manžel túži po dievčatku, lebo má kopec synovcov… On je ale tak nastavený že prijme to čo bude… aj jeho rodina, strašne sú zlatí a oni sa kumňe správajú presne tak, ako som túžila vždy aby sa kumňe správala moja rodina - vidia vo mne ŽENU a aj svokor aj svokra sa správajú ku mňe ako k princeznej… Strašne aj ich túžim zato potešiť malou princeznou🫤
Okrem týchto vecí, nemôžem zato ale absolútne nemám vzťah ku chlapčekom… Manželových synovcov zbožňujem a aj oni mňa, ale neni to také to pravé, že by som si povedala “ooo aj ja chcem také doma mať” a pri dievčatkách to mám stále že sa roztápam…. Som strašne zúfalá… a prosím nepíšte mi že mám vyhladať odbornú pomoc, lebo uvedomujem si všetko a aj to ako by som sa mala nastaviť, ale neviem vymazať z môjho srdca moju najväčšiu túžbu… Ak mi vyjde toto dievčatko, a druhé dieťa bude chlapček budem sa strašne tešiť a budem ďakovať Bohu… no keď prvé chlapec tak toto isté “peklo” budem prežívať aj pri druhom tehotenstve… a ja to nechcem už…Možno som sa potrebovala takto rozpísať… Lebo o tomto sa s nikým nerozprávam… Manžel vie, že som z toho nešťastná ale už túto tému nevyťahujem pred ním lebo sa nato hnevá už… Tak ma zaujímajú vaše príbehy❤️🫤
Ja som vždy chcela chlapca, mám 4 synovcov a tiež som chcela mať syna. Aj keď som bola prvýkrát tehotná, tak som bola nastavená na syna. Snívalo sa mi s nebohou starkou, kde sa smiala, že to bude dievča. Tak si vravím, sníva sa o dievčati, bude chlapec, paráda. Keď som zistila, že to bude dievčatko, tak prišiel prvý šok, potom som si od radosti poplakala, pomyslela som si, že ty koťuha jedna, ty si mi to v tom sne povedala. Ale v konečnom dôsledku, keď sa 6 rokov snažíš, tak mi bolo jedno, čo to bude a koľko bude mať nôh, rúk, hláv. A nakoniec som to zobrala tak, že som si porodila najlepšiu kamošku. A vlastne teraz ich už mám dve.
Ahoj. Clovek moze byt sklamany aj z pohlavia dietata, je to normalne. Nevycitaj si to. Ked sa dozviete pohlavie, mozno si aj poplaces, ale to prejde, zvyknes si na tu myslienku. Ja som ani nechcela vediet pohlavie dopredu, ale moj manzel chcel. A aj preto chcel, lebo dufal o cosi viac v chlapca a chcel si prejst tym mini sklamanim radsej vopred a nie ked sa dieta narodi, vtedy sa chcel uz tesit. A za ten cas si tak zvykol na predstavu dievcatka, ze mi vravel, ze keby sa nahodou narodil chlapec, este by aj bol sklamany. Neboj sa, aj keby bol chlapec, do porodu sa s tou myslienkou uz tak zzijes, ze budes v pohode.
Inak co sa tyka predstav o potomkoch, to je niekedy zradne. Manzel chcel chlapca, aby s nim mohol hravat futbal a podobne veci. Ja som zvyknuta z rodiny na dievcata, tak som si ani nevedela predstavit, co by som sa hrala s chlapcom. A mame dievcatko, ktore sa chce sice paradit, ale zaujmy ma ako chlapec, ani sa na mna nepodoba, cela je po manzelovi, chce sportovat, same technicke veci ju zaujimaju... A som sa smiala, ze keby bol chlapec, manzel by bol mozno casom sklamany, keby sa z neho vyklul intelektual sediaci za knihami, ktory by ani do lopty kopnut nevedel.
Zazila si, ked ta nutili fungovat v role, ktora ti nebola prirodzena, preto to teraz o to viac prezivas. Ale neboj sa, prave preto si myslim, ze dokazes svoje dieta brat take ake bude. Ak to bude dievcatko, co bude chciet nosit sportove oblecenie, tak sa s tym skor zmieris. Lebo sama mas skusenosti, ze ta nutili spravat sa inak ako si to citila. Ak to bude chlapcek umelecky zalozeny a bude sa bat sportu a bude to tvoje mojkadlo, tiez ho o to skor pochopis, aj ked ocakavania z okolia budu ine a budu reci.
Ahoj, možno si to už neprečítaš, ale mám podobný zážitok. Mala som byť chlapec, posledné dieťa, nechceli ma už (po 45ke) ale otec povedal, čo ak je to konečne ten chlapec, nechajme si ho. Celé tehu tvrdili mame, že chlapec (v 80tych rokoch zas veľakrát UTZ nerobili), a bola som dievča. Mama ma po pôrode úplne odmietla, starala sa o mňa 9r sestra a otec, mama len také praktické veci, oprať, navariť príkrm… v polroku ma dali do jaslí, hoci mama nešla do práce hneď, kvôli depresii, liečila sa na psychiatrii. Do cca prvej triedy ZŠ ma obliekali ako chlapca, keď o mne hovorili, bola som “on”, dali mi meno, ktoré mali vybrané pre chlapca len v dievčenskom tvare, pamätám si ten hysák, čo som dostala, keď ma na rozlúčkovú slávnosť v škôlke navliekli do sukničky a pančušiek, to bolo dlho jediný raz čo som bola “za dievča”. V 10r menzes, šialene som sa vydesila, vôbec som sa neprijímala ako dievča. Pokrikovačky a hvízdačky v škole, lebo mi prvej rástli prsia… dali ma na chalanskú strednú (potom aj vysokú, ale to už som išla sama). Vôbec som sa neprijímala ako dievča 😞 rada by som tých x rokov vrátila späť. Nemala som jedinú bárbie, mylittle pony ani iné dievčenské hračky.
Keď som otehotnela počas VŠ, bol to chlapec, prvý chlapec po 67rokoch v našej rodine. V exovej rodine zas boli všetci chlapci, tak to brali normálne. Ale mame zase preskočilo. Stále mi hovorila, že “dieťa má dieťa”, hoci som bola staršia ako ona s prvým dieťaťom. Snažila sa si ho prikladať, keď sa rozplakal trhala mi ho z rúk, keď neskôr hovoril “mama”, reagovala na to ona, že “mama už ide” a furt mu hovorila “tu je mama” na seba, samozrejme. Vykrikovala mi, o čo som lepšia, že ja mám chlapca a ona nie, že ma nenávidí a podobne. Aj skrze tieto výstupy aj kvôli exovi bol malý náročné, uplakané, takmer nezvládnuteľné dieťa (keď mal obdobie vzdoru mlátil s hlavou vonku o chodník tak silno, že si rozbil hlavu a nie raz…) Už je puberťák, vyrástol z neho úžasný chlapec a ja som naňho v mnohých smeroch pyšná, no zariekla som sa, že chlapca už nikdy, nikdy!!! nebudem mať. Keď som sa dala s (teraz už) manželom dokopy, o dieťa sme prišli, tak som sa rok modlila a vyčítala si, že prednejšie je zdravé dieťa, nie či je to chalan alebo baba. Ďalšie dieťa sa nám však narodilo dievčatko a ja som normálne cítila, ako istej časti mňa odpadol kameň zo srdca. Aj bola ako anjel, pusinkovala nás furt, smiech mala ako rolničky, neplakala že vôbec, krásne spinkala, sen každej matky. No ale potom manžel ochorel (4 roky dával za vinu mne, že sa nám nedarí) a bolo s deťmi utrum. Po ôsmych rokoch som pleštila na stôl rozvodové papiere, že buď dieťa alebo čau, vtedy sa až dal vyšetriť a zistilo sa, že chyba je naozaj na jeho strane. Tak sme šli na umelé a našťastie na prvý šup sa zadarilo. Už pri prípravách sa mi snívalo s chlapcom, aj počas tehu som vedela, že chlapec ani mi nemuseli hovoriť. Nakoniec som dostala tak brutálnu preeklampsiu, že sme radi, že obaja žijeme a je to malý zázrak. A áno, je to úplný rozdiel oproti dievčaťu, kúše, kope a štípe nás (je to ešte bábätko) ale všetci ho milujeme a po toľkých rokoch som si konečne upratala v hlave, či chlapec, či dievča… Ináč áno, na chalanov nie sú vôbec pekné oblečká, ako na dievčatá, ale obliekam ho do béžovej, oranžovej a hnedej a veľmi mu to sedí, vyzerá to omnoho lepšie ako tie divné modré a zelené farby…
Ja som vždy chcela dievča. Keď som ostala tehotná tak som myslela a dúfala ,že to bude dievčatko to vysnívané .
Však som si hovorila sestra má dievčatka isto aj ja budem mať ,že by sa nemohlo stať aby som mala chlapčeka. Keď mi doktor oznámil ,že vyzerá to tak ,že ten plod nevynosim a môžem hoc kedy o to prísť to bolo to najhoršie a neriešili sme či chlapec alebo dievča . Každý deň sme čakali na to najhoršie ale nakoneic som vynosila . Ale v kútiku duše som cítila ,že to bude chlapec celý čas mi to vnútro vravelo len som neverila. Môj pôrod dopadol nakoniec akutnou sekciou . Keď som sa prebudila tak moje slová boli či mám chlapčeka alebo dievčatko. Sestričky vykrikovali , jasali , tešili sa ,že pani Š. Máte krásneho 5 kiloveho chlapca. Neverila som ,že mám chlapčeka , zdravého a vysnosila som ho do konca .Keď mi ho prišli ukázať tak som až plakala ,že je zdravý a je to chlapec. Môj tatino bol neskutočne dojaty ,že má konečne vnuka ♥️ ja som rada ,že mám zdravého syna a môžem mať dieťa . Nemenila by som lebo on je to vytúžené dieťa po ktorom som túžila ♥️ ♥️
Nečítala som komentáre,chcem ti napísať, že z tvojho príspevku cítim veľa lásky. Si úžasný človek. Ja som túžila po chlapcovi, nakoľko sme boli dve sestry, našim som chcela dopriať vnuka. Dievčatko bolo prekvapenie, ešte aj cumel som mala kúpený do pôrodnice modrý 🤭 aj som ju zo začiatku obliekala do modrých vecí, lebo som si myslela, že aj tak druhé bude chlapec. Druhé som si už ale mohla vybrať a vybrala som dievča 😜😜
Túžba po chlapcovi trvala iba tak cca 3-4 roky. Ja som už dieťa potom nevnímala že dievča. Iba dieťa . So všetkými starosťami, radosťami ,láskou. Teraz keby som sa mala modliť, tak sa modlím nech je to čo chce, len nech sme spriaznené duše, nech si rozumieme. Nech sme si blízki.. ..
@monnci2226 ja uz nic necakam 🤣 tolko inych scenarov si viem predstavit..ale dakujem 😊
@deninka233 to je zaujimavy zivotny pribeh, som cakala, ako to u teba skonci, som rada, ze fajn🙂
ahoj, ja ti uplne rozumiem, prezivala som to takmer rovnako.... vzdy som tuzila mat sestru, vyrastala som medzi 2 bratmi, v rodine sami bratranci...tak vzdy som si hovorila ked mi nebolo dopriate mat sestru budem mat snad dcery 🙂 vzdy som tuzila mat to vysnivane dievcatko 🙂
otehotnela som verila som ze bude dievcatko, hmm...no co to bude? chlapec...na kazdom jednom usg mi ho potvrdzuju..no co ti poviem, aj som si poplaklala nebudem klamat...tiez sa za to aj hanbim lebo predch. 2 tehotenstva skoncili potratom vo velmi skorom stadiu, cize na jednej strane som neskutocne vdacna ze toto babo je zdrave a uz sme takmer na konci a hovorim ze tak este bude druhe tak snad... ♥ potom daj vediet ci to vytuzene dievcatko vyslo ♥
@deninka233 vau, čítala som to so zatajeným duchom...
Je to ako ezopova bájka
Pointa na konci - najdôležitejšie je zdravie, nie pohlavie ❤️
Drž sa
@blonde_bella ďakujem krásne každému. Neviem každej zvlášť odpísať. Čítala som tu aj smutnejšie príbehy od vás, ale viacmenej boli všetky so šťastným koncom 🙂 My už máme výsledok. Bola som na sone, a keď som uvidela po dlhej dobe moje krásne bábätko, bolo mi všetko jedno. Ako ma vyšetroval doktor vymákla som pipíka😅 Začala som sa smiať a doktor nechápal prečo. Smiala som sa na mojej sprostosti, že čo som to riešila doteraz keď mám krásne zdravé a vytúžené dieťatko v brušku❤️ Veľmi som bola zároveň milo prekvapená zo seba, že vopred som očakávala sklamanie a to sklamanie vôbec neprišlo, ani slzičku som nevyronila a prišla úprimná radosť - odvtedy sa usmivam, som vyrovnaná a cítim pokoj. Boh je starý beťár - vypočul si moje modlitby - ale tie kde som prosila o to aby mi to bolo jedno aké pohlavie bude😄❤️
Samozrejme by bolo krásne mať aj dievčatko - taký mix detí👧🏼👶🏼👧🏼👶🏼 Ale bude čo má byť 😊 Takže zatial ostávam princezná JA😉, budem sa nechávať rozmaznávať od mojich gentlemanov 🌹❤️
Autorka, úprimne ti želám hlavne zdravé bábätko, aby si z neho ozaj mala radosť a sama uvidíš, že tak, ako sa vie chlapček pritúliť k mame, ako vie krásne povedať maminka, je niečo neuveriteľné. Zvládneš to, len ho nechaj byť chlapcom, nech ti sám ukáže, že aj chlapský svet je zaujímavý, pestrý a možno nie až taký zlý, ako si to videla. A možno potom príde aj dievčatko a ešte nám tu napíšeš 😉
No napis pocity z chlapca, určite máš pôrod za sebou
Ja mam chlapca aj dievca. Chlapcek od malicka dobry, zlaty, taky maznacik moj. Dievca uolny cert, len zle robi, brata bije, hra sa s autami a na zombikov.