Mali ste niekto hodnotu CRP 520?sestre tolko namerali pri zapale pluc, ale nejak nemam dobry pocit z toho😢
Ano som prísna a rázna .. 😂🤭👌🏼
Žienky, poprosím radu... Podarilo sa mi vyhrať v jednej súťaži vec drahšiu ako 350€ ( výhra oslobodená od dane)... Kam a koľko budem platiť? 🤔 Prosím, máte s tým skúsenosť?
Ďakujem za každú radu... 🙂
Jednou nohou kolíšem /uspávam/ drobca, v druhej mám svoju obedňajšiu Popradskú a pritom ešte píšem tento post a upozorňujem staršieho, aby bol tichšie. To sme my ženy/matky, nerobí nám problém robiť aj viac vecí naraz a to aj s kľudom a rozvahou.
Včera sme skúšali keksíkové cesto, do ktorého som pridala espresso a podarili sa naozaj super. Keď chutia našim nejedavcom, tak to už je čo povedať 😅
Ak by ste chceli recept, nájdete ho tu: https://www.modrykonik.sk/blog/lola777/article/keksiky-inspirovane-kavou-r1cw6p/
Vianočné koláčiky už máte napečené, alebo to máte ešte len v pláne ?
Krásny deň dievčatá ❤
Milujem Vianoce 🎁🎄☃️❄😊
Slobodné maminy, prosim ako mate porieseny styk s otcom, ak uz dieta navstevuje skolku? Zvyknete mu dat dieta aj počas tyzdna ked ma byt v skolke? resp suhlasi otec so skolkou? Vdaka za reakcie
Práve dokončený 🎄 už sa teším na malú,keď príde zo škôlky 😊 to bude radosti ♥
Ahojte boli ste niektoré na vianočných trhoch vo Viedni? Oplatí sa tam ist?
List pre Kláru
6. December 2013 o 11:59
Mladá žena vyskočila z nemocničnej sedačky ihneď, ako uvidela lekára vychádzať z Jakubovej izby. Pýtala sa: „Ako sa má môj syn? Bude v poriadku? Kedy ho môžem vidieť?“ Lekár odvetil: „ Je mi to ľúto, robili sme čo bolo v našich silách, ale váš syn to neprežil.“ Klára sa v náreku pýtala: ,,Prečo malé deti dostanú rakovinu? Vari o ne už Boh nedbá? Kde bol Boh, keď ho môj syn potreboval?" Lekár sa nezmohol na nič iné, len na zopár slov smerovaných ku Kláre: „Chcete byť na chvíľu osamote s vaším synčekom predtým, než ho odvezú na univerzitu?“ Klára len prikývla hlavou a so slzami v očiach v tichosti odkráčala do nemocničnej izby. Požiadala sestričku, aby zostala s ňou, pokiaľ sa nerozlúči so svojim synom. Milujúco prebehla svojimi prstami cez kučeravé vlasy malého Jakuba. „Chceli by ste si nechať na pamiatku pramienok vlasov?“ pýtala sa sestra. Klára prikývla hlavou na znak súhlasu. Sestra odstrihla chlapcovi pramienok vlasov, vložila do plastového vrecka a podala ho Kláre. Ona potichu so slzami, začala rozprávať: „Bol to Jakubkov nápad darovať svoje telo pre univerzitnú nemocnicu na štúdium. Hovoril, že by to mohlo pomôcť niekomu inému.“ Najprv som povedala nie, ale Jakub povedal: „Mami, ja už to telo nebudem potrebovať keď zomriem. Možno to pomôže inému malému chlapcovi, aby mohol stráviť so svojou mamkou viac dní ako ja.“ Odmlčala sa na chvíľu, a potom s bolesťou no predsa s láskou dodala: „Môj Jakubko mal zlaté srdce. Vždy myslel na iných. Vždy chcel pomôcť iným, ak mohol...“
Klára prešla nemocnicou posledný raz potom, čo tam strávila skoro deväť mesiacov. Tašku s Jakubovými vecami položila na sedadlo v aute vedľa seba. Jazda domov bola veľmi ťažká. Ešte ťažšie bolo vkročiť do prázdneho domu. Jakubkove veci a igelitové vrecko s vlasmi doniesla do synovej izby.
Začala ukladať modely autíčok a ostané osobné veci v jeho izbe presne na miesto, kde si ich vždy odkladal on. Ľahla si naprieč jeho posteľou, pritlačila k sebe jeho vankúš a vyplakala sa až od únavy zaspala.
Bolo okolo polnoci, keď sa Klára zobudila. Vedľa nej, na posteli ležal zložený list. Vzala ho s prekvapením do rúk a začala čítať:
Drahá mamka,
viem že Ti budem chýbať, ale neboj sa, že na Teba niekedy zabudnem, alebo prestanem Ťa mať rád, len preto, že nie som vedľa Teba, aby som ti povedal: ,,Mám Ťa rád.." Jedného dňa sa opäť uvidíme. Dovtedy, ak by si chcela, mohla by si si adoptovať malého chlapca, aby si nebola taká sama, mne by to nevadilo. Mohol by mať moju izbu a všetky moje staré veci, aby sa s nimi mohol hrať. Ale ak by si sa rozhodla pre dievčatko, asi by sa jej nepáčili tie isté veci ako chlapcom. Musíš jej kúpiť bábiky a dievčenské veci, veď vieš.
Nesmúť nado mnou. Toto tu, je skutočne nádherné miesto. Dedko a babka sa so mnou zvítali hneď, ako som sem prišiel a ukázali mi to tu naokolo, ale bude mi trvať veľa času, kým to tu všetko spoznám. Anjeli sú takí správni. Veľmi rád na nich pozerám, keď lietajú. A vieš čo? Ježiš nevyzerá ako na žiadnom obrázku. Áno, keď som ho uvidel, hneď som vedel, že je to On. A hádaj čo, mami! Sedel som Bohu na kolenách a rozprával som sa s ním, ako keby som bol niekto veľmi dôležitý. To bolo vtedy, keď som mu povedal, že Ti chcem napísať list, aby som ti povedal: "Zbohom!" a všetko ostatné. Ale ja som hneď vedel, že to nie je dovolené. No ale vieš čo, mami? Boh mi podal jeho vlastné pero a papier, aby som Ti napísal tento list. Ten anjel čo ti má doniesť tento list, sa volá asi Gabriel, neviem presne, lebo ich tu je dosť veľa...
A Boh mi povedal, aby som ti dal odpoveď na jednu otázku, ktorú si sa ho pýtala: ,,Kde bol keď som ho ja potreboval?" Boh mi hovoril, že bol na tom istom mieste, kde som bol ja, bol so mnou... Mami, a mám pre Teba ešte jedno tajomstvo...Nik iný nemôže vidieť, čo som ti napísal, iba Ty. Pre všetkých ostatných je to len kus bieleho papiera. No, nie je to super? Musím už vrátiť Bohu jeho pero späť. Musí vraj písať ďalšie mená do Knihy života.
P. S: Oh, a skoro som Ti zabudol povedať, mami, že ma už nič nebolí. Všetka tá rakovina zmizla. To ma veľmi teší, lebo som už nemohol viac vydržať tú bolesť a Boh už tiež nemohol vidieť, že ma to tak veľmi bolí. To bolo vtedy, keď ku mne poslal Anjela milosrdenstva. Anjel prišiel ku mne a povedal mi, že som špeciálna zásielka. To je, čo!? Že, špeciálna zásielka .... 🙂
Tvoj Jakub.
Ach a teraz ozdobovat ako sa tesim 🎍🤗 akurat ze by som bola nejak velmi tvoriva nie tak dajte napad ako ozdobit
Ze dobree, po 8 mesiacoch mi schvalia fotoportret. 😂 hlavne ze je uz 7 mesiacov neaktualny...😂
Mišík 10m ❤️
👩🍳
Gratulujem! Nám všetkým, ktorí máme okolo 20-40 rokov. Podľa dnešných pravidiel a zákazov by sme my, deti narodené v 80,90. rokoch, nemali vôbec šancu prežiť. Naše postieľky boli maľované farbou, ktorá obsahovala olovo. Nemali sme žiadne pre deti bezpečné fľaštičky na medicínu. Žiadne poistky na dvere a okná. Keď sme išli na bicykli / kolobežke, nemali sme helmy. Pili sme obyčajnú vodu z hadice a ...nie z fliaš. Jedli sme chlieb a maslo, pili limonády s cukrom a neboli sme obézni, pretože sme stále lietali niekde vonku. Z jednej fľašky nás obvykle pilo niekoľko, ale všetci sme to v zdraví prežili. Niekoľko hodín sme sa morili a stavali káry zo starých nepotrebných vecí, jazdili sme z kopca len aby sme potom prišli na to, že sme zabudli na brzdu. 🙂 Až po niekoľkých "mäkkých" pristátiach sme ju namontovali. Skoro ráno sme sa šli von hrať a prišli sme domov, až keď sa vonku rozsvietili lampy. Rodičia si užili pekné nervy, ale mobily neexistovali, takže nebolo kam volať. Nemali sme žiadne Playstation, Nintendo eller X-box - vlastne ani televízne hry, žiadnych 99 televíznych kanálov, žiadny surround-sound, počítače, chatrooms a internet. Mali sme kamarátov, boli sme vonku a vyhľadali sme si ich! Spadli sme zo stromu, porezali sa, zlomili si ruku či nohu, vyrazili si zuby, ale nikto kvôli tým úrazom nebol žalovaný. Boli to úrazy a nikto neniesol vinu - len my! Bili sme sa, mali sme modriny, ale naučili sme sa to prehryznúť. Našli sme si hry s tenisákmi, palicami a jedli sme aj trávu (hlavne šťavel). Aj keď nás druhí varovali, nikdy sme si nevypichli oko. Posledných 30 rokov bolo explóziou nových nápadov. My sme mali voľnosť i zodpovednosť - naučili sme sa chovať a poradiť si. Blahoželám!
Vianoce Vianoce prichádzajú...
Ako decko som Vianoce zbožňovala. Mamka piekla, vyvárala, upratovala, chystala, a hoci frflala a nariekala, stále piekla a vyvárala a upratovala a chystala ďalej. V telke som pozerala vianočné rozprávky, popri tom jedla medovníky, ležala pod "zasvieteným" stromčekom a čakala, kedy príde už ten Ježiško a prinesie mi hračky, a samozrejme pančuchy, tielka a ponožky..
Ako Puberta už som trochu viac vnímala, že mamka popri tom pečení, varení, upratovaní, chystaní a frflaní vyzerala celkom umorene a občas som jej teda pomohla. Nie priveľmi, lebo puberta. Pod stromček už som sa nezmestila a na Ježiška som už nečakala, ale stále som sa tešila na darčeky. Aj keď som si väčšinu z nich bola predtým sama vybrať a sledovala mamku a. k. a. Ježiška, ako platí. Ako prekvapenie som stále dostávala tie fasa pančuchy, tielka a ponožky.
Ako mladá dospelá čaja som už pracovala. A keďže som z Bratislavy, mala som smolu a väčšinu rokov som vždy 24.12. doobeda teda pracovala ja, aby kolegovia a kolegyne, ktorí z "Blááááávy" (ako Bratislavu 99% Bratislavčanov nevolá) neboli, mohli nasadnúť na vlak a ufujazdiť domov.
Zvyšok článku sa dočítate na mojom blogu (link v profile).
Pekný piatok!
Mate prosim overeny recept na fakt chutne kolaciky z lisu na pecenie? Dakujem...
Ahojte prosím o radu. Mám žehličku značky ROWENTA vždy som ju plnila len destilovanou vodou. Avšak aj napriek mojej starostlivosti mi prská čierne kvapky resp. žlté kt ťažko vyprať. Žehličku som pravidelne čistila aj od vodného kameňa. Čo poradíte ako ju vyčistiť? Aby mi nerobila tie špinavé fľaky vďaka. Každú radu odmením ♥️💓💓💓💓❤️💜🧡💚💕🧡
Kokosové grilážky 😍 až na to mačanie v čokoláde celkom rýchlovka 👌 aké grilažky máte doma radi? Kokosové či orechové? 💗💖💕💝 pre vás✔
#billa
Chlap volá zo spálne: “Keď je ten pásik modrý mám prebaliť? ... fíha... toto tým pamperskám pochvál!” Tak chválim 😃 Lebo my sme doteraz žili v jaskyni... a nevieme že vo svete vynašli #indikator_vlhkosti 👏 👏
“A inak aká je ľahká tá pamperska!” Ale o tom v ďaľšom príspevku 🙂
(A k foto? Nechali by ste ešte takto sfarbenú plienočku?) #test_pampers
Asi to bude zniet ako paradox, ale u nas sa pred Vianocami zas tak velmi nepecie. Nepamatam si, ze by sme niekedy mali napecenych 15 druhov, ako to bezne vidavam u inych.
Na Vianocne rano nechyba poctiva domaca vianocka plna masla a brusnic posypana mandlami a praskovym cukrom.
Okrem toho peciem este jeden kolacik den pred Stedrym dnom, aby bol cerstvy pre navstevy. Tento rok to budu cokoladove stromceky.
A cely december mame na stole misku s medovnickami a kedze z nich stale vyjedame, par dni pred Vianocami ich musim upiect opat 😉 Nastastie, tieto medovnicky su svetove a nikdy sa mi nestalo, ze by nezostali makke.
Chcete recept?
A ake kolaciky peciete vy? Za sladku odpoved si urcite vysluzite este sladsie ❤️❤️❤️.
#korunny
O ráne čo nie je ráno a banánovom chlebíku
Poznáte to, mláďa už má konečne zabehnutý nejaký režim a vy si do postele líhate s tým, že sa do siedmej vyspíte. A potom príde to ráno, kedy sa zobudíte na výskanie z postieľky o piatej.
Najskôr skontrolujete, či nezastali hodiny. Potom neveriacky zízate chvíľku do plafóna a dúfate, že si to dietko rozmyslí a ešte niečo pospí. A o štvrť hodiny rezignovane prídete k vysmiatemu škriatkovi, ktorý má energie na rozdávanie.
Našťastie takýchto nocí veľa nebýva, ale každá jedna je náročná. Ale keďže sa na všetkom snažím vidieť pozitíva, takéto ráno znamená jeden polhodinkový spánok počas dňa navyše. A počas takého spánku sa dá napríklad čo? No napríklad piecť 🙂
Z košíka na ovocie na mňa zazerali hnedé banánové oči (akože keď necháte banán prezrieť a on tak parádne zosladne a zhnedne), tak reku, bude banánový chlebík. Priznám sa, dlho som mu prichádzala na chuť. Celkovo banánovú príchuť v koláčoch veľmi nemusím. Ale v tomto chlebíku je tak nejako dobre vyvážená a skutočne si na ňom pochutím. Takže ak ste doteraz nenašli ten pravý banánový chlebík, vyskúšajte tento a možno vám zachutí rovnako, ako nám:
Na pečenie si pripravte:
3 stredne veľké banány
