ČO JE CHILLI?

Chilli paprička, chilli, ako niekto hovorí skrátene alebo dokonca feferónka. To všetko sú užívané termíny pre plod exotických druhov paprík, ktoré rastú v tropických a subtropických oblastiach. Chilli paprička je malá paprička so silnou vôňou, ktorá sa vyznačuje pálivosťou. Existuje veľa druhov chilli papričiek, ktoré majú rôzne stupne pálivosti. Za pálivosť chilli papričiek môže látka kapsaicín, čo je dráždivá a vyvoláva pocity pálenia v každej tkanive, s ktorou príde do styku. Teda nielen v ústach, ale aj na koži pri krájaní. Chilli papričkám sa darí predovšetkým v Indii, Číne, Japonsku, Vietname, Afrike, Južnej a Strednej Amerike, Mexiku a na Balkáne, kde je chilli paprička bežnou súčasťou miestnej kuchyne.

Z HISTÓRIE CHILLI

Pôvodne chilli papričky pestovali Indiáni už 6 000 rokov pred našim letopočtom. Je to jedna z prvých samoopelovacích rastlín, ktoré sa začali pestovať v Amerike. Po objavení Ameriky Kryštofom Colombom sa pestovanie chilli papričiek rozšírilo po celom svete a chilli korenie sa stalo veľmi cenným a bolo čiastočne nahradené za čierne korenie. Najviac sa chilli korenie ujalo v Indii, kde je neoddeliteľnou súčasťou indickej kuchyne. Ďalej sa potom dostalo napríklad do Maďarska, kde vznikla mletá paprika, ktorá sa používa dodnes pri príprave maďarských gulášov. Látku kapsaicín objavil v roku 1816 P. A Buchtholz a preukázal, že táto látka spôsobuje pálivosť chilli papričiek a zvyšuje činnosť žalúdočných žliaz.

DRUHY CHILLI

V dnešnej dobe existuje 3 000 druhov chilli s rôznymi stupňami pálivosti. Základnou odrodou chilli papričiek je Capsicum, ktorá zahŕňa 5 domestikovaných druhov paprík a 23 voľne žijúcich odrôd. Medzi týchto 5 základných odrôd patrí:

                                            Časť prvá. Strava 

      Na koníku je veľa skupín o zmene životného štýlu, o strave, o cvičeni. Niektoré z nich navštevujem denne, v jednej som aj spolumoderátorkou. Veľa žien chce zmeniť svoje telo, chce sa v ňom cítiť dobre, chce sa zmestiť do šiat, plaviek, chce sa páčiť sebe, manželovi, okoliu. Niektorým ženám to chudnutie ide ľahšie, ostatné sa nadrú trošku viac. Niektoré schudnú na vysnívanú  váhu a tam sa ich cesta končí. Pre ostatné sa cvičenie a zdravá strava stanú láskou na celý život! Ale poďme od začiatku. 

    Vraví sa, že telo sa robí v kuchyni. Áno, strava je 70-80% percent úspechu. Nemôžeš čakať, že budeš tvrdo cvičiť a vyjedať čokoládky. Zdravá a vyvážená strava, hoci aj bez cvičenia, to už možné je. Vždy som si myslela, že sa stravujem zdravo, ale nebola to celkom pravda. Resp. nevedela som, kedy je čo vhodné jesť. A aj to je dôležité. Lebo hýbať som sa hýbala. Pobehovala s deťmi po ihrisku, aj cvičiť som chodila. Sem-tam. Ale potom som zjedla tanier cestovín, lebo som bola príšerne hladná. 

    O strave nájdeš na internete aj v knihách veľa článkov. Dôležité je, aby si to nebrala ako diétu, ktorú o týždeň-dva skončíš. Musí ísť hlavne o zmenu životného štýlu, a malo by ti to ostať navždy. Preto by ani zmeny v tvojom jedálničku nemali byť od začiatku také drastické, ale všetko radšej pomalšie. Napíšem, čo som jedávala ja, čo pomohlo mne zbaviť sa kíl navyše. 

• Pre každého platí iný model, pre mňa bolo dôležité jesť päťkrát denne menšie porcie.
• Dôležitý štart do dňa sú raňajky. Ja som vylúčila pečivo a na raňajky som jedla ovsené vločky zaliate vriacou vodou. Do toho chia semiačka, škoricu, trošku orieškov a ovocie. Kaší je veľa druhov, môžeš skúsať, a samozrejme, môžeš ju uvariť aj v mlieku. Nie každý však raňajkuje. Ak náhodou raňajky vynechávaš, skús aspoň teplý čaj, alebo džús. Ak sa nevieš pečiva vzdať, nevzdávaj sa. Ale dopraj si len kúsok a len na raňajky. 
• Keďže som mamou dvoch chlapcov, dôležité pre mňa je, aby jedli počas dňa veľa ovocia. Takže na ovocie sme si vyhradili práve desiatu. Nemusíš veľa, stačí jedno jablko, alebo banán, alebo pohár smoothie. To si môžeš zobrať so sebou aj do práce, alebo s deťmi na ihrisko. 
• Obed som mávala skoro vždy rovnaký ako zvyšok rodiny. Hoci sa snažím variť zdravo, deti moju pizzu z ovsených vločiek netolerujú. A variť všetko dvojmo sa stále nedá. Takže normálne polievka aj druhé, prílohy som si dávala menej a viac zeleniny. Polievky som sa snažila nezahusťovať, postupne som vylúčila aj smotanu do mixovaných polievok. K mäsu aj zemiaky, aj ryžu, aj knedľu som si dala 🙂 Samozrejme, nie všetko naraz! 🙂 Keď sme mali ryžový nákyp, ten som nechala celý im, keď ho tak zbožňujú 🙂 
• Po obede som už sacharidy viac nejedla, hlavne nie vo veľkom množstve. Áno, hovorí sa, že sacharidy sa môžu aj na večeru, ak sme cez deň neprekročili ich množstvo. Keďže som si jedlá nikdy nenahadzovala do kalorických tabuliek, radšej som sa držala toho, že sacharidy najneskôr na obed. Mne sa to osvedčilo. 
• Čas na cvičenie som mala vyhradený len ked synček spal, teda 60-90 minút po obede. Preto som sa snažila, aby som po cvičení doplnila hlavne bielkoviny, ktoré sú potrebné na regeneráciu svalov. A to bol čas olovrantu. Najviac mi chutil tvaroh s troškou javorového sirupu, alebo biely jogurt, cottage chees. Časom som kvôli ekzému vylúčila mliečne výrobky a nájsť vhodnú alternatívu bolo oveľa ťažšie. Niekedy som zjedla len niekoľko lyžíc arašidového masla. Alebo proteinový nápoj. 
• Leto bolo na zdravé večere najideálnejšie a ja som mala vždy plný tanier zeleniny, k tomu niekoľko plátkov šunky a syra. Alebo vajíčko natvrdo. Alebo praženicu s cibuľkou. Alebo omeletu s hraškom, či grilovaný camembert so zeleninou. Decká si dokonca obľúbili špenátové palacinky plnené cottage cheesom. Možností je naozaj veľa 🙂 Takže jesť denne kura, to u mňa nehrozilo.
• Nezabúdaj na pitný režim. Je to základ. Nebudeš zavodnená a s vodou sa odplaví z tela všetko, čo tam byť nemá. 
• Predtým, ako som sa dala na zdravú stravu, som večer vyjedala všetky možné čokoládky, ktoré som deťom samozrejme, dať nechcela. Alebo chipsy a iné slané dobroty. Na vine bol veľakrát práve manžel, ktorý na niečo takéto dostal chuť a ja som neodolala. Potom som sa však zaťala a nič sladké som nezjedla. On si dal, ja nie. Doteraz nechápem, kde sa vo mne tá pevná vôľa vzala, ale vďaka za ňu! Večer som pri telke radšej lúskala tekvicové semiačka. Majú asi viac tukov, ale nevadi, moje ruky to zabavilo, jazyk oklamalo. Keď som už dosiahla váhu, s ktorou som bola spokojná, vtedy som si dopriala sladké a bez výčitiek. Ani u mamy či svokry som nikdy nehladovala. Dala som si prosto menej, ale nikdy som nič neodmietla. Ani koláčik. Jeden "nezdravý" obed mi nikdy váhu nepokazil. Dôležité je vedieť, že na druhý deň sa vrátim do starých koľají. Keď sa tak zamyslím, ja som vlastne nikdy nemala zo žiadného jedla výčitky. 
• Veľa tipov na skvelé recepty som našla aj v skupinách tu na koníku, alebo na facebooku, či priamo internetové stranky, napr. fitshaker. Je toho v dnešnej dobe naozaj veľa. Už si stačí len vybrať a pustiť sa do varenia. A jedenia 🙂 

     Denisa

Sedím v miestnosti a pozerám sa na ľudí okolo seba. Väčšinu z nich som nikdy nevidela. Každý sme iný. Mladší, starší, ženy aj muži. Niektorí sú oblečení formálne, druhí ležérne. Ja som si odbehla od dcérky, suseda po ľavici z práce a chlapec oproti zo školy. Navonok nás nespája nič. Minimálne jedno však spoločné máme. Prišli sme sem kvôli dobrej veci. Srdce nám horí pre to isté. Chceme pomáhať a sme vzácni. Sme dobrovoľníci.

V dnešnej dobe existuje mnoho skvelých organizácií, združení, iniciatív. Smerujú svoje aktivity na podporu a rozvoj, obnovu, ochranu alebo starostlivosť.

Všetky informácie o projekte dm spoločne nájdete tu.

Robia svet okolo nás lepším a okolie krajším. Sú prospešné a výnimočné. A mnohokrát o nich ani nevieme. To je veľká škoda. Väčšina z nich totižto potrebuje pomoc. Nie len finančnú, ale najmä ľudskú. Potrebujú ľudí a čas. Naše odhodlanie a ochotu. Srdce.

Do 15. 2. 2017 sa takéto združenia môžu na stránke www.dm-spolocne.sk prihlásiť do projektu dm spoločne. Alebo ak nejakú neobyčajnú iniciatívu poznáte, môžete ju odporučiť. Či už sú to združenia 3. sektora alebo orgány štátnej a verejnej správy, či ich organizácie, dajte o nich/o sebe vedieť.

Vybraným projektom dm poskytne drobnú materiálnu pomoc, lokálnu podporu a to najdôležitejšie: zdravé ruky. Čas a vôľu dobrovoľníkov.

Skladbu pre šťastné bábätká s názvom Happy Song zložila držiteľka Grammy Imogen Heap. Spolupracovala pritom s mamičkovským webom C&G Baby Club a tímom psychológov. 

Imogen zložila viacero verzií v durovej tónine s jednoducho melódiou a pesničky potom pustili dvadsiatim šiestim bábätkám. Okrem jedného všetky reagovali radostne práve na túto.

Slová Šťastnej piesne sú jednoduché, ako jej melódia:

Bring! Bring! On the bicycle

Beep! Beep! In the car

Ping! Ping! A submarine