Samozrejme, ako inak, tradičný recept som si dosť  zásadne pomenila, keďže v rodine máme viacerí tráviace problémy a potrebujeme stravu  nielen chutnú, ale predovšetkým ľahko stráviteľnú. Tento recept je vhodný nielen pre žlčnikárov a žalúdkárov, ale tiež aj pre ľudí trpiacich histamínovou intoleranciou (podobne, ako je to aj u mňa). Tieto vanilkové rožky sú nielenže fantastické chuťovo, ale obsahujú len zdravé a ľahko stráviteľné potraviny, ktoré majú nulový, alebo len veľmi nízky obsah histamínu. Príprava je extrémne jednoduchá a pomerne rýchla, takže je tento recept vhodný aj pre úplných začiatočníkov. Podobné recepty nájdete na mojom blogu www.trendymama.sk a sledovať moje novinky môžete na Instagrame @trendymama.sk 

Ingrediencie:

• 300g hladkej špaldovej múky
• 2 žĺtky
• 200g zmäknutého masla
• 150g mletých mandlí alebo vlašských orechov
• 100g trstinového nerafinovaného cukru
• lyžička škorice
• vanilkový cukor

Postup:

Všetky suroviny si dáme do veľkej misy a vymixujeme s ručným mixérom (so špirálovými nadstavcami). Mixovaním nám vzniká drobinka, ktorú zapracujeme ručne do hotového cesta. Vznikne nám hustá hmota z ktorej tvarujeme malé rožky a ukladáme ich na plech vystlaným papierom na pečenie. Pečieme v rozohriatej rúre pri 180°C približne 10-15 minút (to si treba individuálne odsledovať). Upečené rožteky ešte teplé obaľujeme v zmesi z práškového a vanilkového cukru a ukladáme do uzatvárateľnej nádoby. Až keď rožteky úplne vychladnú, môžeme nádobu zavrieť.

Prajem Vám príjemné pečenie a dúfam že Vám budú chutiť minimálne tak, ako nám. 🙂

Prvýkrát som ich skúšala a recept som si sama upravila podľa svojho gusta. A musím teda povedať že sú výborné. Dopredu odporúčam urobiť rovno dvojnásobnú dávku, lebo sú naozaj skvelé a akosi sami miznú z dózy. 🙂 Samozrejme všetky ingrediencie nemusia byť bio. 🙂 Podobné recepty nájdete na mojom blogu www.trendymama.sk a sledovať moje novinky môžete na Instagrame @trendymama.sk 

Ingrediencie:

• 300g špaldovej múky
• 80g nerafinovaného trstinového cukru
• 200g zmäknutého masla
• 2PL smotany do varenia (ja som použila rastlinnú)
• nastrúhaná kôra z 1 bio citróna
• 2PL bio kakaa do pečenia
• jahodový bio džem (môžete použiť ale aj iný džem podľa vlastnej chuti)

Postup:

Všetky sypké ingrediencie (múka, cukor, citrónová kôra a kakao) spolu pomiešame a pridáme  2 polievkové lyžice smotany a na malé kúsky nakrájané zmäknuté maslo izbovej teploty. Vypracujeme mäkké cesto, ktoré môžme ihneď použiť na vykrajovanie koláčikov, ale ja odporúčam, aby ste ho nechali cez noc odležať v sáčku v chladničke- lepšie sa prepoja jednotlivé chute. Ak ste ho nechali odležať v chladničke- najprv ho necháme zmäknúť, alebo ho môžeme dať aj do mirkovlnnej rúry aby rýchlejšie zmäklo a mohli sme ho používať. Na pomúčenej doske vyvaľkáme cesto na hrúbku približne 0,3-0,5mm a vykrajujeme páry koláčikov- vždy vrchný by mal mať vykrojené malé koliesko v strede. Vykrojené koláčiky poukladáme sa papierom na pečenie vystlaný plech a dáme piecť do vopred predhriatej rúry na 180°C približne na 10 minút (radšej si to odsledujte na vlastnej rúre). Vychladnuté koláčiky dáme dolu z plechu a vždy spodný celý koláčik potierame s džemom a priložíme naň vrchný s vykrojeným kolieskom uprostred. Ak Vám prídu ešte koláčiky málo sladké, môžete ich poprášiť práškovým cukrom. 

Dúfam že sa Vám koláčiky podaria a budú Vám chutiť minimálne tak, ako nám. Nám sa páči, že niesú prehnane sladké. 

Tieto ,,pečené lízatká" som robila prvýkrát a recept som si upravila sama na zdravšiu variantu, keďže som vedela, že to bude pastva najmä pre môjho syna. Príprava je jednoduchá, ale so zdobením je robota, preto, ak sa Vám nechce ,,piplať" so zdobením, odporúčam len ponamáčať do čokolády. Inak je to pastva nielen pre deti, ale aj pre dospelých 🙂 Podobné recepty nájdete na mojom blogu www.trendymama.sk a sledovať moje novinky môžete na Instagrame @trendymama.sk

Ingrediencie:

• 6 vajíčok
• 6 PL nerafinovaného trstinového cukru
• 6PL špaldovej múky
• 1,5KL vínneho kameňa (kypriaci prášok do pečiva bez fosfátov)
• 2KL bio kakaa
• 7PL bio lieskovo-orieškového bio krému

Čokoládová poleva a zdobenie:

• 100ml delaktózovanej smotany na šľahanie
• 150g bio čokolády (zmiešavam mliečnu s horkou pól na pól)
• na zdobenie rôzne ,,perličky, ihličky" kokosové lupienky a podobne

Postup:

Odmalička som sa tešila na vianočnú atmosféru, tá je u mňa sprevádzaná hlavne pečením koláčikov, vôňou vanilky, orechov, škorice a medu... Hmmm, Vianoce 🤗🌲 

Tento rok mi Vianoce zavoňali doma skôr, vďaka testovaniu dm Bio výrobkov, ktoré boli krásne zabalené.

V balíčku na mňa čakali tieto výrobky.

Poďme sa spolu postupne pozrieť, ako obstáli v mojej kuchyni.

Ako prvú som si na testovanie vybrala dm Bio špaldovú múku T630. Bola som zvedavá, či sa z nej budú dať upiecť celošpaldové rohlíčky. Pri miesení som mala chuť prisypať aj pšeničnú múku, lebo som sa bála, či sa podaria. Neurobila som to 😉.

Na moje milé prekvapenie sa naozaj podarili, milujem vôňu domáceho pečiva. Rohlíčky boli mäkučke, kým sa nezjedli. Múku môžem len odporučiť.

"Za oknom krásne bielo. Po byte pobehuje chvíľami viac a chvíľami menej nervózna mama. Čo ešte treba upratať, stromček švihom zdobiť, v kuchyni mi už treba to a hento a tamto... Nevie čosi nájsť. Pýta sa muža. Ten nervóznejšie odpovie a už je to tu, prvá minihádka na prvej prkotinke. A tento scenár sa počas dňa zopakuje ešte zopárkrát. A pomedzi to vianočné rozprávky v TV, alebo hudba z rádia. Viažeme salónky. Bráško doniesol betlehemské svetlo a už nám svieti lampáš. Teta Maňa si už ide od nás tiež pripáliť. Zdobíme stromček. Schyľuje sa k večeru. Kto nestíhal doteraz, striedačka v kúpelni, chystačky pri skrini a zdrkadle. Nie veľké, ale pekní chceme byť všetci. Prestiera sa stôl. Jedno miesto navyše pre náhodného pocestného. Babka prišla z Parchovan ešte včera. Tešíme sa, že je s nami. Má pre nás vždy veselé povedačky. A aj kamarátky z detského domova. Je super mať aspoň na Vianoce doma sestru rovesníčku. Každý zaujme svoje miesto, zapálime edventné sviece a tato berie do rúk štedrovečerné čítanie. A podaril sa mu brept. Chichoceme sa popod nos. Ocino dočítal a žehná nám oblátkou. Pod tanierom peniažtek. Prvý chod, druhý chod... Bráško sa dusí s kosťou z ryby. Je v poriadku. Má z toho nesmiernu zábavu. On sa baví a my všetci vyplašení. Dojedli sme. Odpraceme. Mama vždy nájde chvíľku a darčeky nebadane poukladá pod stromček. Ani dnes netuším, kedy sa tam dostali. To nemohla byť ona, ale naozaj Ježiško. Zvoní zvonček. A je tu chvíľa darčekov. Najmladšia členka rodiny číta menovky a rozdáva. Rozbaľujeme a tešíme sa. Nič veľké, nič drahé... Ale to dnes naozaj nie je podstatné. Teší nás to všetko okolo a najmä, že sme spolu. Ktosí zvoní. Maňa s rodinou. Juuuuuj ale nás tu je. Blíži si polnočná omša. Odchádzam na zbor. Celý kostol spieva Tichú noc. Skutočne dojemné. Pred kostolom sa na nás sypú vločky a pod nohami vŕzga sneh. Šťastné a veselé, úsmev, objatie... aj tebe aj tebe... Všetkým je teplo, aj keď zima. Malé dieťa v jasličkách má isto radosť tiež. Veď to nám prinieslo. Radosť, nádej, lásku... A tá dnes kričí zovšadiaľ. Ideme domov. Zaspávame s ohňom v srdci."

Aj takéto boli často práve Vianoce u nás doma. Veľmi rada kedykoľvek spomínam. A odkaz takýchto Vianoc túžim zanechať aj svojim deťom. Vianoc, keď je rodina spolu. Vianoc, keď nie je dôležité čo v balíčku nájdem. Vianoc, keď spolu chystáme a tvoríme niečo zázračné. Vianoc, keď navštívime aj kostol, pomodlíme sa a pozveme k tomu všetkému aj Krista. Vianoc, keď tu nie som pre seba, ale toho druhého. Vianoc, kde tradícia má svoje miesto....

Aké Vianoce nosíš v srdci Ty a aké chceš odovzdať svojim deťom?

Na záver. Vianoce a mobil.  

Na FB 456 priateľov. V mobile ďalších 200 kontaktov. V mailovej shcánke adries niekoľko desiatok. Komu popriať? Všetkým, väčšine? 

Minulý rok som si tak povedala a skúsila. Nebudem písať sms, maily... Ak sa naskytne skutočne voľná chvíľka. 5 minút, viac tomu nevenujem. Možno pár správ pár skutočne blízkym ľuďom, s ktorými v tieto sviatočné dni z nejakých dôvodov nebudem. A to stačí. Komu chcem ale skutočne priať a najmä venovať svoj čas a 100% pozornosť, sú tí, ktorých mám vedľa seba. Ktorých stretnem osobne. A možno ani nemusím dnes odpovedať na všetky sms, ktoré prídu mne. Že sa sluší? Veď aj áno. Ale nechcem stráviť veľkú časť dňa s mobilom ruke a ťuakním. Ke'd tp raz začne pípať, nuž občas je to naozaj skoro v jednom kuse. A radšej vypínam zvonenie a mobil ide na poličku. Veď to všetko počká. Nepočká, čo je tu a teraz a v mojej tesnej blízkosti. A to neznamená, že tým ostatným neprajem šťastné a veselé, že si na nich v dnešný deň nespomeniem. Ale naozaj sme v takých chvíľach slobodní, alebo skôr otrokmi, lebo nás to naučilo, musíš... mala by si...? Kedysi keď tej technológie toľko nebolo, priali sme tým, s ktorými sme sa stretli. Popriali sme v pár pohľadniciach ešte pred sviatkami poslaných. A nikomu to nevadilo, nik sa nehneval, že mne si neprial. A stačilo to. A každý tie šťastné a veselé mal. Skúsme aj cez tieto sviatky venovať menej času mobilua virtualite a tým, ktorí s nami nie sú a viac realite a tým, ktorí sú v našej tesnej blízkosti a sviatky s nami zažívajú osobne.