Alebo keď chceš svojim pubertálnym deťom ukázať Paríž a Londýn. 

Časť siedma - Londýn.

Keď som ešte len riešila možnosť dovolenky, dala som deťom vybrať - či chcú Paríž, alebo Londýn. Obaja sa zhodli na Londýne, ale mňa to ťahalo viacej do Paríža. Až to dospelo do štádia, kedy som sa rozhodla že budú obe tieto metropoly. Veľmi tomu napomohol aj fakt, že doprava medzi Parížom a Londýnom je častá a rýchla - chodia tu vlaky TGV a cesta trvá asi 2 a pol hodiny. A tak sme v utorok ráno o 09:13 nasadli v Paríži na vlak a niečo okolo 10:40 miestneho času sme už boli v Londýne. Cesta bola super, rýchlosť ešte lepšia - 298 km za hodinu. Popod more sme šli v Tunnel sous la Manche - je dlhý 50,45 km a boli sme 75 metrov pod hladinou. A inak toto bol jediný spoj, ktorý na našej dovolenke išiel tak, ako bolo naplánované. A celkovo sme konečne v Londýne išli presne podľa vopred pripraveného itinerára a nemusela som vôbec nič aktualizovať a meniť.

Po vystúpení v Londýne sme šli riešiť MHD - je možnosť aktivovať si zľavu vo výške 50% pre deti do 15 rokov, tak sme to hneď aj využili. Potom nás čakal hotel - mali sme zaplatený skorý príchod, takže všetko bolo bez problémov. Brala som tú istú sieť hotelov, ale musím povedať že ten v Londýne mal za sebou staršiu rekonštrukciu, ale zase výrazne kvalitnejšie uteráky. Proste nemôžeš mať všetko 🙂. Ako prvé sme si pozreli zvonku Tower a o 14:30 sme mali lístky dnu na Tower Brigde. Keď som bola v Londýne pred dvadsiatimi rokmi, toto múzeum ešte ani neexistovalo. Teraz je hore spravená sklenená podlaha a prechádzanie sa po nej mi dvakrát teda príjemné nebolo 😀 Ale zvládla som.

Londýn bez double decker nie je Londýn - takže keď sme sa presúvali na Greenwich k Prime Meridian Line Plaque, museli sme ísť autobusom. A klasika - obligátna fotografia s jednou nohou na pravej a druhou nohou na ľavej pologuli Zeme nesmie chýbať v žiadnom cestovateľskom albume. Greenwich je fajn - boli sme v tieni, sedeli na ľavičkách, trošku sa prechádzali - proste sme si užívali odpočinkový deň. A keď sme si povedali že dobre, poďme ďalej - presunuli sme sa k prístavu a užili si plavbu loďou po Temži. Tá je hádam stále rovnako škaredá a hnedá - neviem či vôbec niekto niekedy nabral odvahu v nej si zaplávať. Vystúpili sme kúsok od Big Ben - neviem prečo som si myslela že sa tieto hodiny ešte opravujú, takže keď som ich uvidela v celej kráse - ostala som milo prekvapená. Čo ma pri prechádzke Londýnom od Big Benu zarazilo, bolo uzavretie Downing street - akože ja rozumiem že tam sídli premiér, ale nerozumiem prečo je uzatvorená kompletne celá ulica. A ešte jedna vec mi v Londýne vadila, na ktorú by som si asi nezvykla - to neustále hučanie helikoptér nad hlavou. Šialené. Chalani si na Trafalgarskom námestí spravili fotografie pri levoch a keďže už bolo takmer 19 hodín, a zajtra nás čakal veľký deň, išli sme na hotel a spať.

V stredu sme mali dohodnutý program v podstate mimo Londýn - navštívili sme štúdiá Warner Bros. - The Making Harry Potter. Bolo tam všetko - prechádzali sme popod stĺporadie z čarodejníckych prútikov, videli sme obrovské sochy čarodejníckeho šachu hneď pred vstupom. V hale nad nami lietal drak. Lietali sme na metle. Videli sme originálne rekvizity, použité vo filme. Šli sme Zakázaným lesom, videli Hrdozobca a kúsok od nás liezol Aragog. Videli sme jednotlivé miestnosti, Veľkú sieň, Dumbledorovu pracovňu s mysľomisou. Kľubovňu Chrabromilu a aj Slizolinu. Učebňu elixírov. Dvere do Tajomnej komnaty. Baziliska. Nástupište 9a3/4 spolu s rokfortským expresom. Pili sme ďatelinové pivo. (je inak fakt že hnusné 😀 ). Presádzali sme Mandragory. Sedeli v lietajúcom aute. Videli ako robili Dobbyho, Hrdozobca či zamestnancov Gringottbanky. Boli sme v Gringottbanke. Videli jej trezory. Útočil na nás drak. Dobre, hologram draka, ale bolo to naozaj realistické. Prešli sme sa Šikmou uličkou. A nakoniec sme videli obrovskú maketu Rokfortu a jeho okolia. 

Prvý deň školského roka. Našťastie sa chýli ku koncu. S hlbokým výdychom klesám do kresla a na sociálnych sieťach scrollujem medzi fotkami vysmiatych detí mojich známych pred bránami školy. Mám doma prváčku. Naivne si myslím, že to najhoršie - prvé nesmelé zoznámenie sa so školou - máme za sebou. Moje prehliadanie fotiek preruší upozornenie. „Máte novú správu.” Nesmelo rozkliknem predmet. Škola mi píše! Pani učiteľka vraj zabudla - zajtra majú prvú hodinu telesnej výchovy. Potrebuje úbor - tepláky, tričko a… Tenisky, čo nerobia šmuhy! Kde teraz bezšmuhové tenisky zoženiem? Gúglim, čítam diskusie skúsenejších mamičiek - verdikt je jasný: Smer Decathlon!

To, že v predajniach Decathlon sa vybavíme na turistiku, cyklistiku a iné kratochvíle je pre mňa dávno známa vec. Avšak so školou som si ho nikdy nespojila. Veď pravítka, aktovky a peračníky tu naozaj nezoženiem. No čo taká telesná výchova? Áno, tušíte správne. Na tú svojho malého (aj veľkého) školáka vybavíte od hlavy až po päty.

Už po vstupe do predajne sa moje rozhodnutie ukázalo byť veľmi múdre. (V mysli som sa poťapkala po ramene za skvelý nápad.) Ihneď nás privítala živá a pútavá atmosféra. Sledovala som zvedavé oči mojej prváčky, ktorá sa zrejme tešila na novú nakupovaciu výzvu.

Vstúpili sme do oddelenia so športovým oblečením pre deti a tam sa nám otvoril úplný raj pre malých športovcov. Rozvinuli sa pred nami stojany plné farieb, športových potrieb a oblečenia. Stelka si to užívala a ja som sa tešila, že môže vyskúšať všetko priamo na mieste. Keďže hodina telesnej výchovy mala byť už na druhý deň, mala som obavy, či všetko stihneme. No Decathlon mi ponúkol riešenie. Vzali sme si do kabínky tepláky, tričko, a samozrejme, hlavnú výzvu - tenisky bez šmúh. 

Nakoniec sme si vybrali to najvhodnejšie vybavenie a obuv pre jej prvé výkony na telesnej výchove. Už pri pokladni som bola milo prekvapená cenou, ktorá bola priateľská k rodinnému rozpočtu. Odišli sme odtiaľ spokojné a Stelka už netrpezlivo očakávala hodinu telesnej výchovy.

Keď si na druhý deň ráno vykračovala s úborovým vreckom na ramene, jej tvár bola plná očakávania. S úsmevom sa mi do očí pozrela a povedala: "Mami, dnes to bude super!" Bola som nadšená, ako šikovne sme túto výzvu zvládli.

Ani ste sa nenazdali a vaše malé bábätko sfúklo na torte prvú sviečku. Z drobčeka je malý dobrodruh. Aby mohol spokojne objavovať svet, potrebuje zdravú stravu, ktorá mu poskytne dostatok živín a energie pre jeho zdravý vývin. Aj keď už dávno nepije iba mliečko, stále by malo mať miesto v jeho jedálničku. Mliečna batoľacia výživa obsahuje okrem vápnika aj ďalšie zložky, ktoré potrebujú deti v tejto dôležitej fáze rastu. A vy budete mať možnosť teraz takú testovať!

Čo budeme testovať

Aj medzi prvým a tretím rokom sa deti veľmi rýchlo vyvíjajú. Rastú im zúbky, vlásky a kosti. Vyvíja sa imunitný systém a mozog. Preto vyžadujú dostatočný príjem dôležitých vitamínov a živín. Kvalitné batoľacie mlieko, ako je HiPP 3 Junior Combiotik®,²¹ im poskytuje dôležité živiny kľúčové pre toto špecifické vekové obdobie.

Na rozdiel od iných batoľacích mliek či kravského mlieka im každodenne doplní PROBIOTIK® a PRAEBIOTIK® a kyselinu listovú v naštiepenej forme². Oproti kravskému mlieku má tiež redukované množstvo bielkovín zodpovedajúce veku dieťaťa¹, takže nezaťažuje zbytočne detské obličky.  Dôležité vitamíny a minerály sú samozrejmosťou. Pravidelná konzumácia batoľacieho mlieka obohateného o jód, železo a vitamín D prispieva k správnemu vývoju prvých zúbkov a k silným kostiam*. Na kvalite batoľacieho mlieka záleží.

HiPP 3 Junior Combiotik® okrem iného obsahuje:

•          PROBIOTIK®: Mliečne kultúry L. fermentum, ktoré sa vyskytujú v materskom mlieku. Materské mlieko prirodzene obsahuje probiotické kultúry – v individuálnej variabilite a množstve.