❤️

Žienky, nákup v TESCO - kúpila som v TESCO Express tieto ovocné kapsicky Hello za cenu 0,58€, včera som chcela urobiť objednávku cez ich online shop a tam bola cena 0,47€. Nenakupujem cez online shop takmer vôbec, čiže otázka - online shop máva nižšie ceny než na predajni alebo máva Express vyššie ceny než veľké Tesco? Vďaka za pomoc ✌️

Žienky moje reálne mi prosím Vás poraďte topánky na zimu v ktorých vážne nieje zima len podotýkam mám 41/42 nohu. Čo nevyrábajú len do 39ky. Lebo do toho nezmestim chodidlo. Plus aby sa mi dobre v tom soferovalo a aby to bolo na bežné nosenie. Nechce na sánkovačku a tak ale aby som mohla s nimi chodiť kdekoľvek. Aj do nákupné centrá napríklad

Bloom Robbins

Baby help! Neter bude mat narodky. Chcela by vitaminy na vlasy. Vybrala si znacku Bloom Robbins.
Je to fajn? Ci skoda penazi? Ake su vase skusenosti ?

Dakujem ☘️

"škeruľa" ⛄

Čo prinesie víkend 💫

👉 Tento víkend môže priniesť príjemné stretnutie, krátku akciu, pozvanie alebo správu, ktorá poteší. Môže sa objaviť aj drobný finančný bonus, darček alebo dobrá správa.

👉 Stačí ísť medzi ľudí, uvoľniť sa a nechať veci plynúť – šťastie je nablízku.

✨ Rada: Neplánuj príliš, spontánnosť ti prinesie to najlepšie.

Krásny víkend 🩵

Vznik filmu „Čokoláda“ (2000) v réžii Lasseho Hallströma je opradený množstvom zvedavých, málo známych príbehov, ktoré akoby zrkadlili jeho jemné teplo a nenápadné čaro. Snímka, inšpirovaná románom Joanne Harrisovej, rozpráva príbeh Vianne Rocherovej (Juliette Binoche), ktorá si otvorí čokoládovňu v konzervatívnej francúzskej dedinke. Len málokto však vie, že značná časť nakrúcania neprebiehala priamo vo Francúzsku: dedinské exteriéry vznikali v drobnej burgundskej obci Flavigny-sur-Ozerain a tábor riečnych Cigánov bol vybudovaný v oblasti Dordogne. Do komparzu sa zapojili miestni obyvatelia a úzkymi uličkami sa počas nakrúcania niesla vôňa skutočnej, roztopenej čokolády, čím sa atmosféra filmového štábu stala rovnako podmanivou ako samotné zábery na plátne.

Príprava Juliette Binoche na rolu mala svoj osobitý, doslova „sladký“ rozmer. Aby presvedčivo stelesnila postavu majsterky čokolatiérky, absolvovala výcvik u skutočného parížskeho cukrára. Naučila sa temperovať čokoládu, tvarovať hľuzovky a s precíznou eleganciou viesť zápästie pri nalievaní ganache. Aj vďaka tomu boli takmer všetky čokoládové výrobky vo filme autentické a jedlé — vyrábali sa čerstvé každý deň. Filmový štáb neskôr s úsmevom priznával, že vyhnúť sa počas práce priberaniu bolo prakticky nemožné.

Nemenej pútavý je aj príbeh spojený s Johnnym Deppom, ktorý stvárnil Rouxa — charizmatického riečneho tuláka. Herec, známy svojou vyberavosťou, sa o túto rolu začal zaujímať práve preto, že výrazne vybočovala z galérie jeho temných a excentrických postáv. V hudobných scénach trval na živom hraní gitarových partov, čím dodal Rouxovi autenticitu a pocit nespútanej slobody. Jeho filmová chémia s Binocheovou sa rodila počas improvizovaných skúšok, vďaka čomu ich vzťah na plátne pôsobil prirodzene a nenútene.

Napriek počiatočnému skepticizmu, ktorý projekt sprevádzal, sa „Čokoláda“ stala nielen komerčným, ale aj kritickým triumfom a získala päť nominácií na Oscara. Úprimnosť prístupu — skutočné sladkosti, hlboká herecká príprava a harmonické prepojenie francúzskeho koloritu s univerzálnymi témami — premenili film na skutočne očarujúce a hrejivé dielo, pripomínajúce šálku hustej horúcej čokolády počas zimného večera.

Bola to susedka — tá istá, ktorá si vždy požičiavala cukor. V deň, keď odišla z tohto sveta, som pod dverami našiel obálku s krátkym odkazom: „Ďakujem vám, že ste mi dovolili cítiť sa potrebná.“

Nikdy som nepoznal jej priezvisko. Päť rokov bola len „pani z tretieho poschodia“, hoci ma vytrvalo prosila, aby som ju volal Marta.

Prvýkrát zaklopala v utorok popoludní. Práve som sa prisťahoval — krabice stáli všade navôkol.

— Prepáčte, mladý pán, — ozvala sa tichým, mäkkým hlasom, ktorý som sa neskôr naučil rozpoznať už na niekoľko krokov, — nemohli by ste mi požičať trochu cukru? Došiel mi a pečiem koláč pre vnučku.

— Samozrejme, len chvíľočku, — odpovedal som.

Prehľadal som polovicu bytu, kým som ten prekliaty cukor našiel. Keď som sa vrátil, Marta stála vo dverách s jemným úsmevom, ruky zopnuté, akoby sa modlila.

— Ste hotový anjel, — povedala úprimne. — Zajtra vám ho vrátim, sľubujem.

A naozaj — na druhý deň prišla. Nádoba bola plná a vnútri ležali tri malé koláčiky, starostlivo zabalené v papieri.

— Trochu som toho napiekla viac, — ospravedlňovala sa, hoci sme obaja vedeli, že to nie je pravda.

Tak sa začala naša malá tradícia. Raz za dva týždne sa Marta objavila vo dverách:

— Ach, zas je mi to trápne… Nemohli by ste mi požičať trochu cukru? Zase som zabudla kúpiť…

Spočiatku som jej veril. Po šiesty či siedmy raz mi došlo, že mi vždy vracala plnú nádobu.

A raz som ju zazrel v obchode — v košíku mala obrovské balenie cukru.

Nikdy som jej to nespomenul. Jednoducho som jej podal cukor a na druhý deň som dostal koláčiky… a niekoľko minút vrúcneho rozhovoru na chodbe. Rozprávala mi o vnučke, o kvetoch na parapete, o mladom páre, ktorý sa nedávno nasťahoval o poschodie nižšie.

— Je dobré mať milých susedov, — povedala raz. — Človek sa potom necíti až tak sám, však?

V posledný utorok Marta neprišla. Neskôr som pred vchodom uvidel sanitku. Záchranári vychádzali z jej bytu so sklopenými pohľadmi.

Pani z druhého poschodia potichu povedala:

— Zomrela v spánku. Pokojne. Vnučka vraví, že sa ani netrápila.

V tú noc som dlho nemohol zaspať. Pristihol som sa, že čakám na známe zaklopanie. Na ten istý tichý hlas.

Ráno visela na mojich dverách biela obálka. Moje meno, napísané trasúcou sa, no starostlivou rukou.

Vo vnútri bol jediný list:

„Drahý sused,

ďakujem vám, že ste mi dovolili cítiť sa potrebná.

Po smrti manžela sa dni nekonečne naťahovali. Deti žijú ďaleko, vnučka je už dospelá a má vlastný život. Prestala som variť — pre koho? Prestala som niekam chodiť — kam?

A potom ste sa objavili vy. A ja som pochopila, že ak mám dôvod napiecť koláče, ak mám zámienku zaklopať na cudzie dvere, deň znovu dostáva zmysel.

Odpusťte mi tú malú lesť s cukrom. Dúfam, že ste sa nehnevalli. Len som chcela cítiť, že som ešte niekomu potrebná — aspoň na požičanie lyžice cukru.

Ďakujem vám za úsmevy, za trpezlivosť a za tých pár minút rozhovoru, ktoré robili moju samotu o čosi ľahšou.

S úctou
Marta“

List som poskladal a vložil do vrecka. Potom som zašiel do malého obchodu za rohom a kúpil cukor. Veľké balenie.

Keď som sa vrátil, zaklopal som na dvere pani z druhého poschodia. Prekvapene otvorila.

— Dobrý deň, — usmial som sa. — Nemohli by ste mi požičať trochu cukru? Práve mi došiel.

Zamrkala, zaskočená. Potom niečo vyčítala z mojich očí a pomaly sa usmiala:

— Aká náhoda! Práve som vás chcela požiadať o to isté. Poďte ďalej, urobím kávu.

Vošiel som. A po prvý raz za päť rokov som naozaj pochopil, čo mala Marta na mysli.

Ľuďom nie vždy chýba cukor. Niekedy im chýba len pocit, že sú ešte pre niekoho dôležití.

~ Autor neznámy

Na záver týždňa, v ktorom sme sa mnohí vrátili po sviatkoch späť do kolotoča povinností, tu mám milú povinnosť, a to žrebovaie poslednej #dm súťaže 🙂 Tentoraz sa šťastie usmialo na:

@zuzin78, @10zabka a @kovackaadka 🍀

Týmto 3 žienkam gratulujem, ostatným ďakujem, že vás neodradila tak trochu iná súťaž a posielam aspoň ❤️ pre potešenie. Teším sa na ďalšie súťaženie 🎉

Ahojte,funguju tieto zazraky? Oplati sa investovat?

❤️

Ahojte. Objednáva niekto AVON? Ďakujem

Zeny darí sa vam predávať cez bazáre? Mne sa zdá že to tak upadlo...fakt človek niektoré veci dava za šupu a inzerat tam je aj ...no dlhooooo a nič.

Boli ste na konizacii na jednodňovej chirurgii v GA ?ako to tam prebieha?pred aj po,skúsenosti?

O AI ve vzdělávání

Společnost si v posledních dnech a týdnech připomněla nástup umělé inteligence. A to i popularizací nástroje ChatGPT, který umí komunikovat lidským způsobem. Je umělá inteligence stejně revoluční jako třeba Google, Wikipedia nebo kalkukačka?
Jak může ChatGPT ve výuce učitelům pomoct, aby byli choreografové vzdělávání? A jaké jsou naopak hrozby umělé inteligence?

https://open.spotify.com/episode/30hGBo7cq2pMhD...

Island women

Keď objednávate svoje deti k špecialistom cez www.navstevalekara.sk zadávate tam meno dieťaťa a svoje údaje (mobil, mail)?

dnes som si pozrela pekný film. Prípad Collini. Veľmi zaujimavé. https://www.csfd.sk/film/691476-pripad-collini/...

Moje nové nechty

Máte skúsenosť s občianstvom?
Pozerala som poradňu tu na mk no nič mi nepasovalo.
Ak máte niekto skúsenosť.
Včera syn prijal hol. občianstvo..
Ako to je teraz so slovenským?
Musí sa ho vzdať oficiálnou cestou či automaticky zaniká a stačí odovzdať pas?
Ďakujem za radu

Žena, ktorá dala svetlo miliónom: Príbeh génia, ktorý videl tam, kde iní zatvárali oči
Predstavte si to: Vstúpite do nemocnice a zistíte, že polovica pacientov je slepých. A všetci sú černosi. Väčšina by prešla okolo. Ona však nie. Toto bolo pre Dr. Patriciu Bath neprijateľné. A tak vynašla laser, ktorý vrátil zrak miliónom a napísala históriu.

Neviditeľná kríza, ktorú všetci prehliadli
Bolo to v roku 1969. Mladá černošská lekárka Patricia Bath, jedna z mála žien v očnom lekárstve, pracovala na stáži v elitnej nemocnici Columbia. Keď však prišla na kliniku do Harlem Hospital, zažila šok.
Na chudobnejšom, prevažne černošskom Harleme bola polovica pacientov slepých alebo ťažko zrakovo postihnutých kvôli katarakte. Na bohatejšej, prevažne bielej klinike v Columbii takéto prípady takmer neexistovali.
Rozdiel nebol v biológii. Bol v prístupe. V systéme. Medicína bola slepá voči tým, ktorých zlyhala.

Cesta, ktorá nemala prejsť
Patricia Bath vyrástla v Harleme v čase, keď svet dievčatám ako ona jasne hovoril, čo nesmú. Jej otec bol prvý černošský motormán newyorského metra. Matka upratovačka. Ale táto matka snívala väčšie sny. Z každej výplaty si odkladala, aby dcére kúpila chemickú súpravu a mikroskop. Tento dar, prestavaný z obetavosti, rozhodol o všetkom.
Patricia študovala ako posadnutá. Už na strednej škole získala vedecké štipendium, ako 16-ročná prispievala do odborných článkov. Stala sa jednou z prvých černošských žien-očných lekárok. Na každom kroku narážala na zatvorené dvere: "V laboratóriu niet miesta." Kolegovia si prisvojovali jej výskum. Bola vylúčená z "pánskych klubov", kde sa riešili kariéry.

Revolúcia, ktorá sa narodila z neprijateľnosti
Namiesto toho, aby sa vzdala, Patricia Bath vyvinula nový lekársky model: komunitnú oftalmológiu. Zdravotná starostlivosť mala prísť za pacientmi do zanedbávaných štvrtí, nie naopak. Založila Americký inštitút prevencie slepoty s myšlienkou: "Zrak je základné ľudské právo."
Ale vedela, že nestačí len prísť. Bolo treba zmeniť samotnú operáciu. Tradičná chirurgia katarakty v 70. a 80. rokoch bola drsná a riskantná.
A tak začala roky trvajúci boj. Predstavila si laser – presný, jemný, revolúčný. S dávkou skepticizmu s nedostatok financií a realitou, že ako černoškej žene jej nikto neverí tak, ako bielym mužom.

Prvý patent, ktorý otvoril oči svetu
V roku 1986 to dokázala. Vynašla Laserphaco Probe – geniálne laserové zariadenie, ktoré rozbíjalo kataraktu nevídanou presnosťou cez mini-nárez. Operácia sa stala bezpečnejšou, rýchlejšou a dostupnejšou.
V roku 1988 získala patent ako prvá černošská lekárka v histórii, ktorá ho získala na lekársky vynález. Neskôr ich mala päť. Jej technika sa stala svetovým štandardom. Milióny ľudí po celom svete vďaka nej opäť vidia.

Odkaz, ktorý je viac ako vynález😍😍😍
Cestovala do Afriky, operovala, školila lekárou.Stala sa prvou ženou v oftalmologickej katedre UCLA. Prvou ženou, ktorá viedla oftalmologický rezidenčný program v USA.

Kam plánujete letnú dovolenku s pubertiakmi? moji majú 11 a 15 rokov a more ich už veľmi nebaví... na horách budú celý jún v Tatrách v kúpeloch, premýšľam čo také vymyslieť na leto. ešte sme neboli nikdy celé leto doma, možno je čas to skúsiť a pobehať slovensko...

Kokosky