Stalo sa. Ste sama a s dieťaťom. Po rozvode, alebo ako slobodná mamička. Skôr, či neskôr, určite pocítite túžbu opäť sa s niekým zoznámiť. Potrebujete nielen partnera, ale aj otca rodiny. Zádrheľ?

Počas dňa asi ani nemyslíte na seba a svoje pocity, či to, čo vám chýba. Večer, keď dieťa zaspí, vám to dôjde. Možno je vám smutno, že ste sama a možno máte v sebe nevyriešený hnev, že vás samu nechal. Každá z vás prežíva rozchod, alebo rozvod inak. Niektorá hľadá hneď a iná na rande nepomyslí ani niekoľko rokov. A tak univerzálny návod na zoznámenie neexistuje. Bude stačiť malá inšpirácia? Možno vás Modrý koník správne nakopne.

Poupratujte si

Nechceme vás zaťažovať domácimi prácami… Pre nový vzťah je dôležité, aby bol doriešený ten predchádzajúci. Ani pre deti nie je problém nový partner, skôr však vaše konflikty s ex. Ťahanice o dieťa, alebo majetok, citové výlevy z rozchodu, to všetko dokáže narobiť poriadnu galibu. O to viac, keď sa črtá niečo nové.

Skôr, ako vpustíte do vášho života niekoho ďalšieho, uzavrite nezrovnalosti s bývalým. Snažte sa, aj napriek možnému dlhému trvaniu, prísť k riešeniam. Budú zrejme za cenu kompromisov, ale budete mať čistý stôl. Spíšte si na papier, čo vás trápi, čo predstavuje pre vás problém a z akých dôvodov myslíte na bývalého. Čo vás k nemu púta. Navrhnite svoje alternatívy, možnosti. Navrhnite vlastné podmienky, za akých ste ochotná akceptovať to, či ono. Ak máte staršie deti, diskutujte aj s nimi. Za celým týmto zoznamom urobte hrubú čiaru. Ak raz veci doriešite, neotvárajte ich znova.

Najčastejšie novému vzťahu stojí v ceste:

Rodičovstvo, to je jedno rozhovanie za druhým. Najprv vyberáte vhodný kočík, potom pôrodnicu, vzápätí správne odrážadlo, ergonomický nosič… Letí to. Možno príde aj na opatrovateľku. Toto rozhodovanie bude patriť medzi azda tie najťažšie. Pripravte sa na výber tej najlepšej opatrovateľky spolu s Modrým koníkom.

V dnešnej dobe to už nie je luxus. Nutný nástup do práce, preplnené jasle a do škôlky ďaleko. Alebo si chcete len tak vyjsť s mužom po niekoľkých rokoch do kina? A starí rodičia nie a nie prísť z východu. Možno potrebujete urgentne riešiť situáciu počas leta, kedy nemáte toľko pracovného voľna a byť s deťmi sa dá len na pár dní. Pre tie všetky prípady je tu babysitting. Len, aby to nedopadlo tak, ako v jednej časti zo série kreslených rozprávok Tom a Jerry: opatrovateľka, namiesto dohliadania na dieťa, neustále telefonovala a mačka s myšou museli zachraňovať po streche loziace batoľa... Starostlivo si zvážte, kde budete opatrovateľku hľadať a aká by mala byť.

Misia 1.: Kde hľadať

1. Agentúry

Na Slovensku je už dosť agentúr, ktoré poskytujú služby opatrovania detí. Zaručujú sa profesionálnou pomocou. Tie najlepšie vyžadujú aj pedagogické vzdelanie a pracovnú skúsenosť z predošlej rodiny. Babysitterku si vyberiete z ponuky presne podľa vašich  vlastných požiadaviek. Ponuku zostaví samotná agentúra.  Bude vám k dispozícii niekoľko desiatok profilov, ktoré sa najviac približujú vašim očakávaniam.

Dobrá agentúra disponuje so širokým výberom opatrovateliek. Takže, nebojte sa tých najpodrobnejších kritérií, ktoré by mala pestúnka spĺňať.  Typov opatrovateliek je skutočne veľa. Od mladých, študujúcich slečien bez detí, po skúsené panie učiteľky na dôchodku s dlhoročnou praxou, ktoré si takto privyrábajú. Verte, či nie, natrafíte aj na mužov –pestúnov.

Prvá Coca-cola sa síce predávala v lekárni, no dnes ju za až tak liečivú nepovažujeme. Aké sú dôvody? Patrí vôbec do pestrého jedálnička detí? Existujú situácie, kedy kolu deťom môžete dovoliť!

Možno aj vy, milí rodičia, v sebe nesiete polemiku, či prezradiť svojmu drobcovi, ako chutí kola... Môže to dopadnúť tak, že už mu ju z rúk len tak nevytrhnete. A niektorí tou rukou mávnete a poviete si:  Veď aj tak sa to dozvie v škôlke, či v škole. Zakázané ovocie chutí najlepšie... Je však zdraviu prospešné? Nasledujúce fakty vám pomôžu vysvetliť deťom, čo je to Coca-Cola.

Kokaín v kole?

Kokakolu vyrobil doktor farmácie John Stith Pemberton v roku 1886, v Amerike. Ponúkal ju v džbáne, pred svojou lekárňou ako liek na chrípku, žalúdočné problémy, bolesti hlavy, brucha, či, dokonca, na impotenciu. Nápoj označil ako liek právom, keďže obsahoval 9 miligramov kokaínu. Ten uľavil od silnej bolesti hlavy, bolesti v brušnej dutine a od bolestí nervového pôvodu. A to pomerne rýchlo. Kokaín a jeho deriváty (odvodené zlúčeniny) sú dodnes používané v niektorých analgetikách (liekoch proti bolesti), výhradne na americkom farmaceutickom trhu.

Až do roku 1903 kola teda v sebe skutočne skrývala kokaín. Drink sa totiž vyrábal z juhoamerického kríka koky a spracovaním jeho listov kokaín vznikal. Avšak, ako nelegálna a silne návyková látka, musel byť odstránený. Preto sa na výrobu doteraz používajú listy, ktoré sú chemicky zbavené jeho obsahu.

Zloženie

Najväčšia šanca, že dieťa náhodne požije lieky, hrozí v domácom prostredí. A ešte väčšia, že to bude u starých rodičov… Ako nepodľahnúť panike? Prečítajte si, čo urobiť ako prvé a aj to, kam lieky uložiť, aby nepredstavovali nebezpečenstvo pre vašich najmenších. Poučte aj príbuzných, do opatery ktorých dieťa dávate.

Prípadov otráv liekmi u detí je na Slovensku dosť. Celkove tvoria asi 85 % zo všetkých prípadov otráv. Hlavne tí najmenší, vo veku 1 – 5 rokov, sú veľmi zvedaví. Farebné “lentilky” zvádzajú k ochutnaniu. Najhoršie to môže skončiť skutočne smrťou. Tak, ako kauza chlapčeka spred niekoľkých rokov: náhodne objavil krabičku antireumatík (lieky proti reume) a stačili dve tablety. Lekári mu už nevedeli pomôcť.

Príznaky otravy liekmi

Rozpoznanie príznakov otravy pomôže k rýchlemu a správnemu zásahu. Často zachráni život. Je dôležité vedieť odlíšiť otravu od alergickej reakcie. Niektoré prejavy majú totiž podobné.

Alergickú reakciu sprevádza, okrem iného, aj sťažené dýchanie. Krátke a plytké nádychy striedané s krátkymi výdychmi. Dieťa akoby lapalo po dychu. Otrava sa prejaví dvoma spôsobmi dýchania: buď spomaleným, alebo naopak, zrýchleným krátkym dýchaním.

Ďalším zo spoločných príznakov oboch stavov je opuch pier, jazyka, či sliznice nosa. Ale nenechajte sa zmiasť. Pokiaľ už dieťa nemá zvyšky liekov v ústnej dutine a nie ste si istí, či ich skutočne prehltlo, toto sú jasné prejavy otravy liekmi:

Afty sú malé, ale bolestivé pľuzgieriky, ktoré môžu vznikať už v dojčenskom veku. Ich pôvod nie je známy. Potlačenie príznakov, aj keď nepríjemných, býva relatívne jednoduché. Problém však nastáva, ak sa táto infekcia opakuje niekoľkokrát počas roka, alebo je sprevádzaná horúčkou. Čo kojencom zaberie na afty najlepšie?

Možno ste sa s tým už stretli. Dieťatko zrazu odmieta prsník, každé prisatie je sprevádzané plačom.  Väčšie nechcú ani jesť, ani piť, sú mrzuté. Ak sa im pokúšate podať jedlo lyžičkou, ani ústa neotvoria. Dôvodom môžu byť biele vriedky ohraničené červeným lemom.

Čo sú to afty?

Afty (aftózna stomatitída) sa prejavia v podobe drobných pľuzgierov (vezikúl), okrúhleho tvaru. Hoci majú veľkosť 1 až 5 mm, uvidíte ich veľmi jasne:  sú pokryté bielym, alebo šedým povlakom, ktorý ostro kontrastuje so začervenaným okolím v ústach. Postihujú ďasná, alebo akékoľvek iné miesto na sliznici úst. Vyskytujú sa buď jednotlivo, alebo v menších zhlukoch, vedľa seba.

Rýchlo praskajú a ostávajú po nich pálivé body. Každý kontakt s prsníkom, alebo potravou pálenie ešte zhorší. Plač neutícha. Ochorenie nie je nebezpečné, ale je bolestivé a nepríjemné. Navyše, kojenec nie je schopný dať najavo, čo ho bolí. Môžete len pátrať.

Príčiny vzniku áft

Ani by ste neverili, ale niekedy deťom postačí hrať sa so šnúrkami od topánok, či s vrchnáčikmi z plastových fliaš. A vydržia byť sústredené celkom dlho! Chcete sa aj vy podieľať na výrobe hračiek pre vášho drobca? Tak počkajte, kým príde večer a všetci budú spať. Nachystajte si všetky potreby, svoju kreativitu, príjemnú hudbu a pustite sa do toho s láskou. Výsledok vás vyjde na pár centov.

Rodičia často kupujú hračky, vďaka ktorým sa deti aj niečo naučia, rozvinú svoje schopnosti, alebo jemnú motoriku. Nemusí to byť zrovna ten najdrahší kúsok z regálu. Takéto hračky si môžete vyrobiť, spolu s Modrým koníkom, aj doma.

Vkladačka pre najmenších

Tvorbou tejto jednoduchej vkladačky neprídete o veľa zo svojho voľného času. A ani o veľa z rodinného rozpočtu.

Potrebujete:

Krabicu

Túžba poznať a učiť sa je deťom vlastná. Spôsobuje im radosť, uspokojenie, ženie ich vpred. Bažia po ďalších vedomostiach a zručnostiach, tešia sa do školy. Neveríte? Máte, dokonca, iné skúsenosti? Chyba nie je v deťoch. Štandardný školský systém je skrátka pre ne asi len nudný…

Pre deti chceme to najlepšie. Rozvíjať ich, pomáhať im, mať z nich niekoho, kto toho veľa dokáže. Máme svoje predstavy o tom, čo by mali vedieť, kedy by to mali ovládať a aké by mali byť. Často ich porovnávame s inými deťmi. Nie sú to deti, ako iné deti v ich veku, nie sú ani ako ich starí rodičia, hoci sa na nich podobajú, dokonca, nie sú ani ako my, aj napriek tomu, že majú niečo z našich génov. Sú to individuálne osobnosti. Majú svoje vlastné priania. Chcú byť nezávislé, slobodné. Montessori prístup toto rešpektuje.

Čo je Montessori?

Montessoriovský prístup (Montessori pedagogika) je alternatívny výchovno-vzdelávací program, ktorý je zavedený v niektorých školách už aj na Slovensku. Existuje však od začiatku 20. storočia v Taliansku, Francúzku, Nemecku i v Číne. Založila ho lekárka Maria Montessori.

Je zameraný na podporu dieťaťa pri rozvíjaní všetkých jeho poznatkov a zručností. Dieťa je považované za osobnosť, ktorá by mala byť vo svojej činnosti maximálne vhodne podporovaná dospelými. Vraví, že deťom treba ponúknuť dostatočné intelektuálne podnety – a to v správnom čase a správnou formou. Je na učiteľoch (alebo aj rodičoch, ak dieťa ešte nie je školopovinné), aby pripravili v škole (doma) také aktivity a poskytli také pomôcky, aby deti učenie zaujímalo.

Všetky aktivity vykonáva dieťa pre uspokojenie seba samého, nie vyučujúceho. Samotný vyučovací proces a tým aj vývin dieťaťa, prebieha bez stresu, bez negatívneho dopadu na psychiku dieťaťa. Cieľom celej pedagogiky je podporiť u dieťaťa prirodzenú túžbu po poznaní, objavovaní a učení sa. Sekundárne je podporený aj priateľský vzťah medzi učiteľom a žiakom. Učiteľ má za úlohu dieťa pozitívne motivovať.

Už držíte svoje novorodeniatko bezpečne v náručí, pevne zabalené v zavinovačke. Pocit uvoľnenia, šťastia. Zrazu ho však treba rozbaliť, úplne nahé namočiť do vody a okúpať. Vynárajú sa prvé otázky. Že sa bez predchádzajúcej skúsenosti neodvážite? Nemajte obavy, s nami to určite pôjde.

Ako ho držať, ako ho nedržať? Je voda dosť teplá? Mám použiť aj mydlo? Čo keď…? Záplava otázok je na svete už v prvé dni po pôrode. Verte, že kúpanie nie je nič zložité. Chce to síce prax, ale… Hlavne si to vyžaduje správne načasovanie. Poďme na to krok za krokom.

Štyri otázky

Na začiatok trochu teórie:

Ako často kúpať bábätko?

Pediatri odporúčajú prvé týždne kúpať novorodeniatko každé dva až tri dni. Keď sa už začne aktívne hýbať a liezť, frekvenciu kúpania zvýšte. Kúpte aj podľa ročného obdobia: v lete, keď sa dieťa viac potí, umývajte častejšie. V zime zas stačí dva - trikrát týždenne. Deti majú oveľa citlivejšiu pokožku, časté kúpanie by ju mohlo vysušiť a podráždiť. Mamičke Stefi to ale nedá: “My kúpeme každý deň, nevedela by som malej tú radosť odoprieť.”

To už nie je otázka, ale priam dilema. Názory o tom, kedy a či vôbec prvé detské vlásky ostrihať, sa rôznia. Trúfli by ste si aj sami? Prečítajte si pár faktov a rád.

Ako bude vaše dieťaťko po narodení vyzerať? Na koho sa bude podobať, po kom bude mať úsmev, oči, či noštek… Bude vlasaté, alebo s bábätkovským páperím, s plavými jemnými kučierkami, či tmavými dlhými?, Tak, či onak, chlapec, či dievča, skôr, či neskôr, príde aj k prvému strihaniu.

Poriadny mýtus

Určite ste už počuli, že deti treba starostlivo ostrihať na krátko, aby im vlásky zhustli. Nuž, je to povera, ktorá sa ťahá z generácie na generáciu. Každý človek sa narodí s istým typom vlasov, ich vlastnosťami, kvalitou, hustotou. Máme presne daný počet vlasových folikulov, takže častým strihaním nedosiahnete to, že ich bude viac.

Skúsenosti sú odlišné: “My stále striháme na krátko, vlásky spevneli a je to aj praktické, “ vraví mama dievčatka, Milota. Odborníci vysvetľujú, že je to len optický klam. Strih je tupý, zarovná rozštiepené končeky vlasov a tých sa potom zdá byť viac.

Prvé vlásky

Spoločnosť chápe tehotenstvo ako obdobie plné lásky, radosti, spokojnosti a šťastia. Inak tomu ani nemôže byť. O strachu sa nevraví. Pritom je bežnou emóciou každej ženy vo väčšej, či menšej miere. Obavy sú späté najmä s bolesťou počas pôrodu, možnými komplikáciami i s fyzickými zmenami. Kedy je strach fóbiou, kto a čo pomôže? Existuje prevencia?

Nielen fyzické, ale aj psychické zmeny a neistota počas tehotenstva vyvolávajú u žien veľké obavy z tohto obdobia. Doslova nočnou morou môže byť i samotný pôrod. Takéto emócie sa ženy boja vyjadriť, pretože si myslia, že iné ženy sú silnejšie a podobné pocity nemajú. Neodkomunikovaný strach naberá na intenzite. Má vplyv na priebeh tehotenstva,  pôrod a aj na rozvoj možných popôrodných depresií, či ich zložitejší priebeh a dlhšie trvanie.

Kedy je strach fóbiou

Tokofóbia (strach z pôrodu) je natoľko silný strach z tehotenstva a pôrodu, že žena sa bráni otehotneniu. Je to paradox, pretože napriek tomu, že túži po dieťati a praje si ho, pociťuje iracionálne, prehnané obavy. Tie ju premôžu a vedome sa otehotneniu vyhýba. Ide o patologický strach.

Tokofóbia sa delí na primárnu, sekundárnu a terciárnu.

1. Primárna sa vyvíja už v ranej puberte, kedy dospievajúce dievča väčšinou preberá vzorec správania svojej matky. Z matkinej negatívnej skúsenosti sa práve v tomto citlivom období môže strach veľmi ľahko rozvinúť.
2. Sekundárna tokofóbia vzniká z traumatickej skúsenosti z predchádzajúceho tehotenstva ženy. Ak žena potratila, alebo porodila mŕtve dieťa, či šlo o akútny cisársky rez, to všetko môže prispieť k intenzívnym pocitom strachu. Rozhudujúce je, či žena takúto pôrodnú skúsenosť vníma ako traumu.
3. Terciárna je súčasťou depresívnej poruchy a zároveň jedným z príznakov tohto ochorenia.

Máte dve možnosti. Buď áno, alebo nie. Byť tehotná je skvelé, alebo vôbec. Pozrite sa na to z tej lepšej stránky a myslite na pozitíva i  výhody. Hneď sa vám bude s bruškom ľahšie kráčať.

Tadá! Prvá ranná nevoľnosť za vami a vy už tušíte, čo za tým bude. A to je hneď prvá výhoda… Máte svoje malé, veľké tajomstvo… Jedine vy o ňom viete a  rozhodnete, či ho všetkým rozpoviete! Alebo si to necháte len pre seba? Manžel už možno tuší, no vám sa páči držať ho v napätí… Začína deväť, priam magických, mesiacov. Nerozjímajte zbytočne nad únavou, častými návštevami toalety, nechutenstvom a zmenami nálad! Poďte si to užiť.

Krásne ničnerobenie

Úplne sa uvoľníte. Spomalíte… Že je nákup ešte nevyložený, doma vás počkal špinavý riad a manželovi treba ožehliť košele? Ukazujúc na svoje bruško a s úsmevom na perách práve jeho poprosíte o pomoc. Po niekoľkých týždňoch máte šancu, že budete mať doma nového pomocníka v podobe vlastného partnera. Ani ste o tom netušili, však? Tehotenstvo robí aj s mužom divy! Ľahnite na gauč a pozrite si trebárs tento film. Byť tehotná je skvelé!

Nekonečné nakupovanie

Predstavte si deväť mesiacov nakupovania. Máte právo utrácať veľa a za všetko! Treba kompletne obnoviť šatník. Nie je nič horšie ako vyťahané, neforemné tepláky! Dnes už existuje veľa obchodov, špecializovaných práve na tehotenskú módu. Konečne máte možnosť do nich vstúpiť a vybrať si. Ak chcete ostať verné značkám, na ktoré ste boli zvyknuté aj bez bruška, nakuknite i tam. Stačí vhodný strih, či dĺžka a môžete byť razom šik. Nerozmýšľajte, či si nový model obliečiete raz, či dvakrát… Pamätajte, že teraz ste vy tie najobdivovanejšie a najkrajšie! Byť tehotná je skvelé!

Prozaik, dramatik, režisér i výtvarník, pôvodne učiteľ slovenského jazyka a výtvarnej výchovy. Silvester Lavrík. Kto iný by mal zodpovedať otázku, prečo deťom čítať knihy? Alebo azda Hana Naglik, ilustrátor a autor detskej literatúry? Najlepšie obaja…

Hana Naglik je veľký, zarastený a večne zamračený chlap. Volá sa Silvester Lavrík. Napísal viac ako 20 divadelných hier a niekoľko zbierok poviedok. Knižne mu vyšla zbierka piatich drám pod názvom Hry, v roku 2011 aj román Zu. Najnovší historický román Nedeľné šachy s Tisom sa predáva vo všetkých kníhkupectvách. Založil vydavateľstvo Iron Libri a píše knihy aj pre deti. Jeho prvotina Ester a albatros získala titul Najkrajšia kniha roka a Cenu ministra kultúry za ilustrácie.

Spolu sme sa porozprávali o tom, aká dlhá by bola polička kníh za cenu umývačky riadu, v ktorých knihách sa dá len listovať, prečo deťom čítať a kedy nastane doba všeobecnej blaženosti.

Aké majú byť knihy pre deti? Jednoduché, pekné a skutočné?

            Užitočné. Forma primeraná obsahu, obsah zodpovedajúci forme. Knihy, ani ľudia, by nemali klamať telom, ak nechcú škodiť. Tie, ktoré lákajú čitateľa tým, že sa podobajú na cukrárenské výrobky a ponúkajú ad absurdum zjednodušené príbehy, sú možno atraktívnymi darčekmi, no s knihami v pravom slova zmysle majú spoločné len to, že sa v nich dá listovať.

Myslíte, že je veľa detských kníh?

Vraví sa, že dieťa by malo mať na sebe o jednu vrstvu viac oblečenia, ako máme my, dospelí. Platí to aj v lete? Čo na seba? nie je len večná otázka nás, žien... Pozrite sa, ako obliecť dieťa tak, aby ste predišli prehriatiu z tepla, alebo na čo myslieť, ak sa vonku ochladí.

#leto #starostlivost_o_dieta #materstvo #dovolenka #oblecenie #video

Tábor sľubuje zábavu, dobrodružstvo, hry, prekvapenia, ale vraj aj romantiku! Preverí ostražitosť a núti pohnúť i rozumom. Nič sa nesmie zabudnúť! Chce to zoznam!

                                              Hej, skauti, hor sa, volá deň.
                                              S nádejou na nás hľadí zem,
                                                 slnko už na cestu žiari,
                                              kráčajme s úsmevom v tvári!

Či vás toto čaká prvý, alebo poslednýkrát… Či dieťa vyšlete do dobrodružného, poznávacieho, alebo rozprávkového tábora… Či budete mať z neho malého skauta, alebo tanečníčku… Odfajkajte si:

Oblečenie na 1 týždeň

• 7 x spodná bielizeň
• 7 x ponožky
• 1 x pohodlné pyžamko
• 7 x tričko s krátkym rukávom
• 7 x tričko s dlhým rukávom
• 4 x tepláky
• 1 x rifle
• 1 – 2 x sukňu pre dievčatá
• 5 x krátke nohavice, šortky
• 2 x teplá mikina
• 1 x pršiplášť
• 2 x plavky
• 1 x šiltovka
• 1 x uteráčik
• 1 x osuška
• 1 x uterák k vode

Náš tip:

Boli by ste pri mori, mali by ste vyložené nohy, popíjali drink, zatiaľ čo by sa vaše deti hrali na pláži a stavali hrady z piesku… Idylka. Môže byť?

Táto predstava je priam ukážková. Ale, baví ešte deti hrať sa s vedierkom a formičkami? Je treba stále čosi vymýšľať? Čo tak aktivity, ktoré dostanú nielen ich? Zabavia a poučia aj vás a na drink s vyloženými nohami budete chcieť rýchlo zabudnúť! 

Začnite s prípravou už doma

Tak ako začínate baliť kufre, začnite aj s premýšľaním aktivít. Zvážte, čo je vo vašich silách a popracujte i s vlastnou fantáziou. Niektoré činnosti treba zahájiť včas:

Spoznávanie mušlí

Aktivita ako stvorená na spoznávanie. Stiahnite si kartičky s obrázkami jednotlivých mušlí a dajte zalaminovať. Na pláži nechajte deti mušle hľadať a k obrázkom priraďovať.

Šplech sem, šplech tam, hlavne, nech je to už za vami… Umývanie vláskov, to je niekedy beh na dlhé trate – a je jedno, či sú vlasy dlhé a či krátke… No tak stop! Užívajte si to. 

Deti majú veľa starostí… Kto by povedal, že umývanie vlasov je jedna z nich. Pre niektoré je to doslova trápenie sprevádzané hysterickým plačom. Keď sme sa detičiek opýtali, čo im najviac na tejto procedúre vadí, odpovede boli rôzne. Jedným voda v očiach, druhým strach zo štípania šampónu, iným zas oplachovanie vlasov. Dvojičky Lila a Nela S. sa dvojhlasne zhodli: “Neznášame, keď nám voda steká po tvári, štípu oči a rodičia nás pri šampónovaní natriasajú.”

Ako na to? 

Na začiatok pár zásad správneho umývania vlasov:

1. Do jedného roka dieťaťu vlasy nešampónujte. Stačí opláchnuť vodou.
2. Väčším deťom netreba vlasy umývať každý deň, optimálne je dvakrát do týždňa. Pri výbere šampónu nechajte drobca asistovať: nech vám povie, akú správnu farbu, vôňu má mať,  prípadne, aký obrázok na obale. Vy mu zas povedzte, prečo je dôležité, aby bol šampón jemný, nedráždil pokožku a príliš nepenil.  A malým slečnám aj uľahčil rozčesávanie. Už nakupovanie vo dvojici bude tým správnym začiatkom.
3. Pred umývaním vlasy poriadne rozčešte zo všetkých strán.
4. Vlasy namočte vodou, použite navlhčenú hubku.
5. Šampón nelejte priamo na hlavičku, ale vytlačte malé množstvo do dlane. Takto ho aplikujte na vlásky.
6. Zmyte jemným prúdom vody.
7. Nechajte vysušiť. Detské vlasy nie je vhodné fénovať. Oslabíte a poškodíte ich. Budú sa štiepiť a lámať.
8. Pri umvaní udržujte pozitívnu náladu, dieťa chváľte a aj keď plače, povzbudujte, nekričte. Trpezlivosť čisté vlasy prináša.

Triky 

A je to tu! Konečne leto, prázdniny a dovolenky. Chystáte sa? Nezabudnite si pas, plavky a slnečné okuliare! A nielen to. Lebo, čo ak…

Balenie kufrov na dovolenku môže vyzerať aj takto: mama zúrivo behá po byte, zhromažďuje veci na kôpky, žehlí, perie, hľadá nafukovacie kolesá, otecko pozerá televízor a deti veselo skáču od radosti. Už sa ide! Kľud. Oblečenie zbalíte neskôr, keď manžel zoberie šintrov na chvíľu von. Sadnite si, vyložte nohy na stôl a myslite na…  Dovolenkovú lekárničku. Predstavte si svoje ratolesti od hlavy po päty:

•  Čoho sú schopné?
• Ako na dovolenke budú tráviť čas?
• Užívajú pravidelne nejaké lieky?
• Kam idete?

Pobaľte sa s Pharm.Dr. Annou Jauschovou

Lieky prvej pomoci nenechávajte doma. Zaberú síce miesto v kufri, ale nikdy neviete, kedy sa vám zídu. Najmä, ak cestujete s bábätkom, ale aj so staršími deťmi. “ Na cesty do zahraničia, hlavne do exotických krajín, odporúčam zobrať si naše lieky, ktoré dôverne poznáte. V praxi sa stáva, že určité kombinácie účinných látok nemusia v inej krajine mať. Tiež sa stáva, že názov lieku, ktorý je registrovaný na Slovensku, nebudú v zahraničí poznať,”  hovorí Pharm.Dr. Jauschová z bratislavskej lekárne. Na letnú dovolenku si, podľa jej odporúčaní, pribaľte:

1. Lieky proti teplote a bolesti

Nájsť si čas na cvičenie pri bábätku je pre mnohé mamičky mission impossible. Vyrieši to strollering, teda cvičenie s kočíkom. Z obyčajnej prechádzky sa stane aktívny pohyb a vy sa budete vracať domov plná energie. 
Kočíkovať, to nie je len tak... Dá to zabrať, čo poviete?

Asi tak pred sto rokmi by táto téma nebola ničím výnimočná. A aby o tom niekto ešte písal na internete!? (Samozrejme, keby existoval). Pôrod doma s babicou bol jedinou možnosťou, ako a kde priviesť malého človiečika na svet. Dnes je všetko inak a predsa niektoré ženy chcú to isté. Za ich rozhodnutím porodiť doma sú rôzne dôvody. 
Zdeňka Solaříková je matka dvoch detí a obe porodila plánovane doma, s pomocou svojho manžela. Cesta k tomuto rozhodnutiu netrvala toľko, čo jej tehotenstvo. Tento príbeh je dlhý, ako to už býva. Začína v jej devätnástich rokoch, kedy jej bola diagnostikovaná Crohnova choroba. Jej stav bol z tých vážnejších. Bez liekov na celý život to nešlo. A založiť si rodinu? To už vôbec!

Po rodine si túžila už o devätnástich. Aké boli lekárske prognózy? 

Doktoři mi řekli, že rodina zůstane mým snem a mám být ráda, pokud to zvládnu já bez větších následků. S co nejmenším počtem operací... Byla jsem opravdu mladá a s tímto závěrem jsem se nehodlala smířit. Hledala jsem tedy i alternativy.

Čo všetko si musela podstúpiť v terapii Crohnovej choroby? 

Byla jsem na řízené detoxikaci, jedla ajurvédské čínské i české bylinky. Mezitím jsem docházela ke své gastroenteroložce v Praze. Nic mi nefungovalo. Jednoho dne jsem si přečetla článek o souvislostech stravy s nemocemi a začala měnit svůj jídelníček. Studovala jsem do hloubky principy výživy, živočišné i rostliné bílkoviny a jejich působení na autoimunitní choroby. Upravila jsem stravu, začala jsem užívat zelené potraviny.

Kedy sa to prelomilo?

Varila myšička kašičku… Tomu dala kupovanú, tomu zase domácu… A čo u vás?

S podávaním príkrmov prichádzajú na rad ďalšie radovánky života dojčenského. Detské grimasy sú pri oboznamovaní sa s novými chuťami rozkošné! No niekedy zábava práve tu končí... Jedny deti nechcú jesť domáce, len kupované. Druhé naopak. Iné zas nechcú jesť vôbec nič. Jedáci potom nemajú dna.
Mamy sú na tom tiež všelijako. Niektoré nestíhajú variť, u iných sa vyvára od rána. Sú aj také, ktoré majú s deťmi stále nejaké aktivity a kupovanú výživu vždy po ruke. A ďalšie sa váry nevzdávajú, ani keď idú na cesty. Ktoré sú na tom lepšie?

Fyziologické fakty

• dozrievanie renálnych a gastrointestinálnych funkcií je ukončené vo veku 4 mesiacov, preto sa zavádzanie príkmov neodporúča skôr,
• plne dojčeným deťom sa príkrmy pridajú v 6. mesiaci života, pretože výživa výhradne materinským mliekom je už nedostačujúca (pre nízky obsah zinku, železa, proteínov)
• u detí na umelom mlieku sa s prikrmovaním začína v ukončenom 4. mesiaci
• trávenie a enzymatické funkcie zažívacieho traktu sa musia na prechod na pevnú stravu adaptovať. Preto sa telo naštartuje jednozložkovými príkrmami zeleninového druhu, po 10 – 14 dňoch sa pridá mäso, neskôr ovocie.

Fakty o podávaní príkrmov

• optimálna konzumácia tukov má byť 25 % a bielkovín 15 % z celkového energetického príjmu
• zdrojom železa je mäso, ktoré sa podáva deťom šesťkrát týždenne (inak hrozí anémia z nedostatku železa)
• od 6. mesiaca môže dojča konzumovať mletú a polotuhú stravu, v 8. mesiaci sa jazyk stáva flexibilnejší, schopný žuvať a prehĺtať tuhšiu „hrudkovanú“ stravu. Od 9. do 12. mesiaca môže väčšina detí dostať pokrájanú stravu. Pre lepšiu manuálnu zručnosť majú v tomto období samé konzumovať potravu lyžičkou, alebo rukou. Ak sa dieťaťu mixuje strava neustále do 10. mesiaca života, môžu nastať problémy v stravovacích návykoch v neskoršom období - odmieta tuhšiu stravu.
• v rámci prevencie zubného kazu je dôležité vylúčiť sladké nápoje a džúsy, ktoré nemajú byť súčasťou dojčenskej stravy
• do príkrmov nepridávajte soľ, hrozí riziko vysokého krvného tlaku v dospelosti
• neprisládzajte cukrom, ani medom. Med by vôbec nemal byť podávaný deťom do 12. mesiaca života pre riziko botulinizmu. Môže totiž obsahovať spóry Clostridium botulinum.

Cumlík je hneď po plienkach najdôležitejšou súčasťou novorodeneckej výbavy. Najprv je vykúpením z plaču nielen bábätka, ale častokrát je aj vašim vykúpením. Potom je preklínaným a najradšej by ste ho niekde zabudli a nikdy viac nenašli. No ale čo keby náhodou… Predsa ho len máte v taške, však?

Napriek tomu, že je dnes ponuka cumlíkov široká, žiaden z nich nie je pre dieťa z hľadiska vývoja chrupu a reči vhodný. Ani anatomicky tvarovaný. Pri nepretržitom cmúľaní hrozí riziko, že sa mäkké detské kosti začnú prispôsobovať tvaru cumľa. Vznikajú odlišnosi v postavení zubov, jazyk sa posúva smerom dopredu. Výsledkom môže byť otvorený zubný zhryz, krivá čeľusť a narušená artikulácia. Dieťa zle vyslovuje sykavky a iné hlásky. Najhoršie je, ak sa cmúľanie už stalo návykom. Myslíte si, že tu nie je cesty späť? Spolu s osobnými skúsenosťami mamičiek vám poradíme, ako na to.

Kedy zobrať

Medzi deťmi sa nájdu aj vrodení “cumlikári”, ktorí majú cumeľ stále v ústach. Začnite s odúčaním už tu. Vždy, keď je dieťa spokojné a neplače, vždy, keď sa s ním rozprávate, cumlík vyberte. Vždy, keď je aktívne, lezie, hrá sa, pozerá si predmety, alebo svoje ruky. Tiež nie je nutné, aby ho bábätko malo v puse, keď spí.

Čím skôr začnete odúčať, tým to bude ľahšie. Majkina dcérka má už viac ako tri roky a zdá sa, že odobrať cumlík bude stáť rodičov veľa práce:  “Jednoducho ho chce! Či spí, či sa hrá, stále má "dudu" v puse... Minule sme išli von a cumlík sme zabudli doma.  Museli sme sa vrátiť, pretože kvôli nemu robila cirkus… Aj naša detská lekárka ma upozorňovala, že je na cumeľ veľká. Už som všetko možné vymýšľala... “ Naozaj všetko možné?

Ako ho zobrať

Ani sa nenazdáte a zrazu, po rozhodovaní o tom, kde svoje dieťatko privediete na svet, musíte rozhodnúť o tom, kam ho dáte. Dôvody sú rôzne. V dnešnej dobe najmä finančné. Vrátiť sa do práce skôr ako skončí materská, či rodičovská dovolenka, je často jediným východiskom. Uživiť rodinu a udržať chod domácnosti je nevyhnutné. Ťažko povedať, čo je väčšou dilemou. Ostať, či neostať s dieťaťom doma, alebo kam ho dať?

Kedy?

Z psychologického hľadiska je dieťa v dojčenskom období, teda do roka, v domácej opatere. Len v celkom výnimočných prípadoch sa dáva do detského kolektívneho zariadenia, najčastejšie do súkromných jasličiek.
Ani v batolivom veku, čo je od roka do troch rokov, deti ešte nie sú zväčša dostatočne zrelé pre kolektívnu výchovu. Ich umiestnenie v jasliach by malo byť zriedkavé.
Predškolské obdobie trvá od troch do šiestich rokov. Hlavnou charakteristikou je socializácia dieťaťa, jeho zapojenie do spoločnosti vrstovníkov, schopnosť hrať sa s inými deťmi. V tomto období je už prirodzené vychovávať dieťa vo väčšom kolektíve.

Nuž, takto je to ideálne. Niekedy sa ale treba rozhodnúť skôr.

Jasle, alebo opatrovateľka? 

Zamerajte sa na to, aké je vaše dieťa, aký je jeho momentálny vek a akú povahu má. Čo by pre neho bolo najlepšie? Niektoré deti sú od narodenia spoločenské a dobre sa cítia v kolektíve, či už dospelých, alebo iných detí. Druhé, naopak, sú najradšej s mamou, jedine s ňou sa cítia bezpečne, dôverujú jej. Je pre ne všetkým. Majú rady pokoj a svoj domov. Skôr ako na finančnú stránku, sa treba zamerať práve na povahu a potreby dieťaťa. Toho názoru je aj Martina Strhanová, majiteľka detského centra a mama dvojročného chlapčeka: “Ja by som určite vybrala pre svoje dieťa opatrovateľku. Alexík sa najlepšie cíti v domácom prostredí. Je pre mňa výhodou, že opatrovateľka dochádza rovno domov, aj časovo. Neviem si predstaviť dať ho do jasiel. Už zmena osoby, ktorá sa stará o dieťa, je pre neho šok a nie ešte viaceré osoby a úplne iné prostredie."

Riadne sci-fi?! Ani nie, predstavte si, že už v roku 1923 bol vyslovený vedecký predpoklad, že ľudské embryá sa budú vyvíjať v umelej maternici, mimo telo človeka. Zadefinoval to britský vedec J.B.S. Haldane pod pojmom ektogenéza. Až dnes odborníci vyvinuli akési vrecko…

Umelá plastická maternica bola vytvorená zatiaľ na účely testovania. Testom sa podrobili predčasne narodené jahňatá. Ich vývinový vek bol ekvivaletný veku detí narodených v 23. týždni tehotenstva. Testovanie bolo úspešné, a preto sa predpokladá, že počas nasledujúcich piatich rokov budú prebiehať pokusy aj na ľuďoch. Vedci tvrdia, že táto “pomôcka” má zaistiť bezpečné prostredie pre predčasne narodené deti. Niečo ako inkubátor. Na rozdiel od neho, sa však pomocou systému “biobag”, pokúšajú presne replikovať podmienky v maternici.

Ako to funguje?

Plod sa nachádza v plastickom obale, je obklopený kvapalinou. Tá zložením a obsiahnutými živinami pripomína plodovú vodu. Plod dýcha cez vyrobenú umelú pupočnú šnúru. V jeho srdci prúdi okysličená krv, odkysličená je odvádzaná pomocou pupočnej šnúry do špeciálneho zariadenia - oxygenátora. Tu sa odkysličená krv mení na okysličenú a vracia sa späť do plodu. Nie je použité žiadne mechanické čerpadlo, pretože aj jemný  tlak môže smrteľne preťažiť nedostatočne rozvinuté srdce. Syntetická plodová voda sa vypustí z obalu, keď sú spotrebované živiny. Takto, spolu s ňou, odchádzajú aj výkaly plodu.

Čo máme spoločné s jahňatami?

Jahňatá veru nie sú ľudia… Ich mozgy sa vyvíjajú trochu iným tempom. Vedci preto uznali, že ešte pred ďalším testovaním na ľudských plodoch, bude potrebný rozsiahlejší výskum. "Myslím si ale, že je reálny predpoklad, že do troch rokov tu náme prvé pokusy na ľuďoch,“ hovorí Dr Alan Flake, riaditeľ Centra pre výskum plodu v Detskej nemocnici vo Filafelfii. "Náš systém by mohol zabrániť vysokej chorobnosti, ktorú vykazujú predčasne narodené deti. Takáto technológia tu v súčasnosti neexistuje, ” dopĺňa.

Plánovaný pôrod v domácom prostredí začína byť trendom. V zahraničí takáto vlna pretrváva už niekoľko rokov a otázka "Budeš rodiť doma, alebo v pôrodnici?" nie je taká nezvyčajná. Duly majú svoje stránky a možno si ich k pôrodu privolať. "Haló, už tlačím!"

Legislatíva na Slovensku je v tejto problematike nejednoznačná. Nie je zakázané, aby žena rodila doma. Nie je ani legislatívne ustanovené, aby rodila len v zdravotníckom zariadení. Pri plánovanom pôrode doma preberá zodpovednosť za čokoľvek nastávajúca matka a jej manžel, alebo partner. Lekár môže prísť k pôrodu doma len v akútnej situácii, ak ide o poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Avšak, ak by bol prítomný počas plánovaného pôrodu, hrozí mu trest, takisto ak je prítomná dula, či pôrodná asistentka.

Čo slovenské ženy vedie k pôrodom doma?

“Myslím si, že pôrod je niečo také úžasné, že by som ho chcela prežívať so svojím partnerom v kľude doma a s minimálnym počtom ľudí. Bez cudzieho doktora, ktorý by do mňa pchal necitlivo prsty, stresoval ma a tváril sa, aký ťažký zákrok robí. Veď zdravý pôrod nie je zákrok pre skalpel, chirurgické náčinie, gumené rukavice a rúšky na ústach...,”  domnieva sa Kamila. Je to jej prvé tehotenstvo, zatiaľ bezproblémové a je rozhodnutá rodiť doma.
Sú rodičky, ktoré rodili v nemocnici a povedali si, že nikdy viac: “Prvé dve deti som rodila v pôrodnici, tretie doma, plánovane. Pre mňa osobne bol domáci pôrod najkrajším a najsilnejším zážitkom. Nikoho by som na to nenahovárala, každá žena, ktorá sa tak rozhodne, si sama musí zvážiť zodpovednosť, strach... Proste, s veľkým strachom by sa doma rodiť nedalo.”
Áno, strach hrá kľúčovú úlohu. Ťažko povedať, čoho sa my, ženy, viac bojíme. Sú to bolesti, komplikácie, ktoré by sme radšej nechali na odborníkov? Alebo naopak, tí odborníci, pôrodníci a ich zásahy?  "Ja na svoj prvý pôrod v nemocnici nespomínam rada. Nikto mi nevysvetľoval, čo so mnou práve robia a prečo. Bolo tam veľa zbytočných rutinných úkonov..." spomína Dobromila.

Hlavné dôvody žien pre plánovaný pôrod doma:

• jedine doma sa cítia bezpečne, majú pocit intimity
• predchádzajúca zlá skúsenosť z pôrodnice
• strach z nástrihu, cisárskeho rezu
• odmietanie klystíru
• odmietanie podania oxytocínu
• odmietanie oholenia
• odmietanie medikamentóznych zásahov
• odmietanie monitorovania plodu počas pôrodu
• obmedzenie jedla a pitia v pôrodnici pri pôrode
• bonding dieťaťa hneď po narodení
• prítomnosť manžela pri pôrode

Háááááám! A ešte úsmev! Keby to bolo také jednoduché! Podanie lieku dieťaťu dá zabrať. Namiesto sekundovej záležitosti  sa po nekonečných minútach zbadáte celá spotená a neužitá dávka je ešte stále na lyžičke… Ako to robia tie ostatné, že im to ide?!

Iste záleží aj od povahy dieťaťa, poviete si. Nie je to celkom tak. Ťažko hodnotiť aj to, či je jednoduchšie podať liek bábätku, alebo dvojročnému huncútovi. V žiadnom z týchto prípadov neplatia nijaké kompromisy! Je to viac-menej o šikovnosti, rýchlosti a trpezlivosti, nech je plač aký chce.

Ako podávať deťom lieky

Kvapky a spreje do nosa
Nosné kvapky dávajte do nošteka v miernom záklone hlavy. Dobré je, keď sa dieťa pred aplikáciou vysmrká. Rýchlo spacifikovať a vybavené. Ak to naozaj nejde, kvapky treba naniesť na vatovú tyčinku a povytierať nos. Toto sa odporúča aj bábätkám.

Naopak - pri vstreknutí nosného spreja musí dieťa držať hlavu rovno. Samotný sprej tiež držíte rovno.

Kvapky a masti do očí
Kvapky do očí, či masti – najúčinnejšie je, keď má dieťa ľahko zaklonenú hlavu, pohľad uprený na strop, do kúta. Opatrne natiahnite dolné viečko a kvapnite. Ak sa dieťa tvrdošijne vzpiera a vy nemáte pomoc, položte ho na posteľ, jeho hlavu si zakliesnite medzi stehná a aplikujte liečivo. 

Na Slovensku sa narodí 90 % detí so zdravými nohami. Ale už 30 % z nich nastupuje  do školy s deformitami. U detskej nohy je riziko poškodenia oveľa väčšie než u dospelého človeka. Je to dané tým, že chodidlo dieťaťa mení komplexne svoje proporcie, rastie do dĺžky, šírky a objemu. Vďaka pretrvávajúcemu chrupavčitému tkanivu je veľmi náchylné na deformity. Ako sa správne starať o detské nožičky, čo je to plochá noha a aké by mali byť prvé topánočky?

Má dieťa pri narodení klenbu nohy?

Už pri narodení má každé dieťa vytvorenú pozdĺžnu aj priečnu klenbu nohy. Tieto sú  vyplnené tukovými vankúšikmi, ktoré chránia nôžku pred možnými deformáciami, alebo preťažením. Práve kvôli tukovým vankúšikom vyzerá detská noha ako plochá. Takýto tvar pretrváva asi do 4 - 6 rokov, približne v tomto veku sa noha tvaruje do obvyklej podoby. Avšak tu sa názory odborníkov rozchádzajú: podľa niektorých sa oblúk stáva zreteľným okolo dvoch rokov života, iní tvrdia, že je to o niekoľko rokov neskôr, v siedmich alebo až deviatich rokoch.  Zahraniční odborníci dokonca definujú detskú nohu ako nohu bez vyvinutej klenby, tá sa začína budovať až s postupným zaťažovaním. 

Plochonožie

Pojem plochá noha označuje výrazné zníženie, prípadne až vymiznutie pozdĺžnej alebo priečnej klenby. Môže ísť aj o ich kombináciu. Príčiny vedúce k plochej nohe môžu byť vrodené, alebo získané.  Vrodené súvisia s vadami kostí, zle vyvinutého skeletu chodidla.

Získaná plochá noha vzniká u detí z niekoľkých dôvodov:

Farmakoterapia môže byť pre niekoho už otravná, no ako inak zabrániť nádche, či začervenaným, opuchnutým očiam?

Lekári Clemens von Pirquet a Béla Shick začiatkom 20. storočia pozorovali, že niektorí ich pacienti sú precitlivelí na bežne neškodné látky ako prach, peľ a isté druhy potravín. Túto reakciu nazvali alergiou a popísali ju aj s charakteristickými symptómami.

A histamín zaúraduje...

Pri alergickej reakcii organizmu sa vyplaví histamín. Histamín je jedným z neurotransmiterov (prenášačov vzruchov) centrálnej nervovej sústavy.  Nachádza sa ale aj v žírnych bunkách v periférnom nervovom systéme a v bunkách žalúdka. Práve histamín má na svedomí všetky prejavy alergie: uvoľní sa hladké svalstvo ciev, čo spôsobí vazodilatáciu (rozšírenie ciev), začervenanie a zdurenie nosnej sliznice.  Zvýši sa permeabilita ciev i kapilár, prejaví sa sekrécia z nosa, či očí, ktoré začnú slziť. Takisto kvôli zvýšenej permeabilite kapilár sa do tkanív nahrnú tekutiny, čo sa prejaví ako opuch. Pri uvoľnení histamínu sa  kontrahuje aj hladké svalstvo bronchov – rozvinie sa astma.  A tiež sa stimuluje hladké svalstvo čriev, čoho následkom sú nepríjemné hnačky – napríklad pri alergickej reakcii na potraviny.

Na všetkých týchto úrovniach môže zasiahnuť farmakoterapia – siahnete po tabletách či kvapkách do očí, alebo spreji do nosa. Takto utlmíte alebo úplne zablokujete pôsobenie histamínu a tým sa zamedzí alebo zmierni alergická reakcia.

Zdá sa to veľmi jednoduché, lieky potlačia symptómy, ale alergiu neliečia. Tá bude prítomná vo väčšej či menšej miere stále, pokiaľ ste citliví na alergény.

Placenta sa dá zjesť a aj sa konzumuje. V niektorých krajinách je požívanie placenty – placentofágia, bežnou praxou a súčasťou pôrodu. U nás je to kontroverzná téma, lekári sa k nej stavajú po svojom a budúcim mamičkám sa možno núka ďalšie rozhodovanie v rámci pôrodu a aj samotného výberu pôrodnice.

Dočasný orgán

Na začiatok treba povedať, že placenta je orgán. Vzniká dočasne - v maternici počas tehotenstva. Cez pupočnú šnúru je spojená s dieťatkom a tak sa k nemu dostávajú všetky potrebné živiny a aj okysličená krv. Okrem tejto výživovej funkcie má aj funkciu ochrannú - tvorí bariéru, aby sa k dieťaťu nedostávali škodlivé látky - toxíny z vnútorného či vonkajšieho prostredia. Placenta sama o sebe produkuje aj hormóny, takže plní i sekrečnú funkciu. A nakoniec možno najdôležitejšou funkciou placenty je ochrana plodu pred imunitným systémom matky, ktorý by inak považoval plod za cudzie teleso.

Novodobý kanibalizmus?

Preto by sa dalo uvažovať, že placentofágia je istá forma kanibalizmu. Najmä u nás, v západných kultúrach, je takýto názor rozšírený. V tradičnej čínskej medicíne sa placenta konzumuje približne od 16. storočia dodnes. V Šanghai si ju z pôrodnice matky bežne okrem novorodenca, prinesú. Wang Lan tú svoju plánuje zjesť v podobe teplej polievky:

"Placenta je momentálne v chladničke, čakám na mamu, ktorá mi z nej príde uvariť polievku. Po umytí sa podusí a pripraví sa z nej silný vývar, aby sa odstránil charakteristický zápach akoby po rybách. Pomôže mi rýchlo zotaviť sa z pôrodu."