icon

Poporodná depresia a druhé tehotenstvo: Zdieľame skúsenosti

23. apr 2026

Ahojte. Od malička som citlivejšia, úzkostnejšia, raz v ťažkom období počas VŠ som brala aj slabú dávku AD, ale v pohode som fungovala. Počas tehotenstva sa mi po psychickej stránke neskutočne pohoršilo, od 4.mesiaca depresie, po pôrode skôr silné úzkosti a rôzne zlé myšlienky. Onedlho budú 2 roky od pôrodu a ešte stále nie som úplne OK, i keď je to neporovnateľne lepšie s tým, čo bolo. Čo ma však zaujíma je, aká je vaša skúsenosť s druhým tehotenstvom, ak ste pri prvom zažili PPD? Dali ste sa na to, či nie? A bolo opäť zle?
S lekárkou som to samozrejme riešila a tiež viem, že je to individuálne, napriek tomu ma zaujímajú vaše skúsenosti. Trochu ma už tlačí aj vek, pred druhým tehotenstvom mám veľký rešpekt avšak neviem sa zmieriť s myšlienkou, že synček bude jedináčik.
Veľmi ďakujem za empatické reakcie a za každé jedno zdieľanie v tejto neľahkej téme ❤️

anonym_0b1532
23. apr 2026

A riesila si to aj s manzelom, okrem doktorky? Pripadne s rodinou? Ak skoncis na AD, nepouzitelna, psychicky zle, bude mat kto riesit maleho chlapca, babatko a domacnost? Tyzdne, mesiace? Ak skoncis aj hospitalizovana? "Nabeh" na to mas podla toho co pises, prepac ze som priama, ale to je totiz dost podstatne.

Ano, sesternica to prezivala, a pri kazdom tehotenstve. Pri tretom si musela vziat jej partyzdnove babatko do opatery jej sestra (co mala doma tri male deti), lebo manzel to s pracou a dalsimi 2 detmi nezvladal a ona bola uplne mimo. Velmi neprijemna situacia pre vsetkych.

Bola by som velmi opatrna v suvislosti s dovodom "chudak syn bude jedinacik", ci Vam to ako rodine pomoze alebo viac uskodi.

anonym_2546a2
23. apr 2026

U mňa bola túžba po ďalšom dieťati intenzívna, takže som neváhala. Bála som sa, mala som pripravené veci prakticky, ale aj rôzne meditačné nahrávky, dýchacie techniky na úzkosť, Bachove esencie, atď. Pri najmenšom výkyve som hneď zasahovala. Neviem, či to pomohlo alebo to bola náhoda, ale nič sa mi nerozvinulo. V istom zmysle bol druhý pôrod ešte dramatickejší a dieťa v niečom náročnejšie, aj moje manželstvo vtedy nestálo za veľa, ale aj tak som tým celým prešla dobre.

avatar
marianarem
23. apr 2026

@anonym_autor Kamoska mala predporodnu aj poporodnu depresiu, v druhom tehotenstve brala uz cely cas AD, aj po porode a bolo to ok. Malej z AD nic nebolo, ani ked sa narodila, ani neskor, je zdrava a uplne neurotypicka, uz pojde do skoly.

anonym_999551
23. apr 2026

A co na tieto napady hovori doktorka ak sa mozem spytat? Poviem to priamo bez prikraslenia - lepsi syncek jedinacik ako syncek bez pritomnej mamy. Lebo on v prvom rade potrebuje teba v relativne dobrom zdravi a fyzicky aj mentalne pritomnu. Poznala som totiz jednu mladu babu, co to nedala ani s liekmi.

anonym_7bd91f
23. apr 2026

nesla by som do toho, ja som mala hrozne stavy, panicke zachvaty, extrasystoly, tak mi bolo neskutocne zle, ze som to proste nezvladla

avatar
123nikolaa123
1. máj 2026

Ja túžim po dieťatku, mala som ťažkú depresiu aj psychózu, od 4. mesiaca tehotenstva, liečim sa doteraz, nikdy som sa neprestala… Ak si na to takto spomeniem, asi ma to zabije… Bolo to niečo neopísateľné…

anonym_bf0d1f
6. máj 2026

@anonym_autor ja som brala po prvej poporodnej depresii lieky už v tehotenstve. Po pôrode to bolo bez väčších problémov. Tak máme dokonca aj tretie dieťa a tam to bolo už úplne bez problémov

anonym_a13f47
15. máj 2026

Mala som popôrodnú depresiu po traumatickom prvom pôrode. Keď som otehotnela druhýkrát plánovane, tak ma chytala taká úzkosť a strach z ďalšieho pôrodu ako aj obdobia po ňom, že som to povedala gynekologičke a tá mi dala výmenný lístok ku psychiatrovi. Išla som tam a Dr mi napísala lieky benzodiazepíny, ktoré som vraj mohla užívať už aj ako tehotná, to som ale nechcela. Po pôrode ma to zase začalo chytať, ešte v pôrodnici som si dala tabletku na večer a potom pár dalších a tak pekne ma zrovnali, že sa mi žiadna PPD nerozvinula a cítila som sa opäť dobre a vo svojej koži. Ale musela som vyslovene za tým ísť a pýtať sa a dožadovať pomoci, aby som preventívne mohla mať tie lieky doma v polici, že čo ak by to znovu začalo. Moc ochotný ten psychiater nebol, ale tak aspoň niečo mi dal. Takže áno - určite odporúčam riešiť vopred, vyjadrit svoje obavy a požadovať lieky aj keď by len preventívne domov na obdobie po pôrode. Vôbec to nemusí byť také zlé a do ďalšieho dieťaťa by som išla aj po takýchto problémoch, len sa treba pripraviť.