Parkinsonova choroba

Parkinsonova choroba je dlhodobé ochorenie, ktoré prebieha postupne a vyskytuje sa u ľudí úplne náhodne. Geneticky sa choroba objaví asi len v 10%. Jedná sa o neurodegeneratívne ochorenie, postupne teda dochádza k zániku nervových buniek, ktoré sa odborne nazývajú neuróny. Meno získala po londýnskom lekárovi Jamesovi Parkinsonovi, ktorý prvýkrát chorobu popísal v roku 1817.

Parkinsonova choroba

Ako to funguje u zdravého človeka? Parkinsonova choroba konkrétne postihuje neuróny v strednej časti mozgu - čiernu substanciu (substantia nigra). Čierna substancia je súčasť bazálnych ganglií. To sú štruktúry rozprestreté všade v mozgu a sú medzi sebou pospájané do niekoľkých okruhov, ktoré sa podieľajú na riadení našej motoriky, pohybov nášho tela. Bazálne gangliá sa aktivujú ešte predtým, než urobíme nejaký pohyb a tento pohyb najskôr naplánujú. Bunky čiernej substancie produkujú dopamín. To je látka, ktorá má na starosti správne fungovanie prenosu signálov medzi jednotlivými neurónmi v mozgu. Jeho nedostatok býva spojený práve s Parkinsonovou chorobou alebo tiež so schizofréniou a bipolárnou afektívnou poruchou. Z toho teda vyplýva, že ak je v mozgu postihnutá čierna substancia a tým produkcia dopamínu, viazne pohyblivosť človeka. Nie je schopný ovládať a koordinovať svoje pohyby.

Rizikové faktory

Bohužiaľ je pravdou, že sa do dnešného dňa nevie, prečo vlastne Parkinsonova choroba  vzniká, takže všetky možnosti sú zatiaľ skôr len dohady.

Jednou z možností je genetika, čo môže byť vlastne dôvodom úplne akejkoľvek choroby. V tomto prípade sa ale uvádza, že len necelých 10% chorých má chybný gén zdedený po svojich rodičoch, zvyšok prípadov vzniká náhodne.

Ďalej sa tiež predpokladá, že choroba môže vznikať v spojitosti s užívaním heroínu alebo nekvalitného alkoholu a ďalších pre telo toxických látok. Napríklad sa uvažuje o vplyve pesticídov alebo rozpúšťadiel. Možnosťou je aj narušenie črevnej mikroflóry a porušenie metabolizmu vápnika.

Choroba sa vyskytuje najčastejšie u ľudí medzi 50. - 60. rokom života. Nerobí rozdiel medzi pohlavím, aj keď je dokázané, že o malé percento sú viac postihnutí muži. Výnimočne sa choroba môže objaviť už pred štyridsiatkou, takýchto prípadov je však známych veľmi málo.

Parkinsonova choroba
Popis obrázku: Prierez stredným mozgom.

Príznaky a prejavy choroby

Ako už bolo vyššie spomenuté, pri Parkinsonovej chorobe viazne produkcia dopamínu, takže nefunguje dostatočná komunikácia medzi bazálnymi gangliami, ktoré majú za úlohu riadiť pohyby človeka. Hlavným problémom je teda porucha pohyblivosti. A to buď v zmysle stuhnutosti tela, odborne nazývané ako rigidita, alebo prítomnosť mimovoľných pohybov, ktoré pacient urobiť nechce a aj napriek tomu ich urobí, pretože nad nimi nemá kontrolu. Spočiatku môže začínať stuhnutosť tela len na jednej strane a následne až postihnúť obe. Postupom času pacient spomalí svoju chôdzu, pretože je pre neho veľmi ťažké skoordinovať tento dej, ktorý je pre zdravých ľudí úplne automatický. Rigidita potom postihuje aj celú tvár, preto sa hovorí, že parkinsonici "nosia masku". Ďalej charakteristickým prejavom choroby je pokojový tras (tremor), ktorý pri aktívnom pohybe zmizne. Je pozorovateľný hlavne na rukách, toho si všimneme skôr, než keby to bolo napríklad na nohách. Trasenie práve patrí do mimovoľných pohybov, pacient ich robiť nechce a rovnako k nim dochádza. Často sa stáva, že tras postihuje telo "do kríža", takže sa trasie pravá ruka a ľavá noha. Ak tras postihne aj ústa a jazyk, chorý potom stráca schopnosť artikulácie a nemusí mu byť rozumieť, keď sa niečo snaží povedať. Typické je tiež malé písmo. Postupom času sa pripoja aj poruchy vegetatívne, ako sú zápchy alebo pomočovanie (inkontinencia).

Všetky príznaky choroby veľmi sťažujú pacientov život a bežné denné situácie. Predstavte si chvíľu, kedy chorý platí v obchode a nedokáže vytiahnuť z peňaženky peniaze, alebo keď sedí v kaviarni a nie je schopný sa zdvihnúť, pretože mu práve stuhli nohy.

Pretože je to pre chorého veľmi nepríjemné, často dochádza aj k pripojeniu psychických problémov, ako sú depresie1, poruchy spánku, úzkosti, strata pozornosti a niekedy aj strata pamäti. Vývoj choroby trvá mesiace až roky.

Pokiaľ nedôjde k včasnej diagnostike a začatiu liečby, môže pacient úplne stratiť schopnosť hybnosti.

Komplikácie

Keďže je Parkinsonova choroba pre telo oslabujúca a klesá pri nej imunita človeka, pacient je potom náchylnejší na ochorenia, ako je napríklad zápal pľúc. Ten práve býva pre väčšinu pacientov tak ťažký, že je pre nich smrteľný. Ako komplikácie môžeme menovať aj depresie, poruchy spánku a demenciu, ktoré sa pridružujú v posledných fázach ochorenia.

Diagnostika

Diagnostika choroby je založená na podrobnej anamnéze, teda informáciách ohľadne prekonaných chorobách pacienta a väčšinou sa robí per exclusionem, čo znamená, že sa musia vylúčiť všetky iné možné choroby, aby mohla byť potvrdená práve táto. Ako sprievodné vyšetrenia sa robia krvné testy, odber moču, počítačová tomografia (CT) mozgu, EEG, sono alebo magnetická rezonancia.

Liečba

Choroba je nevyliečiteľná, jediné, čo sa dá liečbou dosiahnuť, je spomalenie postupu a zmiernenie príznakov. Ako prvý sa pacientom podáva levodopa, liek, ktorý cestuje do mozgu, kde sa premení na dopamín. Čo je žiadúce. Nevýhodou je, že čím dlhšie sa táto možnosť využíva, tým sa znižuje jej účinnosť a pacientom po nej tiež nemusí byť vždy dobre, je často sprevádzaná vracaním a nevoľnosťami. Väčšie množstvo dopamínu v tele tiež môže spôsobiť halucinácie, kardiovaskulárne problémy (napríklad zvýšený tlak), nechutenstvo alebo zápchu.

Používajú sa aj ďalšie látky k predĺženiu účinku levodopy (napr. carbidopa, benserazid, entakapon). Iné lieky potom pôsobia iným spôsobom. Napríklad tzv. dopaminergný agonisti (také látky, ktoré pôsobia rovnako ako dopamín) ako je bromokryptín, ropinirol a pergolid pôsobia priamo na cieľové bunky v čiernej substancii, ktoré produkujú dopamín. Niektorí ľudia používajú tzv. muskarínových antagonistov, ako je trihexyfenidyl a benztropín. Tieto látky potláčajú chvenie. V SR sa ďalej používa selegilín. Ten ovplyvňuje jeden z enzýmov, monoaminooxidázu B, ktorý sa zúčastňuje odbúravania dopamínu. Niektorí pacienti pri aplikácii tohto lieku majú ako vedľajšie účinky poruchy spánku. Z toho dôvodu sa tento liek podáva ráno a napoludnie.

Proces liečby je ale veľmi individuálny, niektorí pacienti budú reagovať dobre, iní nie.

U pacientov, u ktorých liečba nie je účinná, lekár môže odporučiť chirurgický zákrok. Princípom je zničenie alebo stimulácia určitej oblasti mozgu, ktoré sa dosiahne zavedením tenkej ihly do mozgového tkaniva. Smer a hĺbka zavedeniea ihly sú dopredu vypočítané na základe počítačových zobrazovacích metód (výpočtová tomografia, CT). Lekári sa domnievajú, že pri Parkinsonovej chorobe je extrémne aktívny globus pallidus, ďalšia časť bazálnych ganglií, ktorá práve môže byť týmto zákrokom úmyselne zničená, proces sa nazýva pallidotomia.

Ďalšou možnosťou je zavedenie sondy do globus pallidus, ktorá vysiela slabučké impulzy do mozgu a tým bráni prejavom tejto choroby. Je to celkom nová metóda, zatiaľ má extrémne sľubné výsledky. Vo fáze výskumu je ešte liečba pomocou kmeňových buniek.

Nevyhnutná je tiež spolupráca s fyzioterapeutom, aby sa zachovala svalová sila a napätie.

Prevencia

Síce sa nedá zabrániť prepuknutiu choroby, ale je tu možnosť, ako jej dlhšie odolávať a spomaliť jej priebeh. Kúzlo je v každodennom pohybe, prechádzkach, cvičení, joge. Priaznivo tiež pôsobí vyvážená zdravá strava, bohatá na vitamíny a minerály. Ak je ich v strave málo, môžu byť dopĺňané aj vo forme rôznych tabletiek. Dôraz by mal byť kladený hlavne na vitamín B6, Vitamín E, C, koenzým Q10 a rybí tuk2.

Parkinsonovský syndróm, je to to isté?

Niekde sa píše o Parkinsonovej chorobe, inde o syndróme. Ako sa v tom orientovať? Čo je teda čo?

Parkinsonovský syndróm vzniká pri nedostatku dopamínu v čiernej substancii v strednom mozgu. Slovo syndróm berme tak, že sa tak prejavuje. Typické pre neho je teda stuhnutosť tela, spomalenie až úplné vymiznutie pohybov, maska na tvári, kľudový tras, pomalá reč, malé písmo, atď ..

Ak nepoznáme pravú príčinu, jedná sa teda o primárne ochorenie, a syndróm je súčasťou Parkinsonovej choroby. Pokiaľ ale príčinu poznáme a tieto príznaky sa vyskytnú napríklad po užití liekov, po úraze alebo ako súčasť iného ochorenia, tzv. sekundárny výskyt pri inej chorobe, je to len syndróm a nejedná sa tak o chorobu.

Video: Parkinsonova choroba


Súvisiace články

Viac o Parkinsonovej chorobe na modrykonik.sk

Použité zdroje

  1. https://cs.wikipedia.org/wiki/Parkinsonova_nemoc
  2. https://nemoci.vitalion.cz/parkinsonova-choroba/
  3. https://www.wikiskripta.eu/w/Parkinsonova_nemoc...
  4. https://www.wikiskripta.eu/w/Parkinsonsk%C3%BD_...

Použité zdroje obrázkov

  1. https://pixabay.com/cs/%C4%8Dlov%C4%9Bk-star%C3...
  2. https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/...
Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Skúsenosti s Parkinsonovou chorobou

Máš skúsenosť s Parkinsonovou chorobou?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť