Zuzke sa zdalo, že všetko vidí spomalene. Hlboko sa jej dotklo, keď uvidela, v akom stave sa Sebastian nachádza a rýchlo vyšla von. Nevedela prečo, ale pocítila silnú úzkosť. Akoby sa to dotýkalo hlboko jej srdca. Tomáš vyšiel von a ráznym krokom k nej pristúpil.

"Si v poriadku?" sadol si k nej a vzal si jej ruku do svojej. "Vyzeráš bledo." vnímavo si ju prezeral.

"Ja, sama tomu nerozumiem. Jeho stav sa ma hlboko dotkol. Myslíš, že bude v poriadku?" ustarane k nemu vzhliadla.

"Vyzerá to vážne. Chcel som zbehnúť na oddelenie, kde mu budú robiť vyšetrenia. Ostanem však tu s tebou. Oni vedia, čo robia. A keď ti bude trochu lepšie, pôjdem zistiť, ako je na tom." palcom ju jemne pohladil po líci a venoval jej nežný pohľad. Zrazu mu zazvonil telefón. Bola to Vilma. Dožadovala sa zistenia, či vie niečo nové. Tomáš prekvapene stiahol obočie. Zdalo sa mu, že je Vilma až príliš vypätá. Aj Tomáša sa tá správa dotkla, za ten krátky čas si Sebastiana obľúbil, zdalo sa mu však, že Vilma to prežíva omnoho intenzívnejšie.

"Pani riaditeľka, práve Sebastiana priviezli. Robia mu vyšetrenia. Keď budem vedieť niečo nové, dám vám vedieť." snažil sa ju upokojiť. 

"Ako je na tom? Ale povedzte mi pravdu." spýtala sa zlomene. Začali ju obliehať výčitky svedomia. 

Zuzka práve vystupovala z auta a prichádzala k dverám. So záujmom sa pozrela dozadu, či ide Patrik za ňou. Ten sa na ňu veselo usmial. Keď sa otočila naspäť a otvárala dvere, jeho tvár mu zvážnela. Vedel, aký rozhovor čaká Zuzku a Alenku. Z kuchyne Zuzka zacítila nádhernú vôňu. 

"Mami, zdá sa mi to alebo varíš moje obľúbené jedlo?" so záujmom pristúpila k Alenke, ktorá stála nad hrncom a s láskou ju pobozkala na tvár. Pohladila Zuzku po tvári, keď sa nakúkala spoza Alenkino plece. Po chvíli sa k nej Alenka otočila. 

"Varím, dcérka. Chcela by som sa s tebou totiž o niečom vážnom porozprávať." odvážne pozrela Alenka na Patrika. Ten jej venoval povzbudivý úsmev. Zuzka sa posadila za stôl a vytiahla si mobil. Letmo skontrolovala, či neprepočula Tomášovu odpoveď.

"Aj ja som sa chcela s vami o niečom rozprávať. Vlastne, chcela som vám niekoho predstaviť, ale dnes to asi nebude možné." sklamane položila telefón na stôl a zahľadela sa na Alenku, ktorá sa opäť otočila k vareniu. Úplne sa stratila vo vlastných myšlienkach a prepočula, čo Zuzka povedala. 

"Tak, mami, o čom si sa chcela so mnou rozprávať?" veselo sa Zuzka usmiala a bezstarostne sa začala pohrávať s retiazkou, ktorú jej daroval Tomáš. Aj napriek tomu, že sa jej neozval, cítila šťastie, keď si na neho spomenula. Alenka vypla sporák, naservírovala jedlo do dvoch tanierov a položila ich pred Zuzku a na Patrikovo miesto. Ten podišiel k nej, s láskou ju pohladil po chrbáte a ochranársky ju objal okolo pliec. Zuzka sa na oboch zmätene pozerala. Zrazu zaznel zvonček. Zuzka na nich ešte raz vnímavo pozrela a vstala. 

"Pôjdem otvoriť." pomaly podišla k dverám. Alenka sa pozrela na Patrika so spytujúcim pohľadom. Nečakala, že ich vyruší nečakaná návšteva. 

Sú “zlé“ deti skutočne „zlé“? Sú náročné deti skutočne náročné? Sú neposlušné deti skutočne neposlušné? Sú hlúpe deti skutočne hlúpe?

Deti nám svojim správaním vždy niečo signalizujú, často im nerozumieme a trestáme ich za to. Pochopenie toho, prečo sú deti také, aké sú, dáva nový pohľad na ich problémy a nové možnosti v ich výchove. Najjednoduchšia a najčastejšia cesta vo výchove detí je totiž ich obviňovanie za to, aké sú.

V texte Starého zákona sa uvádza: “Trestám vinu otcov na synoch do tretieho a štvrtého pokolenia tých, čo ma nenávidia, ale milosť preukazujem tým, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania.“

Či už veríme alebo neveríme, či si to vysvetľujeme tak alebo inak, zamyslime sa a uvedomme si, kto za čo môže.

Môžu iba deti za to, aké sú?

Už len uvedomenie, že všetko, čo deti majú, majú od svojich rodičov, im pomáha a oslobodzuje ich.

Bol čas návštev a k Zuzke do sesterne pristúpila staršia žena s ustaraným pohľadom. 

"Dobrý deň sestrička, viete mi prosím povedať číslo izby, kde leží moja dcéra?" jej oči Zuzku zaujali. Boli plné lásky a obetavosti. Zdalo sa jej však, že žena je veľmi zadýchaná a bledá. 

"Samozrejme, ale ešte predtým, sa prosím, na chvíľu posaďte a vydýchajte sa." podoprela ju Zuzka rukou a pomohla jej usadiť sa v sesterni na stoličku. Potom jej priniesla pohár vody. Žena jej v tichu poďakovala a odpila si z pohára. 

"Veľmi potrebujem vidieť svoju dcérku." vyslovila opäť naliehavo. 

"Iste, povedzte mi jej meno." nežne ju povzbudila Zuzka. 

"Zdenka Zimanová." vyslovila a opäť sa napila vody. 

Moje testovanie. 🙏❤️ V prvom rade sa chcem poďakovať za túto možnosť. 🙏 Začala som hneď, ako mi dorazil balíček... Ako prvl som skúsila penu. Už po prvom použití som cítila, ako mi ostala pokožka jemnejšia. Takže pena neskutočne krásne vonia, super sa nanáša. Odporúčam na mastnú pleť. 🙏❤️ Ako druhý som skúšala gél a potom masku. Oba produkty sú neskutočne super. Ja sama za seba môžem potvrdiť, že moja problémová mastná pleť je na tom o 70 percent lepšie ako bola pred použitím prípravkov. 🙏 Určite ostanem verná a buďem ju ďalej používať. ❤️ Jediné, čo by som vytkla je, že čistiaca voda neočistí tak, ako som očakávala, ale inak za mňa maximálne super. 🙏 Odporúčam všetkým, ktoré majú mastnú problematickú pleť. Za mňa TOP. Určite vyskúšajte. Po pár dňoch budete cítiť zmenu. 🙏

#test_yvesrocher8 #recenzia #skusenosti_purealgue²⁷

Kapitola 11.

„Beka, srdiečko, máš už zbalené? O polhodinu odchádzame na letisko!“ zvolala na mňa Inga spod veľkého schodiska a určite sa so zaklonenou hlavou dívala na poschodie, kedy sa uráčim ukázať dole. Spoza dverí jej hlas znel tlmene, takže som sa mohla vyhovoriť, že ju vôbec nepočujem. 

Bolo skoro ráno, za oknami vládlo šero, ale keďže Inga chcela byť na obed tam, museli sme sa s Johnom prispôsobiť. Prechádzala som sa po izbe hore dole, sprava doľava a kontrolovala, či som si vzala všetky doklady aj lieky na nevoľnosť. 

Bola som v hroznom strese, ale keď som pozrela na mobil, svietila tam správa od Leny. Písala, že nám želá šťastnú cestu, užitie si dovolenky, alkoholom nabité noci, akoby sa to v mojom prípade dalo a ja si mám poriadne a to doslova zatrtkať. Och, také trápne a nechutné slovo, no vyprskla som do smiechu, čo bolo isto jej zámerom. Rozosmiať ma. Už tak dlho som sa poriadne a schuti nesmiala. Akoby dni naplnila melanchólia. Niežeby človek pri pohľade z okna skákal od radosti, ale mohlo by to byť aj lepšie. V januári ešte stále vládli zimné dlhé noci. Kým prídu pekné slnečné rána, ktoré rozžiaria môj deň, ešte sa načakám. No na jar by sa malo narodiť bábätko a to rozžiari dni samo o sebe a zrejme aj noci. 

Vďaka tomu smiechu som sa konečne uvoľnila a usmiala sa na seba do zrkadla. Na pery som si naniesla skvelý nový rúž, voňajúci po čokoláde, hodila na seba šedý kardigán, aby som sa doňho mohla kedykoľvek zamotať ak by ma prepadol náhly chlad. 

Moje najpohodlnejšie rifle už ležali na dne šatníka a musela som si kúpiť nové, pretože sa mi zväčšili úzke boky. Veru, zbohom modelkové rozmery, ale aj tak som bola stále sexi. A keď som sa teraz videla v zrkadle, nové džínsy, (skrátka sveter) a rúž, bola to proste bomba. Z profilu mi trčalo aj bruško ale pohľad spredu na nič neupozorňoval. 

1. Nie je žiaľ ojedinelé, že zaťkovia alebo nevesty nemajú svoju svokru v láske alebo to platí opačne – ona si neobľúbila ich. Čo myslíte, prečo tento rodinný problém tak často vzniká?

On nevzniká, on je starý ako ľudstvo a sprevádza rodiny naprieč generáciami. Čiže má svoje hlboké korene a opakuje sa v každej generácii.

Každý muž a každá žena sa raz stanú otcom a matkou, a stanú sa aj zaťkom a nevestou, a určite budú aj svokrom a svokrou. V jednej osobe zažívajú pocity trpiacej nevesty a dominantnej svokry. Nesú si v sebe celý archív ich pocitov.

Skúsme krátku meditáciu. Zatvorte si oči : Pokojne dýchajte a predstavte si svojho malého syna alebo dcéru …, skúste vnímať ich detstvo….,predstavte si ako sa spolu hráte, spievavate, smejete sa, uspávate ich. Sledujte ako vaše deti rastú, dospievajú …., až raz, ste v nádhernom kostole, v ktorom vediete svoju dcéru/syna k oltáru, kde na nich čakajú ich partneri …, nežne sa pobozkajú a spolu odchádzajú…, zostávate sama, …. iba z diaľky sledujete, akí sú šťastní, občas si nerozumejú, hádajú sa, smejú sa, kričia na deti …, a vy ste z toho zmätená – utekať tam, niečo im treba povedať, zachrániť maličké deti. Ozýva sa váš materský alebo otcovský cit. Akoby ste zabúdali, že vaše deti vyrástli. Niečo sa vrátilo a vy možno trpíte. Precíťte tieto pocity a iba ich predýchajte aby sa rozpustili.

2. Môže ísť aj o generačné rozdiely v názoroch, alebo napríklad aj nesúhlas s výchovou či starostlivosťou o dieťa – vnúča. Určite existuje cesta pre mier a pokoj v rodine. Čo navrhujete? Kto by mal ustúpiť? Ako nájsť zlatú strednú cestu?

Sú to priam zákonité generačné rozdiely a s rozdielovými názormi skoro vo všetkom. Vždy však máte dve cesty – máte možnosť, v nezhodách pokračovať alebo nájsť mier a pokoj aj pre ďalšie generácie.

Uspávačikov nie je nikdy dosť. Veď kto by sa nechcel dobre vyspať? A teraz sa pýtam aj za rodičov 😀 Väčšina z nás to dobre pozná…. dlhé uspávanie, časté budenie sa v noci a našou osobnou špecialitkou je aj skoré ranné vstávanie.

Zvykli sme si, veď čo iné nám ostáva. S večerným uspávaním však našťastie nebojujeme. Keď bol Tondík ešte malé pidi bábo zaspával a spal jedine pri zvukoch bieleho šumu z našej milovanej žirafky 🙂 neskôr sa k nej najmä večer pridal aj kolotoč s projektorom a šumom. Nakoniec Tondik dospel do takého bodu, že nič z toho pri uspávaní nepotrebuje… sama tomu nedokážem uveriť ale dočkali sme sa! 😁 vďaka #fisherprice nemal Tonda problémy zaspinkať pokojne a bez plaču 🙂 s pokojným svedomím môžem napísať že nám títo pomocníci s bielym šumom veľmi pomohli a mne osobne neraz zachránili nervičky pred kolapsom 😅🙏🏻

Ale k veci! 😇 Aj tento rok sa pre Fisher-Price nesie v znamení skvelých noviniek. A jednou z nich je aj tento rozkošný uspávačik plyšový medvedík so svetluškami. Medvedík je rozkošný mojkáčik, ktorého si drobček môže k sebe pri zaspávaní privinúť. Medvedíkov pohárik so svetluškami slúži ako projektor hviezdnej oblohy s bielym svetlom alebo žlté svietidlo s lietajúcimi svetluškami. Na poháriku si viete nastaviť rôzne druhy zvukov ako - jemné melódie, uspávanky, zvuky prírody či biely šum. Dostal vás tento rozkošný macko so svojou lampičkou? Ak áno máte šancu ho vyhrať a tešiť sa z neho doma aj so svojím malým (ne)spáčom. 🥱😴

Pravidlá súťaže

🤎 Like na tento súťažný článok

🤎 Do komentára napíš aké dva druhy svetiel sa dajú nastaviť na Medvedíkovom poháriku so svetluškami

Čo potrebujú neposlušné deti, aby boli poslušné? Zážitky a aktivity! Aktivity, ktoré ich fascinujú a rastú s nimi. Deti inštinktívne vedia, čo všetko dokážu a nemusia sa to učiť. Potrebujú iba priestor, v ktorom sa to všetko môže diať.

Mozog sa vyvíjal milióny rokov hlavne vďaka tomu, že človek veľa chodil. Deti veľmi rady skáču, chodia po obrubníkoch a nie po chodníku, keď prší milujú mláky, s radosťou sa točia do kruhu, až kým nespadnú a pritom sa smejú. Dospelý ale tieto detské činnosti brzdia, nechcú aby sa dieťa bláznilo v blate, aby sa točilo, chodili po obrubníku.

Je potrebné si uvedomiť, že tieto inštinktívne aktivity vyžaduje mozog kvôli svojmu vlastnému vývoju a pri týchto pohyboch si vytvára nové synapsie, ktoré tvoria mozgovú kôru. Ako sa potom môže vyvíjať mozog dieťaťa, ktoré nebehá, netočí sa, neskáče a nelezie?

Medzi výchovou a učením sú práve tieto praktické zručnosti, ktoré sú deťom veľmi blízke. Udalosti každodenného života umožňujú deťom spoznávať a ovládať tieto aktivity a s nimi spojené zážitky. Získavajú ich opakovaním ale aj pozorovaním a jednoduchým vysvetlením.

Rodičia ale svoje deti ochraňujú, možno až hýčkajú. Často je to práve strach rodičov, ktorý ich núti reagovať zákazmi ako “nechoď tam, nelez tam, neskáč, nehádž, nebehaj, buď doma…,” namiesto toho, aby im dovolili vyliezť na strom, hádzať kameňmi, skočiť do kaluže, ísť za kamarátmi. A tak vznikajú základy neposlušnosti! Všetko, čo je zakazované, dáva prirodzenú silu na boj a prekonávanie príkazov. Neposlušné deti bojujú, poslušné deti to vzdávajú a rezignujú.

Deti potrebujú vnemy a zážitky v rôznych situáciách a prostrediach. Ak ich nemajú, nájdu ich vo virtuálnom svete. “Buď radšej doma!” – to je príležitosť, pri ktorej už malé deti získavajú zručnosti v ovládaní rôznych technológií ako mobily, počítače, tablety.

Či už sa rozhodnete nechať prepichnúť ušká bábätku alebo počkať na neskoršie rozhodnutie dieťaťa, čaká vás výber prvých detských náušníc. V tomto článku vám prinesieme rady, čo všetko by ste mali pri ich obstaraní zvážiť, aby vášmu dievčatku dobre a dlho slúžili.

Ako správne vybrať detské náušnice?

Odborníci z ateliéru KLENOTA radia: „Ak vyberáte náušnice pre malé bábätko, najvhodnejšou voľbou budú tie so zapínaním na tzv. brizuru, kedy sa náušnica zapína vpredu do očka. Nehrozí tu náhodné odopnutie alebo zachytenie o oblečenie, navyše je náušnica zo všetkých strán hladká, takže sa o ňu bábätko nemôže poškriabať. Tento typ náušnice môže dievča nosiť až do ôsmich rokov.“

Kedy nechať dieťaťu prepichnúť uši?

Prepichnutie uší sa väčšinou vykonáva u bábätiek v období po očkovaní hexavakcínou, teda od konca šestonedelia do približne 8 mesiacov. Výhodou takto skorého prepichnutia je rýchlosť a minimálna záťaž pre bábätko, ktoré si na tento zážitok neodnesie žiadnu spomienku. Druhou možnosťou je nechať rozhodnutie o prepichnutí uší na dieťati. Niektoré dievčatká najčastejšie vidia náušnice u mamičky či kamarátok a zatúžia po nich natoľko, že si o prepichnutie ušiek povedia samy.

Oplatia sa náušnice z pravého 14kt zlata?

Pre správne fungovanie organizmu potrebujeme mať v tele dostatočnú zásobu vitamínov a minerálov. Viete, čo vám hrozí, ak ich budete mať v tele nedostatok? 

Ľudské telo by malo byť schopné prijať zo stravy všetky potrebné živiny, ako sú vitamíny, minerály a stopové prvky. V prípade, že držíme prísne diéty, konzumujeme jednotvárnu stravu, trpíme potravinovými intoleranciami alebo máme iné ochorenia, môže sa stať, že nám niektoré látky budú v tele chýbať. Vtedy je na mieste pouvažovať o ich doplnení prostredníctvom vitamínov a výživových doplnkov. Ak aj vy uvažujete nad ich kúpou, využite na to Mojalekáreň zľavový kód alebo Benulekáreň zľavový kód a ušetrite.

Existuje 13 vitamínov, ktoré delíme do 2 základných skupín – vitamíny rozpustné v tukoch a tie, ktoré sú rozpustné vo vode. Obzvlášť veľký pozor by sme si mali dať na prvú skupinu, do ktorej patria vitamíny A, D, E a K. Práve tie sa totiž zvyknú v našom tele hromadiť, preto by sme ich konzumáciu vždy mali konzultovať s lekárom. Do skupiny vitamínov rozpustných vo vode patria vitamíny B1, B2, B6, B12, kyselina listová, niacín, kyselina pantoténová, biotín a vitamín C.

Vitamín A

Spomaľuje proces starnutia, prispieva k správnemu fungovaniu imunity a pomáha udržiavať zdravú pokožku a oči. Jeho nedostatok sa prejavuje zvýšenou náchylnosťou k infekciám či šeroslepotou.

Vitamíny skupiny B

Milá mamička, žienka, nákupná maniačka,

v koníku stále vymýšľame nové veci, ktoré by vám uľahčovali vaše každodenné starosti a prinášali čoraz viac radosti. Práve preto prichádzame s niečím perfektným, na čo však budeme potrebovať jednu z vás! Hľadáme teba? To zistíme…

Rada nakupuješ? Orientuješ sa v najnovších trendoch? Zvykneš radiť kamoškám, keď sa nevedia rozhodnúť, ktorý produkt kúpiť? Tráviš čas na internete a na Modrom koníku? Tak potom áno, hľadáme teba!

Čo bude tvojou prácou?

Práca snov každej „nákupnej maniačky“ má konkrétnu podobu - staň sa nákupnou poradkyňou na Modrom koníku. Spoj príjemné s ešte príjemnejším. Už nemusíš mať výčitky, že budeš obzerať eshopy, hľadať recenzie, robiť si prieskum produktov a tráviť čas na Modrom koníku. Pretože presne to bude tvojou pracovnou náplňou. Jedinečnou. Platenou. Zbožňovanou. Užitočnou. A áno, tvojmu manželovi to dáme pokojne čierne na bielom :P 

Budeš tvoriť články s odporúčaniami na zaujímavé a obľúbené produkty a zároveň budeš radiť ostatným s výberom toho, čo hľadajú. Alebo aj nehľadajú. Staneš sa skrátka ich nákupným guru, ktorý im dokáže poradiť v prípade otázok, nejasností a na základe ich preferencií a želaní.

Dnes Vám prinášam v recenzii nový rad výrobkov na čistenie pleti od francúzskej značky Yves Rocher. 

Celý rad PURE ALGUE má antioxidačné a okysličujúce účinky, ktoré sú vhodné najmä na hydratáciu pleti. 

Hlavnou účinnou zložkou je mikroriasa Tetraselmis, ktorá žije na povrchu oceánov. Sú to neobyčajné rastlinky, ktoré majú schopnosť bojovať proti negatívnym vplyvom a starnutiu pokožky. Výsledkom stresu, mestského znečistenia a únavy je väčšinou dehydratácia pokožky. 

Mikroriasa Tetraselmis podporuje angiogenézu. Proces, vďaka ktorému dochádza k rastu nových krvných ciev a tým sa zlepšuje okysličenie buniek a predchádza sa ich starnutiu. 

Celý rad obsahuje 7 produktov na čistenie pleti, ktoré sú v rôznych konzistenciách. Každá žena si nájde niečo, čo jej vyhovuje a má rada. Ja produkty používam pri double cleansingu, ale už teraz môžem prezradiť, že penu používam len ráno. 

Môžete sa tešiť na želé, gél, jemný scrub, úžasnú penu, micelárnu vodu, obrúsky (tie som netestovala) a hydratačnú masku. Každý jeden produkt má čo do seba a stojí za vyskúšanie. Tak si ich poďme predstaviť.

Vilma tam v tichu sedela a sledovala ako mizne. Zaslúžila si všetko toto odmietnutie. Bola si toho vedomá. To, čo urobila sa vlastne ani nedalo ospravedlniť, Sebastian mal pravdu. V tichu si vzala telefón do ruky a opäť vytočila číslo svojej matky. Tentokrát na druhý raz zdvihla. 

"Prečo mi voláš tak skoro ráno?" spýtala sa Silvia podráždene.

"Tvoj vnuk podstúpil operáciu hlavy. Nemusíš sa báť, už je z najhoršieho vonku. Až teraz som však pochopila, že potrebujem vedieť pravdu. Chcem, aby si mi dala adresu tvojej sestry." vyslovila Vilma vecne a vážne. Nechcela, aby jej matka vedela, že to v skutočnosti chce vedieť Sebastian. Ak pre neho mohla niečo urobiť, tak uchrániť ho pred svojou matkou bolo to najlepšie rozhodnutie. 

"To dievča už je dospelé, načo sa tým chceš zaoberať?" Silvia si odkašľala, keď si uvedomila, že jej prezradila pohlavie. "Som rada, že sa má Matúško dobre. Chcela by som ho vidieť." snažila sa zmeniť tému. 

"To dieťa bolo dievčatko?" spýtala sa Vilma zaskočene. Silvia mlčala. 

"Nemyslím si, že by ťa chcela vidieť. Ak by to tak bolo, už by ťa dávno vyhľadala. Nebola by si jej dobrou matkou." argumentovala Silvia. Vilma si hlasno vzdychla a zaťala zuby. Jej slová ju zraňovali. 

Tento týždeň sa budeme hrať na geológov - hľadáme minerál.

Indície:

1. Tento minerál sa vyskytuje aj na Slovensku.

2. Patrí k rudným minerálom.

3. Kryštalizuje v trigonálnej sústave.

4. Červený.

"Si neobyčajný muž. V každom smere." prehliadala si očami jeho tvár a opäť ho pohladila.

"Neobyčajného ma spravila láska k tebe. Keď som ťa uvidel prvýkrát, ako sedíš zahalená do svojich myšlienok a s týmito nádhernými očami hladíš okolie okolo seba, myslel som, že sa mi iba zdáš. A každé naše ďalšie stretnutia a rozhovory s tebou ma strhávali stále hlbšie a hlbšie k tebe. Chcel som sa ťa veľakrát dotknúť, ale keď si na mňa uprela svoj nevinný pohľad, mal som pocit, že na to nemám nárok. Krehká a odzbrojujúca zároveň." nežne si prezeral jej vnímavé oči.

"Čím viac ťa k sebe púšťam, tým lepšie chápem, prečo sa to všetko muselo stať." šepla, keď sa približoval k jej perám.

"Áno, aj ja." hlesol nežne a potom ju vášnivo pobozkal. Keď sa odtiahol, usmial sa a ešte chvíľu si prezeral jej oči. Videl jej letmý úsmev a červeň na lícach. Ešte raz ju pobozkal na obe líca a potom sklonil pohľad k tanieru.

"Mal by si sa do toho pustiť skôr, než to vychladne." dodala, keď uvidela s akou chuťou si jedlo prezerá. Ticho prikývol. S privretými očami ticho poďakoval Bohu za všetko, čím ho požehnáva a s veselou tvárou začal jesť.

"Je to výborné, ďakujem." povedal popritom ako si vkladal tretie sústo do úst. Zuzka ho s úsmevom sledovala.

"Dnes som ešte sama doma." odmlčala sa a pozrela letmo na svoje prsty. Tomáš si ju vnímavo prezeral.

"Chcela by si spoločnosť?" spýtal sa s pokojným hlasom. Zuzka sa nadýchla a pozrela mu do očí. Musela uznať, že večer s ním mal zvláštne čaro. Vedel jej venovať každú sekundu svojej pozornosti a rozhovory, ktoré spolu viedli jej zakaždým roznietili ducha tou správnou dávkou Božej istoty.

"Potešila by som sa, keby som ťa tentokrát mohla uhostiť ja, vo svojom kráľovstve." usmiala sa na neho nesmelo.

"Ale ešte predtým sa musím zastaviť doma a niekoho si vziať so sebou." chytil ju za ruku a nežne jej pobozkal prsty. Zuzka prikývla.

"Urobíš mi radosť, keď nám bude robiť spoločnosť aj Barras." usmiala sa, keď pomaly vychádzal autom na cestu. Tomáš jej opätoval úsmev a s rozžiarenou tvárou sa letmo pozrel na ňu. Zapol rádio a sústredene odbočil doprava, smerom k sebe domov.

Barras vybehol z dverí ihneď, ako Tomáš odomkol. Nadšene pristúpil k Zuzke a obtieral sa o jej nohy. Tomáš sa usmieval.

Aké mená by ste vybrali pre svoje budúce vnúčatká? Koho zobrať na rande do tanca? Ako to dopadne, keď Google pomáha hľadať básničku? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Borisko sa dnes v lese rozčuľoval, akí sú ľudia bezohľadní, že zašliapli a zabili chrobáčikov.
Dušan: „A ty keď si chytal a pučil mravce, to nevadilo?“
Borisko: „Ja som ich nepučil, ja som ich hladkal!“

* * * * *

Na dedine, prvé rande na dedinskej zábave, my dolu pri parkete pri stole... a jeho mama na balkóne nad nami a stále vykrikovala: „Ivko, hybaj zobrať Ľubu, tá nemá súrodencov, dostane všetko!“ 

* * * * *

Rázne si pretrela tvár a pomalými krokmi prešla k Tomášovým dverám. Trikrát potichu zaklopala. Keď sa ozval jeho hlas, aby vstúpila, otvorila dvere. Tomáš sa postavil zo stoličky a s veselým úsmevom k nej pristúpil. Nechával medzi nimi priestor, až kým nezavrela dvere. Potom ten priestor vyplnil svojim objatím, do ktorého ju skryl. 

"Ach, ako si mi chýbala." šepol jej do vlasov. Jej telom prešlo niekoľko horúcich vĺn. Pritúlila sa k jeho hrudi. 

"Chcem ti niečo povedať." odhodlane vyslovila ešte stále opretá o neho. 

"Áno a čo také? Moje nežné vtáča." odhrnul jej prstami vlasy z ramena a jemne sa tak dotkol jej krku. Zachvela sa a privrela oči. Srdce sa jej divoko rozbúšilo, keď pocítila jeho dych na svojej odhalenej pokožke. 

"Tomáš, keď mi toto robíš, nemôžem sa sústrediť." šepla vážne. Tomáš sa pobavene usmial a pomaly ju od seba odtiahol, aby jej mohol pozrieť do očí. 

"A to je dobré alebo zlé?" jeho hlboký tón hlasu spôsobil, že sa jej zatajil dych. Sklopila pohľad a ľahko sa usmiala. 

takze mile mamicky...robim to snad prvy krat v zivote ale neda mi a skutocne nejde o peniaze ale tato pani mi predala papucky kt inzerovala o cislo mensie ako skutocnost...chcela som pap vratit co mi aj potrv ale prestala komunikovat ked som ju žiadala o postovne nakoniec sme sa dohodli ze jej dorucim po mojej sestre na uvedenú adresu ...napisala ze je odcestovana a ze to mam nechat na smetnom koši a suseda to vezme...rozmyslela som si to a potom sme mali zase my nieco proste som jej topky doručila asi po dvoch tt a zase nebola doma...ze mam nechat na smetnom koši a ona ze si ich vezme na druhy den vecer.....ok...este moja otazka ci si ich niekto nevezme....ona ze nie....areál bol vsak zatvorený a sestra to musela prehodiť k tomu kosu....vysledok bol ze pani napisala ze nasla topanky poškodené a zahodila ich....ok jej vinou len pre objasnenie ako niekto dokaze klamat takze pozor na tuto osobu pri kupovaní ja som prisla o 23€

Keď Zuzka odchádzala s liekmi, Taňja ju upozornila, že dnes bude vizita a je potrebné, aby tam bola aj ona. Tesne predtým, než Zuzka vošla do prvej izby, ešte Taňja k nej pribehla, aby jej podala informáciu, že vizitu bude viesť doktor Izakovič. Zuzke sa rozbúšilo srdce, keď si predstavila, že sa bude musieť, po tom všetkom čo spolu zažili, sústrediť na prácu v jeho blízkosti. I keď v kútiku duše sa tešila, že ho konečne uvidí.

Keď vošla do posledných dverí, ležala tam mladá žena, ktorá k nej, za celý čas, neotočila ani raz svoj pohľad. Sústredene stále pozerala do okna. Zuzka si všimla  pomliaždeniny na jej rukách a krvavú peru. Srdce jej zovrelo bolesťou. Ihneď ju pobádal vnútorný hlas, aby si k žene prisadla. Vedela, že je dobré Ho počúvať. Vždy ju priviedol k niekomu, kto mal veľmi zranené srdce, ktoré potrebovalo pomoc od Tvorcu všetkého nového. Odstúpila od stolíka, kde jej podala lieky od bolesti, vzala si stoličku a v tichosti sa posadila oproti nej. Mlčala a upierala na ňu pokojný pohľad. Žena dosť dlhý čas nereagovala, keď však pochopila Zuzkinu trpezlivosť, vzhliadla ku nej.

"Prečo tu čakáte? Môžete ísť, nepotrebujem vašu pomoc." jej hlas mal ustráchaný tón. Tvár mala stiahnutú nedôverou. Zuzka k nej nežne naklonila hlavu.

"Ten, ktorý vám do srdca vložil krásu a nehu ženy, nechce, aby ste takto trpela. Pozná vašu hodnotu najlepšie a bolesť, ktorou si prechádzate, chce zmeniť. Nech vaša situácia vyzerá akokoľvek, On vás z nej vytrhne. Jediné, čo musíte urobiť je zmeniť svoj pohľad zo strachu na dôveru k Nemu. Nie som tu, aby som vám dávala rady, čo máte urobiť s mužom, ktorý sa k vám správa takto. Nato sú odborníci. Viem len, že musíte vedieť, kto ste v Ježišovi Kristovi. Vtedy nájdete silu, prestanete sa báť a dokážete sa vzoprieť svojej nočnej more." žena na ňu zaskočene pootvorila ústa. Už tu za ňou poslali aj psychológa, ale toto nečakala. Jej srdce zvláštne zahorelo túžbou po Zuzkiných slovách. Dokonca aj jej pohľad sa zmenil a v očiach sa jej objavili slzy. Nie však slzy bolesti a strachu. Slzy dojatia obmývali jej vyprahnutú dušu. Na malý okamih sa jej myšlienky odeli do predstavy o tom, že Ježiš, o ktorom s takou múdrosťou a silou reči sestra dokázala hovoriť, môže vzhliadnuť na jej bezmocnosť a zmeniť ju. Túžila po tom už taký dlhý čas. Dokonca sa za to modlila zakaždým, keď jej trýzniteľ skončil s bitkou a ona sama ležala doráňaná na zemi. Viac ako telo, ju však bolela duša. Keď sa Zuzka zodvihla, jemne ju pohladila po ruke a v tichosti odišla von z jej izby. V žene však Zuzkina prítomnosť zanechala hlboké stopy, ktoré ju nútili k tomu, aby začala o sebe premýšľať inak.

Keď Zuzka kráčala naspäť do sesterne, Taňja na ňu upierala naliehavý pohľad, aby sa poponáhľala, inak sa bude hlavná sestra hnevať. Zuzka prikývla a rýchlo sa postavila vedľa Tanji, o pár sekúnd prišla Hana a obe si starostlivo prehliadla so spokojným úsmevom.

"Som rada, že nemeškáte." dodala a pozrela sa na hodiny. Z lekárskej izby práve vyšiel Tomáš s niekoľkými papiermi a vedľa neho kráčal mladý stážista. Tomáš s profesionálnou tvárou pozrel na Hanu a pokýval hlavou, tá otvorila dvere a čakala, kým všetci vojdú dnu. Zuzka so zatajeným dychom sledovala ako prechádza okolo nej. Mala pocit, že sa pobavene usmial. Jeho tvár sa však tak rýchlo zmenila, že si nebola istá, či to nebola iba jej predstava. Tomášova profesionalita sa prejavovala celý čas. Počas jeho rozhovoru s pacientami bol vnímavý, empatický a sústredený. Každému pacientovi venoval dostatok času, aby sa dozvedel, ako sa cíti. Až keď vošli do poslednej izby, kde bola žena, ktorá bola vystavená fyzickému násiliu, jeho tvár strnula a zamračil sa.

Prísť na pôrodnícke oddelenie počas veľkonočných sviatkov je asi ako prísť do Chorvátska v zime. Nikde nikoho...Doteraz sa s manželom smejeme, že tí dvaja starší páni, ktorí ma vyšetrovali, boli len pacienti z doliečováku na vychádzke. 

Po prvotnom vyšetrení som putovala na sono. Mala som pocit, že tí dvaja odborníci vidia tento prístroj prvýkrát. Nakoniec sa dohodli na diagnóze, ktorá mi nič nehovorila. A to som mala toho teda „načítané“ dosť. Placenta preavia. To spojenie neznelo nijak tragicky, no keď som počula celkové zhodnotenie môjho stavu, tak mi bolo do plaču. Hospitalizácia v nemocnici bola nevyhnutná, okrem toho minimálny pohyb, dokonca mi hrozila aj „misa“ a vykonávanie potreby priamo na izbe. Z toho, našťastie, nebolo nič, keďže mi dali izbu rovno oproti toaletám. Po prvých infúziách som skončila na izbe. Bola som tam sama, a tak som mala dostatok času vyhodnotiť moju diagnózu z pohľadu laika. Teda zadaním do vyhľadávača. Aké bolo moje sklamanie, keď som zistila, že takéto ženy rodia takmer výlučne sekciou. Dokonca ma to vtedy trápilo viac ako fakt, že pre masívne krvácanie počas vaginálneho pôrodu by som mohla umrieť ja alebo naše dieťa. Dnes tomu vôbec nerozumiem, ale vtedy to tak proste v mojej hlave bolo. 

Po Veľkej noci sa ku mne konečne v utorok dostavil „naozajstný lekár“. Nasledovali ďalšie vyšetrenia, potvrdenie diagnózy. Ako mi vtedy primár vysvetlil, v mojom prípade išlo asi o následok prvej sekcie. A veľmi sa čudoval, že môj gynekológ nič počas vyšetrení nespozoroval. Placenta následkom jazvy rástla v najnižšej časti maternice a prekrývala časť pôrodných ciest. Jednoducho povedané, v treťom trimestri dieťa rastie, telo sa pripravuje na pôrod a všetko „tlačí“. A keďže placenta je ako špongia nasiaknutá krvou, tak tento stav spôsobuje masívne krvácanie. Cieľ liečby bol jasný. Čo najdlhšie udržať dieťa v mojom vnútri. 

Krvácanie som od príchodu do nemocnice nemala, a tak som sa po týždni dostala späť domov. To bolo radosti. Tešila som sa ja, tešil sa manžel a aj naša prvorodená dcérka. No radosť netrvala dlho. Po týždni ma čakala kontrola u môjho gynekológa. V to ráno som opäť začala slabúčko krvácať. A vedela som, čo to znamená. Pobyt v nemocnici bol nevyhnutný. Primár mi po znovuprijatí len sucho oznámil, že domov sa dostanem až s bábätkom. 

Bola koniec apríla a termín som mala 4. júna. Viete si predstaviť tie počty v mojej hlave, neschopnosť vôbec prijať niečo také, že budem ležať v nemocnici taký dlhý čas...Infúzie som brala ako na bežiacom páse, každý deň monitoring bábätka...na jednom sone sme sa dozvedeli, že čakáme druhé dievčatko. Tak som sa z tejto správy tešila. Dni ubiehali jeden za druhým a ja som mala občasné krvácanie. Nie však také silné ako prvýkrát. 

Na izbe sa pri mne striedali ženy s diagnózami od výmyslu sveta. Nikdy som netušila o toľkých problémoch, ktoré môžu rodičku sprevádzať. Jedna potrebuje ešte nerodiť, druhá zase prenáša, tretia má zlé prietoky, štvrtá problémy s tlakom...Budúce mamičky sa striedali jedna za druhou, prichádzali a odchádzali. Len ja som stále zostávala. Cítila som sa na oddelení ako starý inventár. Vedela som, čo bude na raňajky, aká je ranná rutina sestričiek, upratovačiek, že veľká vizita nemusí byť až taká veľká ako sa zdá, že každý sa tvári, že nič vedieť nepotrebujete, že na záchod je ísť lepšie na koniec chodby...

Mamičky, detičky, aj vás to ťahá na výlet? Poďte s nami na vandrovku po Slovensku! Tentoraz si obula túlavé topánky vaša obľúbená dvojica Paci Pac. A viete, kam ich zaviedli? Na tajomný Spišský hrad, aj do Levoče. A dokonca sa povozili na koníkoch! V záverečnej časti obľúbených Kaufland detských festivalov si to všetci spolu užijete! 

Nedeľný výlet s dvojicou Paci Pac bude plný skvelých dobrodružstiev. Zavedú deti na jeden z najväčších hradov v strednej Európe - na Spišský hrad. Pristavia sa pri klietke hanby v Levoči a prezrú si aj vyrezávaný oltár Majstra Pavla z Levoče, ktorý je svetovým unikátom. Už túto nedeľu 16. mája im o svojom tradičnom remesle porozpráva garbiar, povozia sa na koníkoch a roztancuje ich detský súbor Jadlovček.

Paci Pac aj nové seriálové programy

V záverečnej časti online seriálu Kaufland detských festivalov  na malých divákov na online TURBO TV čaká nielen ich obľúbená dvojica Paci Pac, ale aj nové vedomosti a zábavno-vzdelávacie programy. Dozvedia sa množstvo zaujímavostí o tradičných i netradičných krásach slovenského regiónu Spiš, ale napríklad aj to, ako bezpečne surfovať na internete, či ako si vycvičiť psíka s Jurajom Bačom a jeho Robinom. Zacvičia si veselú jogu, spoločne so Spievankovom sa hravou formou naučia „spíkovať“ a v novej relácii „Od puku do popuku“ ich hokejovú abecedu dokonca naučí majster sveta Richard Lintner! 

Niečo sa pečie s Juniorom 

Deťúrence aj maminy určite poteší doslova „chutná“ relácia o varení „MAJSTER ŠÉFINKO Kuniboo“, kde svoje kuchárske umenie predstavia šikovné mladé talenty. Pomocnú varešku im podá Milan „Junior“ Zimnýkoval z Funradia, či sympatická moderátorka Veronika Hatala.

Zuzka sedela v aute a so spokojným úsmevom sledovala cestu z okna. Pochybnosti, ktoré mala sa strácali v Tomášových jemných dotykoch. Cítila ich na svojich prstoch, s ktorými sa Tomáš tak rád hral. Na tvári mu tiež žiaril veselý úsmev a keď na neho Zuzka občas letmo pozrela, usmial sa ešte viac. V srdci ho hriala myšlienka, že to plaché vtáča, ktoré mu pred pár rokmi rozbúšilo srdce, teraz sedí vedľa neho a on sa jej môže dotýkať. Pocítil obrovskú túžbu pobozkať ju. Pri najbližšej možnej príležitosti zišiel na odbočku, kde sa vypínalo zopár vysokých zelených stromov a zastal. Chvíľu si prehliadal okolie. Zuzka prekvapene zažmurkala.

"Prečo sme zastali?" spýtala sa s pohľadom upretým na jeho pokojnú tvár. Pomaly sa k nej otočil. V rádiu práve znela romantická, jemná melódia. Slnko schádzalo za kopec a im sa naskytol pohľad na nádherný západ slnka. Obloha sa sfarbila do teplých farieb. Tomáš sa opäť otočil dopredu a Zuzka urobila to isté. Oči sa jej rozžiarili obdivom. "To je nádherné." Tomáš pomaly vrátil pohľad na jej tvár. Nenáhlivo si ju celú prehliadal. Keď sa aj ona zahľadela na neho, zovrel sánku. Oči mu horeli nevýslovnou túžbou po nej. S ľahkosťou jej vošiel prstami do vlasov a pritiahol sa k jej uchu. 

"Ak by toto malo byť to posledné, čo by som mal dnes zažiť, tak túžim urobiť už iba jedno." šepol slastne. Zuzka sa celá zachvela. Dych sa jej prehĺbil a keď sa očami opäť vrátil k jej, s očakávaním sledovala, čo spraví. Pobavene sa usmial a úplne jemne sa priblížil k jej perám. Dotkol sa ich slabo, akoby čakal ako zareaguje. Keď sa odtiahol, ešte sa naťahovala k nemu, lebo nechcela, aby prestal. Nahol sa doboku, k jej lícnej kosti a vychutnal si bozky tam. Zuzka si vložila prsty do jeho vlasov a pritiahla tvár ešte hlbšie na jeho pery. Celé vnútro jej kričalo, aby neprestával. Presne vedel, čo potrebuje, aby sa cítila kompletná. Jeho objatie a bozky na tých správnych miestach, ju v tom utvrdzovali.

"Tomáš." vzdychla nahlas jeho meno. Na chvíľu prestal, pocítila ako sa opäť usmial. Potom ďalej blúdil po jej krku, až sa vrátil  naspäť k perám. Pár sekúnd čakal a potom to prišlo. Konečne sa jej pier zmocnil tak, že jej podbruško sa skrútilo z tej nahromadenej slasti, ktorú v nej vzbudil. Ich bozk bol intenzívny a dlhotrvajúci. Keď skončil, venoval jej ešte letmý dotyk na spodnú peru. Pohľad, ktorý na ňu uprel, keď sa odhodlala otvoriť svoje oči, mal zastretý v omamnom pocite vzájomnej vášni. Vážnou tvárou skúmal jej červené líca. Boli dôkazom toho, ako aj ona túžila po ňom. "Čo mi to robíš?" prerušila ticho medzi nimi. Usmiali sa na seba.

"Skladám ti básne bozkami." šepol a opäť ju ľahko pobozkal na kútik, ktorý jej hral v úsmeve.

Keď zastal pred jej domov, spokojne sa usmial. Zuzka ho so záujmom sledovala.

"Sebastian, nie je pre mňa ľahké o tom hovoriť. Prešlo už mnoho rokov a ja som sa s tým ešte stále úplne nevysporiadala. Veľakrát som premýšľala nad tým, aký by bol asi môj život, keby som sa rozhodla inak. Keby som ti to povedala." odmlčala sa. Bolesť jej zovrela hruď. Nemohla sa poriadne nadýchnuť a v očiach ju začali páliť slzy. "Bola som mladá a strašne hlúpa. A keď som si to všetko uvedomila, bolo už neskoro." vyslovila vo vzlykoch. Sebastian sa postavil, vzal si druhú stoličku a posadil sa blízko nej. Chytil ju za ruky a jemne pohladil po jej prstoch.

"Nič nie je také stratené, aby to Ježiš nedokázal nájsť." snažil sa ju upokojiť. Vilma sa zahľadela na jeho prsty a ticho pokrútila hlavou.

"Ty tomu nerozumieš. Tu teraz nejde o nás dvoch." opäť sa odmlčala a snažila sa prehltnúť hrču v krku, ktorá sa jej tam, z nahromadených emócií, vytvorila. Potrebovala to zo seba dostať. Potrebovala nahlas vysloviť, čo dlhé roky v sebe skrývala. Bolo načase tú falošnú masku zo svojej tváre strhnúť. 

"Nerozumiem." zmätene Sebastian zamračil obočie. Rukami však stále držal tie jej. Vilma si pretrela zopár sĺz, ktoré sa jej kotúľali dole tvárou a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchla a vydýchla.

"Keď som zistila, že som s tebou tehotná, v prvý moment som vôbec nevedela, čo robiť. Potom ma našla moja matka a aj tehotenský test, ktorý som si urobila. Hrozne sa hnevala. Pamätám si, že som schytala aj dve facky a hrozné slová, ktoré ma vystrašili. Keď som sa z toho celého šoku dostala, bola som u tety, kde to matka všetko vyriešila." Vilma hovorila bez prestávky a so sklopeným pohľadom. Bála sa, že ak by sa zastavila a nechala by priestor svojim myšlienkam, úplne by sa zosypala. Sebastian si odtiahol ruky od jej, rázne sa postavil a pomaly podišiel k oknu. Mlčal. Vilma sa odhodlala na neho pozrieť. Po pár sekundách sa Sebastian pozrel do jej tváre. Uvidela jeho hlbokú bolesť v očiach. Až teraz si uvedomila, akú hroznú chybu urobila, keď to pred ním tajila.

"Vilma, to nemôžeš myslieť vážne? Za všetky tie roky som si predstavoval kadečo. Že si si našla niekoho iného alebo si si proste iba uvedomila, že som príliš chudobný nato, aby som ti dal to, načo si bola zvyknutá. Nikdy ma ani vo sne nenapadlo, že si čakala moje dieťa." po poslednej vete sa mu zlomil hlas a dlaňou si skryl oči. Vilma sa náhle postavila a podišla k nemu. Chcela sa ho fyzicky dotknúť, on sa však od nej odtiahol.