Poporodná depresia a druhé tehotenstvo: Zdieľame skúsenosti
Ahojte. Od malička som citlivejšia, úzkostnejšia, raz v ťažkom období počas VŠ som brala aj slabú dávku AD, ale v pohode som fungovala. Počas tehotenstva sa mi po psychickej stránke neskutočne pohoršilo, od 4.mesiaca depresie, po pôrode skôr silné úzkosti a rôzne zlé myšlienky. Onedlho budú 2 roky od pôrodu a ešte stále nie som úplne OK, i keď je to neporovnateľne lepšie s tým, čo bolo. Čo ma však zaujíma je, aká je vaša skúsenosť s druhým tehotenstvom, ak ste pri prvom zažili PPD? Dali ste sa na to, či nie? A bolo opäť zle?
S lekárkou som to samozrejme riešila a tiež viem, že je to individuálne, napriek tomu ma zaujímajú vaše skúsenosti. Trochu ma už tlačí aj vek, pred druhým tehotenstvom mám veľký rešpekt avšak neviem sa zmieriť s myšlienkou, že synček bude jedináčik.
Veľmi ďakujem za empatické reakcie a za každé jedno zdieľanie v tejto neľahkej téme ❤️
U mňa bola túžba po ďalšom dieťati intenzívna, takže som neváhala. Bála som sa, mala som pripravené veci prakticky, ale aj rôzne meditačné nahrávky, dýchacie techniky na úzkosť, Bachove esencie, atď. Pri najmenšom výkyve som hneď zasahovala. Neviem, či to pomohlo alebo to bola náhoda, ale nič sa mi nerozvinulo. V istom zmysle bol druhý pôrod ešte dramatickejší a dieťa v niečom náročnejšie, aj moje manželstvo vtedy nestálo za veľa, ale aj tak som tým celým prešla dobre.
@anonym_autor Kamoska mala predporodnu aj poporodnu depresiu, v druhom tehotenstve brala uz cely cas AD, aj po porode a bolo to ok. Malej z AD nic nebolo, ani ked sa narodila, ani neskor, je zdrava a uplne neurotypicka, uz pojde do skoly.
A co na tieto napady hovori doktorka ak sa mozem spytat? Poviem to priamo bez prikraslenia - lepsi syncek jedinacik ako syncek bez pritomnej mamy. Lebo on v prvom rade potrebuje teba v relativne dobrom zdravi a fyzicky aj mentalne pritomnu. Poznala som totiz jednu mladu babu, co to nedala ani s liekmi.
nesla by som do toho, ja som mala hrozne stavy, panicke zachvaty, extrasystoly, tak mi bolo neskutocne zle, ze som to proste nezvladla
A riesila si to aj s manzelom, okrem doktorky? Pripadne s rodinou? Ak skoncis na AD, nepouzitelna, psychicky zle, bude mat kto riesit maleho chlapca, babatko a domacnost? Tyzdne, mesiace? Ak skoncis aj hospitalizovana? "Nabeh" na to mas podla toho co pises, prepac ze som priama, ale to je totiz dost podstatne.
Ano, sesternica to prezivala, a pri kazdom tehotenstve. Pri tretom si musela vziat jej partyzdnove babatko do opatery jej sestra (co mala doma tri male deti), lebo manzel to s pracou a dalsimi 2 detmi nezvladal a ona bola uplne mimo. Velmi neprijemna situacia pre vsetkych.
Bola by som velmi opatrna v suvislosti s dovodom "chudak syn bude jedinacik", ci Vam to ako rodine pomoze alebo viac uskodi.