Ako sa dostať na jarmok keď sa tatovi nechce? Aký je najnovší trend v čistení zemiakov? Ako sa povie šatka na krk v reči trojročných malých ľudí? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

Dcéra (7 r.): „Mami, však pôjdeme na jarmok?“
Ja: „Nie, lebo ocko tam nechce ísť.“
Dcéra: „Neboj, ja si to u neho vyplačem.“

* * * * *

Odkedy chodí malý do škôlky, dejú sa u nás divná veci. Drobec chodí spať o 20:30 namiesto o 23:00 a tiež som zistila, že s nami býva ešte jeden človek.
Tvrdí, že tu bol vždy, a že je môj manžel.

* * * * *

Skupiny sú na Modrom koníku jednou vami najpoužívanejších častí, avšak vždy boli schované v Blogoch. Radi by sme, aby Skupiny a Fórum boli bližšie spolu - pod jednou záložkou. Nakoniec, fungujú veľmi podobne.

Funkcie vo Fóre aj v Skupinách ostávajú rovnaké. Nič sa neodstraňovalo, naopak, pribudla jedna užitočná funkcia: jeden spoločný zoznam príspevkov zo skupín, ktorých si členom. Na jednom mieste teda uvidíš čo nové pribudlo v "tvojich skupinách," kde sa diskutuje.

Ako pri každej úprave, ak nájdete nejaké chybičky, na ktoré sme zatiaľ nenarazili, dajte nám prosím vedieť tu. Tak sa pripomienky čo najskôr dostanú na správne miesta.

Pekný tretí jesenný deň praje,

Modrý koník team

Z času načas ma prepadávajú myšlienky (nepovedala by som, že flrflem alebo sa sťažujem), skôr naozaj len uvažujem... 

Som stále iba s deťmi. Ťahám doslova 24hodinovky. Deti, škola, škôlka, domácnosť, vybehnúť do obchodu... a stále dokola. A keď nejaká zmena, kamsi sa ide... nuž, ale predsa len som stále s deťmi. Mám tak málo času sama pre seba a na seba a so sebou. V podstate žiaden. Manžel chodí do práce a ja stále ten istý kolotoč. On si ide na bicykel, zaplávať, túru, zájde na autosalón... (podotýkam priestor na voľnočasovú akivitu, ventil mu dávam ja sama) To ale problémom nie je. 

Je dobré, ak na potreby svojich manželov myslíme, ak im doprajeme (samozrejme tú hranicu prijateľnú pre fungovanie svojej rodiny si musí každý stanoviť sám, kedy - koľko - ako často). Nie je však dobré zabudnúť pri tom na seba. Myslíme na to, čo potrebuje manžel, deti, často aj širšie okolie. Snažíme sa zabezpečiť, aby sa všetci okolo mali dobre a nič nepostrádali. 

Dnes som sa opýtala nahlas samej seba. Koho ja vlastne keď takto uvažujem obviňujem? Komu dávam za vinu, že ten čas pre seba nemám? Kto mi ten čas a priestor má poskytnúť?

Dopátrala som sa v sebe jedinej odpovede. IBA JA SAMA!

To nie moje tri deti a všetko čo potrebujú zabezpečiť mi ten čas a priestor nedáva. To nie môj manžel, ktorý máva občas veľa práce a občas si dopraje voľno aj mimo nej a nás mi ten čas a priestor nedáva.