Hneď na začiatku sme si všetko dohodli, vravím jej ako by som to radšej chcela kam to bude atď. 

Uložila si ma a vraví: „Nooo máme tu veľkú asymetriu tváre uhmmm, ale niečo s TÝM urobíme.“ 

Akóóó? :D 

Hneď som sa cítila lepšie pri fotení a ešte to poondiate PMS k tomu. Nevadí... Pred 5 rokmi by mi táto veta zruinovala sebavedomie, ktoré aj tak nie je ani len v norme. 

A teraz? Viem, že som chudobná a prognózy blahobytu nie sú priaznivé, tak som sa naučila s tým ksichtom žiť :P nuž na operáciu nemám 🙉.

Pani fotografka mi vraví: „Nevadí, to sa dá urobiť všetko operáciou, ale niekedy stačia pekné oči.“ 

O tomto by som mohla polemizovať hodiny. Maminy "zdravých" detí často hovoria o tom, ako ich dvojročné detí boli už hotoví ľudia... Ja už mám tiež dve deti a ten rozdiel tam vidím, ale nie práve v tej sebaobsluhe... Ja som to videla skôr v tom sociálnom "dozretí". Môj malý sa v dvoch rokoch vedel akurát tak vycikať/vy.... a obuť si papučky. To bol základ, lebo som sa nevedela s tehu brušiskom k nemu zohnúť, tak som ho to jednoducho "musela" naučiť..Zvyšok nevedel ani náhodou. Až teraz, keď má 4,5 roka konečne vidím, že sa vie vyzliecť ako človek a ako tak obliecť, aj keď vetrovku ešte stále nevie...o gombíoch alebo zipse tiež ešte snívam...

Ale pri dotazníkoch, ktorými som prešle mám normálne pocit, že deti už majú v dvoch rokoch vedieť všetko... Podľa týchto dotazníkov by nimi neprešiel ani syn, nie to ešte moja raketa. Napriek tomu, že to na začiatku leta vyzeralo s nami "biedne", raketa sa mi aj v tomto posunula. Zhrniem pár "mojich" trikov (nič nové, nič svetoborné, ale také "moje" overené), ktoré Vám možno pomôžu posunúť Vaše rakety doma...:

1. WC

Nechať doma behať celé dni holé alebo iba v splipoch/gaťkoch. Bude to všade a bude to trvať nekonečne dlho, oveľa oveľa dlhšie ako pri normo deťoch, ale zrazu to príde... My sme začali v apríly a podarilo sa to až v auguste (teda skoro 5 mesiacov), ale chcela som leto nato využiť stoj, čo stoj. Neľutujem, aj keď mi išla denno denne pračka (nežartujem) a myslela som, že to snád nikdy nepríde. Ale pomohlo mi, že som si stále hovorila: Som doma, raz dva operem/utriem, kedy keď nie teraz, keď mám "čas"...

2. Jedenie

To som si na začiatu leta myslela, že máme v suchu, ale to že občas chytí lyžičku, neznamená, že sa s ňou reálne aj naje... Nejak v rýchlosti som ju aj tak vždy nakŕmila a ani som si to kopukrát neuvedomila. Tak som posledný mesiac pritlačila aj v tomto a posadila sa vedľa nej alebo oproti nej. Držala ľavú ruku, aby sa nemohla s ňou hrať, pravou som jej pomáhal držať lyžicu... To Vám boli boje, ale dnes už pekne jeme vedľa seba a iba občas dokŕmim... Keď sa naučíš chovať, pôjdeme aj do reštiky🙂

Milé mamičky a členky, chcela by som vás poprosiť o pomoc so zdielanim vyzvy na portáli ľudia ľuďom. Všetkým z celého srdca ďakujem za pomoc.