Ak by som si mala vybrať najdôležitejšiu položku do výbavičky, bol by to práve monitor dychu. Občas tu na fóre zahliadnem otázku: Musím mať monitor dychu?/Je monitor dychu dôležitý? Veľká väčšina z nás sa zhodne – áno.

unsplash.com | Ömürden Cengiz

Na čo slúži monitor dychu?

Je to vlastne veľmi citlivý detektor pohybu, ktorý sníma dych bábätka. Pomáha tak predísť hádam najväčšiemu strašiaku rodičov – SIDS (syndróm náhleho úmrtia). Ak by sa dych bábätka zastavil na dlhšie ako 20 sekúnd, monitor upozorní rodičov hlasným alarmom.

Od kedy do kedy používať monitor dychu?

Tieto monitory sa dávajú už v každej pôrodnici, je teda dôležitý od prvých dní bábätka a odporúča sa používať do jedného roka. Riziko SIDS je najväčšie do veku 6 mesiacov a častejšie sa tiež vyskytuje u predčasne narodených, či chorých detí.

Aké mám možnosti zaobstarania monitoru dychu?

Monitor môžete kúpiť aj z druhej ruky cez bazoš, či iný bazár (prípadne podarovaný od rodiny/kamarátov), no v tom prípade je nutné prístroj nakalibrovať alebo dať skontrolovať funkčnosť, ak bol používaný dlhšie ako dva roky.

Ak bol používaný len chvíľu, je na vás, či to „risknete“ a budete veriť predávajúcemu ohľadom doby používania, a že s ním bolo dobre zaobchádzané. Monitory sa taktiež dajú za poplatok zapožičať z pôrodnice alebo v sieti lekární Dr. Max s podporou nadácie Križovatka. Zoznam výpožičných miest nájdete TU.

Celkom mi odľahlo. Nemala som zrovna chuť behať po doktoroch, naháňať sa po testoch, obchádzať všetky lekárne kvôli nejakým "zázračným" vitamínom. Manželovi sa tiež uľavilo. Ale len trochu. Úplne som mu videla do hlavy. Tie jeho prepočty plodných dní mu odtiaľ nezmizli. Nevadí. Lebo už prestal študovať po internete o tehotenstve a všetkým tým okolo toho. 

U nás sa žiadne škatule, vínové fľaše či obaly z kytíc nevyhadzujú. Zvykol si na to aj manžel. "Toto nemám vyhodiť, však?" často sa ma pýta, aj napriek tomu, že pozná odpoveď. "Ty to zase na niečo použiješ." Viete ako sa vraví, pre jedného odpad, pre druhého poklad. "Necítiš sa dnes dobre?" To je jedna z ďalších otázok. "Prečo?" prekvapene na neho pozriem. "Lebo len tak nečinne sedíš a nevenuješ sa žiadnemu svojmu projektu."

Áno, to som ja. Strašne ma baví niečo vymýšľať, pretvárať, zapletať, lepiť, uzliť, v strihaní nie som až tak dobrá, maľovať, posúvať, premiestňovať, pretvárať, recyklovať. Spomenula som všetko? Rada sa zahĺbim do takéhoto môjho sveta a na nič iné nemyslím.

Za niekoľko týždňov sú Vianoce. Napadlo ma vyrobiť si anjelov. Veď to k tomu patrí. Teda nie pre seba, ale myslím, že by to bol i pekný darček. Len tak. Niekoho potešiť. Vtedy mám z toho najväčšiu radosť. 

A čo vymyslím zajtra? 

Ahojte žienky! 

V predchádzajúcom "článku" som písala o pocitoch a dojmoch z vyšetrenie v Hainburgu. Nižšie nájdete pokračovanie príbehu.

Chcela by som čo najprirodzenejší pôrod bez zásahov s rešpektujúcim prístupom - preto som sa rozhodla pre Hainburg. 

Medzitým chodím na poradne do trnavskej pôrodnice. 

Môj termín pôrodu bol 27.10.2021, a dnes je 02.11.2021. Po dnešnej poradni mi lekár povedal, že hlavička je stále vysoko (nenalieha), som otvorená na 1,5cm  a drobec vyzerá že by tam vydržal ďalší mesiac. Priechody pupočníku sú v poriadku, no v maternici je menej vody a placenta začína starnúť. Lekár povedal, že som vhodná adeptka na vyvolanie pôrodu, no keďže chcem prirodzený pôrod, dáva mi 2 dni a 04.011.2021 sa mám hlásiť na príjem v nemocnici. 

Zajtra 03.11.2021 idem na kontrolu do Hainburgu, takže som veľmi zvedavá čo mi tam povedia a ako to tam dopadne. Vraj býva vo vyhodnocovaní výsledkov z ultrazvuku dosť veľký rozdiel...

Ahojte, mamičky a oteckovia, opäť nastáva obdobie ochladenia a pomaly sa blížiaci čas zasnežených dní. Je to čas potuliek krásnou zimnou krajinou spolu s našimi kočíkovými ratolesťami.

Samozrejme, že sme naše malé lásky už pomaly prichystali na blížiacu sa chladnejšiu sezónu rôznymi dekami do kočíkov, či už sme zvolili čoraz populárnejšie handmade alebo tie značkové. A keď už deka nestačí, tak volíme ochranu v podobe rôznych štýlových ale aj praktických zimných vložiek do kočíka.

Poďme si teda spoločnej predstaviť v hlavnej úlohe čoraz populárnejšiu kožušinu a rôzne kožušinové doplnky na kočík.

Čo je kožušina a aké sú jej vlastnosti? - Je ideálnym materiálom, ktorý môžete vášmu dieťaťu dopriať na cestách. Má vynikajúcu termoregulačnú schopnosť a preto dokáže v zime udržať dieťa v teple, naopak v lete odvádza pot z jeho pokožky a zabraňuje tak prehrievaniu. Vlákna vlny dokážu absorbovať vodu v množstve až do 33% svojej hmotnosti, bez toho aby bola vlhká na dotyk. Strihané ovčie rúno nedráždi detskú pokožku aj z dôvodu od prírody daných antibakteriálnych vlastností. U dieťaťa dokáže navodiť pocit bezpečia a s ním súvisiaci kľudný spánok.

Predstavme si tri najobľúbenejšie kožušinové doplnky na kočík:

Čo bude večer? Aký je vlastne život? Ako vyzeráme, keď ideme z domu von? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

*   *   *   *   *

Rozhovor s Tami (10 r.) – majú vytvoriť projekt z náboženstva:
Ja: „Už si urobila projekt?“
Tami: „Nieee, pôjdeme k babke a ona mi s tým pomôže, keďže je kostolná fanynka!“

*   *   *   *   *

„Rýchlo rýchlo, odvez ma do nemocnice, manžel! Rodííím!“ - kričala na neho dramaticky a on sa snažil rýchlo ju tlačiť hore dole do nemocnice. A ja som bola Dr. a odrodila som bábo:

*   *   *   *   *

Vždy keď zažijeme nejakú situáciu, v hlave si ju odôvodníme. Rovnako ako naše deti, tak aj my potrebujeme vždy nájsť dpoveď na otázku "Prečo?". My dospelí, to robíme automaticky. Vôbec nad tým nerozmýšľame. Povieme si, že je to šťastie, náhoda, nešikovnosť, atď. 

Tieto reakcie sme sa väčšinou naučili v detstve. Od koho sme ich "odkukali"?  Od toho s kým sme strávili najviac času. Od rodičov, starých rodičov a postupne od učiteľov. Niečo zmenili troška aj kamaráti či iní ľudia, ktorých sme v živote stretli. No ako to už býva, najhlbšie základy tvorí aj v tomto prípade RODINA. 

Čo nám z toho vyplýva? Spôsob, ktorým si vysvetlíte pozitívne či negatívne situácie vo Vašom živote, odovzdávate svojmu dieťaťu aj vy. 

Niekedy je veľmi náročné odpovedať trpezlivo, s chladnou hlavou na aspoň 20 za sebou idúcich otázok "a prečo, mami?" ale majú svoj veľký význam v živote našich detí. Učia sa tým mnohému. Aj tomu prečo sa niektoré veci stali práve im, alebo vám. 

Ale pozor, nie len Vaše odpovede na otázku prečo, učia deti. Vaše šikovné ratolesti sa učia aj z Vašich bezprostredných reakcií, ktoré si vy, nemusíte vôbec uvedomiť, pretože ako sme si povedali, sú pre Vás automatické. 

Napr. Varíte. Niečo Vám spadne. Čo od Vás počuje Vaše dieťa? 

Nebola to síce klinika, ale kreslá tiež vyzerali veľmi pohodlne. Cez pootvorené okná sa predieralo niekoľko slnečných lúčov a vo vzduchu bolo cítiť, že jeseň už prišla. Miestnosť voňala po vanilke a recepčná sa pekne usmievala. Sedeli sme vedľa seba a čakali, kedy na nás príde rada.

"Nech sa páči," zrazu sa otvorili dvere. Pán v okuliaroch okolo 45 rokov nás kývnutím jemne prešedivelej hlavy pozval do jeho kancelárie. So všetkými výsledkami testov a nádejou vo vreckách sme vošli do priestrannej bielej miestnosti. 

Po tom, ako pán doktor zamyslene prezrel všetky papiere a dokumenty, založil rukami a pozrel na nás. "Nevidím tu žiadny veľký problém," poznamenal, "nemuseli ste sa hneď púšťať do umelého oplodnenia." Nemuseli, ale chceli lebo sme nechceli čakať. Nechceli sme byť starými rodičmi, ktorí nevládzu behať po svojich deťom a ktorých v potravinách zastavujú so slovami: "aké máte krásne vnúča." Chceli sme dieťa. A to hneď. "Poďte, pozriem sa na vás." 

Po podrobenej prehliadke, ktorá trvala asi 20 minút, sa znova doktor usadil do svojej otočnej stoličky. "Všetko je v poriadku," skonštatoval, "dokonca prebehla ovulácia." Začudovali sme sa. Pretože podľa našich výpočtov mala byť až o päť dní. "Už vás nechcem vidieť," usmial sa pán doktor, "príďte len ak uvidíte na teste dve čiarky alebo až o šesť mesiacov." Začudovali sme sa. "Jednoducho sa nestresujte, užívajte si, veď ste ešte mladí." Pán doktor nás s týmito slovami vyprevadil a my sme od neho odchádzali s príjemným pocitom. 

Ahojte, chcela by som radu. Mám syna, je to moje prvé fieťa a má necelé 2 mesiace. Je to naozaj veľmi kľudné dieťa. Aj v nemocnici skoro nikdy neplakal a aj keď sme prišli domkv bol úplne kľudný. Zvykla som si aj na vstávanie zo začiatku každé 2 a pol hodiny, neskôr 4 hodiny. Potom sa malý naučil papať cez deň a v noci papa iba raz a pekne spika (teda spinkal) No teraz asi pár dní dozadu, sa začal budiť veľmi často zo spania ale na taký plač, ako kedy ho niekto buchol panvicou po hlave. Kým malého doslova nenacapím na seba tak plače a plače a plače. Potom zaspinká a o pol hodinku znova. Neviem kde je problém, je napapaný, prebalený, odgrgnutý všetko by malo byť v poriadku ale on plače. Sa mi zdalo že môže mať nočné mory, ale čítala som že v takom skorom veku ešte by nemal, ďalej som čítala, že zúbky le znova na to je ešte maličký. Len chcem vedieť kde je chyba. Ťažko mi je vidieť drobca takto plakať, lebo to nieje taký plač, že niečo potrebuje. 

Hovorí sa im aj toddler nosiče a majú veľmi široké a praktické využitie, ako u začínajúcich chodcov, tak aj u väčších detí. Na nosiče nedajú dopustiť maminy, ktoré chodia s deťmi do škôlky pešo a chcú cestu zvládnuť čo možno najrýchlejšie. A osvedčia sa aj pri turistike.

Prelomový býva vek okolo jedného roka, kedy dieťaťu začne byť prvý nosič malý a nosiacemu nepohodlný. Všetko ale závisí od konfekčnej veľkosti bábätka a od jeho váhy. A ako viete, že je vám už nosič malý? Vtedy, keď bábätku nesiaha látka medzi nôžkami od jednej kolennej jamky po druhú a chrbtová opierka už nedosiahne až po jeho krk. V neposlednom rade je signálom, že nosič treba meniť fakt, že vám nie je pohodlný – začínajú vás bolieť ramená, chrbtica. Nesprávna veľkosť nosiča môže často od nosenia odradiť. Pritom dostatočné množstvo látky, ktoré perfektne obtiahne celé dieťa v kombinácii s pevným bedrovým pásom a pohodlnými ramennými popruhmi sú garanciou pohodlného nosenia. Nebudem tvrdiť, že keď ponosíte pár hodín 20 kilového človeka, nebude vás nič bolieť. Ale skôr ako bolesti krížov, ramien či krku vás bude trápiť svalovica na nohách 🙂.

Každý sa rád ponosí
Možno si poviete, že pre väčšie dieťa je nosič už zbytočný, ročné a staršie dieťa už predsa vie chodiť a nepotrebuje sa nosiť. Lenže začínajúci chodci ešte neprejdú veľké vzdialenosti. Ak sa vám nechce na každú prechádzku brať kočík, poslúži aj nosič. Niektoré ženy so sebou na prechádzku brávajú kočík aj nosič a nie zriedka sa stáva, že v kočíku skončí nákup a dieťa sa nesie 🙂.

Aj dvoj-, troj- a viacročné deti sa rady ponosia. Často sa stane, že sa mama ponáhľa napríklad so starším dieťaťom do škôlky alebo školy a naozaj nie je počas prechádzky čas obdivovať na chodníku každý kamienok či chrobáčika... V staršom veku je naozaj len málo detí, ktoré neocenia možnosť byť v bezprostrednej blízkosti mamy a odniesť sa. Veď predsa nikdy nie je neskoro na upevnenie puta medzi matkou a dieťaťom.

Pri chorobe aj na turistiku
Vedeli ste, že existujú mamy, ktoré ešte nikdy nezrážali horúčku svojim deťom liekmi? Práve kontakt koža na kožu je skvelým pomocníkom pri znižovaní telesnej teploty dieťaťa. Nie je nič nezvyčajné, keď sa choré dieťa chce túliť k mame viac ako predtým, či už má 2 alebo hoc aj 4 roky. Šatka či nosič sú vtedy skvelými pomocníkmi, najmä, ak má vaše dieťa horúčku. Tým, že si ho priložíte nahé na svoj nahý hrudník, jeho telesná teplota sa začne prispôsobovať vašej a viete tak pomerne rýchlo zatočiť s horúčkou. Kontakt koža na kožu je čarovný všeliek v akejkoľvek kritickej situácii a prakticky v akomkoľvek veku dieťatka.

Mala som zo seba dobrý pocit. Prestala som sa trápiť myšlienkami. Prestala som myslieť na to, prečo to nejde, prečo sa nám nedarí, prečo niekto má razom tri deti a my ani jedno. Jednoducho som to nechala plynúť. Nie, nevzdala som sa. Len som už nechcela cítiť žiadny tlak. Nehnevala som sa na nikoho a na nič. Nebola som smutná. Nebola som zúfala. 

Manžel si spomenul na bývalú kolegyňu. Často plakávala v práci, že sa im nedarí mať bábätko. A dnes má krásneho syna. Zavolal jej. "V sobotu o jedenástej sme objednaní k jednému doktorovi," usadil sa do ratanového kresla pri balkónovom okne. Kolegyňa nám odporučila jedného doktorka, s ktorým sa jej podarilo otehotnieť a porodiť. Prirodzene. Je to síce muž, čo sa manželovi až tak nepozdávalo, ale to vôbec nevadí. Obaja sme boli veľmi zvedaví. Možno na niečo príde. Možno, ako aj tej kolegyni, nájde niečo v krvi a nadstaví liečbu. 

Pípla mi správa. "Tento týždeň si dávame pauzu a na ďalší sa vidíme u mňa v kancelárií," po dvoch týždňoch sa ozvala naša doktorka. Prišlo mi to, že si uvedomila, že asi už nemáme v nej takú dôveru a pravdepodobne už nemáme záujem šúchať moderné kresla na jej klinike. Tú pauzu si nevymyslela ona, tú pauzu som si stanovila ja, ale postavila sa do takej pozície, že to bol vlastne jej návrh.

Uvarili sme si dobrú večeru. Vianočný zemiakový šalát. Na trhu sme kúpili práve vylovené, čerstvé ryby. K tomu sme si otvorili víno a pustili si film. Mám pocit, že začína nová etapa. 

Bolo mi smutno. Začala som premýšľať či tam, do vytúženého cieľa, nevedie iná cesta. Posledné mesiace sme nedýchali. Neustále návštevy na klinike, hodiny strávené na koze, modriny na bruchu, nekonečné vyčkávanie na výsledky testov, behanie po lekárňach. A tie peniaze. Naposledy za vklad embryí si klinika vypýtala v prepočte 400 euro. Nezdalo sa nám to, pretože sme predtým platili 200. Pri tomto všetkom, čo podstupujeme sú peniaze vedľajšie. Nepodstatné. Ale potom vám postupom času začína dochádzať, že vlastne platíte za vlastnú bolesť a sklamanie. Nejdem na nikoho hádzať vinu. Pani doktorka nie je čarodejníčka čo robí zázraky na počkanie. Alebo za peniaze.

Po tom, ako sme jej poslali výsledky posledných testov, odpísala, že je to chemické tehotenstvo. Nič viac som sa nepýtala, iba som sa jej poďakovala. Čo iné som mala napísať? Odvtedy sa neozvala. Nenapísala nič utešujúce. Nenapísala, že sa vidíme u nej o týždeň. Na jej mäkkom kresle. Nenapísala, napíš mi, keď sa dostaví menštruáciu a potom sa dohodneme čo ďalej. Ostalo ticho. Vzdala to s nami?

Už asi približne dva mesiace som pila čaj z alchemilky. Sesternica mi tiež poradila, aby som si z nej spravila tinktúru. Že vraj je to silnejšie. Našla som v chladničke ešte asi liter domáceho páleného, čo mi naši zbalili. Ešte že som to všetko nevypila. Aj keď teraz, v posledných týždňoch by sa to celkom hodilo.

Medzi prstami som rozdrvila sušenú alchemilku na menšie kúsky. Údajne sa nemá používať kovový nôž na krájanie. Dala som ju do tmavej sklenej fľaše s korkovým uzáverom. Zaliala som alkoholom, ten môj mal statočných 52%, vďaka oci. Zmes som trochu potriasla a skryla do komory. Každý druhý deň po dobu 21 dní fľašu treba potriasť. Užíva sa nasledovne: 20-25 kvapiek trikrát za deň. Takže poctivo každý deň trasiem a čakám, kým ubehne 21 dní.

Povedala som si, že to musím celé vypustiť z hlavy. Manželovi som navrhla, aby tak spravil aj on. Nebudeme počítať žiadne plodné dni. Ten sa trochu ofučal. On totižto má všetko prerátané, naštudované a preskúmané lepšie ako ja. On nad všetkým premýšľa viac ako ja. "Predtým, na začiatku, keď sme sa vzali, užívali sme si, nič sme nerátali. A podarilo sa nám to?" nervózne sa prechádzal po obývačke. Mal pravdu. Ani vtedy sa nám to nepodarilo. Tak čo máme robiť?

Krik, vzdor, hnev je aktívnym sebavyjadrením dieťaťa, ktorým aktivuje rodičov a celú rodinu, a niečo sa začne diať.

Ak je ale dieťa smutné, úzkostlivé, prežíva strachy, ktoré sú pasívnym prejavom dieťaťa, ktorý rodičov až tak nemobilizuje k hľadaniu pomoci.

Funguje tu základný princíp – rušia nás deti neposlušné ale poslušné deti nám doprajú pokoj, sme dokonca šťastní.

Sú ale poslušné deti šťastné? Stačí im ku šťastiu vidieť šťastných a spokojných rodičov?

Postupne ale aj tieto deti potrebujú pomoc, pretože môžu mať bolesti bruška, bolesti hlavy, majú problémy so spánkom, s jedením, bývajú často choré, kašlú, majú astmu, kožné ochorenia … To je ich spôsob prosby o pomoc. A pomocou, v tomto prípade sú často lieky.

Všetky deti sú závislé na láske. Strach zo straty lásky, strach z opustenia vedie deti k plneniu podmienok, pretože až potom sa cítia milované.

Nečakala som, že tak skoro sa zase pustíme do ďalšieho transferu. Po toľkých antibiotikách, infúziách, prebdených nociach, horúčkach, nízkom tlaku a hodín strávených na toalete. Pani doktorka bola zase plná energie, nápadov, riešení. Prišla s novým návrhom. 

"Tentokrát nebudeme do teba pchať žiadne hormóny," usadila sa za svojím stolom. "Počkáme do ovulácie, budeme sledovať dominantné vajíčko," odpila si dôležito z kávy. "Praskneme ho a 5 dní na to do teba vložíme embryá." S manželom sme zase hltali každé jej slovo. "Tvoja maternica bude prirodzene pripravená na udržanie embrya," pokračovala. "I mne sa to takýmto spôsobom podarilo a teraz mám už 5-ročného synčeka." Zamyslela sa: "Na tretíkrát sa nám to podarilo." Zostali sme zarazení. Netušili sme, že i ona si týmto všetkým prešla. 

Pár dní pred transferom sme boli na krvné testy. Pani doktorka si chcela byť istá, že v tele mi nezostal žiadny zápal. Ja som sa síce nebránila tomu, že by sme to odložili na ďalší mesiac. Ale ona bola tak nadšená a nedočkavá, až som cítila, že na nás trochu tlačí. Takým tým nenápadným spôsobom. 

Vložili sme zase dve embryá. Jedno, to najlepšie vyzerajúce, ostalo ešte v laboratóriu. To posledné. Dni po transfere bežali celkom plynule. Nejako sme si už zvykli a vlastne sme len čakali na desiaty deň. Nedialo sa nič zvláštne. Cítila som, že mám zase teplotu. Pospávala som. Bolelo ma brucho. Asi na tretí deň, keď bolesť ustala, a to som sa zľakla, začala som mať v ústach nepríjemnú kovovú chuť. Neprechádzala ani po zjedení cibule, umytí zubov, pití čaju. Bola som rada, pretože som niekde čítala, že to tehotné mávajú. Hladkala som sa po bruchu, veľa som premýšľala. Začala som mať pocit, že asi to vyšlo. Konečne.

Výsledkov testov sme sa báli. Spolu sme hľadeli na displej telefónu. Výška HCG hormónu: 16. Ešte menej ako naposledy. Mykli sme obaja plecami. Objali sme sa. Sadli sme si vedľa seba na gauč a chvíľu hľadeli pred seba. "Už si môžeš dať kávu," pohladil po kolene a jemne sa na mňa usmial. Tá mi veru poriadne chýbala. 

Doktorka povedala, že to to bolo chemické tehotenstvo. Netreba robiť ďalší krvný test. 

Áno, som jedna z tých mám, ktoré pre to, aby ich deti boli zdravšie, urobí maximum. Aj čo sa týka jedla, aj keď – povedzme si – vždy je jednoduchšie kúpiť nejaký polotovar a večer ho deťom naservírovať. U nás to tak nie je. Aj na bežné nákupy si spravidla musím vyčleniť dlhší čas, keďže etikety na obaloch sú moja „povinná literatúra“. A tak väčšina mojich pokusov o zjednodušenie si varenia skončí ešte pred pokladňou... Množstvo „éčiek“, konzervantov a iných „pochúťok“ ma spravidla od nákupu odradí. To sa však trochu zmenilo. Dm testovanie mi ukázalo, že kvalitné potraviny sa dajú nájsť aj na netradičných miestach... Napríklad v drogérii. 😊 

Ale to len žartujem. Spomínaná drogéria pre mňa už dávno drogériou nie je. Ešte pred niekoľkými rokmi som tam nakupovala konzervy pre nášho psíka, keďže tie z dm-ka mali najlepšie zloženie. Neskôr sa mi narodili trojičky a do dm som chodila kupovať nielen plienky, ale aj detské príkrmy. Predsa len sme akčná rodina a na výletoch sa nie vždy dali pripraviť mixované pokrmy pre moje trojbodky. V každom prípade, moja láska k tejto netradičnej predajni ostala zachovaná aj potom, ako deti prestali používať plienky a papať príkrmy. Je tam zopár pre mňa magických regálov, kde kúpim to, čo inde nie. A testovanie produktov rozšírilo nielen moje spotrebiteľské obzory, ale obohatilo aj našu kuchyňu 😊

Je jasné, že akokoľvek sa snažíme, naša kulinárska aktivita z času na čas upadne do monotónnosti. Také to – prísť z práce, rýchlo niečo navariť, učiť sa s deťmi, pripraviť im večeru a ráno zase to isté... Hlavne rýchlo. A ak sa dá, tak aj zdravo... A viete čo? Dá sa aj rýchlo, aj zdravo. Ponúkam Vám pár tipov.

Rýchlo, ale zdravo

Aj raňajky môžu byť pestré a môžu chutiť. U nás sa však ráno klasicky nestíha... A tak som vymyslela zdravé jogurtovo-cereálne poháre s ovocím a orieškami, ktoré si pripravujem večer a ráno ich len vyberiem z chladničky. Vďaka dm som naše tradičné poháre spestrila ručne zapekanými čokoládovými müsli dmBio Schoko Crunchy, sezamovými semienkami a kešu orieškami. Okrem nich sú tam čučoriedky, kvalitný jogurt a ovsené vločky. Ja si jogurt zvyknem zameniť za vegánsky kokosový jogurt. Ak sa tento recept rozhodnete vyskúšať nemajte obavu, že sa Vám ovsené vločky cez noc v chladničke rozmočia - zaručujem Vám, že budú akurát. 🙂 Zachovaná ostane dokonca aj chrumkavosť čokoládových müsli. Mám to vyskúšané! 

Netradičné recepty

Čím sa riadime pri výbere zubnej pasty? Samozrejme reklamou, sľubujúcou okamžitú úľavu od všetkých nedokonalostí, či už ide o citlivosť alebo plak, zápal ďasien alebo matnú sklovinu. Hneď sa vám vybaví populárny názov výrobku a krásne balenie. No hlavne váš zubný lekár by vám mal odporučiť ktorá pasta vám pomôže a neublíži.

Každý, kto si prečítal, čo je napísané na tubách zubnej pasty, vie, že sú hygienické, terapeutické a profylaktické. Ale pretože väčšina dospelej populácie trpí určitými chorobami zubov a ďasien, musia používať pasty, ktoré majú liečivý účinok. Hygienické pasty sú vhodné, ako sa hovorí, „pre celú rodinu“ https://makeup.sk/categorys/204443/, sú univerzálne, majú príjemnú chuť a vôňu, ale sledujú iba všeobecné hygienické účely, neobsahujú liečivé prísady a vykazujú slabý antiseptický výsledok.

Terapeutické a profylaktické pasty, na rozdiel od hygienických, obsahujú rôzne biologicky aktívne prípravky, ktoré pôsobia na celú ústnu dutinu. Podľa toho, na aké problémy je pasta určená, je možné do jej zloženia pridať bylinné prípravky s obsahom vitamínu C, chlorofyl z morských rias, výťažky z harmančeka, propolisu, eukalyptu, nechtíka, ľubovníka bodkovaného, mäty, známe v ľudovom liečiteľstve. Majú osvedčené adstringentné (sťahujúce), protizápalové a dezodoračné vlastnosti.

Dnes je v predaji mnoho pást s multivitamínovými komplexmi a tiež pasty s prídavkom solí a minerálov, ktoré dokonale rozpúšťajú zubný povlak, vyživujú sklovinu a odstraňujú nepríjemný zápach. Populárne sú pasty s všadeprítomným triclosanom, ktorý sa do zubných pást dostal zo zloženia antibakteriálneho mydla. Triclosan bol prvýkrát syntetizovaný v roku 1965 a základom jeho účinku je zablokovať prácu enzýmu, ktorý vytvára bakteriálnu stenu. Stena sa netvorí a baktérie odumierajú. Navyše je škodlivý a užitočný súčasne, ktorý neprospieva žiadnemu prostrediu, okrem toho sa mnoho patogénov triklosanu prispôsobuje. U niektorých ľudí táto látka spôsobuje alergie a podľa výsledkov výskumu jej neustále používanie môže u človeka spôsobiť hormonálnu nerovnováhu. Chlordexidín je ešte silnejšie antiseptikum v zubnej paste. Obe zložky pôsobia proti zápalom a sú určené na boj proti zápalovým procesom v ústnej dutine (paradentóza, zápal ďasien), plaku, usadenín, kameňov. Účinok triclosanu napríklad trvá 1-2 hodiny, ale už existujú pasty s dlhotrvajúcou zložkou, ktorá zabraňuje rastu baktérií až 12 hodín. Ak používate pastu so silnými látkami, nezabúdajte, že zubári ich neodporúčajú používať dlhšie ako 14 dní.

Zubné pasty nie sú len pre deti a dospelých, ale často sú určené oddelene pre rôzne vekové kategórie. Napríklad pre osoby nad 50 rokov výrobcovia vyberajú špeciálne zloženie pre špeciálnu starostlivosť o ústnu dutinu. Pre dospievajúcich mladších ako 15 rokov sú nevyhnutné pasty s obsahom fluóru, pretože v tomto veku prebieha proces tvorby zubnej skloviny. Deťom s mliečnymi zubami môže pasta s fluoridom uškodiť, lebo deti, ktoré sa ešte nenaučili správne čistiť zuby, pastu často nechtiac prehltnú, čo je pre žalúdok škodlivé.

Zdroj fotografie: pexels.com

Súťažíme o zvieratká na kolieskach v tvare líšky, tučniaka a myšky, ktoré sa razom premenia na kotúľajúce sa loptičky 🦊🐧🐭🐾

Ak chcete jedno z týchto troch zvieratiek vyhrať stačí dodržať pravidlá ➡️

🐾 Like/ páči sa mi to, na tento súťažný príspevok 👍🏼

🐾 Do komentár napíš o aké zvieratko súťažiš a pre koho by si ho chcela vyhrať 🏆🥳

🐾 Súťaž trvá do 29.10. A následne vyhlasim 3 výhercov 🐭🦊🐧

Prajem veľa šťastia🍀🤩

Vychovať dieťa, ktoré bude jedinečné, sebaisté, zdravo múdre, tvorivé, možno trochu neposlušné…, znamená poznať ho, poznať „brzdy“ jeho vývinu alebo nájsť „žabu sediacu na prameni“.

Predstavte si rozhovor mladých slečien: “Tú blúzku som videla v tom obchode, mali ju ale lacnejšie tam… Myslím, že ten strih a farba sa ti nehodia… Videla si ako hrozne vyzerá Jana? Stretneme sa večer pred vchodom. Len aby sme sa tam dostali…”

Povrchnosť životného nazerania, plytkosť emočného prežívania, orientácia na “mať a chcem“ a sebaistota založená na výzore… Problémom mnohých detí je povrchnosť, chudobné citové prežívanie i nedostatok empatie.

Ako výchovou zasiahnuť čo najviac úrovní v detskej psychike? Ako sa dostať pod povrch bežného prežívania? Ako sa dostať hlbšie do ich vnútorného sveta?

Čo robiť ?

Dôležité je naladiť sa na to, čo nás obklopuje, čoho sme súčasťou a byť s tým v jednote.

Potrebujú deti hranice? Potrebuje rodina hranice? Majú mať aj rodičia hranice? Mnohým dospelým určenie hraníc a pravidiel robí problém.

Otázka je načo ich potrebujeme; ako ich tvoriť ale aj rešpektovať; aký je ich zmysel a účel.

Všetci potrebujeme hranice, potrebujeme mať mantinely, ktoré tvoria priestor aj mnohým športom! Hranice vymedzujú priestor, sú orientačnými bodmi, poskytujú istotu a bezpečie, zároveň však provokujú, pretože sú značkami s označením STOP.

Deti aj v súčasnosti potrebujú hranice, deti chcú hranice a pravidlá, chcú mať jasno. Ak určujete deťom primeraným spôsobom hranice, vedia že sa o nich zaujímate, že sú pre vás dôležité. Cítia, že si dáte tú námahu a venujete im čas na vytvorenie hraníc.

Hranice vymedzujú priestor, obsah a čas, v ktorom sa dieťa môže bezpečne pohybovať. Hranice sú pre deti orientačnými bodmi vo voľnom priestore, kde sa môžu prejavovať sa a vytvárať väzby voči iným ľudom. Postupným zvnútornením vonkajších hraníc vznikajú ich osobné hranice, ktoré si vedia brániť a tým aj chrániť svoj vnútorný priestor. A hlavne deti potom dokážu rešpektovať aj osobné hranice iných.

Aké hranice máme k dispozícii?

Za každým okienkom adventného kalendára sa skrýva malá čokoládka. Sladké prekvapenie, na ktoré sa určite aj vaše deti tešia pred Vianocami každý deň. Kúpte im tentoraz neobyčajný adventný kalendár z Kauflandu. darujete úsmev dvakrát a prispejete k tomu, aby rodiny v ohrození neprišli o svoj sladký domov. 

Obdobie adventu otvára srdcia. Vtedy si častejšie ako inokedy uvedomujeme, že za každým okienkom domu nemusí žiť šťastná rodina. Mnohé rodiny sa z najrôznejších príčin ocitli v ťažkej životnej situácii a potrebujú pomoc.

(NIELEN) KRÁSNE VIANOCE 

Aby za každým okienkom mohla bývať rodina bez dôvodu na smútok či obavy, k tomu chce prispieť Kaufland adventný kalendár v predvianočnom projekte Darujte úsmev dvakrát. Prečo práve dvakrát? Prvýkrát darujete úsmev vašej ratolesti, keď ochutná sladkú čokoládku z rozprávkového okienka a druhý úsmev zase dieťaťu, aby mohlo zostať spolu so svojou rodinou. O to sa stará Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, s ktorou Kaufland spolupracuje na tomto projekte už tretí rok. Za každý predaný kalendár venuje reťazec neziskovej organizácii Úsmev ako dar 0,10 eur. Výťažok z predaja adventných kalendárov tak pomôže rodinám s deťmi, ku ktorým osud nebol veľmi láskavý. Aj keď ten druhý úsmev neuvidíte, ten pocit vás určite počas celých sviatkov bude hriať na duši.

„Na Slovensku je, žiaľ,  stále mnoho detí a rodín, ktoré sa boria s vážnymi problémami. Dlhotrvajúca pandémia viacerých rodičov pripravila o prácu a zapríčinila existenčné problémy, dokonca aj rozpad rodín. Mnohí z nich sa na nás obracajú s prosbou o pomoc. Kúpou Kaufland adventného kalendára môže každý prispieť k tomu, aby sa čo najviac detských tvárí rozžiarilo úsmevom,“ hovorí Jozef Mikloško, zakladateľ neziskovej organizácie Úsmev ako dar.

SLADKÝ DOMOV PRE VŠETKÝCH

Rady si ozvláštnite s deťmi svoje dni špeciálnou svojpomocne vyrobenou výzdobou či kreatívnym jedlom? V tom prípade sú naše nasledujúce tipy ako stvorené pre vás.

Čaro zahraničných špeciálnych dní preniká postupne aj k nám

Hoci Halloween či Black Friday boli v minulosti doménou najmä v zahraničí, postupne sa tieto špeciálne jesenné dni udomácňujú aj u nás. Kým na Black Friday, ktorý je spojený s veľkými zľavami a predstavuje akýsi začiatok vianočných nákupov si ešte musíme chvíľu počkať, Halloween tu už máme čo by dup.

Základ tomuto pohanskému sviatku dalo ešte keltské obyvateľstvo Britských ostrov. Odtiaľ ho postupne britskí prisťahovalci preniesli aj do USA, Austrálie či na Nový Zéland. A práve s týmito krajinami sa nám dodnes spájajú tradície strašidelných zábav a navštevovanie susedov deťmi oblečenými v kostýmoch. Medzi hlavné halloweenske zvyky vo svete patria: vyrezávanie a zdobenie tekvíc, vyrábanie strašidelných kostýmov, ozdobovanie budov, domov, škôl, halloweenske párty, zapaľovanie ohňov, návšteva strašidelných atrakcií, pečenie halloweenskych koláčov a tort, rozdávanie sladkostí či rozprávanie hrôzostrašných príbehov.

Neoddeliteľnou súčasťou slovenského halloweenskeho večera je výzdoba v spojení so strašidelnými pochúťkami. Pripravili sme si pre vás tipy, ako si pripravíte s deťmi spoločne doma súkromný Halloween a dobre sa zabavíte nielen večer, ale už počas samotnej prípravy.

Tekvica je základ

Ahojte, hlásim sa netradične začiatkom týždňa, nooo tentokrát mám super novinku 😉!

Po dlhšej odmlke budeme mať možnosť otestovať ďalší typ kočíka. Tentokrát sa pozrieme a priblížime si model kočíka Thule Urban Glide 2!

A prečo práve Glide  ? Pretože ste viaceré v Kočíkovej poradni hľadali práve model vhodný na šport, prechádzku lesom, atď., a ja som vám často odporučila Thule Urban Glide 2 a to nielen ako skvelú investíciu, ale hlavne ako dobrú voľbu na športové, turistické ale v neposlednom rade aj na mestské prostredie. Práve preto som veľmi rada, že sa mi podarilo získať kočík k osobnému otestovaniu a môžem Vám ho ešte viac priblížiť v sérií pripravovaných článkov a v nezávislej recenzií.

null

Za možnosť dôkladne ho odskúšať v reálnych podmienkach nášho domova i okolitého prostredia chcem poďakovať pánovi Mercekovi a jeho e-shopu: www.autotrip.sk, kde ho môžete nájsť v online ponuke i v predajni. Samozrejme, že prepojenie nájdete priamo tu na Modrom koníkovi, buď v Centre recenzií alebo v Kočíkopédií - rovno na stránke Thule Urban Glide 2 a nemusíte tak googliť 🙂 .

Samozrejme, hnevala som sa na celý svet. Najmä však na seba. Modlila som sa. Prosila som Boha, aby mi ukázal tu správnu cestu. Plakala som. Utierala si slzy a vravela si, že to bude dobré. Potom som bola vďačná. Za to, že mám tak dobrého manžela a rodinu. Za podporu a lásku. 

Zjedla som celú čokoládu. Na tom som si dala balík čipsov a celé to zapila dvoma kapučínami s poriadnou penou. S manželom sme si povedali, že máme jeden druhého a aj keby náhodou sa nám to nepodarí, adoptujeme si ďalšieho kocúra. 

Snažili sme sa na to veľmi nemyslieť. Pani doktorka nám dala pauzu. Ja som šla na Slovensko za rodinou. Po dvoch rokoch som sa konečne dostala domov. Veľmi mi chýbali. Strávili sme veľa príjemných chvíľ a dobre mi to padlo. Potom sme šli s manželom na zameškané medové týždne. A celé by to malo skončiť takto: po návrate z dovolenky som si na teste našla dve čiarky. Nebolo to tak. Domov som sa vrátila so zápalom ucha a črevnou virózou. 

"Pane Bože, prečo sa na nás hneváš? Čo robíme zle? Počuješ ma? Počuješ, ako každý večer k Tebe volám a prosím Ťa? Počuješ môj hlas?

Povedz mi, prosím, čo robím zle. Čo mám robiť? Ja už neviem...Už nevládzem...

Odpusť mi. Prosím Ťa, neodvracaj od nás svoju tvár. Netresci nás. Neopúšťaj nás. A zmiluj sa nad nami. Možno neprišiel ešte ten správny čas. Možno ešte nie sme pripravení. Prosím Ťa, nenechaj nás blúdiť v zúfalstve. Ukáž nám tu správnu cestu. Poteš nás. Ty vieš, kedy je ten správny čas. Vkladáme sa do Tvojich rúk.

Amen.

Materstvo je… 

A za tými tromi bodkami sa píšu milióny príbehov. Hoci to môže znieť neuveriteľne, každý je jedinečný. Presne tak, ako odtlačok prsta. Niektoré sú ťažké, iné ešte ťažšie. Iné sú zas veselé a hravé. Avšak každý sa začína v momente, kedy žena na svet priviedla nový život. 

Ten, ktorý bude už navždy jej súčasťou. Niekto si na novú rolu zvykne okamžite, iná potrebuje času viac, niekto sa s tým možno nestotožní do konca života (nebudeme si klamať, aj také príbehy sa dejú). 

A hoci sú v ideálnom prípade na dieťa dvaja, nemusíme si nič nahovárať, aj tak je najväčšia zodpovednosť na pleciach matky. Ten jej svet sa zrazu scvrkne na to malé stvorenie. Tak bezbranné, ako len malý človek môže byť. 

Všetky traumy pôrodu sú zabudnuté v pohľade naň a nič nie je dôležitejšie, ako naše dieťa.

Nuž, tu sa zastavím a poviem jedno: na mame záleží tiež. Lebo je to pre mňa večná pravda - spokojná mama je tým pilierom, na ktorom stojí šťastie a pohoda celej rodiny. 

Každý deň na Slovensku ochorejú na rakovinu krčka maternice 2 ženy, pričom každý tretí prípad končí tragicky, a vo väčšine prípadov je príčinou neskorá diagnostika. Tá by nemusela byť, ak by ženy pravidelne chodili na preventívne prehliadky ku gynekológovi. Keďže pri väčšine abnormálnych zmien na krčku maternice žena spočiatku nepociťuje výrazné zdravotné ťažkosti, je včasné odhalenie rakoviny krčka maternice bez pravidelných preventívnych alebo skríningových prehliadok a sledovania takmer nemožné. 

Rakovina krčka maternice je jedným z mála zhubných ochorení, pri ktorom je známy bezprostredný vyvolávateľ. Dá sa proti nej efektívne chrániť očkovaním proti HPV, keďže až 99 % prípadov rakoviny krčka maternice spôsobuje vírus HPV (Human Papilomavirus, ľudský papilomavírus). S týmto typom infekcie sa stretne prakticky každá žena v pohlavne aktívnom veku, ale imunitný systém sa s tým vo väčšine prípadov vie vysporiadať sám.

ČO JE SKRÍNING RAKOVINY KRČKA MATERNICE?

Plošný organizovaný program pre ženy za účelom včasného záchytu rakoviny krčka maternice v predrakovinových štádiách alebo včasných štádiách rakoviny krčka maternice, kedy je toto ochorenie dobre liečiteľné až vyliečiteľné.

Každá žena vo veku 23 a viac rokov môže aj z vlastnej iniciatívy požiadať gynekológa o absolvovanie skríningu (oportúnny skríning).

ČO TREBA VEDIEŤ?