Výsledky vyhľadávania pre slovo “adhd”
Schvalili vam prispevok na notebook(pocitac,tablet) aj ked ma dieta ADHD?Ma v triede aj asistentku .
Dobrý deň. Poprosím recenzie na škôlku Slovinska 1 v Bratislave. Je to pri diagnostickom centre. Pomohli vašim deťom ? Môj syn má NKS a adhd. Ďakujem a prajem pekný deň
Prosim vas, tie ktore mate deti s ADHD normalne diagnostikovane, maju vase deti, nejake "ulavy" v skole, prípadne chodite na nejake terapie, alebo ako s detmi pracujete, aby ste im pomohli? Pripadne beru nejake lieky?
Nakoľko mi bol pôvodný príspevok nahlásený a zmazaný, s dovolením admina Modrého koníka ho môžem opätovne uverejniť. Chcem sa poďakovať aj takýmto osobám, veď bez týchto situácii by sa človek nikam nepohol, nič by sa nenaučil a nesnažil sa robiť veci lepšie.
#aromaterapia #esencialneoleje #esencie #zdravie #zdraviezprirody #totoniejepredaj #totoniejeponukasluzieb #prirodnalekarnicka
V dnešnom článku vám predstavím oleje vhodné pre deti. Každá mama sa snaží pre svoje dieťa robiť len to najlepšie a keď príde na rad taký soplík, tak s ním prichádza aj kolotoč odsávania,kvapkania kvapiek do nosa, celodenné čajovačky. Ja vám predstavím oleje plné nádherných vôní a dozviete sa o ich účinkoch, ako môžete pomocou nich tento boj skrátiť o nejaké tie dni. Ja hovorím, že každý deň , o ktorý sa mi skráti choroba je deň k dobru 🙂 príjemné čítanie a nasávanie vedomostí o posilnení imunity a voňavej liečby 🙂
Najskôr si predstavíme zoznam esenciálnych olejov, ktoré sú pre tie najmenšie detičky vhodné (od 6 mesiacov):
Borovica,Bergamot, Cédrové drevo, Citrón, Citronela,Cyprus, Fenikel, Grep, Koriander, Kadidlo, Levanduľa, Mandarínka, Myrha, Neroli, Pomaranč, Palmarosa, Ruža, Ružové drevo, Rumanček, Santalové drevo, Slamienka, Tea tree.
Podľa mňa sú tieto oleje ,,must have " a hneď vám k nim budem aj písať prečo. Sú to :
Borovica
Má antiseptický účinok v dýchacích a močových cestách a v pečeni. Stimuluje činnosť kôry nadobličiek. Používa sa na krčné, pľúcne a nosné infekcie, zápaloch dutín a priedušiek,kašli,astme a bronchitíde.
Pomáha pri nachladnutí a chrípke, čistí pľúca od hlienu. Zmierňuje zápaly močového ústrojenstva. Okrem toho je výborným pomocníkom pri reume, boľavých svaloch a kĺboch, posilňuje nervy a zlepšuje náladu. Prináša pocit vitality, vštepuje pozitivitu a obnovuje sebadôveru.
Citrón
Jeden z najlepších stimulantov imunitného systému. Zlepšuje tvorbu bielych krviniek, riadi látkovú výmenu, posilňuje nervový systém. Je antiseptický a ničí baktérie, čistí krv,obličky, pečeň, žlčník a brušnú slinivku. Zlepšuje pružnosť žíl, udržuje pružnosť tkanív a spomaľuje proces starnutia. Znižuje krvný tlak, čistí pokožku. Je to silné antivirotikum, pôsobí proti parazitom a baktériám, je výborný pri tráviacich ťažkostiach ( výborný pri tehotenských nevoľnostiach) , pomáha pri infekcii močových ciest. Je jedným z najsilnejších olejov na detoxikáciu organizmu, pomáha pri nachladnutí a chrípke. Možno ho využiť aj pri drobných poraneniach.
Kadidlo
Zmierňuje zápaly, pomáha normálnej činnosti srdca a harmonizácii cholesterolu v krvi, prispieva k zdraviu kĺbov, reprodukčného i dýchacieho systému.
Pri respiračných ochoreniach pomáha pri vykašliavaní, čistí vzduch, pôsobí silne protivírusovo, antibakteriálne a je výborný proti plesniam. Stimuluje imunitu a pomáha nabudiť samouzdravovacie procesy v tele. Upokojuje nervovú sústavu a pomáha pri depresiách a úzkosti.
Kadidlových olejov je veľa druhov a podľa mňa je tento olejček doslova dar od boha.
Levanduľa
Ukľudnuje centrá v mozgu a chrbtici, zmierňuje kŕče, posilňuje srdce a ukľudnuje srdcové nervy, lieči rany každého druhu, popáleniny, tíši bolesť a urýchľuje regeneráciu pokožky. Prispieva k hlbokej relaxácii a pomáha navodiť zdravý spánok. Používa sa na ekzémy, má protiplesňové vlastnosti, čistí pokožku a zmierňuje začervenanie a podráždenie. Používa sa na zmiernenie jemných vrások a strií. Napomáha normálnemu tráveniu a funguje ako výborný repelent.
Tea tree
Tento olejček má širokospektrálne využitie. Je oceňovaný ako silne antivirotický, antibakteriálny, antiseptický a protiplesňový olej. Pomáha pri ekzémoch, psoriáze, ranách (aj pooperačných),popáleninách,podráždenej pokožke a štipnutí hmyzom. Lieči afty, bradavice, ďasná a zuby, príušnice, používa sa pri infekciách dýchacích ciest, kašli, chrípke, nachladnutí,zápale priedušiek, uší. Používa sa na črevnú virózu, zápal močového mechúra. Má posilňujúci účinok na pľúca, srdce a nervový systém. Neutralizuje živočíšne jedy ( osy, včely, komáre....)
Rumanček
Je to silný antioxidant, zvyšuje imunitu. Veľmi dobre hojí pokožku, popáleniny, jazvy, rany ... Uľavuje od bolesti a podporuje liečenie. Používa sa pri zápche, kŕčoch, opuchoch a zápaloch ďasien. Zmenšuje podráždenosť a nervozitu, tíši hnev, pomáha pri depresii, úzkosti a ADHD, je vynikajúci pri nespavosti.
Pomaranč
Ukľudnuje nervy, pri difuzovaní uľahčuje zaspávanie, posilňuje srdce, ničí baktérie. Je nápomocný pri kolikách a bolesti brucha. Je jeden z najlepších olejov na zažívacie ústrojenstvo. Optimalizuje srdcovú činnosť a vysoký tlak. Je povznášajúci a je výborný na upokojenie (nielen) detskej psychiky.
Pri používaní olejov je potrebné pozorovať reakcie. U detí do 6 rokov nie je vhodné používať eukalyptus a mätu. Oleje výborne fungujú spolu, preto skúšajte kombinovať 2-3 druhy olejov, ktoré majú podobné účinky. Pri potieraní olejov na kožu sa musia vždy zriediť v nosnom oleji ,o správnej koncentrácii sa treba vždy poradiť s aromaterapeutom.
Úryvok z filmu Múdrosť traumy (Wisdom of trauma)
G. Maté: “Hovorím ľuďom, nech mi povedia nejakú historku, keď boli na niekoho naštvaní, čokoľvek, o čo sa môžu podeliť. Nemusí to byť nič citlivého, či už o manželke, partnerke, vodičovi autobusu, je mi to jedno.”
Tim: “Jasné. Nefungovalo mi niečo v dome a tak som najal remeselníka, aby to opravil, než sa vrátim. Vratil som sa a hotové nebolo nič.”
G. Maté: “A vaša emočná reakcia bola?”
Tim: “Hnev.”
G. Maté: “A ešte niečo iné okrem hnevu?”
Tim: “Bol som sklamaný.”
G. Maté: “Sklamanie je smútok.”
Tim: “Súhlasím.”
G. Maté: “Dobre. A teraz sa vás opýtam hlúpu otázku. Z čoho ste bol smutný a nahnevaný?”
Tim: “Naštvaný z toho, že sa mi niekto niečim zaviazal a tie záväzky nesplnil.”
G. Maté: “Čo to znamená, že nesplnil svoje záväzky?”
Tim: “Znamenalo to, že som mu bol ukradnutý. A nerešpektoval ma.”
G. Maté: “Boli ste mu ukradnutý a nerešpektoval vás. Aký človek je ľuďom fuk a nemá rešpekt?”
Tim: “Neviem. Niekto, kto si nezaslúži záujem alebo rešpekt. ”
G. Maté: “Presne tak. Môžu byť ďalšie dôvody, prečo si ten človek neurobil svoju prácu, ktoré nemajú nič spoločné s tým, že by mu bol Tim ukradnutý alebo by si ho navážil? Aké ďalšie dôvody by to mohli byť? ”
Tim: “Lietadlo mohlo mať meškanie a zasekol sa na Portoriku pri hurikáne.”
G. Maté: “Môže mať ADHD.”
Tim: “Áno.”
G. Maté: “Nevie doťahovať prácu do konca a mnoho ďalších možností..”
Tim: “Áno.”
G. Maté: “Zo všetkých možností, ktoré ste práve načrtli, vrátane toho, že ste mu ukradnutý a neváži si vás, ktorá je najhoršia?”
Tim: “Tá, ku ktorej som sa automaticky priklonil.”
G. Maté: “Dobre. Všimnime si niečo: za prvé, vy, resp. my, pretože my všetci sme takí, nereagujeme na to, čo sa stalo. Reagujeme na naše vnímanie toho, čo sa stalo.”
Tim: “Áno.”
G. Maté: “Dobre. Tak to hovoril Buddha: Svojou mysľou vytvárame svet. Za druhé, zo všetkých možných interpretácií zvolíme tú najhoršiu. Za tretie, to, čo som povedal, nie je pravda. Nevybrali ste si to. Nie je to tak, že by ste si prešli všetky možnosti a vybral si: Nezaujímam ho a nerešpektuje ma. To ste neurobili. Váš mozoj tam skočil automaticky, že? Otázka je prečo? Je to po prvýkrát, čo ste sa cítili naštvaný, že ste niekomu ukradnutý a nerešpektuje vás? ”
Tim: “Nie je to prvýkrát..”
G. Maté: “Veľmi dobre. U väčšiny ľudí to ide veľmi ďaleko dozadu. ”
Tim: “Áno, ide to späť.”
G. Maté: “Do detstva.”
Tim: “Hm-m.”
G. Maté: “Dobre. A to je trauma. Nereagujeme na prítomný moment. Reagujeme na minulosť. Tak kto je ten, kto sa o vás nestará a kto je ten, kto si nemyslí, že si zaslúžite úctu?”
Tim: “Ja.”
G. Maté: “Vy. A v tom je to ponaučenie. Krása liečenia spočíva v tom, že keď veci prerámujete a vidíte zdroj v sebe, náhle je to oslobodzujúce. Pretože hádajte čo? Pokiaľ sa cítite tak, pretože tento človek to urobil, alebo neurobil, stane sa z vás obeť.”
Tim: “To áno.”
G. Maté: “Ale pokiaľ vidíte, že zdrojom ste vy, tak máte silu.”
Poradňa tradičnej čínskej medicíny na Modrom koníku
Byť zdravý. To je túžba snáď každého človeka. A zdravie si uchovať tak dlho, ako to pôjde. Nie je to utópia avšak s malými či väčšími zdravotnými problémami sa stretáva každý z nás. Mnohých trápia chronické problémy, na ktoré je klasická medicína prikrátka. Tá sa totiž často snaží vyriešiť len konkrétny zdravotný problém a zabúda, že telo treba liečiť ako celok.
Vďaka holistickému prístupu už po stáročia pomáha liečiť množstvo zdravotných neduhov tradičná čínska medicína, ktorá si trúfa aj na mnohé gynekologické problémy, akými je PMS či neplodnosť. Chronické i akútne bolesti svalov a kĺbov, choroby „modernej doby" ako histamínová intolerancia, alergie, poruchy spánku či nespavosť, vysoký krvný tlak, stres, chronická únava, bolesť hlavy, zvýšený cholesterol, nadmerné potenie. U detí opakujúce sa časté angíny, chrípka či hnačky. Kožné choroby, ktorými sú psoriáza, akné, dermatitída, ekzém, svrbenie tela. V neposlednom rade pomáha aj pri ADHD či ADD.
V našej novej Poradni o tradičnej čínskej medicíne, fytoterapii a bylinkách vám Ľubica Stanovská, certifikovaný praktik čínskej medicíny, poradí o možnostiach riešenia vašich problémov za pomoci tradičnej čínskej medicíny, byliniek či akupunktúry.
V prípade, že máte otázky týkajúce sa možnosti riešenia vašich zdravotných problémov za pomoci holistickej medicíny, neváhajte a pýtajte sa v Poradni o tradičnej čínskej medicíne, fytoterapii a bylinkách.
Všetky vaše otázky sú, samozrejme, anonymné a zadarmo, ako v každej poradni na Modrom koníku.
Tím Modrý koník
Psychiater Pöthe: ADHD je často posttraumatická stresová porucha. Veľakrát to psychiatri nevedia
Detský riad, čo poteší jedákov aj nejedákov: Keď dopapáš, uvidíš obrázok!
Akého papkáča doma máte? Ak máte dieťa, ktoré rado od malička ochutnáva rôzne druhy potravín, tak vám trošičku závidím. V dobrom. Môžete popustiť uzdu fantázii a variť čokoľvek, variť pestro a zdravo...
Ak máte vyberavého papkáča, určite sa nevzdávate a za zdravé stravovanie denne bojujete. Je skupina detí, ktoré sú vnímavejšie voči vôňam, chuti, štruktúre jedla. Intenzívnejšie vnemy im zabraňujú niektoré jedlá zjesť, lebo vôňa, chuť, či štruktúra jedla im spôsobuje napínanie.
Často sa stretávam s názorom, že stačí dieťa vyhladovať a opakovane ponúkať to isté jedlo, kým ho nezje. Nedať mu nič iné, hoc aj celý deň, len aby prestalo trucovať a vyhladlo. Priznám sa, že s tým nie úplne súhlasím. Nemusí to fungovať na všetky deti.
Inšpirovať sa, ako problém riešiť je často možné tam, kde je problém najvypuklejší. Pretože práve ten, kto rieši najsilnejšie prejavy problému, musí odskúšať veľa postupov a usilovne ich overovať, neustále prichádzať s novými nápadmi. Veľmi často je problém s vyberavým jedením popisovaný u autistických detí alebo detí s ADHD. Ich rodičia sa naučili byť veľmi tolerantní k jedálničku dieťaťa, no na druhej strane aj veľmi vynachádzaví pri jeho rozširovaní.
Sindelar metoda aneb mame stále čo zlepšovať
Na začiatok chcem pozdraviť všetky maminy, ktoré mi písali. Správy som čítala, ale momentálne vôbec nestíham odpisovat každej. Na všetko, čo sa má väčšinou pýtate je však odpoved v niektorom mojom článku. Ja som skutočne nič navyše nerobila a v ten rok som si tento “denník” poctivo zapisovala. Začínali sme so sedením v stoličke, cvičením porozumenia cez obrázky, všetko, čo chcela šup ho hore na poličky, ignorovanie ustavičného hádzania o zem (mimochodom staaaale pokračuje🤷♀️), držanie za ruku počas prechádzok, sedenie pri stole, jedenie (nočná mora doteraz🤦♀️)... Krok za krokom, kde horelo tam som hasila., Články isli presne podľa toho nacom konkrétne sme práve pracovali. Nemám dôvod nič tajiť. Ten rok som išla s kožou na trh a odhalila som pády aj radosti, lebo tak som to vtedy cítila a som rada, že niekomu tie moje “emocionálne” úteky z tej vtedy ťažkej reality aspoň trochu pomôžu…
S raketou stále pracujeme, aj keď už o tom nestíham tolko písať. Už pracujem na 8 hod (ja workoholik aj viac 😬🙄🙈). Aj keď robím z domu, synovi sa začala skola, takze ten čas studia už rozdeľujeme medzi dvoch. Dokonca niekedy v menšom ide raketa, keď horí niečo v škole synovi (diktáty a pod 😬😭🙈😂). Logopedicka nam odporucila metodu sindelar (inak mimochodom už pracuje sama pre seba a dáva nám terminy raz za mesiac 🥳🥳😎, urcite odporúčam). Bože, hovorim si, čo za chobotinu to idem na tej mojej rakete zase vyskusat. Mužovi už ani nehovorim o všetkých možných cvičeniach, stále si mysli, že robím z komára somára a jeho dievčatko je tutu-mutu (samozrejme je hrdý a pyšný, keď vidí posuny, ale akosi prehliada tu drinu za tým🤪🤦♀️😡). No, ale spat, boli sme teda vyskusat tuto metódu.
Pani L. nás aj diagnostikovala, takze nás už poznala a bola som prekvapená, že si ju ešte pamätá, keďže to bolo skoro pred 2 rokmi. Pokrok videla, ale teda podľa vstupnej diagnostiky, ktorú už raketa bezproblemov zvládla sama, zistila, to čo ja dávno viem, len som to nevedela tymi správnymi slovami popísať.
Analyzuje sa tam asi 8 časti, a nám vyšlo 7 oslabenych. Začíname pracovať na vizuálnej a sluchovej pozornosti…… Ostatne časti opíšem neskôr, keďže nemá význam o nich písať, keď nezlepšime tieto prvé. Rakteta má okrem NKS aj ADHD a pre deti je presne toto typické. Mozog im pracuje trochu inak, všetky podnety majú pre nich rovnaku prioritu. Nevedia, že keď mama hovori zvýšeným hlasom, nemá počúvať zároveň stekajuceho psa alebo zapnuté rádio. Malo by to dopad v škole, lebo by príkazy od učiteľky považovala za rovnako dôležité ako suchotanie vzadu.. len stručný úvod do tejto problematiky… Čakajú nás cvičenia ako: menovanie radu slov/viet a tlesknutie pri dohodnutom a podobne…
Čo Vám poviem? Ideme nato, ak budem mat čas priebežne Vám o tom napišem. Chcela by som napísať ešte samostatný článok aj o učení príbehov, lebo s tým sa trápime už dobry polrok. Našla som perfektnú stránku na obrázkové príbehy a prekonali cenou aj vizualizáciou schubi🥳🥳 Pozdravujeme všetky spolubojovnicky😊
Každá matka sa stane svokrou
1. Nie je žiaľ ojedinelé, že zaťkovia alebo nevesty nemajú svoju svokru v láske alebo to platí opačne – ona si neobľúbila ich. Čo myslíte, prečo tento rodinný problém tak často vzniká?
On nevzniká, on je starý ako ľudstvo a sprevádza rodiny naprieč generáciami. Čiže má svoje hlboké korene a opakuje sa v každej generácii.
Každý muž a každá žena sa raz stanú otcom a matkou, a stanú sa aj zaťkom a nevestou, a určite budú aj svokrom a svokrou. V jednej osobe zažívajú pocity trpiacej nevesty a dominantnej svokry. Nesú si v sebe celý archív ich pocitov.
Skúsme krátku meditáciu. Zatvorte si oči : Pokojne dýchajte a predstavte si svojho malého syna alebo dcéru …, skúste vnímať ich detstvo….,predstavte si ako sa spolu hráte, spievavate, smejete sa, uspávate ich. Sledujte ako vaše deti rastú, dospievajú …., až raz, ste v nádhernom kostole, v ktorom vediete svoju dcéru/syna k oltáru, kde na nich čakajú ich partneri …, nežne sa pobozkajú a spolu odchádzajú…, zostávate sama, …. iba z diaľky sledujete, akí sú šťastní, občas si nerozumejú, hádajú sa, smejú sa, kričia na deti …, a vy ste z toho zmätená – utekať tam, niečo im treba povedať, zachrániť maličké deti. Ozýva sa váš materský alebo otcovský cit. Akoby ste zabúdali, že vaše deti vyrástli. Niečo sa vrátilo a vy možno trpíte. Precíťte tieto pocity a iba ich predýchajte aby sa rozpustili.
2. Môže ísť aj o generačné rozdiely v názoroch, alebo napríklad aj nesúhlas s výchovou či starostlivosťou o dieťa – vnúča. Určite existuje cesta pre mier a pokoj v rodine. Čo navrhujete? Kto by mal ustúpiť? Ako nájsť zlatú strednú cestu?
Sú to priam zákonité generačné rozdiely a s rozdielovými názormi skoro vo všetkom. Vždy však máte dve cesty – máte možnosť, v nezhodách pokračovať alebo nájsť mier a pokoj aj pre ďalšie generácie.
Raketa a ja…
Píšem po veľmi dlhej dobe, ale myšlienkami často úletim sem, kde som hľadala svoje prvé útočisko. Píšem ako z iného sveta, z inej doby, lebo to čo sme prežívali je nasa minulosť. Boľava, preplakana, ale išla by som do toho znovu a zas a len kvôli nej a sebe…
Je nám teraz fajn. Rozpráva, hra sa, teší sa, odvráva, škrieka aj sa hnevá, ale je to všetko pre mna akosi ok. Stále mame kopu prace pred sebou, ale vždy si poviem vetu, čo tá trapi teraz o rok nebude problém… Raketa je v školke už stará večera, všetky učiteľky ju poznajú, majú sa na ratu, keď ju majú v triede, Ďakujem za správne prísne pani učiteľky, ktoré ju ani po dvoch mesiacoch ustavičného placu a pocikavania nevysupli z kolektívu. O diagnóze NKS a ADHD som sa nezmienila, aj keď to, že navštevujeme logo už netajím. Že je živšia a svojskejsia ako ostatne som nemusela ani prezrádzať, pretože nikto nie je ani hluchý ani slepý. už sa zato “nehanbím”. sme to my, takéto pojasene, vždy a všade nás je plno… 🤷♀️ Pridala som rakete aj krúžok grafomotoriky u nás v TT. Neviem raketu správne naučiť držať ceruzku. aj keď sa snaží a rada vyfarbuje drží ju akosi cudne všetkými prstami. Skúste sa aj vy popýtať vo svojom okoli v CPPP, či take niečo nemajú, ak máte s tým problém… My každý deň cvičíme pár stránok, grafomotoriky, ale nešlo nám držanie stále… Uvidíme či toto pomôže. Je tam malo detičiek asi 4-5 a dve pracovníčky. Mala miluje hociaku zmenu svojej bežnej škôlky tak sa sem vždy veľmi teší…je to určené primárne pre predškolákov a trva to iba polroka 1x za týždeň...
o kamarátoch tak priamych nemôžem ešte hovoriť, aj keď deti ju veľmi rady zdravia, špeciálne chlapci ju majú radi, zdravia a volaju do kuchynky variť korytnačky alebo sekať tehlu🤷♀️ páči sa im na nej,že je vycvicena, splachovacia a nezaluje po každom údere… zato na ňu obcas počujem deti žalovať😬😬co vytvára niekedy komické situácie… raz jeden spolužiak v satni o štyri hlavy väčší od mojej rakety a 5x širší hovorí otcovi: tato, raketa má zbila, ach jaj, dohováram jej: reku prečo? smiechy sme mali s jeho tatinom schované za vážne tvare,raketa: on mi roztrhal papier, jeho otec: a to prečo? lebo ona mi popisala papier… ok uz sme sa smiali nahlas, ale ja tak úprimne od srdca od radosti, lebo riešime iba “toto”… teraz sú z nich najlepsi kamosi, a aj keď sa potlcu, vždy keď sa vidia, začnú sa naháňať alebo skákať, jasit… a ja len v duchu počujem svoju mamu: je cela po tebe, len s chlapcami sa ťahá… hmmm oú jeee tesim sa puberta, ale čo ja mám čo kritizovar, veď aj ja som skončila v čisto mužskom kolektíve 🙈🤦♀️
Drzte sa maminy bojovníčky, my teraz pracujeme u logo na príbehoch, Kde-bolo tam bolo, na shubi sú celkom pekne obrázkové príbehy, ale drahe jak… . o tom popíšem ešte viac. želáme vám všetky pevne nervy, game over ešte nie je, ideme ďalej.
Blíži sa august – ako pripraviť deti s poruchami učenia na návrat do školy
My, čo máme školopovinné deti s poruchami učenia vieme, aký ťažký bude opäť september a s ním spojený nástup do školy. Dá sa naň vôbec pripraviť ?
Aj keď bude reč o začiatku školského roka, vrátim sa na chvíľu ku koncu toho predchádzajúceho. V polovici mája, keď bolo treba pomaly začať opravovať známky, mi pani špeciálna pedagogička z Pedagogicko - psychologického centra jasne vysvetlila, že môj syn je už „vypnutý“ a nemôžem od neho, čo sa školy týka, čakať „žiadne zázraky“. Aj za cenu horších známok ho treba nechať oddychovať a príliš ho nevysiľovať učením. Keď som sa na ňu spýtavo pozrela štýlom „...to snáď nie, veď sa blížia koncoročné písomky!“, doplnila, že niektoré deti s poruchami učenia zvyknú v júni dokonca užívať tzv. sociálne voľno. Už sa skrátka neučia vôbec. V našom prípade sme zvolili zlatú strednú cestu a syn, hoci mal excelentnú dochádzku a v škole musel plniť všetky zadania, nedostával viac (po dohode s triednou učiteľkou) domáce úlohy. Každý deň som na ňom po škole badala výrazné znaky únavy, bol málo zhovorčivý, posedával, polihoval a vždy potreboval aspoň hodinku – dve na regeneráciu, aby bol schopný podvečer zájsť s loptou aspoň na dvor. A to má ADHD, takže pre nás dovtedy nezvyčajný úkaz ! Našťastie máme chápavú pani učiteľku, ktorá oceňovala, že počas vyučovania dokázal ešte prejaviť snahu, aj keď výsledky neboli dokonalé. A tak sme sa s vypätím všetkých síl prepracovali až k prázdninám. Celý júl ho nechávam oddychovať, na školu je uvalené z jeho strany prísne embargo. Nemôžeme sa o nej ani zmieniť, ak mu nechceme s manželom príliš dvihnúť tlak. Avšak syn vie, že čoskoro príde august a my pomaly a postupne začneme opakovať učivo a dostávať sa „do formy“. Lebo s týmito deťmi to skrátka nejde príliš zhurta.
Rozhodla som sa, že preskočíme čítanku, učebnice zo sloviny aj matiky a necháme na ne ďalej pozvoľne padať prach. Namiesto toho som si zadovážila (po konzultácii so špeciálnou pedagogičkou) iný typ učebníc, resp. špeciálnych pomôcok. Rada by som vám ich predstavila, pretože verím, že predstavujú účinný nástroj pomoci.
- Čitateľské tabuľky, autor: Novák Jozef
Ako už názov uvádza, ide o tabuľky zostavené zo slabík a slov, určené pre nácvik čitateľských zručností u dyslektikov. Tabuľky sú usporiadané do menšej knihy formátu A5 v hrebeňovej väzbe. V úvode je používateľ poučený, ako správne s tabuľkami narábať. Samozrejme, slabiky, číslice a slová v knihe nie sú usporiadané len tak halabala, ale majú svoju štruktúru, zmysel a význam. Otvorené slabiky, keďže sú jednoduchšie na prečítanie a výslovnosť, majú prednosť pred zatvorenými slabikami. Nasledujú trojslabičné, štvorslabičné, päť a viac slabičné slová atď. Dôraz sa kladie aj na nácvik zrakového rozpätia, keďže deti s poruchami učenia, napríklad v kombinácii s ADHD majú tendenciu predbiehať text skôr, ako ho vôbec prečítajú. Oko je jednoducho rýchlejšie ako myšlienka a slová, bez toho, aby ich poriadne prečítali, si zvyknú potom domýšľať, alebo tipovať. Svoju rolu, okrem samotných slabík a slov zohráva aj ich grafické vyjadrenie (v riadkoch, stĺpcoch, do trojuholníka a pod.), veľkosť písma, sýto žltý podklad a absencia rušivých obrázkov a doplňujúcich textov. Myslím, že aj v prípade, že nemáte potvrdenú dyslexiu u svojho dieťaťa, môžete začať s tabuľkami pokojne pracovať. Určite mu neuškodia a možno vám pomôžu odhaliť problém, ktorý Vaše dieťa má.
- Čítanie pre dyslektikov, autor: Horecká Mária
Neexistujú bezproblémové vzťahy
1. Keď mali pred časom Slováci možnosť vyjadriť sa k otázke, aké životné hodnoty sú pre nich dôležité, na prvom mieste presvedčivo skončila rodina, ktorú považuje za dôležitú 92 % Slovákov. Vernosť za dôležitú pritom považuje ani nie polovica – len 48 %. Čo si teda dnes pod rodinou vlastne predstavujeme?
Biologickou prapodstatou všetkého na planéte je sila smerujúca k zachovaniu života a zachovaniu ľudského rodu a tu má prioritu rodina. Rodina sa od iných skupín, napríklad firiem, odlišuje generačným prepojením, čo dáva rodine okrem sily aj tradície, zvyky a hodnoty. Rodina je takto obklopená rodovým polom. Rodové spoločenstvá sa postupne diferencovali národnou identitou a každý národ dostal kus prírodného bohatstva. Z tohto pohľadu je rodina posledným článkom zabezpečujúcim zachovanie života. Rodina je prostredie, v ktorom sa spájajú všetky možnosti dané rodom, národom a prírodou. Rodina nám dáva identitu, v ktorej “JA som” je nahradené “MY sme”. Rodina tvorí domov, ktorý nám dáva silu, pocit bezpečia a miesto na tejto planéte.
Ak by sme sa vrátili k vernosti – jej dôležitosť vyjadrená 48% – a ja ju považujem za vysokú. Rodina má totižto viacero hodnôt – a to sú zdravie, bezpečie, materiálne zabezpečenie, súdržnosť, pokoj a vernosť. Rozvádzať sa manželia môžu nielen kvôli nevere, ale kvôli zdravotnému stavu – napr. môže to byť duševné ochorenie, alkoholizmus, týranie, povahové vlastnosti…
2. Čo myslime tým, keď hovorime, že je niečo pre nás najdôležitejšia hodnota?
S naším životom začínajú aj naše potreby, ktoré ovplyvňujú aj naše hodnoty. Ak sme na púšti a sme smädný, najväčšiu hodnotou má pre nás voda. Ak dieťaťu zomrie rodič najdôležitejšou hodnotou je preňho láska rodiča. O týchto najzákladnejších hodnotách života, bežne nepremýšľame. Hodnoty sa totiž predovšetkým žijú! Nevedome nás motivujú k určitému správaniu – neklameme, nekradneme. Môžeme o nich aj rozprávať napríklad deťom, ale v tejto podobe nemajú silu ovplyvňovať ich správanie.
Myslím, že dneska sú naše potreby, tak zabezpečené, niekedy až presýtené, že strácame schopnosť cítiť, čo je pre nás hodnotou a mnohé veci sú tak samozrejmé, že nemajú pre nás hodnotu. Čím sa nám život viac uľahčuje, tým viac času ostáva na nepodstatné veci. Nezažívame existenčné krízy, nezomierame hladom, máme vodu, neohrozujú nás katastrofy, nemusíme bojovať o život, pokiaľ neochorieme. Pre mnohých sa v dnešnej dobe stávajú potrebami – bohatstvo, úspech, moc….
Kladieme dôraz na niečo, čo nie je v živote najdôležitejšie, čo pochopíme až keď si uvedomíme konečnosť svojho bytia.
3.Mnohí po rozvode hovoria, že nemajú v láske skrátka šťastie. Odborníci pri spokojných dlhodobých vzťahoch hovoria, že je to skôr tvrdá a ťažká práca. Do akej miery teda rozhoduje vo vzťahu šťastie?
Náš svet je svetom protikladov a osobný rozvoj sa deje medzi nimi. Svetlo dokážeme vnímať vďaka tme, a ich striedanie je nevyhnutné pre život. Podobne je to aj s pocitom šťastia, ktorý zažívame vďaka tomu, že poznáme aj nešťastie. Život nikdy nie je v rovnováhe a je našou úlohou vyvažovať tieto protiklady a pre niekoho je to možno ”ťažkou prácou”. Aj problémy sú nám dané, aby sme sa vďaka ich vyriešeniu dostali k viere, že sa dokážeme životom posúvať. Šťastie je dôsledkom pekného vzťahu a deficit šťastia nie je príčinou zlého vzťahu.
4. Od mnohých počúvame ako dôvod rozvodu, že jednoducho „vyprchala láska, prestalo to iskriť, dali si čo si mali dať a koniec…“. Sú toto naozaj dôvody na rozvod hlavne ak sú vo vzťahu deti?
Otázka je prečo vyprchala láska? Bola to skutočná láska?
Na začiatku partnerského vzťahu, plného zamilovanosti, romantickej lásky, hrá dôležitú úlohu látka phenylethylamin(PEA) a tiež endorfíny, ktoré nás naladia na romantickú lásku. Práve o PEA ( obsahuje ho aj čokoláda) sa hovorí ako droge zamilovanosti. Ako na všetky drogy aj na PEA vzniká tolerancia a pocit lásky, v priebehu dvoch až štyroch rokov trvania partnerského vzťahu, slabne. Úlohu potom preberajú endorfíny, ktoré zabezpečujú prechod k pokojnému manželskému šťastiu.
Ak niektorí partneri potrebujú neustále “drogu zamilovanosti” – to je už skôr téma na terapiu. Samozrejme, ak závislosť na tejto droge nie je až tak silná, môžu tu pomôcť citové väzby na deti a manželstvo môže pokračovať.
Môjmu dieťaťu sa nedarí v škole, navyše je asi hyperaktívne. Čo s tým ?
Dovoľte mi podeliť sa s vami o moju osobnú skúsenosť.
Syn sa mi narodil v 35 týždni. Mal bežné problémy predčasne narodeného dieťaťa. Nemocnicu sme opúšťali po dva a pol týždni. Pani doktorka mi vtedy povedala pamätnú vetu: "Nebojte sa, bude v poriadku, oni (predčasniatka) sú deti ako všetky iné, len je o nich možno trochu viac počuť keď podrastú". Pravdivosť tejto vety si overujem v praxi dodnes...
Od začiatku som mala pocit, že je mimoriadne aktívny, pohyblivý, vnímavý. Porovnávala som ho s jeho staršou sestrou (porovnávať sa vraj nemá, ale ruku na srdce, kto z nás sa tomu dokáže dôsledne vyhnúť ?). A hoci je zväčša každé dieťa iné, niektoré rozdiely boli u tých mojich markantné, bez zjavného dôvodu. Tak napríklad kuriózny úraz môjho syna, keď sa ako päť mesačný rozhojdal pripútaný vo "vajíčku", prevrátil ho silou vlastnej váhy a tvárou dopadol na zem. Z výšky kuchynského stola. Viem, je to moja chyba. Nemala som ho klásť na stôl a nemala som ho spúšťať z očí. Ani na chvíľu. Keď som na pohotovosti vystrašená, zahanbená, s pocitom nesmiernej viny vysvetľovala, že som ho len chcela mať vo výške očí, kým som varila, a stratila som zo zreteľa jeho pohyblivosť, doktor len krútil nesúhlasne hlavou. Potom ležiacemu bábätku podal prst. Syn ihneď zareagoval, pevne ho chytil, pritiahol k sebe a švihom sa posadil. Doktor aj so sestrou otvorili doširoka oči a pozreli na mňa spýtavo. "Veď som vám hovorila", hlesla som rozpačito.
Podobných príhod, a aj úrazových, sme mali žiaľ viac aj neskôr. Nieže by sme na neho nedávali pozor. Syn bol mimoriadne vynaliezavý. Nemal ani dva roky, keď si vedel pomocou príborového nožíka vybrať zo zásuvky bezpečnostnú poistku. Bolo potrebné mať oči aj na zadku, ako sa hovorí. Samozrejme, to sa vždy nedá. Aj preto tie rozbité kolená, odreté čelo, škrabance a modriny. Pocity viny a strachu u nás rodičov, no a popravde, potom už aj zvyk a konštatovanie, že náš chlapec je proste taký...
Bol manuálne veľmi zručný, čo mu ostalo dodnes. Vo veku osem rokov dokáže sám rozložiť oheň, zapojiť čerpadlo a prečerpať vodu, rozumie princípom murovania, betónovania, klampiarskym prácam, vie, čo sú elektrické obvody, ako fungujú žľaby, odtoky, kanalizácia. Otcovu sadu náradia má dávno preskúmanú, zväčša s ňou vie aj narábať. Baví ho práca s drevom. Všetci obdivujú jeho technické myslenie a schopnosti. Je toho veľa a zároveň je to všetko. Všetko v tom zmysle, že nič iné ho už nezaujíma. A to doslova.
Počítať, písať a čítať sú tri veľké problémy. Presne v tomto poradí ako som ich vymenovala, od najmenej, po najviac závažný. V čítaní je na úrovni prváka, stále sa boríme so slabikovaním. Ak aj technicky text prečíta správne, nerozumie jeho významu. Príbehy pritom zbožňuje. Nejeden večer trávime pri knižke. Predčítavam ale ja. On je poslucháč. Píše ako počuje, nevníma rozlišovacie znamienka, písmo sa pohybuje niekde na úrovni (ne)čitateľnosti. Krasopis je pre nás veľká neznáma. Málokedy počuje na konci vety otáznik, alebo výkričník. Všetky vety sú pre neho oznamovacie. Nevie, kde má veta začiatok a kde koniec, napriek tomu, že každá začína veľkým písmenom a končí interpunkčným znamienkom. Aby som nezabudla na podstatnú informáciu - syn je druhák na klasickej základnej škole.
Dieťa vo svete úzkostí
ÚZKOSŤ má svoju minulosť ale aj budúcnosť. Jej budúcnosť a pokračovanie zabezpečujú deti. Deti dedia celý archív rodu, narodia sa s úzkosťou a vlastne ani nepoznajú stav bez nej.
Podľa štatistík sa úzkostná porucha vyvinie u každého ôsmeho dieťaťa. Ak sa nezačne liečiť hneď v začiatkoch, jej negatívne dôsledky sa začnú prejavovať rôznymi spôsobmi.
Neliečená úzkostná porucha dieťaťa, pomalé a ďalej nabaľujúce sa emócie strachu, hnevu, smútku a vyčerpania sa môžu prejaviť v jeho zhoršených študijných výsledkoch, oneskorenom vývoji, dieťa nedokáže rozvíjať svoj potenciál. To vyvoláva pocity menejcennosti, neistoty a všetko to môže smerovať k poruchám správania, prípadne rôznym závislostiam.
Ako sa prejavuje strach či úzkosť u detí:
- utlmením spontánnych prejavov, uzatvárajú sa do seba, sú pasívnejšie, unavené, spavé,
- alebo naopak trpia výraznejším nepokojom, nervozitou, hyperaktivitou spôsobenou napätím, ktoré potrebujú uvoľniť,
- typické je plytké dýchanie ovplyvňujúce pozornosť s následným ADHD, poruchami učenia, trémou,
- poruchami príjmu jedla – prejedaním sa alebo naopak nechutenstvom, komplikovanejšími prejavmi sú bulímia a anorexia,
- poruchami spánku, problémy so zaspávaním, ktoré sú časté už u malých detí – nočné desy a nočné mory, spojené s pomočovaním, ale aj problémy s kakaním.
- zdravotnými prejavmi – bolesť hlavy a bruška, ktoré sa môžu častejšie prejavovať ráno pred odchodom do školy, počas stresových situácií a bezprostredne po nich,
- často sa objavia zlozvyky, ktorými sa dieťa upokojuje a uvoľňuje – napr. cmúľanie palca, obhrýzanie nechtov či vytrhávanie vlasov,
- zvláštne spôsoby vyrovnávania sa s psychickou záťažou, ktoré možno považovať za sebapoškodzovanie – hryzenie rúk, škrabanie sa po celom tele, rôzne motorické a zvukové prejavy či rituály,
- vznikom závislosti na návykových látkach, ktoré im umožnia prežívať iné stavy – alkohol, drogy, sex, ale aj sladkosti,
- snažia sa vyhýbať istým ľuďom, miestam, situáciám, kde sa necítia dobre a chcú radšej zostať doma,
- nechcú ostať bez rodičov, majú veľké obavy o to, či ich majú dosť radi, či sa vrátia,
- následne strácajú sociálne zručnosti v nadväzovaní a udržiavaní vzťahov s rovesníkmi,
- objavuje sa strach z tmy, duchov, nepríjemných postáv, boja sa, že niekto príde do ich izby a ukradne ich,
- potrebujú opakované uisťovanie a opakujú sa rôzne somatické ťažkosti,
- neustále sa za niečo ospravedlňujú,
- nepredvídateľne psychicky zlyhávajú aj pri jednoduchších úlohách a aktivitách,
- obdobie puberty a dospievania je problematické,
- extrémny perfekcionizmus, nie sú spokojné so svojimi výkonmi, obávajú sa urobiť aj najmenšiu chybu,
- majú vtieravé myšlienky a kompulzívne správanie kedy musia niečo urobiť, majú určité rituály – musí sa otočiť, robiť pohyby s rukami alebo nohami, niekoľkokrát vstať, obísť niečo,
- trpia fóbiami (zo psov, pavúkov, múch apod.) a svoje strachy preháňa (napríklad že príde živelná pohroma a pod.).
Mnohé tieto prejavy detských úzkostí obvykle nie sú jeho okolím akceptované, dieťa je za ne kritizované, dokonca aj trestané, čím sa pôvodné pocity úzkosti ešte viac prehlbujú. Problémom je, že dieťa nevie pomenovať čoho sa bojí, prečo to cíti alebo z čoho má úzkosť a rodičia mu často práve preto nedôverujú.
Každá matka sa stane svokrou
1. Nie je žiaľ ojedinelé, že zaťkovia alebo nevesty nemajú svoju svokru v láske alebo to platí opačne – ona si neobľúbila ich. Čo myslíte, prečo tento rodinný problém tak často vzniká?
On nevzniká, on je starý ako ľudstvo a sprevádza rodiny naprieč generáciami. Čiže má svoje hlboké korene a opakuje sa v každej generácii.
Každý muž a každá žena sa raz stanú otcom a matkou, a stanú sa aj zaťkom a nevestou, a určite budú aj svokrom a svokrou. V jednej osobe zažívajú pocity trpiacej nevesty a dominantnej svokry. Nesú si v sebe celý archív ich pocitov.
Skúsme krátku meditáciu. Zatvorte si oči : Pokojne dýchajte a predstavte si svojho malého syna alebo dcéru …, skúste vnímať ich detstvo….,predstavte si ako sa spolu hráte, spievavate, smejete sa, uspávate ich. Sledujte ako vaše deti rastú, dospievajú …., až raz, ste v nádhernom kostole, v ktorom vediete svoju dcéru/syna k oltáru, kde na nich čakajú ich partneri …, nežne sa pobozkajú a spolu odchádzajú…, zostávate sama, …. iba z diaľky sledujete, akí sú šťastní, občas si nerozumejú, hádajú sa, smejú sa, kričia na deti …, a vy ste z toho zmätená – utekať tam, niečo im treba povedať, zachrániť maličké deti. Ozýva sa váš materský alebo otcovský cit. Akoby ste zabúdali, že vaše deti vyrástli. Niečo sa vrátilo a vy možno trpíte. Precíťte tieto pocity a iba ich predýchajte aby sa rozpustili.
2. Môže ísť aj o generačné rozdiely v názoroch, alebo napríklad aj nesúhlas s výchovou či starostlivosťou o dieťa – vnúča. Určite existuje cesta pre mier a pokoj v rodine. Čo navrhujete? Kto by mal ustúpiť? Ako nájsť zlatú strednú cestu?
Sú to priam zákonité generačné rozdiely a s rozdielovými názormi skoro vo všetkom. Vždy však máte dve cesty – máte možnosť, v nezhodách pokračovať alebo nájsť mier a pokoj aj pre ďalšie generácie.
Ahojte. Existuje tu nejaká skupina zameraná na adhd? Vďaka za tipy
Strach je brzdou detského vývoja
Urgentne potrebovali pomoc rodičia 12 ročnej slečny, ktorá odmietala chodiť do školy. Dlhodobejšie trpí úzkostnými stavmi. Prežíva strachy z búrky, vetra, smrti a postupne sa začala báť všetkého. V škole nemá kamarátky, je uzavretá a nedôveruje si. Učí sa zle, nevie sa učiť, je lenivá. Matka, ktorá to všetko úzkostlivo prežíva, uviedla – „akoby som videla seba, a všetko to prežívam s ňou“. V priebehu konzultácie sa však objavujú u dcéry aj problémy so spánkom, trvajúce od útleho veku a problémom boli aj jej nočné desy. V čase pred spaním dievča sa neustále zaoberá témou smrti, ako to bude ak zomrie, kedy zomrú rodičia a čo bude robiť ona.
Ako postupovať?
V prvom rade by som upozornila rodičov na „akútnosť „problému, ktorý v mnohých prípadoch nie je možné zvládnuť zo dňa na deň. Psychické problémy majú vždy svoju históriu a nie je možné riešiť ich rýchle a účinne.
Ak sú akútne problémy dieťaťa už dlhodobejšie stávajú sa chronickými aj ich riešenie je už potom dlhodobejšie. Čím dlhšie trvá neriešenie problémového správania dieťaťa, tým hlbšie sa fixuje v jeho psychike a tým zložitejšie je aj jeho riešenie.
Akútnu stresujúcu situáciu dieťaťa je potrebné riešiť rýchlejšie psychofarmakami, predovšetkým ak ide o sebapoškodzovanie a situácie ohrozujúce život dieťaťa, ale aj rôzne zdravotné komplikácie.
V danom prípade, okrem akútnej situácii – nechodenie do školy – bola evidentná aj chronická situácia a to boli úzkosť a problémy so spánkom, neriešené nočné desy, fixovanie na tému smrti, ktoré siahali až do jej ranného detstva.
Vliv obrazovek a informačních technologií na děti s autismem a ADHD
Poruchami autistického spektra (dále jen PAS) se zabývám více než 20 let. V rámci své mezinárodní praxe jsem pracovala s více než šesti stovkami dětí z celého světa. V České republice působím od roku 2003. V tomto článku bych se s vámi ráda podělila o své dlouholeté zkušenosti.
9 superschopností, ktoré vaše deti získajú vďaka Legu
Hra je pre deti nástroj na spoznávanie sveta. A hračky, s ktorými sa hrajú, výrazne ovplyvňujú schopnosti, ktoré si pri hre rozvíjajú. LEGO je súčasťou detských izieb už od 50tych rokov minulého storočia. Za ten čas ho vedci podrobili mnohým výskumom. Možno vás prekvapí, že zdanlivo jednoduché spájanie kociek, môže mať pozitívny vplyv na široké spektrum schopností vášho dieťaťa.
1.Rozvoj jemnej motoriky
LEGO kocky sú malé a spojiť ich nie je jednoduché ani pre mnohých dospelých. Hra s nimi pomáha deťom (aj dospelým) rozvíjať jemnú motoriku. Menej známy je fakt, že rozvoj jemnej motoriky a koordinácie medzi rukami a očami má pozitívny vplyv aj na rozvoj mozgu.
2.Rozvoj kreativity
Niektorí rodičia majú pocit, že Lego už nie je to, čo bývalo. Namiesto jednej “univerzálnej stavebnice”, z ktorej sa stavalo hlavne “podľa fantázie” je na trhu množstvo setov, z ktorých sa dá postaviť iba konkrétny model. Myslia si, že stavaním podľa návodu, sa u detí nerozvíja kreativita. V skutočnosti je opak pravdou. Stavaním podľa návodu deti zbierajú skúsenosti a učia sa rôznym technikám stavania. Tie neskôr dokážu využiť pri stavaní vlastných diel. Stavanie Lega u detí rozvíja kreativitu, bez ohľadu na to, ako stavajú.
3.Schopnosť riešiť problémy a divergentné myslenie
Hotový človiečik alebo čo by už malo dieťa vedieť do škôlky?
Tak a je to tu...
Ide sa nato a ja som napodiv všetkého pokojná. Taká, aká som zvyčajne bývala pred skúškou, na ktorú som sa vždy poctivo pripravila. Dosiahla som limit, že každý ďalší deň je len "naťahovanie" času, lebo viac sa do hlavy proste nezmestí. Presne takto sa cítim...
Svoju raketu v stredu odovdzám niekomu pri dverách a budem čakať. Hop alebo trop. Som pripravená na všetko, na rýchly telefonát, na plač, na vreskot...Najviac by ma vyšokoval pravdepodobne hladký priebeh udalostí. Ale jednoducho už prišiel náš čas naskočiť na ďalší vlak a ísť o stanicu ďalej.
Moja raketa pomaly dobehla všetko potrebné, čo mala. Vie sa vycikať, vyzliecť, obuť, aj čiastočne obliecť, vie si vypýtať veci, poďakovať, poprosiť, obrániť si hračky, zapojiť sa do jednoduchej hry, pesničiek, upratať hračky, umyť ruky, poslúchať príkazy... Vyjadrovanie je síce stále také kostrbaté, ale toto dzeco Vám už povie kto, čo, s kým, kde a ešte akú parádnu zahrešenicu povedal. Režim máme doma klasický škôlkarsky, od stola sa nebehá, výdrž pri činnosti je cca 20 -30 min, spánok poobednajší musí byť..Proste nech sa snažím akokoľvek "už nemám" dôvod ju držať doma.
Všetko by bolo fajn, keby to nerobila tým svojím štýlom. Škrek sem, škrek tam, trucovanie pri chlebe alebo válanie na zemi, po vycikaní občas stratené gatky, ponožky niektoré dni vyzlečie 2-3x....Všetko však pod zvýšeným dozorom prebieha "hladko" a bez problémov... Stále premýšľam, že veď predsa takéto deti museli existovať aj za našich čiach. To ich všetky vyhodili či čo? Neexistovalo, veď rodičia proste museli robiť. O ADHD a NKS sa ani nechyrovalo....Každý kto vidí moju raketu na ihrisku, mávne rukou, že toto moje dzeco škôlku zvládne. Vidia ju veselú, akčnú, vždy pri deťoch, tak kde je problém? Čoho sa tak obávam....
V stredu sa nám mení režim po takmer 6 rokoch. Na tento deň som slávnostne čakala dlho predlho a teraz tu sedím ako mechom udretá, lebo mi všetko prekĺzlo medzi prstami. Priznám sa, že som začala uvažovať aj nad tretím, a to len preto, aby som bola ešte dlhšie s raketou. Ale to sú už len posledné výstrely ako nájsť ešte nejaký dôvod, aby som ju nemusela dať do školky a mala dlhšie pri sebe🙂 Stále si musím hovoriť, že to ju aj nás iba posunie vpred, že už nestíhame ťahať všetko z jedného platu, tak to jednoducho musí byť. Musí. Inak to nebude a vlastne ani nemôže. Nahováram, či presviedčam, ale hlavne verím...
💗💗💗Keď máme dieťa bez ťažkostí, ktoré robí, čo žiadame a ktoré má dobré známky, sme šťastní. Ale je to '' normálna '' radosť, pretože, samozrejme, je to naša povinnosť.
Ale keď máme dieťa s určitými ťažkosťami, že každé učenie je snáď ťažšie a komplikovanejšie ako pre iného chlapca alebo dievča, šťastie je pre nás komplikovanejšie, najmä ak naše prostredie nezanechá inkluzívny priestor.
Chcem vás poprosiť o láskavosť na dôležitú tému pre mňa:
toto je špeciálna pedagogika, autizmus, dyslexia, dysortigrafia, dyskalkulia, TANG, TEL, ADHD (deficit hyperaktivity pozor).
Pre všetky deti, ktoré každý deň zápasia o úspech a pre tých, ktorí sa im snažia pomôcť.
Bolo by fajn naučiť našich synov a dcéry byť láskavý a prijať všetkých spolužiakov.
Deti so špeciálnymi potrebami nie sú divné.
Chcú to, čo chcú všetci: aby boli prijatí!!!
Mohli by ste toto '' Copy and Paste '' na počesť všetkých detí, ktoré sú jedinečné a pritom odlišné? Prosím, nezdieľajte ", '' skopírujte a vložte ". Verte alebo nie, potrebujeme to...
Ďakujeme, že ste za integráciu a začlenenie každého jedného z nás. Áno, pretože sme všetci iní... Tak čo💗💗💗
Moje jedinečné testovanie aplikácie UniGO
Ahojte 🙂
Na MK bola zverejnená testovačka #test_unigo na aplikáciu UniGO od Union. Tak som sa prihlásila. Reku skúsim, ale veľa som si od toho nesľubovala. Kočiek, ktoré chceli mať tú možnosť vyskúšať, bolo veľa, a tým šance klesali. Ale čo čert nechcel, vybrali ma a dnes už je koniec testovania a čas na #recenzia. Súčasťou testovania aplikácie boli aj hodinky DELTA (svoje Huaweiky som po 2 rokoch stratila), ktoré mi mali ukázať, aká som hnilá, ako nič nestíham, ako dlho, respektíve krátko, spím, a že mam tep počas pracovného týždňa zlý, ale počas víkendu som bola zrazu v zelených číslach. Cez víkend sa vždy stane zázrak 😀 Podľa meraní mam lepší tep, lepší spánok a viac sa hýbem. Asi by bolo dobré dať návrh našej vláde, že by mali zmeniť pomer pracovných dní ku dňom pracovného pokoja.
Čo hneď vidím na obrazovke, keď kliknem na apku:
- myseľ - cítim sa fantasticky stále,
- srdce - no tep nič moc,
- spánok - cez víkend spím ako slon a cez týždeň 5h,
- hmotnosť - po tých IVF no čistá katastrofa,
- aktivity - cez týždeň horšie a cez víkend super, lebo neobsedíme doma.
Každé jedno meranie má aj svoj graf, zvýraznené farbami červená (celé zlé), oranžová (taký stred) a zelená (super).
Touto aplikáciou viem, že to nie je žiadna výhra a bolo by dobré to zmeniť. A to nebude všetko, čo treba zmeniť. Ak už si v koncoch a všetko je na prd, otvor si poučné články v apke a ešte viac si uvedomíš, čo všetko zanedbávaš 😀.
Tak testovanie apky pokračuje #test_unigo
Apka obsahuje aj knižnicu kde chodía články, sú dosť jednoduché a prítom obsahujú to čo je najdôležitejšie. Na základe toho som si dokupila železo. Ráno som bola ako keby som malá adhd a poobede som bola kaput. Železo doplnam posledné 4dni a veru je to o dosť lepšie. 👍
Dagmar Rakovická Čanigová: Možno má aj vaše dieťa potravinovú intoleranciu...
Dnes som sa porozprávala s expertkou na potravinovú intoleranciu.
Dagmar musela ako malé dievčatko užívať antihistaminiká v sezóne peľovej alergie. Nezamýšľala sa nad tým a považovala to za niečo úplne bežné. Keď mala 18 rokov tráviace ťažkosti ju dohnali na prvé kolonoskopické vyšetrenia. Trápili ju tiež škaredé ekzémy, za ktoré sa ako mladá žena veľmi hanbila, poznačilo to aj jej sebavedomie.
Zistili jej nešpecifický zápal v sliznici hrubého čreva a intoleranciu na laktózu - mliečny cukor. Vzápätí jej boli nasadené kortikosteroidy na zápal v čreve a odporúčanie, že sa musí dlhodobo vyhýbať laktóze. Vtedy bol rok 2008. Vôbec netušila, že za jej dlhodobými zdravotnými problémami je viac potravinových intolerancií.
Na ekzémy jej nič nepomáhalo. Musela si neustále škrabať ložiská, ktoré sa každým dňom zväčšovali. Zakrývala si červené fľaky dlhými rukávmi a hanbila sa vyzliecť do plaviek. Vtedy sa rozhodla pre návštevu centra alternatívnej medicíny, na ktoré počula dobré referencie. Tam sa prvýkrát dozvedela o testoch potravinovej intolerancie, ktoré sa robia z kapilárnej krvi.
Keď jej prišli výsledky, zrútil sa jej svet: kravské, ovčie, kozie mlieko, kazeín, vaječný bielok, žĺtok, pšenica, jačmeň, gliadín, kukurica, ryža, zemiaky, hrášok, pomaranče, pistácie a i. Výsledok potvrdil až 32 potravinových intolerancií! Napriek šoku si povedala, že ide do toho.
Po dvoch mesiacoch od vysadenia potravín, na ktoré si jej telo tvorilo protilátky, jej kompletne zmizol ekzém na oboch stranách vnútorných lakťov. To bol jej hnací motor, pretože na vlastné oči videla, že eliminačná diéta je naozaj prospešná.
