Ak máte byť v roku 2011 chorí , nech ste chorí chorobným optimizmom,

ak máte byť slabí,  nech ste slabí odoprieť deťom splniť ich túžby,

ak máte byť unavení , nech ste unavení z dobre vykonanej práce,

ak máte byť nenásytní , nech ste nenásytní láskou, ktorú budete rozdávať.

Ak máte v roku 2011 niečo stratiť, nech je to zlá nálada,

ak máte niečo zabudnúť, nech sú to starosti,

Tak túto básničku mi dnes zložil môj drahý: 

Koniec roka už je v plnom prúde,

tak nepodliehajte nude.

Neotáčajte sa za sebou,

veď nový rok máte pred sebou.

Nové sny, nové plány,

Prečo práve moje dieťa musí byť iné ako ostatné deti a to vo všetkých smeroch?

JEDENIE

- z fľaše

 Ešte keď sme boli v pôrodnici, tak maličkú dokrmovali, lebo mala veľký apetít a mlieko sa mi začalo tvoriť na tretí deň...vtedy bola ešte veľký papkoš....A teraz? nakúpila som už snáď všetky druhy fliaš a cumlíkov, tommee tippee, avent, mam, lovi, klasické sklenené fľaše, latexové aj silikónové cumlíky, ale úspech nemala ani jedna, či som malej dávala svoje odstriekané mlieko alebo UM ako france lait, BEBA, nutrilon alebo klasický sunar...nič....

-s lyžičkou

na odporúčanie lekárky som začala s príkrmom, mliečne ryžové kašičky. A myslíte, že mali úspech? ani náhodou....takisto som vystriedala viacero príchutí a značiek, a reakcia malej stále rovnaká - zatne ďasienka a neprejde cez nich ani kvapka jedla....a keď náhodou sa mi podarí niečo dostať do úst, tak to šikovne jazykom vytlačí hneď ....Poslali nás na gastro, a mpdra pani doktorka povedala, nech jej dáva polievočky s cestovinou, suchý rohlík, alebo piškótky, veď jej niečo zachutí...Skúšala som od hami prvú lyžičku karfiol, mrkvičku, banán - ani do úst, akokeby vedela, že existuje niečo lepšie - mamine mliečko, tak toto sa papať nemusí

Som človek, ktorý vyrástol na umelom mlieku a nikdy som nevidela naživo dojčenie. Nikdy sa mi teda dojčenie nezdalo prirodzené. Mala som trochu úsmevný pocit pri predstave, že moje telo bude produkovať mlieko tak, ako sa to deje napríklad u kráv, či iných cicavcov.                                               

Počas tehotenstva  som sa snažila čo najviac dozvedieť o pôrode a následnej starostlivosti o bábätko. Teoreticky som si uvedomovala, že kŕmiť dieťa vlastným mliekom je to najlepšie, čo mu môžem dať. Prirodzenejšia a vhodnejšia strava pre bábätko neexistuje. Občas som na základe čítania Konceptu kontinua myslievala na ženy mnohých národov, ktoré jednoducho nemajú k dispozícii umelé mlieko (vlastne kravské, lebo z neho sa UM vyrába) a tak dojčia akosi samozrejme. Možno hlavne preto, lebo je to v týchto kultúrach bežné a človeka tam asi ani nenapadne, že by to mohlo byť inak.                    

Na prípravách na pôrod, ktoré som absolvovala v dvoch pôrodniciach som sa o dojčení nedozvedela nič. Ešte že existuje naša dula, od ktorej som sa za hodinu prípravy dozvedela o tehotenstve, pôrode a dojčení viac, než na oboch kurzoch v nemocniciach. Dostali sme DVD s názornými ukážkami dojčenia a riešením najčastejších problémov a tiež radu, aby sme so sebou v pôrodnici mali odsávačku mlieka. DVD sme videli niekoľkokrát a veľa sme s manželom debatovali o dojčení a jeho výhodách. Najdôležitejšie, čo som sa pred pôrodom o dojčení dozvedela bolo uistenie od duly, že to prirodzene zvládnem a to s pôžitkom.

 Po pôrode mi personál novorodeneckého oddelenia dcérku priložil k prsníku hneď na pôrodnom stole. Bolo to čarovné: bábätko, ktoré ešte nevedelo o svete nič, vedelo ako má papať materské mlieko! Naplnilo nás prekvapenie a údiv... a veľká radosť. Ťažkosti nás však ešte len čakali. Dcéra Janka papať chcela a to často, ale nevedeli sme jej pomôcť prisať sa. Sestry, ktoré to vedeli, to jednoducho na požiadanie urobili (hoci bez vysvetlenia ako na to), a malá papala dobre a pre mňa bezbolestne. No boli tu aj sestry, ktoré to nevedeli ale zato vedeli, na koho zvaliť vinu, že malá papá málo, dlho a bolestivo: na mňa... Bradavky sa mi v priebehu pár hodín zmenili na krvácajúcu chrastu a keď dcéra papala, ronila som horké slzy bolesti... Z DVD aj od duly sme vedeli, že dojčenie nemá bolieť. Pýtali sme sa teda sestry, či robíme dačo nesprávne. Dozvedeli sme sa, že to treba vydržať!! A bradavky ma bolia a krvácajú, lebo si ich málo natieram! Tak. Druhý deň po pôrode som sa už vôbec neobliekala a chodila som po izbe s prsníkmi hrubo natretými masťou, pričom som vyskúšala snáď štyri druhy. Bradavky som si chodila nahrievať pod biolampu, ktorá bola v pôrodnici k dispozícii, čo mi trochu pomohlo, ale dlhodobé riešenie to nebolo. Dojčiť som nemala dlhšie ako 15 minút, ale Janka si za ten čas nevytiahla skoro nič okrem krvi z mojich bradaviek... Odsávala som prakticky stále, keďže som mala ručnú odsávačku, s ktorou je to zdĺhavejšie a vyčerpávajúcejšie ako s elektrickou. Sestry nám hladnú dcéru dokrmovali- čo sa dalo robiť, nemohli sme ju nechať hladovať a ja som ju už neprikladala kvôli silnej bolesti.                                                                                          

Napokon  sa mi ochranný klobúčik, ktorý som pre všetky prípady mala so sebou stal vykúpením. Dojčenie ma prestalo bolieť a bradavky sa mi začali hojiť. Z pôrodnice sme odchádzali dojčiac cez klobúčik... Že je ideálne dojčiť bez neho som si uvedomovala a manžel ma k tomu tiež povzbudzoval. Ale pri spomienke na ukrutnú bolesť som sa k tomu akosi nevedela odhodlať.                   

V prvých štyroch týždňoch som mala trikrát niekoľko dní vysokých teplôt (39,8) spojených s bolestivými, zatvrdnutými a zapálenými prsníkmi. Manžel mi vyžobral od všeobecného lekára penicilín, keďže môj ženský doktor mal dovolenku. Len tak na okraj, zdravotníctvo, ako má žena s teplotou 39,8 a novorodeným dieťaťom navštíviť lekára kvôli antibiotikám? Volali sme do pôrodnice a tam poradili: odsávať, odsávať, odsávať... To pomáhalo, teplota klesala... Antibiotiká boli úžasné, bola to obrovská úľava.                                    

Keď bábätko bolí bruško

Dojčenská kolika je nepríjemným spoločníkom v prvých mesiacoch života bábätka. Je charakterizovaná silným intenzívnym plačom, ktorý spravidla trvá viac ako tri hodiny a objavuje sa častejšie ako trikrát v týždni. 
Okrem toho mnohé bábätká z času na čas trpia väčšími či menšími bolesťami bruška a pritom sa nemusí jednať zrovna o koliku. 
V každom prípade je však bolesť bruška u malého bábätka veľmi nepríjemnou záležitosťou. 
Čo všetko možno skúsiť na uľavenie od bolesti bruška? 
Ak máte pocit, že vaše bábätko trápi boľavé bruško – napr. ak plače, priťahuje nôžky k brušku, má tvrdé bruško, rôzne sa krúti alebo vzpiera a podobne – môžete vyskúšať rozličné spôsoby, ako mu pomôcť. 
Masáž bruška
Masáž je všeobecne známym uvoľňujúcim prostriedkom. Aj pri bolestiach bruška môže byť jemná masáž skvelou pomôckou. Jemne masírujte bruško bábätka v oblasti pupka krúživými pohybmi v smere hodinových ručičiek. Môžete na to použiť aj špeciálne prípravky proti bolesti bruška, ktoré dostanete v lekárni. 
Cvičenie nožičkami a poloha na brušku 
Po masáži je dobré skúsiť jemne pocvičiť nožičkami dieťatka tak, že kolienka pritláčate na bruško, čím sa často dosiahne uvoľnenie vetrov. 
Taktiež môžete dieťatko položiť na nejaký čas na bruško, čo tiež prospieva k zmierneniu problémov, alebo vyskúšať obľúbenú polohu mnohých bábätiek – bruškom na predlaktí – teda, keď si rodič položí bábätko na svoje predlaktie bruškom dolu. 
Vyskúšajte silu byliniek 
Dojčeným bábätkám sa väčšinou do ukončeného šiesteho mesiaca neodporúča podávať žiadne čaje. Ak teda svoje dieťatko dojčíte a ono trpí bolesťami bruška, skúste vypiť odvar z byliniek ako fenikel, rasca či aníz. Existujú aj špeciálne čajové zmesi proti bolesti bruška, rôzne detské čaje s obsahom týchto byliniek, ktoré môže vypiť mamička a prostredníctvom materského mlieka sa ich účinky prejavia aj u bábätka. 
Pozor na stravu 
U dojčiacich mamičiek je tiež dôležitá opatrnosť vo výbere potravín. Treba sa vyhýbať potravinám, ktoré spôsobujú nafukovanie (napr. kaleráb, kapusta, karfiol, cibuľa, strukoviny a podobne). Niektorým bábätkám môže tiež problémy s bruškom spôsobovať kravské mlieko v strave mamičky. Každé dieťatko je iné a preto je potrebné všímať si jeho reakcie na jednotlivé potraviny a podľa toho postupovať. 
Využite silu tepla
Teplo je známe svojimi uvoľňujúcimi účinkami a dobre pôsobí aj pri bolestiach bruška. Pri ťažkostiach môžete bábätku priložiť na bruško termofor, prípadne nahriatu plienku. Takisto veľakrát pomôže aj teplý kúpeľ, ktorý dieťatko upokojí a uvoľní.  
Kontroverzná rektálna rúrka
Rektálna rúrka je pomôcka, ktorú niektorí považujú za veľmi užitočnú, iní skôr za nebezpečnú. V každom prípade by rektálna rúrka mala prísť na rad až po tom, ako ste vyskúšali všetky iné spôsoby úľavy od bolesti bruška. Pri jej zavádzaní buďte veľmi opatrní, aby ste bábätku neublížili. 
Špeciálne kvapky
V lekárni tiež zoženiete niekoľko druhov rôznych kvapiek proti nafukovaniu a bolestiam bruška. O vhodnom prípravku pre vaše dieťatko sa poraďte s detským lekárom, prípadne s lekárnikom. 
Noste svoje bábätko 
Bábätko, ktoré trápi boľavé bruško, sa často upokojí v náručí matky či inej blízkej osoby. 
Preto čo najviac svojho drobčeka noste v náručí, môžete sa jemne pohojdávať. Telesný kontakt pôsobí na bábätká upokojujúco. V náručí sa neraz bábätko nielen upokojí ale zmierni sa aj bolesť bruška – bruško je „masírované“ telom matky, čím dochádza k úľave. 
Časté nosenie bábätka v náručí či napríklad v šatke na nosenie detí môže byť tiež dobrou prevenciou voči bolestiam bruška a kolikám. 
Bude lepšie 
Udáva sa, že dojčenská kolika spravidla odznie okolo tretieho či štvrtého mesiaca veku dieťatka. Aj keď je to iste nepríjemná záležitosť, majte na pamäti, že to nebude trvať večne a vaše bábätko sa z toho dostane.

Pokladnica slovenského jazyka,  alebo náš malý Detsko-Slovenský slovnik (autorský kolektív Hanka a Ondrík):

• abotus, abobus - autobus
• bombuch - notebook
• kofensy - cornflakes-y
• fotánka - fontánka
• hoveno - hovienko
• havoš - pes
• kogan - program
• kadička - kaderníčka
• lažkuť - lahnúť + lažkať
• mamoš - mama
• mekak - makeup
• ococ, otoc - ocot
• obak - oblak
• oťojíííííť - otvoriť
• poťo, poťojka - motorka
• zajééééť - zavreť
• ožavona - oranžová
• papuňi - pančuchy
• penášky - peniaze, peniazky
• plena - plienka
• piňiň - pindík
• pukanec - hokejový puk
• sadánky - sandálky
• slépa - sliepka
• šašina - fašírka
• šeťaji - smetiari
• totove, totová - tieto, táto
• vetado - vetroň liedadlo
• lietoň -  vetroň liedadlo, občas sa to ušlo aj na iné veci čo lietajú
• zada - jazda
• ževraj - žeriav

Gramatické okienko:

- prídavné meno z ukazovacích zámen - totove, totová namiesto tieto, táto

- podstatné meno z nejakej akcie, vačšinou vysledok akcie: fukanec, fukanica (od slovesa fúkať), strihanec, strihanica (od strihať), šulanec (od šúľať)

A zopár konverzačných fráz:

Vianoce, vianoce už sú tu zas,
nebude nás štípať mráz.
Ani sniežik nepadá,
jupííí to je parada 🙂
Stromček ozdobený máme,
darčeky si pod neho dáme.
Ježiško štedrý bol,
dobrot máme plný stôl.
A tých dárkov veľkú kopu,
tak nezabudnite poslúchať aj v novom roku 🙂)).

Blížia sa tie krásne chvíle vianočné,
prežite ich v láske, šťastí, harmónii spoločne.
Nie sú dôležité dary,
ale v novom roku nech sa vám darí.

Zdravie nech slúži k spokojnosti
a dom aby ste mali vždy plný hostí.

Šťastné a veselé Vianoce

Ráno ako každé iné. Mááááma, Mááááma papááá, papááá. Ozýva sa z posieľky. Otvorím jedno oko. Ignorujem celých 30 sekúnd. Hlások sa stupňuje, a pridáva sa k nemu kvílenie podobné vyjúcim vlkom na mesiac. Mááááma, pápááá. Spúšťam nohu z postele. Z posieľky sa na mňa díva strapatá hlávka, ktorá svojim kvílením kontroluje moje životné funkcie. A ideme, kolototoč, čistá pienka, preziekame sa, papáme. Máááma, si umýva zuby za asistenicie malého zvedavého človiečika. Raňajkuje za pomoci malej ale vytrvalej slečny, ktorá sa silou mocou snaží vyžobrať mamine jedlo. Tótóóó daj!!!! Nevýchovne zapínam telku. Nech tam aspoň 10 minút čumákuje. JimJam reve na celý  byt, malej slečne nestačila hlasitosť 12 a preto pridáva, čo to mamin sluch vydrží. A ideme na to. Nočník, nééééé mámáááá néééé! Tak nočník nie. Varenie hotová katastrofa, ja sa snažím variť, malá vyhádzala celú kuchyňu. Komplet. Na zemi hľadám medzi hrncami nejakú použiteľnú varechu. Varecha sa nachádza v boxe na hračky. V hrnci niečo buble, niečo čo sa skôr podobá tým čudám zo seriálu Čarodejnice. Upratujem kuchyňu. Slečna prináša najväšší poklad! V ručičkách drží domácky zvaný "hajzel papier". Podarilo sa jej vymotať 40m "hajzel papieru" ! Upratujem harmasanovú katastrofu. Varím čajík. Ten nyjéééééé! Varím iný. Šlak to tref. Už sa teším kedy pôjde po obede spať. Ak vôbec pôjde. Púšťam detké pesničky. Hojda, hojda, zasa na celý byt. Nevadííííí hovorím si, ale márne. Moje sluchové bubienky povoľujú. Malá trsá o stošesť v obývačke na oli oli Janko, a vyspevuje si olííííííí olíííííí jajaj. Krásny výjav, práve povešané prádlo na šušiaku skončilo pod jej nožičkami kde je z tričiek vytvorený tanečný parket...olíííí olííí jajaj. Malej kazím radosť, odnášam jej danceplatz na čo reaguje hrozným plačom. Susedia si musia myslieť, že som jej práve vytraha vlasy. Jačí, kľačí, reve....No nič malá slečna ideme sa prebehnúť von. Prešli sme sotva pár metrov malá slečna pevne rozhodnutá protestovať proti bielemu povrchu si sadá. A znova. A znova. Už leží. Ideme do kočiara. Nijééééé. Tak pôjdeš peši. Nijéééééé. Tatááááá. Opäť scéna ako pre úrad sociálnych vecí. V jednej ruke kočiar, v druhej ruke tenzné dieťa, ktoré sa baví hádzaním maminej čapice na zem. 100 metrov nám trvá 20 minút. Nevládzem a celá spotená vyzliekam malú slečnu. Nijéééé!!!! Ale áno, bojujeme pri prebaľovaní plienky a dávaní do tepláčikov. Zohrievam obed. Toto Nijéééé. Tak pôjdeš spinkať hladná. S prepáčením vyčerpaná a nasraná mama, odnáša malého zúrivca do posieľky. Dudu a hahaj. Ale kde. Prd makový!!!!! Mamáááá, mamááá ozvýva sa z postieľky, vo všetkých tóninách. Takto sa nenajem, utekám ju uspať. Mlieko, dudu a spinkáme. Nespinkáme. Po urevanej polhodinke zaspaváme. Konečne. Najesť, umyť hlavu, všetky potreby záchodového charakteru. Káva..... Po hodinke sa ozvýva Mamáááá. Sused z hora vrtá, rozhodol sa vyvrtáť si z bytu ementál. Do železobetónu príklepovou vŕtačkou.  Je mi do plaču. Káva rozpitá. Vlasy nevysušené. Dokola nijéééé. Jablko nijééé, von nijééé. Tak teda zdemoluj obyvačku. Snažím sa manželovi do práce ožehliť aspoň tri tričká. Kontrolujem obývačku. Smola. Manželove knihy dostali k.o. Ten ma zabije. Patofyziológia roztrhaná, interná medicína pokreslená, anatómia preriedená. Teraz neviem čo skôr ratovať, či tie knihy, alebo tie tričká....Rozhodli knihy. Malá slečna nechápe prečo jej beriem takú super hračku, kde sa môže aj kreatívne vyžiť a hádže sa o zem. Nijéééé, bak bak mamáááá! Celé zle! Tak a dáme si jogurtík. Ten áno. Bože si milostrdný. Papáme jogurtík, po troch lyžičkách ja ama. Tak dobre ty ama. Sama naberá pod drobnohľadom svojej mamy. Ale čo sekunda. A jogurtík skončil na stene. Zo stropu visí cencúľ jahodovej mazlaniny. Beriem mop. A robím machuľu ešte väčšiu ako mapa afriky. Super, dúfam, že si to manžel nevšimne. Rozprávky, tanečky. ešte pár katastrof, ako otrhané kvetiny. Letí, letí všetko letí a naša malá práve doletela. Pristála behom sekundy na stole. Hrane konferenčného stolíka. Rev, jako pavián. Myslím, že aj horší. Stála som vedľa nej. Je mi do plaču. Toto už vážne nechápem. Sekunda. V tom prichádza manžel. Ovešaný nákupom letí k malej a dáva prvú pomoc. Ešte, že je na školený. Vitálne funkcie zachované, nevracia, rohovky v norme,konštatuje sucho, ešte zopár neurologických vyšetrení. Malá reve, ja plačem. Neurologicky v norme. Skonštatoval. Volá mama, dnes nemôže lebo ide na brušné tance, v stredu tiež nie, lebo ide na Vianočnú kapustnicu, v piatok s otcom sú pozvaný na flám. Super varovanie nehrozí. Mami, snažím sa ju prerušiť. " Mami potrebovala by som..." ani nedopoviem zložila. Svokra na východe. "Ako si sa mal v práci?" Snažím sa o určitú empatiu. "Fajn, tri operácie, dve resusciácie a krásne havárky, hľadali sme nohu, a mozog bol prosím pekne v motore!" Ďakujem za odpoveď, ešte niečo pozitívne. "Máme niečo jesť?" Podávame "gebuzinu". Zjedol, zvyknutý na nemocničnú stravu. Prichádza večer. Okúpať. Nijéééé. Smola. Tata kúpe. Počuť detský oddyševnený smiech.V akom stave je kúpeľna je mi už jedno!  Papáme. A do postieľky. Opäť postiekový cirkus končiaci sa, veľkým krikom. Po hodine je ticho. Vchádzame na kontrolu. Spí. Správame sa ako myšky tichučké. Bože len neprdnúť. A debaty obohacujúce ducha. Účty, čo treba spraviť. čo treba kúpiť. kto vykuchá kapra, kedy zaplatiť poistku na auto, čo je pokazené. Končím odchádzam spať. Zatvárajú sa mi oči. Nevládzem. V tom na mne spočinie ruka pána manžela, a viem ktorá bije. Tak dobre ešte jedno číslo zo zavretými očami, nech mi ťa nepreberie nejaká sexuchtivá sestrička a hajdy spať. Do jedej v noci kľud. Budí sa. Bože nie. Mlieko nezaberá. Čaj nezaberá. Dudu letí z posieľky. Do piatej sme hore. Spíme ešte hodinku a zasa Mámaáááá, papáááá. Manžel odchádza do práce. Unavený, nasraný.  Ja kruhy pod očami, ani korektor MaxFaktor nepomôže. Káva...a nanovo. Babka po fláme, Svokra na východe, Manžel na 48h službe.

Manželmi sme sa stali v 20. 9. 2008. O pár mesiacov na to sme sa rozhodli, že už nechceme byť v živote len my dvaja, ale chceme byť kompletná rodina s našim potomkom.

Február 2009 – vysadzujem antikoncepciu.

Apríl 2009 až August 2009 – prirodzené snaženie, sledujem ovuláciu pomocou ovu testov, začala som piť alchemilku, beriem kyselinu listovú a pomaly začínam aj merať BT.

September 2009 – úspech akosi neprichádza a ja začínam tušiť, že niekde bude asi problém, myslím, že asi u mňa a tak idem za svojou gynekologičkou a prosím ju o základné vyšetrenia. Spraví mi cytológiu, vyšetrenie na chlamýdie a ueroplazmy, hormonálny profil, folikulometriu. Až na malú cystu na pravom vaječníku, ktorú mám už niekoľko rokov a nebráni otehotneniu, ani nespôsobuje žiadne problémy, je všetko negatívne a v poriadku. Dáva mi lístok na spermiogram pre partnera s vysvetlením, že prvé vyšetrenie ženy spočíva vo vyšetrení muža. 🙂  A tak sa manžel objednáva na spg – a záver znie oligoastenoteratozoospermia (morfológia 70% defektných, pohyb B + B, počet 4 mil./1 ml). Manžel nefajčí, nepije, zdravo sa stravuje, je štíhly, športuje, je zdravý, takmer nikdy nebral antibiotiká. A napriek tomu máme takúto diagnózu. Doporučené je vyšetrenie u urológa – ale ani tu nebol zistený žiadny nález (hormonálny profil aj sono sú v poriadku). Manžel začne užívať na 3 mesiace Profertil a máme sa ešte snažiť prirodzene.

Január 2010 – absolvujeme návštevu v CAR Ferticent. Dr nás oboznámil s postupom ivf (o ktorom som mala dávno naštudované a tak mi žiadnu novinku nepovedal). Na základe spg nám prikázal absolvovať genetické vyšetrenie oboch partnerov. V zásade nič neriešil, nehľadal príčinu. Keďže tento prístup vo mne nevzbudil veľkú dôveru, do Ferticentu sme sa už nevrátili.

Marec 2010 – už s negatívnymi výsledkami z genetiky a na viaceré odporúčania sme sa rozhodli ísť do Iscare za Doc. Válkym. U neho absolvujeme hodinový pohovor aj s mojím vyšetrením a s určením ďalšieho postupu. Mne Doc. nachádza polyp na krčku maternice a zápal, ktorý preliečuje Klionom. Kontrola o 2 týždne.

Ahojte dievčatá, som čerstvý člen Modrého koníka. S manželom túžime po druhom dieťaťku ale po 18 mesiacoch snaženia sme sa ocitli v Sanatóriu Helios v Martine, kde nám doporučili umelé oplodnenie. Vedel by sa niekto podeliť o  cenné skúsenosti? Ďakujem

Som prvorodicka a zijem uz druhy rok v anglicku....Ked som zistila ze som tehotna mala som z toho trochu strach hlavne preto lebo zijem v anglicku... 
Uz od zaciatku sa vsetko lisilo so slovenskom... Namiesto gynekologa midiwiife....vsetky poradne v anglictine, kupa vybavicky tu.... 
Momentalne pretahujem deviaty den a 3 dni dozadu mi midwife robila Membrance sweep, vraj je to na oddelenie krcku maternici....povedala mi ze to bude iba neprijemne ale nie bolestive... 
Neviem ako ine baby ale ja som skriabala steny od bolesti a keby neprestane po 2o sekundach tak ju asi dokopem.. 
Ked skoncila, vytiahla prsty na ktorych mala plno ruzoveho krvaveho hlienu. Povedala mi ze to je show a ze by sa malo nieco konecne udiat do 48 hodin... mala som este tu show par krat potom uz len troska taky hnedasty vytok....vcera zo mna vysla taka zelatina....volala som do nemocnice a povedali mi ze je to show ze pokial nemam kontrakcie, neodtiekla mi plodova a maly sa hybe vsetko je v poriadku.... 
Uz su to vyse 3 dni a stale nic... 
na slovensku nikto z mojich kamaratok rodiciek o takom nieco nevie..... 
Zacinam sa toho obavat aby bol maly v poriadku... 

Mate s takymto niecim skusenosti? 

Dakujem za kazdy prispevok 

Veľmi ma to potešilo. Bolo to síce v noci o druhej, ale predsa len. Mala mokrú plienku a určite bola veľmi hladná, ale keď som si ju vzala na ruky, tak krásne sa na mňa pozrela...

A potom zas. Bolo to cez deň, keď som sa učila. Ležala v postieľke a hrala sa s hrkálkami. Ja som sedela na manželskej posteli zahrabaná v papieroch. Zrazu hrkálky prestali hrkať. A ona sa na mňa zadívala svojimi modrými očami. Presne ako vtedy v noci.

A dnes? Dnes sa stalo to isté. Keď som prišla konečne domov zo školy. Maťa mi povedala, že bola veľmi dobrá. Ani neplakala. A to som bola preč asi tri hodiny. Ale keď sa na mňa  znova pozrela tými očami plnými lásky a usmiala sa, začala sa celá hmýriť od šťastia a nespúšťala zo mňa oči ani keď som sa vyzúvala... Vtedy som pochopila , že šťastnejšia byť nemôžem.

Za nič na svete by som nevymenila Paťkine modré oči, plné lásky a radosti.

Za nič.

Na jednom blogu, ktorý založili rodičia detí (Sáry a Jakubka) trpiacich nevyliečiteľnou chorobou mukopolysacharidózou typu III. A, som našla tento ani neviem ako ho nazvať "článoček?":

                                                                                     Vítejte v Holandsku

Často jsem dotazována na zkušenost s výchovou hendikepovaného dítěte. Aby lidé, kteří touto zkušeností neprošli, dokázali lépe porozumět pocitúm, které zažívám. Asi takhle.....

Když zjistíte, že čekáte miminko, cítite se úžasně, asi jako když plánujete skvělou dovolenou do Itálie. Nakoupíte turistické příručky a začnete plánovat. Koloseum, Michelangelúv David, Gondoly v Benátkach. Naučíte se několik užitečných frází. Nemúžete se dočkat.

Po měsících netrpělivého čekání, den D přichází. Vyrážíte. Po několika hodinách letadlo přistáva a oznamuje: "Vítejte v Holandsku". "Holandsku?!?" "Co tím myslíte? Letěla jsem do Itálie. Mám být v Itálií. Celý život jsem snila o tom, že pojedu do Itálie."

Ale změna v letovém plánu zapříčinila, že jsme přistáli v Holandsku a nezbýva, než tam zústat. Dúležité ale je, že vás nevysadili na odporném, špinavém, nakažlivém  místě, plném hladomoru a nemocí.

BRATISLAVA/VARŠAVA – Alkoholickí rekordéri zvyknú z času na čas prekvapiť, čo však predviedla tehotná žena v Poľsku prekonalo naozaj všetkých. Opitá Maria Sz. (31) rodila so 4,1 promile alkoholu v krvi! Dieťa sa narodilo dokonca s 4,27 promile! Na svet prišlo v 30. týždni tehotenstva v ťažkom stave. 

Dieťa, ktoré úrady bližšie neidentifikovali, sa narodilo ešte koncom júla v gdyňskej nemocnici a o spitej rodičke lekári okamžite informovali prokuratúru. „Taká koncetrácia alkoholu v krvi mala za následok ťažkú otravu alkoholom,“ konštatovala hovorkyňa prokuratúry Grażyna Wawryniuk. Hladinu alkoholu pritom označila za smrteľnú aj pre priemerného dospelého človeka. „Život novorodenca bol bezprostredne ohrozený,“ dodala. 
Šokujúci pôrod sa skončí pred súdom, matku vinia z ohrozenia zdravia a života dieťaťa. V priebehu vyšetrovania naviac vyšlo najavo, že v roku 2007 Maria použila sfalšované potvrdenie o zamestnaní, len aby získala mobilný telefón. Hrozí jej tak až osem rokov vo väzení. Informoval o tom poľský portál tvn24.pl.

Ahojte vsetky mamulky, tehulky...som tu nova chodim tu uz par mesiacov pravidelne citam Vase prispevky a poviem pravdu aj mi slzicky vijdu aj ked Vas nepoznam vsetky Vase radosti a starosti prezivam s Vami.... tiez sa pokusame o miminko no zatial nic ....ale minuly tyzden v sobotu som mala take hnede spinenie ale od vtedy nic.....ale pred piatimi dnami som mala bolesti v podbrusku take pichanie, proste  vsetko co opisujete vy.....aj mi bolo blbo aj som unavena ale, este mam tyzden do svojich dni....test som si robila vcera-urcite skoro ale nevydrzala soma samozrejme som bola opat sklamana....jaaaj tak by som rada chcela prezivat to co vy.....

Prišiel mi dnes zaujímavý mail, neviem či to to už niekto písal, ale pre istotu to uverejňujem...🙂

Ženy sú ako jablká na stromoch...

Tie najlepšie sú na vrcholoch stromov...

Muži nechcú prísť k tým najlepším,
lebo majú strach, že spadnú a zrania sa...
Namiesto toho zbierajú jablká popadané
na zemi, napriek tomu, že nie sú až také
dobré, ale sú ľahko dostupné...

A jablká, ktoré sú na vrcholoch stromov si myslia,
že majú nejakú chybu...
No v skutočnosti sú ÚŽASNÉ...

Jednoducho musia byť len trpezlivé a musia čakať,
kedy ten správny muž príde...ten,
ktorý bude mať odvahu vyškriabať sa pre ne až na vrchol stromu....

Nesmieme padať, aby sme boli dostupné,
ten kto nás bude potrebovať a milovať nás,
urobí všetko preto, aby nás získal.

Žena vyšla z mužovho rebra, nie z nôh, aby bola pošliapaná,
nie z hlavy, aby bola nadradená...
ale z boku, aby bola na rovnakej úrovni,
spod ramena, aby bola chránená a
vedľa srdca, aby bola milovaná.

Povzbuď touto správou výnimočné ženy,
ktoré poznáš a spomeň si na mužov,
aby si pripomenuli, aká je žena dôležitá.

Dnes som sa aj s mojou malou Emily vybrala do nasej skolky na vianocnu besiedku🙂Pracovala som v nasej skolke ako p.kucharka 10r a sla som na matersku🙂.Za cely ten cas som mala zopar deticiek ktore mi boli velmi blizke...proste to boli moje male zlaticka🙂A ten posledny moj libling bol 3r Artomko z ukrajiny🙂...maminku ma ukrajinku a tatinka slovaka.

Ked som ho prvy krat videla v jedalni s velkymi slzickami na lickach...pomyslela som si...chudiatko malinke uplakane.Nechcel papat a tak som prisla k nemu, ze ho skusim nakrmit🙂...nechcel odsuval mi lizicku...a povelal.."ja eta neljublju"...vtedy som este nevedela ze z ukrajiny🙂...zostala som prekvapena...a vtedy v ten okamih som si ho zamilovala...Ta rustina od maleho chlapceka bola taka zlata...no neda sa to opisat🙂))A okrem toho mi pripominal mojho synceka ked bol v jeho veku🙂

Od vtedy som kazdy den sla za nim,ked plackal a nechcel papat.Trvalo to cely skolsky rok kym si zvykol...az v dalsom skolskom roku prestal plackat a zacal konecne papat.Vzdy som ho pochvalila a ked bol smutny objala som ho.🙂..Jedeho dna som mu priniesla auticko...keby ste videli tie iskicky v jeho ockach🙂))a s akou radostou utekal za svojou maminou a stou jeho krasnou rustinou jej porozpraval,ze dostal auticko od p.kucharky🙂...strasne zlaty bol🙂).A tak plinul cas a ja som odisla na matesku....🙂Ked som potom za nejaky cas prisla pozriet koleginky a deturence v skolke...Artomko prisiel ku mne a opytal sa ma...preco je tu ina  pani kucharka a nie ja...Bolo to zlate,ze si na mna pamatal po 3mesiacoch...predsa je to male dieta🙂...Opat som ho objala a povedala som mu ze sa vratim,len teraz mam male babatko a musim sa o neho doma starat,tak ako sa o neho starala jeho maminka🙂.

Odvtedy ubehli 4 mesiace a dnes som sa vybrala pozriet deticky a koleginky,lebo mali vianocne besiedky...Ked som vchadzala dnu...vybehol chlapcek Samko zo zabkovej triedy a krici na mna..."teta kucharka Artom za tebou stale place".....No to bol premna nieco🙂)))bola som zababusena v kabate,ciapka a kapucna na hlave a chlapcek ma spoznal po pol roku🙂...vacsinou ma v civile deticky tak lahko nespoznaju🙂...No nakoniec Artomka som dnes nestihla pozdravit,co ma mrzi...☹ale uz sa tesim na jar...ked budeme chodit na skosky dvor s detickami do piesku🙂

Tak ma to potesilo,ze Artomkovi chybam....lebo to znamena ze ma ma rad a ze si na mna spomina🙂je to pre mna velmi hrejivy pocit🙂...Skoda ze ked sa vratim do prace po materskej,tak Artomko bude uz chodit do skolicky.

Tak som sa chcela s Vami podelit o moj prijemny dnesny zazitok🙂...Bolo to krajsie ako dostat nejaky darcek🙂))

mamicky mate uz vsetko nakupene,prichystane?ja tento rok akosi meskam...

December 2010:

Chcela by som zdokumentovať tento víkend, nakoľko sa mi zdá, že som si uvedomila viac vecí v súvislosti s naším drobcom. Tento víkend bol proste Maťo ukecaný! Konečne, ani si neviete predstaviť ako veľmi som po tom túžila. Do jeho 4-och rokov to bol pre mňa nedosiahnuteľný sen a predsa sa to v jeho 4 rokoch a 5-tich mesiacoch podarilo. Ja viem, že ešte ani zďaleka nemáme vyhraté, ale sme na dobrej ceste. :o) Maťo síce už konečne rozpráva veľa, ale len máločo má nejaký význam.......... teda aspoň pre nás. On možno má vytvorené tie svoje súvislosti, len mi ich akosi nechápeme. Tento víkend  Matesko naozaj perlil. Tie slovné spojenia, ktoré z neho vypadli tak mimovoľne pri hre s autíčkami a bez nejakej zjavnej súvislosti boli naozaj zábavné. Napr. to bolo " priveľa pilín", "hnusná mačka", potom čudné spojenie začiatku reklamy "ó  happy day" a pokračovanie už bolo hrubým drsným hlasom "landrover dva!". No nasmiali sme sa teda statočne! :o)

Okrem iného sme si celý víkend spolu spievali pesničky. Momentálne sú v kurze úryvok z Macka uška, potom Sniežik sa nám chumelí, za ktorým musí ísť Na dvore býva sliepočka naša, ďalej Kohútik jarabí, za ktorým zase musí ísť Jedna druhej riekla. Hitom začína byť aj pesnička Kde sa vzal, tam sa vzal. Úplne ale Top No.1 je strááášne dlhá básnička Fučí rušeň neborák........... a pesnička Mama mi dala korunu. Aby si aj nezainteresovaní vedeli predstaviť, čo to vlastne to spievanie a recitovanie obnáša. Maťo samozrejme nezarecituje a ani nezaspieva celú pesničku, ale len dopĺňa koncové slová každého verša. Už aj to veeeľký pokrok, lebo ešte donedávna dopĺňal len koncové slabiky týchto koncových slov. Ostatné je na mne a všetky kolekcie pesničiek, alebo básnička sa opakujú dookola do zblbnutia. Ja stále a asi aj naivne dúfam, že neustálym opakovaním sa to Maťo raz naučí celé sám................ už som z toho ale pomaly zúfalá................. Občas máva Maťo aj chvíľky, keď si spieva alebo recituje sám pre seba, ale vždy si povie len tie posledné slová, ktorými ma dopĺňa a medzi nimi robí také prestávky, akoby si v hlavičke ten text prehrával a vlastne ma dopĺňal. :o)

No a ešte nesmiem zabudnúť na knižku, ktorú dostal v sobotu od svojej krstnej mamy a krstného otca na Mikuláša. Knižka je to veeeľmi pekná, veľká s hrubými stránkami, bohato ilustrovaná. Je to vlastne taká prvá zvieratková knižka anglického jazyka. Trošku som sa začudovala, že Maťo nevie ani poriadne po slovensky a už ho ideme hustiť angličtinou?! Ale človek nikdy nevie. Možno mu práve tá pôjde lepšie. Nuž, knižku si na prvý pohľad obľúbil. Hlavne poslednú stránku, kde je okrem iného obrázok sliepky a sovy. Celý víkend od soboty obeda do nedele večera som okrem vyššie spomenutým pesničiek a básničky úspešne na povel kotokodákala a hučala ako sova. Kotkodákanie mi ide najlepšie........... no nič, sliepka sa nezaprie!!! :o)

Okrem tohto všetkého do toho bol neskutočne uškriekaný. Stále ho nevieme odnaučiť vyjadrovať svoju nespokojnosť škriekaním. Inak ak niečo chce, tak sa postaví k linke so slovami "Čo chceš?", alebo ak chce aby som bola pri ňom, tak zase povie "klaknem". :o)

No to je zatiaľ k pokrokom všetko. Ak ma niečo napadne, tak to dopíšem. :o)

narodila som sa 17.1.1977 v Bratislave ako pekne zdrave dievcatko.no ked som mala 2 roky mavala som silnu bronchitidu az taku ze som sa na vecer a v noci dusila az som omodravela,trvalo to dost dlho brala som tabletky lenze tie zaberali ale nie tak ako by mali potom som z toho dostala zapal priedusiek mavala som ich dost casto takze ine riesenie nebolo len ist na liecenie bola som 3 rocna odcestovana od mojich najblizsich jeden dlhy mesiac davali mi tam silne antibiotika a injekcie aby mi pomohli,este raz by sa to dalo vydrzat ale bola som na lieceni 3 krat za sebou a to nevydrzala moja detska dusicka a psychika ano pomohli mi lekari vdaka bohu ale ako som prisla z posledneho liecenia mala som asi 6 rokov a zacali sa mi vytvarat biele flaky na kozi.kozna lekarka maminu upokojila ze je to pliesen ktora sa bezne chyta na lieceni kde je vela deti,lenze ta pliesen ako doktorka konstatovala neustupovala ako mala podla masticiek a lekarky sa rozsirovala sa, tak potom stanovila inu diagnozu VITILIGO.prezila som s tym zakladnu skolu,strednu skolu jasne ze sa mi decka vysmievali bolo to hrozne velmi sa trpela nikomu som to nikdy nepovedala,nepriznala sa,tak som trpela sama...a to mam rodicov s ktorymi sa da o vsetkom porozpravat len som im nechcela pridavat dalsie starosti a trapenie vytrpeli si dost spravili pre mna maximum chodili po lekarov ktory s usmevom na perach im povedali nevyliecitelne..tak sme boli v bulharsku,v rakusku,v polsku potom sme behali po lieciteloch kopu masticiek,sirupov,kvapiek a nic.ako som zacala pracovat tak som si povedala ze musi nieco nato byt, musim sa vyliecit tak som cakala na vyplatu a uz som si zacala kupovat kremiky ktore neboli lacne takze som ich potrebovala vela, lebo mam toho dost asi na 50%tela....pracovala som  na poste kde ma ludia zacali brali taku aka som, brali ma uplne v  pohode ziadne cudovanie vysmievanie a to som potrebovala velmi som sa dobre citila.mala som asi jeden vztah este ako 20rocna a ten hajzlik mi povedal v lete aby som si dala dlhe nohavice a nie kratasy ako som povodne chcela,tak vtedy som pochopila ze sa za mna hanbi,a ukoncila som vztah.teraz mam manzela martina ktory mi v zivote nevycital tuto chorobu mohli sme by pohadani na smrt nikdy mi nepovedal aka som.zato mu velmi pekne dakujem.lebo vam poviem jedno, "ZIT SA S TYM DA, ALE VYROVNAT NIE"Mame spolu dve krasne deticky dakujem bohu ze tuto chorobu nemaju,hned ako som ich porodila som sa pytala sestricky ci to nemaju.velmi som sa bala. A teraz som stastna.........konecne..............tak preto moje motto je -  " CO TA NEZABIJE, TO TA POSILNI"

Tak, keby niekoho zaujímal môj ťažký osud, s potenciálnym šťastným koncom, tu máte čítaníčko na dlhé chladné večery 🙂

Narodila som sa pekné teplučké ráno na ešte krajšie číselko, 25. mája, mamine Janke a tatkovi Igorkovi. Bola som choré, no spokojné bábo. S 9 ročným bračekom Martinkom, ktorý sa o mňa vždy krásne staral 🙂 Už ako na prckovi na mne bolo vidieť, že som sa narodila právnikom. Na základnej škole bol môj obľúbený argument na všetko "bez právnika ani slovo" 😀 S maminou sme si moc nerozumeli, ona bola viac naviazaná na môjho bráška, mama nastavila pre mňa dosť prísny režim, bolo to ťažké, no nemôžem jej zobrať fakt, že vždy sme mali všetko čo sme potrebovali a chceli. 

Tatko bol pre mňa najväčšou osobou v mojom živote, videla som ho prakticky ako boha. Nikdy nebol doma, ako viceprezident odborárov stále cestoval, doma bol málokedy. No keď bol, to stálo za to!!! 🙂 Každý rok bohaté Vianoce, udobrovanie plyšákmi, no rozmaznaní sme neboli, rodičia nás vždy učili, že takéto veci k životu netreba, no je pekné, keď si ich človek môže dopriať. A za to som vďačná.

No potom sa mi život zrútil. Keď som mala trinásť rokov, tatko zomrel. Pamätám si to chladné februárové ráno. Viem, že nebol najzdravší, no toto nikto nečakal. Pred pár týždňami mal operáciu, ktorá s týmto vôbec nesúvisela. No naše zdravotníctvo. Lekári ho otvorili, všimli si, že má rakovinu pankreasu a tá už metastázovala do pľúc, a vedeli, že sa nedožije viac ako 3 dni. No nikto nám nič nepovedal, len ho bez slova zašili a dúfali, že z toho nebudú mať "zle"... Skoro ráno som ležala na posteli, bola som hore už od piatej, sama neviem prečo, asi som niečo tušila... A zrazu bum, rana. Tatko v obývačke padol bez známok života na zem a bolo. Doteraz počujem ako sa mi život rozbil a čriepky z toho, čo bývalo, pomaly padali na zem a každý jeden z nich cinkal a hral bolestivými tónmi, ktoré znejú dodnes.

Ľudia zo sanitky povedali, že zomrel ešte predtým, ako dopadol na zem. Že aspoň netrpel. Že to bolo bezbolestné...

Pamätám si, ako som mu stisla ruku a mama na mňa zakričala, nech zoberiem nášho psíka Tinku a idem do izby. Chúďa havko, toľko som ju stísala, že z nej skoro nič nezostalo. A slzy sa kotúľali a kotúľali... To som ešte nevedela, že už niet cesty späť...

PRE  VYBAVENIE  NIE  JE  POTREBNÉ  DOHODNÚŤ  SI  TERMÍN.

ZÁPIS DIEŤAŤA DO CESTOVNÉHO PASU

O zápis dieťaťa do cestovného pasu je možné požiadať len osobne na ZÚ SR v čase otváracích hodín. Na daný úkon nie je potrebné sa vopred objednávať.

KO ZÚ SR vykonáva zápis dieťaťa mladšieho ako 5 rokov do platných biometrických a nebiometrických pasov.

Žiadosť o zápis občana mladšieho ako 5 rokov do cestovného pasu rodiča obsahuje:

a) platný cestovný doklad rodiča, do ktorého sa zapíšu údaje o dieťati,

PRE  VYBAVENIE  NIE  JE  POTREBNÉ  DOHODNÚŤ  SI  TERMÍN.

ZÁPIS NARODENIA DO OSOBITNEJ MATRIKY

Kde podať žiadosť: 

1.      Konzulárne oddelenie Zastupiteľského úradu SR (KO ZÚ SR)

2.      Matričný úrad príslušný podľa trvalého (posledného trvalého) pobytu občana v SR

Kto podáva žiadosť:

Pôrod. Existuje o ňom množstvo mýtov, predstáv, snov a túžob... Každá mamička má vlastný príbeh. Toto je ten náš...

Ešte počas dospievania som si vravela, že rodiť by som radšej nechcela... Potom, keď som stretla môjho nastávajúceho, začali mi víriť v hlave myšlienky o tom, že s týmto človekom by som to skúsila. A pred svadbou sme už o deťoch aj veľa hovorili. Nuž, manželstvo je pre rodinu. Aspoň taký názor zdieľame s manželom.

Prvý rok manželstva sme si vychutnali osamote - vzájomným spoznávaním a utužovaním nášho vzťahu. Tušili sme, že s bábom bude času menej. Niekoľko dní po prvom výročí sme sa ale o bábo pokúsili. Poprvýkrát a úspešne. Radosť občas striedali zmiešané pocity, keďže som prvé štyri mesiace prevracala... Ranná nevoľnosť bola celodenná a aj nočná. Ale manžel mi bol veľkou oporou a spoločne sme to zvládli - hoci som musela veľa cestovať, keďže navštevujem univerzitu vzdialenú asi 140 km.

Zo začiatku som sa na myšlienku, že ma čaká toľko obávaný pôrod, veľmi nesústredila. Ale ako pribúdali mesiace a bruško rástlo, trávila som čoraz viac času zisťovaním informácií v časopisoch, na internete a na rôznych fórach. Manžel sa so mnou zúčastnil prípravných kurzov vo Zvolene, v Štiavnici aj s dulou. Do posledných dní sme neboli rozhodnutí, či budeme rodiť vo Zvolene, alebo v Štiavnici. Záviselo to aj od toho, či to stihneme, lebo Štiavnica je ďalej...

S pomocou duly, ktorá rodila aj tam, aj tam, sme sa rozhodli pre Štiavnicu. Naše rozhodnutie ovplyvnili hlavne dva dôvody:

1. ak je bábätko v poriadku, v Štiavnici ho neodnášajú na termolôžko, ale nechávajú pri matke už na pôrodnom stole.