Rodina, škorica, vôňa ihličia, radosť, koledy, koláčiky, sneh. A darčeky. Áno, pretože aj tie k Vianociam patria a dotvárajú to čaro a napätie. Tak by som pár slovami zhrnula Vianoce. Moje Vianoce. Pretože každý máme tie svoje.

Priznávam, v tomto období sa mením na vianočného škriatka. Vymýšľam, tvorím, pečiem a pospevujem si. Naopak, veľké vianočné upratovanie som úplne vyškrtla. Celý rok sa naháňame, aby sme mali tip top upratané. No priznajme si, je to obrovský žrút času a energie. A presne tieto dve veci v čase vianočnom potrebujem ja najviac. Takže žiadne umývanie okien či triedenie skríň sa v mojom prípade nekoná. Na to je času dosť vo všedné dni.  Niekto tomu hovorí vianočný zvyk. Napríklad naša suseda. „Čo by to boli Vianoce bez umytých okien?!“ bedáka a s handrou v ruke mrzne v okne. Nie, teta, ďakujem. Moje Vianoce tvoria iné zvyky ako umývanie okien. A keď sme pri tých zvykoch, poznáte vlastne tie naše, slovenské? V dnešnej dobe preberáme mnoho zahraničných zvykov a tradícii, pritom na mnohé  slovenské tradície zabúdame a utláčame ich do kúta. Sama ich nepraktizujem veľa, no poznám ich a keď sa ma niekto spoza hraníc opýta, ako vyzerajú naše tradičné Vianoce, viem odpovedať. Poznáte ich aj vy?

    Zvyknete pri vianočnom stole prestrieť o jedno miesto navyše pre neočakávaného hosťa? Tento zvyk je symbol milosrdenstva, no niektorí si ho spájajú aj so zosnulými. Každý si v ňom môže nájsť ten svoj význam. Svoj zmysel, ktorý mu vytvorí teplo na duši. Či už to prázdne miesto bude pre niekoho tam hore, kto s vami v tichosti strávi vianočný večer. Alebo iba tak. Pre toho neočakávaného hosťa. My prestierame. Pre oba dôvody. Bohužiaľ.

    Jablko na vianočný stôl patrí. Má magickú moc vyveštiť nám zdravie a šťastie. Tak sa stane v prípade, že jablko rozkrojíte napol a jadrovník vo vnútri tvorí hviezdu. Ak však vnútro vytvorí kríž, neznamená to nič dobré. Ale nejdeme privolávať nešťastie. Každý si určite nájde hviezdu ;) Jabĺčko potom nezabudnite rozdeliť a ponúknuť každého člena rodiny. Symbolizuje to ucelenosť rodiny.

    Oblátky nie sú len sviatočná pochutina. Symbolizujú zdravie a mali by sa jesť s medom a cesnakom. Ak si budete oblátky potierať medom, hlava rodiny ním môže každému členovi rodiny urobiť krížik na čelo. Na znak pokory a dobra. V niektorých kútoch Slovenska sa krížik na čelo robí s cesnakom namočeným v mede. Cesnakom zabezpečíte zdravie celej rodiny. Tak do toho, dámy, táto „tehotenská“ kombinácia za to zdravie stojí, nie? ;)

    Okrem jabĺčok a oblátok nezabudnite ani na orechy. Po štedrej večeri ich pohádžte do každého kúta v príbytku. Zabezpečíte si tým hojnosť, ktorá vládne v Štedrý deň, aj počas celého roka. Niekto má zaužívaný zvyk, že orechy rozhadzuje najstarší člen rodiny. (Nezabudnite však malým deťom vysvetliť, že sa to nerobí bežne. Napríklad ten môj miničlovek v momentálnej fáze „opakovací papagáj“ by sa tejto tradície veľmi rád chopil a orechy by určite hádzal kade-tade snáď ešte aj v lete.)

Od svojho založenia v roku 1992 sa HSH špecializuje na výrobu čerstvej, vzduchom chladenej i hlboko zmrazenej hydiny a hydinových výrobkov. Túto hydinu chová a spracováva výlučne na Slovensku. Vďaka tomu v tejto spoločnosti našlo prácu už 500 ľudí. Na akých pilieroch stojí táto firma?

Ohľaduplnosť

Nikto nie je len zamestnanec. Každý je hlavne človek, ktorý má svoje radosti i trápenia. A práve toto si HSH uvedomuje, čo dokazuje aj výnimočným sociálnym programom pre zamestnancov. Tento rok spoločnosť HSH získala ocenenie Skvelý zamestnávateľ, napríklad aj za to, že pre zamestnancov stavia podnikové domy. HSH verí, že šťastný a spokojný zamestnanec je dobrý a lojálny zamestnanec, ktorý svoju prácu odvádza

poctivo.

Úcta

Nikto nie je len zákazník. HSH sa pozerá na zákazníkov ako na svojich blízkych, ktorí si zaslúžia len to najlepšie. Tak chová hydinu a spracúva produkty v podmienkach, ktoré zaručujú výrobkom prvotriednu kvalitu. Mnohé ich výrobky sa pýšia Značkou Kvality SK a Značkou Kvality SK GOLD, pričom počet ocenených produktov neustále rastie.

Už sú to tri mesiace čo som tretí krát mama. Hrdá šťastne unavená mama. Alžbetka nám občas robí vrásky na čele. Keď si plače dve hodiny v kuse a nič na ňu nezaberá. Ako deti raz tak raz tak. Už pekne všetko vníma a to všetkých baví. Chalani sa predbiehajú ktorému sa bude viac smiať. No keď spi tak by som ich najradšej ďaleko do vesmíru vystrelila. Nuž neni nad to keď konečne zaspinká a Matej si zmyslí že je treba kričať na Kubka aby mi lúto nebolo že po umornom plaču bola chvíla ticha. Ale čo je viac zaujímavé dozvedám sa ako zle nosím dieťa a ako to čo som robila pri chalanoch bolo celé zle. Tak na nich pozerám odborným skúmavým okom aby som zistila aké neblahé nasledky na nich zanechalo moje nezodpovedné nosenie nie na tigrika ani na klokana ale klasické pekne v náručí. Večer keď zaspávajú uvažujem či nebudú mať traumu z toho že spali vedľa mňa a že som ich až prehnane tišila a láskala. Nuž až pri treťom sa dozvedám že som matka amatér. Ale aj tak budem malú nosiť v naruči a nie na klokana ako prádlo ktore zbieram zo šnure a aj tak bude spať vedľa mňa musí predsa citit že je milovaná a že som tu pre ňu. Aj tak za pár rokov bude aj toto zle a to že mama lúbi svoje dieťa hadam nikdy zlé nebude. 😉😉