Mali ste v tom od začiatku jasno, alebo ste aj vy riešili dilemu, či darčeky bude u vás nosiť Ježiško, Dedo Mráz,   alebo Santa Claus ? Alebo ste sa bez okolkov pred svojimi deťmi priznali, že nositeľmi ste vy sami?

Ja som dieťa osemdesiatych rokov a  spoločenské embargo na Ježiška ma ešte lizlo. Hoci rodičia neboli v komunistickej strane a politicky sa nijako neangažovali, neboli ani veriaci, a tak ku nám domov chodil Dedo Mráz. Chodil aj k starkej (otcovej mame), a k väčšine mojich kamarátok a spolužiačok. K babke (mame mojej mamy), ale chodil Ježiško. Pamätám si, že ako dieťa som nechápala tento nesúlad, ale nejako zvlášť som sa ním nezaťažovala. Bola som rada, že vôbec niekto chodí a čo je dôležité - nosí darčeky. S Dedom Mrázom som ale aj tak bola viac „zadobre“. Poznala som ho z knižiek, zo škôlky a školy, z telky. Ježiško ma, priznám sa, privádzal mierne do rozpakov. Nechápala som, ako môže chlapík, ktorý chodí bosí a vyzerá, že sa potrebuje súrne najesť, rozdávať darčeky ostatným. Mala som pocit, že má dosť vlastných problémov na to, aby pozornosť venoval ešte aj cudzím ľuďom. Navyše mi nebol veľmi sympatický. Netváril sa tak vysmiato, ako Dedo Mráz a nemal ani pekný kostým.

V súčasnosti do väčšiny domácností v mojom okolí nosí darčeky Ježiško. My, hoci nie sme nábožensky založená rodina, rozhodli sme sa pre Ježiška tiež. Jednak sme nechceli, aby naše deti zažívali podobnú schizofréniu Vianoc ako ja v detstve (dodnes s tým mám trochu problém), a tiež pre to, že tento variant bol prijateľný aj pre zvyšok rodiny, vrátane jej veriacich členov. Takže Ježiško chodí k nám, k starým rodičom, k ujom a tetám, proste všade. Po Dedovi Mrázovi neostal ani mastný fľak.

 Pamätám si, že v prvej triede, na chodbe pred našou triedou vznikla slovná hádka. Zúčastnili sa jej dva myšlienkové tábory. My, čo sme boli za Deda Mráza a tí druhí, čo boli za to, že darčeky nosia rodičia. Svoje presvedčenie som obhajovala náruživo, mandle som si skoro vykričala z hrdla. Bola som ochotná sa za Deda Mráza aj pobiť, ak by bolo treba. Doma som po tejto udalosti predsa len nenápadne prekutala skrine a zákutia, v štýle „dôveruj, ale preveruj“. Nič som nenašla. Vo svojom presvedčení som spokojne zotrvala ešte jeden celý rok.

 Moja dcéra prestala na Ježiška veriť, keď mala deväť rokov. Popravde, už nám to bolo doma aj trochu trápne, dávať jej stále za pravdu, keď v škole absolvovala podobnú slovnú prestrelku, ako ja v prvej triede. Jej skupina sa z roka na rok dramaticky zužovala, už som mala pocit, že v nej ostane celkom sama. Rozuzlenie prišlo 25. decembra u starej mamy. Našla si pod stromčekom také isté pastelky, aké už od nej v minulosti dostala a navyše také isté, ktoré pred Vianocami nechtiac objavila u nej v šuplíku. Nemalo zmysel zatĺkať. Plakala ako dážď. Farbičky potom ležali v stolíku nedotknuté až do jari.

 Syn má osem a stále na Ježiška verí. Paradoxne, vo všeobecnosti ho neuznáva, neverí na jeho zázraky zjavenia, či ozdravovania, ale na to, že nosí darčeky áno. Pomyslela som si, že čaro Vianoc v očiach detí je obrovské, schopné popierať akékoľvek rácio, skúsenosti a presvedčenia. Dokonca aj vtedy, keď sú už dôkazy neudržateľné. Akú veľkú hodnotu má túžba veriť! Ak by bol môj syn Galileom, slávna veta v jeho podaní by znela: „A predsa ich nosí!“. Je koniec novembra a hádky o Ježiškovi verzus rodičoch už v jeho triede začali. Som zvedavá, či môj syn tento rok ešte vydrží, alebo už prebehne na druhú stranu.

Dni plynú. Niektoré pomalšie, niektoré rýchlosťou blesku. Stále ich rátame na plodné, menštruačné, na tie s bolesťami brucha a na tie, kedy som skutočne strašne pažravá. Už však veľmi nesledujem pozorne všetky zmeny alebo nezvyčajné znaky. Nebežím rýchlo k počítaču a nezadávam do vyhľadávača spojenia ako: točenie hlavy, pichanie v boku či nevoľnosť. Jednoducho už nie som taká ostražitá a čakám. Som v čakárni.

Zamestnávam si hlavu inými vecami. Dnes tu veľmi fúka. Dokonca zrušili premávku lodí cez Bospor. Chcela som dnes na balkónové zábradlie nainštalovať vianočné osvetlenie, ale asi by ma odfúklo i s ním. Nevadí, pustím sa do výroby vianočných ozdôb z drevných korálok. A budem čakať. Už len niekoľko dní.

Zo  zdravotného poistenia sa prepláca kompletný cyklus umelého oplodnenia s prenosom embryí a čiastočne úhrada za lieky potrebné k umelému oplodneniu. Poisťovňa prepláca najviac tri cykly výkonov asistovanej reprodukcie ženám do dovŕšenia 39. roku veku života.

Ja som mala nasledovné náklady:

Lieky

Pergoveris                        205,08 Eur

Cetrotide                             36,59 Eur

Ovitrelle                              22,56 Eur

Štrnásty deň cyklu

Pri vklade vajíčka mi povedali: „v tomto momente ste tehotná“. Som si vedomá toho, že v nasledujúcich dňoch to kedykoľvek môže platiť, ale aj nemusí. Keďže som sa na internete dozvedela, že kľudový režim nie je telu prirodzený a aktivita počas dňa pomáha zabezpečiť prísun živín pre orgány v tele, pokračujem v bežnom chode dní, ale s častejšími prestávkami na odpočinok. Výhodou je, že po včerajšom vklade embrya nasleduje víkend, takže sa môžem venovať oddychovým aktivitám.

Ráno som navarila jednoduchý obed a poobede sme išli na pohodovú prechádzku k Dunaju. Pričom sme si robili častejšie prestávky ako obvykle. No a  po návrate som až do večera relaxovala.

Šestnásty deň cyklu

Hoci sa cítim dobre, a kľudne by som už mohla nastúpiť do práce, tak čerpám dovolenku, ktorú som už mala vopred nahlásenú. Cítim sa dobre – normálne, ani tehotne, ani netehotne, aj keď ma sem tam napadne myšlienka na moje rastúce emryjko. 

Dni trávim relatívne v kľude, niečo navarím alebo napečiem, idem do obchodu, na návštevu, na prechádzku, poupratujem a veľa odpočívam.

Odsávačka materského mlieka je položka, ktorá nie je nevyhnutná v pripravovanej výbavičke. Určite je však dobré mať prehľad o tom, aké trh ponúka a ktorá by mohla byť pre vás tá najlepšia.

Ja som s týmto rozhodnutím dlho otáľala, až som nakoniec narýchlo po príchode z pôrodnice hľadala takú, ktorá by mi vyhovovala a zároveň nebola príliš drahá. Prešla som si niekoľko diskusií a aj u odsávačiek na mlieko platí, že každému môže sadnúť iná. Ak si tiež neviete rady, verím, že tento článok vám pomôže aspoň trocha sa zorientovať. Ak už nejakú doma máte, môžete pridať recenziu. Takto.

zdroj: www.milkbarbreastpumps.com.au

Potrebujem odsávačku mlieka?

Tento pomocník sa vám hodí na:

• rozbehnutie laktácie,
• zvýšenie tvorby mlieka,
• uľavenie od napätia prsníkov spôsobené prebytkom mlieka,
• dočasné odsávanie pri poranení bradaviek,
• občasné odsatie, ak si potrebujete od bábätka nachvíľku odskočiť,
• pravidelné odsávanie, ak nemôžete alebo nechcete dojčiť.

Aké sú odsávačky mlieka?

Manuálne odsávačky mlieka sú vhodné vtedy, ak nebudete odsávať príliš často. Vo všeobecnosti je práca s nimi náročnejšia a menej šetrná, (nemusí to byť však pravidlo) keďže je potrebné ručné ovládanie – stláčanie. Ich výhodou je nulová hlučnosť, nízka cena a váha, skladnosť. Delia sa podľa mechanizmu odsávania na pákové, piestové a balónikové.

Elektrické odsávačky mlieka sú pohodlnejšie a rýchlejšie. Využijete ich najmä pri častejšom odsávaní. Ak odsávate denne, obzvlášť vhodné sú odsávačky s ktorými odsávate súčasne z oboch prsníkov. Cena je adekvátne vyššia.

Od malička, od kedy si pamätám, som mala rada knihy. Ešte keď som nevedela čítať, som si z obrázkov v knižkách vytvárala vlastné príbehy. Neskôr, počas ZŠ, som čítala všetko, čo mi prišlo pod ruku. Dodnes sa mi vynárajú spomienky na čítanie pod dekou so zasvietenou baterkou dávno po večierke.

Vedela som, že sa budem snažiť podporovať lásku ku knihám aj moje budúce deti. Môj prvorodený našťastie javil o knihy záujem a tak som si kúpu kníh a dopĺňanie jeho knižnice s radosťou zobrala na starosť ja.

Priznám sa, že knihy pre deti vyberám nielen po obsahovej, ale aj po vizuálnej stránke a niektoré si kupujem skôr pre seba. 🙂 Vždy napäto čakám, či sa starostlivo vybraná knižka ujme a nebude v poličke zapadať prachom.

pixabay.com

Celkom sa mi zatiaľ darí, hoci je jasné, že čo sa páči jednému, nemusí sa inému. Sama som sa však pri výbere inšpirovala na rôznych blogoch a sociálnych sieťach a budem rada, ak inšpirujem svojou troškou aj vás.

Medvedík v záhrade

Mám pre vás dve správy.

Dobrú a zlú.

Ktorú chcete prvú?

Dobrá je, že drvivá väčšina zdravých detí, ide do škôlky /školy bez plienok aj bez toho, aby sa rodičia o to krvopotne  snažili. 

Tá (pre niekoho) zlá je, že o tom, kedy sa dieťa odplienkuje, nerozhodujete tak úplne vy (ani vaša mama, svokra, či iné príbuzenstvo a kamarátky...), a nerozhoduje o tom tak úplne ani vaše dieťa (nie vedome). A nemá vôbec žiaden zmysel hnevať sa na dieťa, že nechce na nočník, alebo, že ma stále "nehody". 

Nervové dráhy, ktoré zodpovedajú za to, že cítime, že sa nám chce vylučovať a zároveň to vieme kontrolovať a ovládať, dozrievajú OKOLO tretieho roku života. (Áno, okolo - znamená, že niekomu v 1,5-2 ale niekomu v 4-5. Vy síce dokážete dieťa mechanicky naučiť posadiť sa na nočník. A ono, keď tam bude dostatočne dlho a v správnom čase sedieť, tak sa tam aj vycika.

PROBLÉM. Koľkokrát toto nenápadné slovíčko v priebehu dňa vyslovíte? Ako často vidíte problém tam, kde nie je? A ako často ho nevidíte tam, kde naozaj je? Napríklad zdravotné ťažkosti – tie sa mnohokrát snažíme skôr ignorovať.

Stačí konštatovanie – mám/máme problém? Nie! Mali by sme sa zaoberať skôr otázkami smerujúcimi k zisteniu príčin problémov, zistiť ako vznikajú v našej hlave a prečo vznikajú.

Predstavte si svoju reakciu, keď sa problém objaví. Zľaknete sa, vaše telo stuhne, vnímanie je sústredené iba na problém, vaša myseľ sa zaoberá iba  s ním. Fantázia vám prihodí pár katastrofických scenárov. Idete ako s klapkami na očiach. V tomto stave zúženého vnímania a iba v rovine problému riešenie určite nenájdete. Musíte rozšíriť svoje vedomie a pozrieť sa ďalej.

Každý problém sa vyrieši – buď s nami alebo bez nás. Vždy bude plynúť svojím vlastným tempom, spôsobom a obsahom. A my ho môžeme prijať a ísť s ním alebo ho popierať a ísť proti nemu. Dobrou správou je, že problémy, ktoré neprijmeme a nespracujeme, sa väčšinou opakujú. Určite tak dostanete ďalšiu šancu zvládnuť problémovú situáciu a pochopiť ju.

V živote sa vždy stretávajú problémy detí a rodičov, súrodencov, partnerov či kolegov. Čo s nimi? Či už je problém vzťahový, pracovný, osobný, zdravotný, výchovný, finančný, citový, partnerský alebo sexuálny, je vždy váš.

Dôležité je začať o životných problémoch myslieť inak a predovšetkým rozložiť ich! V každom probléme nájdete reťazenie: SPRÁVANIE – EMÓCIE – MYŠLIENKY – POTREBY.

Vraví sa, že dieťa nebude spomínať na to, ako ste mali upratanú kuchyňu, no na spoločne strávené chvíle nezabudne nikdy. Preto vždy uvítam akéhokoľvek pomocníka, ktorý mi môže starostlivosť o domácnosť zjednodušiť a skrátiť čas, ktorý trávim upratovaním. 

Tentokrát sme si v redakcii posvietili na tyčový bezšnúrový vysávač Sencor 4v1 s mopom² a vyzvŕtali ho, ako sa patrí. 

Vysávač je nečakané živý, pohybuje sa rezko, ovládateľnosť je vskutku vynikajúca. Už pri prvom zapnutí cítiť, že si budeme rozumieť. Podiel na dobrom ovládaní má aj otočná hlavica a, samozrejme, nízka hmotnosť. 

Zaujímavou vychytávkou je mopovacia funkcia. Nádobku na vodu naplníte priamo z vodovodnej batérie. Jednoduchým nakliknutím sa pripojí k rotačnej kefe. V základnej výbave je až 5 mopovacích textílií, ktoré v priebehu pár sekúnd vymeníte, ak chcete mať podlahu dôkladne poumývanú. Ak nerazíte teóriu, že čo je mokré, to je čisté, oceníte možnosť vypnutia prietoku vody na mopovacej jednotke. Jednocho a rýchlo, stlačením tlačidla nohou priamo na mopovacej jednotke. 

Naša redakcia je pet-friendly a tak sme otestovali aj druhú hubicu v základnej výbave vysávača - motorizovanú kefu Cat & Dog Mini s UV-C dezinfekčným svetlom. Je vhodná na hĺbkové dôkladné čistenie čalúneného nábytku, matracov alebo autosedačiek, no hlavne, pri odstraňovaní chlpov, s ktorými si naozaj dobre poradila, integrované UV svetlo vydezinfikovalo všetky čistené povrchy. 

Príslušenstvo k vysávaču je naozaj bohaté. K odnímateľnej jednotke, okrem klasických hubíc, pripojíte aj mäkkú kefu na prach a poličky, kombinovanú kefu na prach a čalúnenie, štrbinovú a prachovú kefu. O ľahšiu dostupnosť pri práci sa postará flexibilná hadica a multiuhlový nástavec. Všetko príslušenstvo prehľadne uložíte do nabíjacej stanice s uchytením na stenu, ktorá je vybavená integrovaným držiakom príslušenstva.

Chcete mať krásnu pleť bez nežiaducich pupienkov alebo pigmentácie? K dokonalej pleti vám pomôže správna skincare rutina. Čo by v nej nemalo chýbať a ktoré produkty používať ráno a večer?

Starostlivosť o pleť je najdôležitejším krokom ku krásnej pokožke bez nedokonalostí. Opláchnuť tvár vodou a aplikovať krém však väčšinou nestačí a je potrebné vytvoriť si vlastnú rutinu. Čo by vám v nej nemalo chýbať?

Základom je čistenie

Čistenie je naozaj základom každej starostlivosti o pleť a nemali by ste ho odbiť len rýchlym opláchnutím. Pravidelné čistenie je tajomstvom krásnej a zdravej pleti. Ak budete mať základ v podobe čistenia, hydratácie a SPF, nepotrebujete mať vo svojej rutine ani žiadne aktívne látky.

Podľa typu pleti si zvoľte správny čistiaci produkt – na starostlivosť o suchú pleť sú vhodné krémové produkty alebo čistiace mlieka, pre tú mastnejšiu uprednostnite produkty v podobe peny alebo gélu. Na čistenie pleti si vyhraďte dostatok času a aspoň večer vykonávajte dvojité čistenie, ktoré pleť dokonale zbaví všetkých nečistôt. Pri dvojitom čistení môžete pokojne dvakrát za sebou použiť rovnaký produkt, nezabúdajte však pleť po každom produkte opláchnuť vodou.

Oplachujte vlažnou vodou

Nie je. 

Vakcína je experimentálna, neotestovaná, mení DNA, ROZPLIETA ZAVITNICU (Áno, aj takúto blbosť už som počula), nebudeš mať deti, potratíš odteraz navždy, umrieš, dostaneš zrazeniny, budeš mať nežiaduce účinky, bolesti, horúčky, zimnicu....

Takto. 

Väčšina z nás sa narodila v 20.storočí. Už sme trochu zabudli, že vďaka medicíne už netreba mať 10 detí aby sa aspoň polovica dožila dospelosti. 

Vďaka medicíne nemáme obrnu, pravé kiahne, osýpky, mumps...

Vďaka medicíne neumiera každé bábätko v priečnej polohe alebo koncom panvovým ale mame veľkú slušnú prežívavosť detí aj matiek vďaka cisárskym rezom, anestézii a vedomosti o baktériách a dezinfekcii.

Existuje. 

A nie, nie je tu preto, aby rozhádal priateľov, zničil podnikateľov, ekonomiku a spôsobil, že tvoj muž začne chľastať a deti zabudnú aké to je, ísť po škole spolu fajčiť za kríčky a nadávať na matikárku.

Je to vírus. Jeho cieľom je to, čo je cieľom všetkých vírusov. Prežiť a množiť sa. Cieľom nie je zabiť všetkých hostiteľov. Cieľom je prežiť a množiť sa a ideálne mutovať tak, aby prežil, kým sa nájde liek či vakcína. 

Ako najlepšie prežije vírus? No tak, že bude ľahko nákazlivý, bude sa dobre šíriť a nezabije si hneď všetkých hostiteľov (zabil by aj seba a to nechce). Vírus nie je debil...je tu dlhšie ako my a má "rozum". Vyvinie si inkubačnú dobu a čas nákazlivosti tak, aby to jemu najlepšie zapadlo do plánov. Takto vznikla delta. Keď alfe umrelo príliš veľa hostiteľov naraz, pochopila, že sa musí zmeniť. Zabije len tých "slabších", a silnejšími sa nechá roznášať. Kýchanie a kašľanie je ideálny spôsob. A deti v kolektívoch, ktoré nikto nepodozrieva, lebo beztak sú furt sopľavé.

Zabije starších a slabších a tých, ktorí majú rôzne ďalšie neduhy, tí sú jej totiž nanič.

Nedávno ma dosť zaskočila informácia,  že priemerné IQ na Slovensku je dvojciferné. Tak si vravím, hm, to mnohé vysvetľuje. Seriózne informácie a vedecké články sú často podávané ľuďom formou, ktorej proste nerozumejú. Plus mnohí neovládajú iný ako materinský jazyk. Pokúsim sa im (vám 😉) niektoré podať zrozumiteľne a jednoducho, t.j. "po lopate". Zdroje informácií si pokojne môžte vygoogliť (pokiaľ viete, Googlite radšej po anglicky alebo po nemecky, a zdroje si overujte, neverte všetkému len preto, že to niekto napísal na Facebooku alebo na MK. Editovať fotky dokáže v mobile hocikto. Už som videla (zle) editovane aj oficiálne grafy z oficiálnych štatistík.  Nakoniec -ani mne nemusíte veriť. Nikomu nemusíte veriť. Zaraďte sa podľa seba. Máte  občiansky a volebné právo a mnohí aj deti. Robte ako chcete. Je to vaše právo a vaša zodpovednosť.)

A sľubujem, že diskusie budú stáť zato 😉

Ahojte maminky, chcela by som vás požiadať o pomoc.

Vážený pán/Vážená pani, volám sa Nikola Papíková. Som študentkou tretieho ročníka Mendelovej Univerzity v Brne. Dovoľte mi, aby som sa na vás obrátila s prosbou o vyplnenie nižšie uvedeného dotazníka, ktorého výsledky budú spracované a použité v mojej bakalárskej práci. Dotazník je určený pre rodičov bývajúcich na území Českej republiky a Slovenskej republiky, ktorí očakávajú narodenie ich dieťaťa. Jeho cieľom je zistiť, ako rodičia pripravujú svoj domov na príchod nového potomka. Dotazník je anonymný. Svoju odpoveď alebo viaceré odpovede označte formou zakrúžkovania, prípadne ich  dopíšte. Otázky s hviezdičkou je nutné odpovedať. Za Vašu ochotu a pomoc vopred ďakujem. 

Link k dotazníku: https://forms.gle/6BfjSjfB5ru6vD7YA

Nedávno ma v rozhovore zaskočila kamarátka s jedným dieťaťom, ktorú som stretla.
Nevideli sme sa nejaký čas a tak nasledovala štandardná otázka: "Ako sa máš?"

Úprimne poviem, čakala som čokoľvek, no nie asi 20 minútovú vlnu sťažností o tom, aké je materstvo ťažké, ako to nezvláda, ako malý už rok v noci vstáva 3x na kŕmenie, ako jej chýba spánok, aká je unavená, ako nemá čas na seba, na manžela, ako jej prsia vyzerajú po dojčení, že nemá čas cvičiť a zhodiť ešte stále popôrodné kilá...
...s pochopením v tvári som sa na ňu usmievala a v duchu si hovorila ´ja viem, áno, aj u nás tak...´😉

Zarazilo ma však, keď svoj monológ ukončila ráznymi slovami: "... ak by som vedela, čo ma čaká, v živote nechcem deti! Ty hej?"

Rozhovor však prerušil Viktor, ktorý práve buchol do Ester a tá začala na zemi plakať.
Na odpoveď neprišiel čas.

                                                                  ...

Večer som spolu s manželom uložila deti spať, poupratovala asi tridsiatykrát za ten deň všetky hračky, vyložila umývačku, roztriedila prádlo a išla sa osprchovať.
Relax v sprche bol tým správnym časom na premýšľanie. 🙂

Priviesť na svet svoje dieťa je asi ten najväčší dar, ktorý je žene počas života daný. Veľmi rýchlo zabudne na bolesť pri pôrode, poranenia sa zahoja, bezsenné noci budú postupne menej časté, život sa pomaly znormalizuje a naberie nový rozmer. Na pôrod by ste si možno ani nespomenuli, keby sem-tam... keď kýchnete, keď zakašlete, pri behu či pri väčšej námahe... Z tehotenstva alebo pôrodu si niektoré z nás, bohužiaľ, odnesú nechcený suvenír v podobe úniku moču. Okrem vhodnej liečby je potrebné vybrať aj spoľahlivú hygienickú pomôcku, ktorá vás nezradí v žiadnej situácii. A vy budete presne také pomôcky môcť onedlho otestovať.

U mladých žien je najčastejšia tzv. stresová inkontinencia, kedy dochádza k úniku moču pri zakašľaní, kýchnutí, zdvíhaní ťažkých predmetov, pri smiechu... Príčinou je oslabenie svalov panvového dna, ktoré podopierajú močový mechúr.

Viac ako 800-tisíc Slovákov a Sloveniek zápasí s únikom moču. Inkontinencia je často jednou z tém, o ktorej sa nám nechce hovoriť s rodinou, priateľmi, a dokonca ani so svojím lekárom. Určite však nejde o niečo, za čo by sa mal človek hanbiť. Inkontinenciu je možné mať pod kontrolou, aby vás čo najmenej obmedzovala pri každodenných aktivitách, keď si zvolíte správne hygienické pomôcky.

Vložky Depend²⁵ majú absorpčné jadro ABSORB-LOCᴹ, ktoré rýchlo uzatvára vlhkosť a pohlcuje nežiaduci zápach. Veľmi jemná vonkajšia vrstva poskytuje zvláštne pohodlie a anatomické tvarovanie s postrannými zábranami zase maximálnu ochranu. Vložky Depend zostávajú suché 3x dlhšie ako bežné menštruačné vložky. Nová, rýchlo absorbujúca povrchová vrstva poskytuje maximálnu ochranu a komfort. Vďaka jednotlivému baleniu je použitie vždy jednoduché, hygienické a taktiež diskrétne.

Na testovanie si môžete vybrať z troch druhov vložiek, ktoré sú vhodné pre ľahký stupeň inkontinencie:

Depend Comfort Protect Mini (9 x 24 cm, absorpcia v ml: 185)

Kto by nemal rád Vianoce. Sú to sviatky plné pokoja, pohody s obľúbenými rozprávkami a voňavými cukrovinkami. Lenže, predchádza im množstvo príprav a vymýšľania, čím tento rok svojich najbližších obdarovať. Niekto sa v prípravách a nakupovaní darčekov vyžíva, ale sú aj takí, ktorí vianočné prípravy práve dvakrát nemusia.

ŠPECIÁLNE PRE ČITATEĽOV MODRYKONIK.SK SME PRIPRAVILI ZĽAVOVÝ KÓD KONIK20 PLATNÝ OD 22.11. – 28.11.2021, KTORÝM ZÍSKATE ZĽAVU NA VŠETKY VÝROBKY NA OXYBAG.SK

Ako ste na tom vy? Preferujete nákup vianočných darčekov on-line, ale neradi utrácate za poštovné pri jednotlivých e-shopoch? Ako často si hovoríte, aké by bolo jednoduché, keby sa dala väčšina darčekov nakúpiť na jednom mieste?

Máme pre vás dobrú správu. Sortiment máme natoľko široký, že u nás môžete nakúpiť darčeky pre celú rodinu a dopravu pri objednávke nad 39 € neplatíte. Pripravili sme si pre vás vianočnú inšpiráciu s Oxybag. Vianočné darčeky pre celú rodinu môžete nakúpiť v pokoji a pohodlí domova počas chvíľky.

Darčeky pre predškolské deti

Máte pocit, že už máte domov preplnený hračkami a neviete, čím by ste tento rok deťom urobili radosť? Čo tak zaobstarať im niečo, čo naozaj využijú? Ak zvolíte obľúbený motív vašich najmenších, úspech máte zaručený. Pre predškolské deti máme širokú ponuku detských batohov, ktoré spĺňajú všetko, čo má správny batoh mať. 

Dvanásty deň cyklu

Deň prežívam bez strachu o moje vajíčka, viem, že sú v dobrých rukách. Ráno som si zacvičila, trochu poupratovala a bolesti z predchádzajúcich dní úplne odzneli. Cez deň pracujem a večer idem na nákup a na prechádzku.

Po telefonáte s embryológom som sa dozvedela, že sa nám vyvinuli 2 embyá. Veľmi ma to neprekvapuje, lebo aj v minulosti sme mali 2 blastocisty (štádium embrya na začiatku 5. dňa po oplodnení) zo 6 vajíčok. Embryológ ma objednáva na vklad embrya v nasledujúci deň o 12:00 hod. Potvrdím, že za týchto okolností, sme sa rozhodli pre vklad jedného embrya s použitím lepidla. (V minulosti som podstúpila vklad emrya bez lepidla a ujalo sa. Keďže však už podstupujem druhý cyklus, a máme “len” dve emryá, každé percento zvýšenia úspešnosti pre mňa hrá rolu).

Pri malom počte embryí sa vklad realizuje čo najskôr, aby mal zárodok čo najprirodzenejšie podmienky na vývoj. Pri väčšom počte získaných embryí sa nechajú vyvinúť do štádia blastocysty, a potom sa vkladajú v piaty deň od odberu.

Mám si priniesť nočnú košeľu a papuče. Pred zákrokom treba mať plný močový mechúr.

Narýchlo si vybavujem dovolenku na nasledujúci deň, nakoľko s takým skorým dátumom vkladu som nerátala. Potom bude nasledovať víkend, počas ktorého budem mať dostatočne dlhý čas na primeraný oddych.

Deviaty deň cyklu – večer

Je 22:00 hod a vyberám z chladničky injekciu Ovitrelle. Po predchádzajúcich skúsenostiach, pichnúť túto injekciu nie je žiaden problém. Injekcia je už pripravená, stačí ju len vytiahnuť a pichnúť. Prezerám si ju a vidím pomerne veľký prázdny priestor medzi ihlou a tekutinou – bublinu. Jemne, pomalým pohybom, ju vytlačím. Sestrička mi vravela, že ani jedna kvapka nesmie vyjsť von, pri vytláčaní bubliny sa mi však jedna kvapka na hrote ihly zaleskne. Už s tým nič neurobím, a aj na inštruktážnych videách testovali injekciu vytlačením kvapky. Pichám si obsah tekutiny, rovnakým spôsobom ako v predchádzajúce dni. Týmto sú kocky hodené a mne odľahne.  Čo má byť, to sa stane.

Desiaty deň cyklu

Prekonala som dôležitý míľnik. Tie najzložitejšie úkony mám už za sebou. Dnes mám voľný deň. Cez deň pracujem a večer idem na malú prechádzku. Vyhýbam sa akýmkoľvek fyzicky náročným činnostiam, aby som neublížila vajíčkam.

Večer si pripravím tašku: nočnú košeľu, papučky, doklady (osobné aj o zdravotnej dokumentácii).

Na večeru si dám ľahkú zeleninovú polievku a od siedmej večer mám zakázané jesť a od desiatej piť.

Deti v škôlke: "Hurá, zima!"

Matka doma:  "Porazí ma!"

Náladu jej totiž zmrazí

hneď spomienka na zápasy

s jedincom, čo dal si plán

bojkotovať overal.

Prvý deň cyklu

Neviem či je to náhoda, alebo predsa len psychika zohráva svoju rolu, ale očakávaný menzes mešká. Hoci som napuchnutá, ubolená a nervózna, tak stále neprichádza.

Nakoniec, hoci s vyše týždenným oneskorením si všímam mierne špinenie. Sestrička povedala, že prvý deň cyklu je ten, kedy krvácanie trvá od rána. Analyzujem situáciu, hoci sa poobede krvácanie celkom rozbehlo, rozhodnem sa za prvý deň cyklu považovať až nasledujúci deň. Telefonujem do reprodukčného centra a objednávam sa na kontrolné vyšetrenie.

Prvý deň cyklu - večer

Podľa pokynov od lekára, si mám injekciu Pergoveris aplikovať ráno, druhého dňa cyklu. Aby som bola pripravená, naštudovala som si vopred návod na použitie, hlavne prípravu a spôsob aplikácie injekcie, ktorá má tvar “pera”. Pri prvom použití pera treba skontrolovať správnu funkčnosť, vytlačením kvapôčky tekutiny. Vopred som si vyskúšala ako sa s perom manipuluje, nasadzuje ihla a overila som jeho funkčnosť. Návod na použitie je písaný podrobne a pochopiteľne a treba si ho na začiatok dôsledne naštudovať. Pre opakované používanie som si spísala postup v pár bodoch, aby som vedela rýchlo skontrolovať, či postupujem správne.

Druhý deň cyklu - Prvá dávka Pergoveris

Tak som sa rozhodla, idem do toho! Gynekológ mi na preventívnej prehliadke odporučil, nech kontaktujem reprodukčné centrum. Telefonovala som ešte v ten deň. Objednali ma na vstupné vyšetrenie, s tým, že 1.-4. deň cyklu mám prísť na odber krvi pre zistenie hormonálneho profilu.

Vstupné vyšetrenie

Vstupné vyšetrenie absolvujem v druhej polovici cyklu. Beriem si so sebou svoju predchádzajúcu zdravotnú dokumentáciu, lekár si urobí kópie a vyšetrí ma. Konštatuje, že všetko je v poriadku, a keďže mám Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, nie je potrebné žiadať, a následne čakať na súhlas poisťovne. V najbližšom cykle môžeme začať liečbu. Opäť mi berú krv na rozbor. Dostávam pokyny ako postupovať, a zároveň dostávam:

• zmluvy, ktoré mám doma ja a partner vypísať, resp. podpísať,
• recept na Pergoveris, ktorý obsahuje “pero”, s pomocou ktorého si budem liečivo pichať,
• rozpis liečebného postupu, kde je uvedené, ktoré liečivo si mám aplikovať v prvej fáze liečby, a v ktorých dňoch,
• recept na Cetrotide 0,25 mg, injekcie mám zatiaľ držať v chladničke,
• predpis na interné predoperačné vyšetrenie, ktoré bude mať platnosť jeden mesiac od jeho vykonania,
• predpis na PCR test v súvislosti s COVID situáciou, PCR test mám podstúpiť v 9 deň cyklu,
• poučenie ako sa správať pred narkózou,
• súhrnnú informáciu zo vstupnej prehliadky,
• potrebné anesteziologické vyšetrenie robí anesteziológ v deň odberu folikulov priamo v centre, ale môže sa stať, že aj toto vyšetrenie bude potrebné vybaviť samostatne,
• objednávam partnera na vyšetrenie krvi a spermiogram.

Sestrička mi vysvetlí ako si mám pichať Pergoveris, začínam v druhý deň cyklu.

V prvý deň cyklu mám zatelefonovať a objednať najbližšie vyšetrenie, na ktoré treba priniesť podpísané zmluvy, jednu injekciu Cetrotide a výsledky interného predoperačného vyšetrenia.

Áno, chváľme aj keď nie sme chválení. Viem, znie to zvláštne a možno v niekom práve pulzuje ego, ale je to tak. Skúsme to. Chváľme. Buďme viac ľudskí. Otvorme oči a ústa a neberme všetko ako samozrejmosť. Pochvala sú len slová, no ich moc je neuveriteľná. Stačí pár slov a vieme niekomu zmeniť náladu, deň a možno i celý život. 

Ako často len zabúdame chváliť. Na mnohé veci sme si totiž zvykli. Všetko to dobro a tie skutky čo sa okolo nás dejú berieme za samozrejmosť a zabúdame akú maju hodnotu. Častokrát na to prichádzame neskoro, vtedy keď už strácame. Vtedy, keď všetko to "no jasné" je už nenávratne preč.

Chváľme našich najbližších. Nie je to ťažké. Pochválme tú našu mamu a povedzme: "mami, ten obed bol fantastický!", pochválme tú ženu na ihrisku, ktorá celá spotená nesie na rukách svoje uplakané dieťa. Netvárme sa pohoršene, ale povedzme: "robíš to dobre! Si skvelá mama a raz to prejde." Pochválme tú predavačku v obchode, ktorá stojí 12 hodín na nohách a maká. Nie, nie je to trápne pochváliť mladíka v autobuse, ktorý uvolnil miesto staršej pani. Viem, teraz si poviete, že je to jeho "povinnosť" a máte pravdu, ale bohužiaľ to dnes už nie je štandart. Pochválme aj jeho rodičov, ktorí ho dobre vychovali.

Pochváľme aj toho manžela, ktorý príde večer z práce a namiesto pochopenia nám vlepí výčitku, prečo je všade bordel. Pochválme tú neznesiteľnú kolegyňu v práci či toho suseda, ktorý vám denne vyklopkáva, že vaše deti robia hluk. Prečo?Pretože aj keď nám to je proti srsti, na každom z nás je niečo čo si zaslúži pochvalu. Na úplne každom. Jasné, že to vidíme zahmlene ak ide o človeka, ktorý nás zraža, no i napriek tomu si nájdime aspoň jeden bod za ktorý možme túto osobu pochváliť. Povedzme im to! a prečo? Pretože to vypovedá o nás, o tom že sme silnejší, o tom, že dobro v nás je jasnejšie než temnota v nich a najmä MENÍ TO ENERGIU! Tí, ktorí nám ubližujú čakajú na našu nenávisť, no ak im vrátime dobro, zasiahne ich to.

Chváľme aj naše deti. Nezabúdajme na to. Chváľme ich, keď si to zaslúžia. Chváľme ich za každú drobnosť, ale oprávnene. Naučme ich to nebyť slepí voči okoliu. 

Chváľme. Nebuďme pochlebovační, ale úprimí. Chváľme aj keď nie vždy nám slová pochvali idú z hrdla ľahko. Chváľme, pretože tým ľudí dobíjame. 

Keď skočíme do rybníka a začneme plávať, zrazu si uvedomíme, že sme mohli dať väčší dôraz na prípravu, myslím tým dôslednejšie dbať na životosprávu, viac sa hýbať, prijímať viac zeleniny, vitamínov, byliniek, ísť na dlhšiu dovolenku, podstúpiť meditácie alebo sedenia u rôznych liečiteľov alebo iné inšpirácie, ktoré však v tomto bode treba už radšej pustiť za hlavu.

Alternatívny spôsob liečby

Alternatívnych spôsobov liečby je na výber neúrekom. Zrejme majú skôr psychosomatický efekt, niektoré naozaj pomôžu minimálne dostať telo či psychiku do rovnováhy alebo snáď aj odstrániť nejaký problém. 

„Ja som napr. vyskúšala akupunktúru, ktorej vplyv síce na mňa pôsobil príjemne, za zásadné však pokladám podstúpenie detoxikácie, po ktorom som sa cítila silnejšia po fyzickej, resp. zdravotnej stránke, čo mi dáva nádej, že moje telo bude silné počať a vynosiť dieťa.“

Na alternatívne metódy treba myslieť s dostatočným odstupom a určite ich nezahŕňajme do procesu reprodukčnej liečby bez vedomia lekára, vtedy má mať on hlavné slovo.

Preventívne vyšetrenia

Ahoj, mám 35 rokov a v oblasti asistovanej reprodukcie nie som už úplný začiatočník. Uvažovať o založení rodiny sme s mužom začali vlastne hneď po svadbe, čo je už vyše šesť rokov. To že sa nám nedarí otehotnieť sme si spočiatku ani neuvedomovali, neskôr to pripisovali náhode a nechávali tomu voľný priebeh. Keď dozreli prvé obavy, začala som navštevovať lekárov, ale ešte chvíľu trvalo, kým sme sa pustili do reálneho riešenia.

Pred tromi rokmi som podstúpila základné vyšetrenia (t.j. hormonálny profil a priechodnosť vajcovodov), následne dvakrát IUI (inseminácia) a nakoniec IVF (mimotelové oplodnenie). Zdalo sa, že úspešne, ale koncom 2 trimestra som potratila. Po pol roku som ešte vyskúšala KET (transfer rozmrazeného embrya), ale bez výsledku.

Po dvojročnej prestávke som sa rozhodla, že idem opäť do toho. Plná pochybností, či je už ten správny čas a s hŕbou otázok, keďže človek rýchlo zabúda, hlavne na tie menej príjemné veci.

Správny čas

To či je práve teraz ten správny čas, sa nedá posúdiť nikdy. Treba nesledovať svoju intuíciu, a pokiaľ tá práve nevysiela signály na ktoré čakáme, treba sa na vec pozrieť logicky:

- Mladšia už nebudem a ani môj partner, a keďže každý proces trvá nejakú dobu, asi by bolo načase začať.