Ahoj, dnes som sa rozhodla rozobrať zaujímavú tému - výmenu kočíka. Nápad na článok mi blikol v hlave len nedávno, pri kúpe športového kočíka pre môjho 9 mesačného synčeka.

Ak si myslíš, že vymeniť nový kočík za starý je vždy rýchly a bezproblémový proces a tvoje dieťatko nový kočík okamžite a s nadšením pri prvom pohľade príjme, tak ťa z tohto omylu trošku vyvediem. Pre dieťa je kočík novinkou. Aby si na kočík zvyklo, potrebuje dostatok času. Tak, ako je to pri novej hračke, prvom spriatelení sa s vodou, zoznámení sa s kúpaním v bazéne a podobných situáciách.

Prednedávnom som kúpila bazárový model športového kočíka (skrytý environmentalista vo mne sa nikdy nezaprie), ktorý mám v pláne používať hlavne na rýchle presuny autom do mesta. Potrebovala som kočík, ktorý je ľahký, spratný a zložiteľný, resp. rozložiteľný jednou rukou. Zároveň vhodný pre nadchádzajúce zimné obdobie a s ním spojené používanie zimného fusaku alebo teplej deky. No poviem ti, vybrať pre mňa kočík vôbec nebolo ľahké 😉. Po mojich nekonečných vyhodnoteniach všetkých pre a proti, mínusov a plusov, funkcií, vybavenia a vlastností, ktoré by mal mať - som nakoniec zvolila model Cybex Balios S.

Trošku som odbočila mimo, tak sa vráťme k primárnej téme článku. Keď už bol kočík doma, najskôr mi napadlo prečítať si na internete podobné skúsenosti iných mamičiek. Zaujímalo ma, ako zoznámenie dieťaťa s kočíkom riešili. Na moje veľké prekvapenie, a sklamanie zároveň, som na požadovanú tematiku toho veľa, ba skoro vôbec nič, nenašla. Tak som si povedala, že ako Kočíková poradkyňa, by som mohla dieru vyplniť a podeliť sa o pár mojich rád a krokov, ako to prebehlo u nás. Možno ti pomôžem vyhnúť sa zbytočnému stresu a ľahšie zvládneš prechod dieťatka na nový kočík 😉.

Zvolenie taktiky zoznámenia

Pred zoznámením som vylúčila možnosť synčeka vystaviť prvému kontaktu s jeho novým športovým kočíkom na prvej ceste do mesta! Takže som ho s Balios-om S začala zoznamovať pomaly a v známom domácom prostredí. Proces zoznamovania som sa snažila zhrnúť do jednotlivých krokov, tak nejako postupne, ako som na to išla ja. Hlavnou a najdôležitejšou myšlienkou bolo synčeka zbytočne nevystavovať stresu, plaču a nakoniec celkovému odmietnutiu kočíka.

Dôležité kroky, ktoré by si nemala vynechať

(Jedno veľmi dôležité pravidlo na začiatok!: Nechaj si na tieto kroky dostatok času - predídeš tak, zbytočnému stresu a zlej nálade, ktorá sa vie veľmi rýchlo preniesť z teba na dieťa.)

1. Zoznámenie sa s kočíkom

Nechaj kočík voľne postavený v miestnosti, kde spolu s dieťaťom najčastejšie trávite spoločný čas. Samozrejme tak, aby si oň nezakopávala a videla na dieťatko z každého uhla. Dieťa by malo samé prísť ku kočíku, poobzerať si ho, pochytať, prípadne sa samé k nemu postaviť. Ak sa tak stalo a dieťatko sa snaží do kočíka vyliezť samé, alebo sa začína po ňom naťahovať, nastal ten správny čas na krok 2! Môže to trvať dlhšie. Unás to bolo cca 3 hodiny pokukovania, obchádzania kočíka, až sa napokon synček odhodlal a ťahal sa pohybom rúk na sedadlo.

2. Prvé posadenie do kočíka spojené s jazdou v interiéri domu či bytu

Dieťatko pohodlne usaď, zapni ho a skús sa s ním povoziť. Len tak po miestnosti, v ktorej sa nachádzaš. Ak táto jazda prebehne v poriadku a bez kriku či plaču, tak máš na 50% vyhraté.

Ja som so synom spravila 3 kolečká po obývačke. Nakoniec z kočíka nechcel ani zliezť a zaspinkal v ňom. Tak som kočík dala do úplného ľahu, prikryla ho jeho obľúbenou dekou, zabrzdila a stiahla striešku...

3. Odskúšanie funkcií kočíka rodičom

Určite si pred prvou jazdou vyskúšaj všetky funkcie kočíka! Aby si potom nepátrala, ako sa zdvíha brzda, kde sa rozopína strieška, ako funguje skladanie, atď.

4. Vybavenie kočíka pred prvou jazdou

Nezabudni do kočíka vložiť obľúbené detské veci, či už je to fusak, deka, bavlnená plienka, hračka. Najlepšie je použiť vec, ktorú ste nosili so sebou aj v doterajšom kočíku. Dieťatko ju pozná a bude tak oveľa pokojnejšie.

5. Prvé kočíkovanie v exteriéri s dieťaťom

Naplánuj si krátku trasu okolo domu, na prvú jazdu stačí 20-30 minút.

Mne sa stalo, že po 15 minútach prvej prechádzky začal malý mrnčať, aj keď bol čas na jeho pravidelný poobedný spánok. Akosi však neprichádzal, no a mne vôbec nebolo do smiechu 😆, potom som zistila, že nemám jeho obľúbeného mojkáčika na spanie! Taká školácka chyba... Ešte že som bola od domu iba pár metrov. Jazdu som na druhý deň zopakovala, teraz už plne vybavená a synček po 20tich minútach jazdy spokojne zaspal.

6. Prvý presun autom do mesta

Ak si sa dostala až sem, tak máš vyhraté na 90%. Prvú jazdu autom plánuj tak po 2-3 kočíkovaniach vonku.

Keďže môj synček už bol dostatočne zoznámený s kočíkom, mal za sebou aj prvé spánky, tak som si povedala, že je ten správny čas otestovať správanie synčeka pri rýchlom presune do mesta. A môžem povedať, že sme našu prvú jazdu do mesta na nákup v obchodnom centre a potravinách zvládli bravúrne. Synček sa zo začiatku trochu mrvil, asi sa čudoval, kde má starý kočík. Napokon, naše nákupy dopadli dobre a k našej vzájomnej spokojnosti. Žiadny stres, plač, žiadne ja si tam nesadnem a podobne.

Dúfam, že som ti aspoň trochu pomohla a vyhneš sa prípadným vlastným, ale aj mojim spomenutým omylom a chybám 😊. Ak však chceš ísť svojou cestou, nevadí, rob vlastné chyby. Na tých sa naučíme najlepšie 🙂

Držím ti pri prvej jazde s novým kočíkom palce. Nezabudni odoberať Kočíkovú poradňu, login kocikopedie a môj login lulu_originally (pridaj k obľúbeným), aby si neprišla o žiadne novinky, články a zaujímavé inšpirácie. Poteší ma aj tvoj 👍 alebo komentár, ak sa ti článok páčil.

Ahoj, ja sa už teraz na Teba opäť teším v mojom ďalšom článku, ktorý pripravujem, a prajem ti príjemné kočíkovanie😊.

Tvoja Ľudka
Kočíková poradkyňa Modrého koníka

#akonato

Ahojte mamičky a oteckovia, opäť prichádzam s aktuálnou témou do blížiacich sa mokrých a chladných dní, ktoré dávajú nášmu kočíku zabrať o čosi viac ako krásne suché slnkom zaliate letné počasie.

Vlhkosť, voda, posypová soľ, sneh či mráz v jesennom, zimnom či jarnom období dokážu bez správnej údržby kočík poškodiť a mnohokrát aj úplne znehodnotiť. Ako teda udržiavať kočík, aby nedošlo k takémuto trvalému poškodeniu?

Nezabúdajte milí rodičia, že kočík je ako auto! Môže byť síce vyrobený z kvalitných prémiových materiálov a pod hlavičkou prestížnej značky, ale ak sa oň nebudete starať, jeho kvalita a funkčnosť sa rýchlo znížia. Najmä v náročnom období jesene a zimy. Preto sa pri kočíku oplatí pravidelne a dôkladne kontrolovať všetky jeho súčasti!

Typy údržby kočíka by som rozdelila na dva základné - a to Bežnú každodennú údržbu a Pravidelnú hĺbkovú údržbu kočíka.

Čo budeme potrebovať?

• handrička z jemného mikrovlákna (aby nepoškriabala konštrukciu kočíka),

• voda,
• čistiaci prostriedok,

• silikónové mazivo,
• pumpa (v prípade nafukovacích kolies).
• prací prášok,

Moje obľúbené značky, ktoré najčastejšie používam, sú tie, ktoré som k jednotlivým položkám pripla. Sú to rôzne dezinfekčné, čistiace a silikónové mazacie prostriedky na ochranu jednotlivých častí kočíka - kolesá, rukoväť, látkový poťah, atď.

Každodenná bežná údržba kočíka:

Aj keď viem, aké je to náročné, keď sa s našimi pokladmi vrátime domov (v prvej chvíli nevieme, kde nám hlava stojí - vyzuť, vyzliecť, hygiena, "som hladný", atď 🙂), určite by sme si mali nájsť 5 minút času na údržbu nášho tátoša a to po každom jednom návrate z exteriéru!

• pri viditeľnom znečistení umyte čistiacim prostriedkom kovové a plastové časti jemne navlhčenou handričkou (POZOR: Nepoužívajte drsné čistiace prostriedky, ktoré poškodzujú podvozok.).
• pri znečistení časti poťahovej látky je potrebné vyčistiť jemne navlhčenou handričkou menšie znečistené plochy poťahu a rukoväť kočíka.
• pri skladaní kočíka sa uistíme, či kočík nie je premočený a nie je potrebné ho vysušiť.

Pravidelná hĺbková údržba kočíka:

Takýto typ údržby je potrebné naplánovať v pravidelných dvojtýždňových alebo aspoň mesačných intervaloch.

• úkony z pravidelnej každodennej údržby,
• kolesá a konštrukciu je potrebné z času na čas premastiť olejom - najčastejšie sa používajú rôzne mazivá ako napr. silikónový olej v spreji,
• kočíky s nafukovacími kolesami je potrebné skontrolovať a v prípade potreby dofúkať,
• znečistené snímateľné poťahy, ktoré je možné prať v práčke, oprať (POZOR - ak to jeho výrobca uvádza v návode na použitie. Niektoré materiály sa môžu čistiť len ručne, preto je potrebné sledovať ošetrovacie symboly!)

Servis

Nemáš čas alebo chuť starať sa pravidelne o svoj kočík a dopriať mu, čo potrebuje? Alebo sa vyskytli na tvojom kočíku závažnejšie problémy, týkajúce sa fungovania a chodu samotného kočíka? Neexperimentuj s údržbou! V takomto prípade sa nepokúšaj o opravu sám/sama a stav na profesionálny servis kočíkov, ktorý má s opravami a starostlivosťou o kočíky dlhoročné skúsenosti! Skúsení odborníci sa o tvojho štvorkolesového tátoša postarajú odborne a s úsmevom na tvári.

Je už teda iba na našej zručnosti, akú formu údržby kočíkového tátoša zvolíme😊.

Držím palce pri údržbe a nezabudnite odoberať Kočíkovú poradňu, kocikopediu a môj profil lulu_originally (pridaj si ich k obľúbeným), aby ste neprišli o žiadne novinky, články a zaujímavé inšpirácie 😉. 

Nezabudni dať 👍 alebo pridať komentár, ak sa ti článok páčil. Ocením aj prípadné návrhy na článok k produktom a príslušenstvu ku kočíku, ktoré by ťa zaujímali a chcel/a by si, aby som o nich napísala ďalší článok.

Pripomínam, že za všetky recenzcie k produktom a doplnkom, ktoré pre Vás pripravujeme spolu s kolegami, je pre teba nachystaná odmena vo forme💙. Zároveň pomáhaš ostatným mamičkám a oteckom v rozhodovaní. Tak neváhaj ani minútu a recenzuj 😉.

Už teraz na Vás teším v mojom ďalšom článku, ktorý pripravujem, a prajem všetkým príjemné kočíkovanie😊.

#akonato

V rôznych podobách a prípadoch som dostávala okrem prosby o radu ku kúpe nového kočíka aj otázky ku kočíkom použitým. A viete čo? Kupovať používaný, 'ojazdený' športový, golfový či kombinovaný kočík z bazáru je v skutočnosti celkom veda! A to vo viacerých bodoch - najprv sa musíš (v hlave, ale aj na internete) zorientovať a vyfiltrovať, aké kočíky vlastne hľadáš... Nájsť ich v bazárovej ponuke toľkých existujúcich bazárov (a ak si k tomu vezmeme, ako niektorí ľudia píšu - gramatika, neuvedú značku, skomolia typ atď.) je vcelku umenie! A keď už si vyselektuješ niektoré kočíky z druhej ruky, ktoré vyhovujú tvojim kritériám... ešte ti ostáva komunikácia (alebo nekomunikácia) s predajcami (ak nereagujú), dohadovanie sa na odoslaní či osobnom stretnutí (o toľko ťažšie teraz, v časoch korony) a skúšanie, či je tento používaný model pre teba ten pravý (a plne funkčný, aby predsa splnil účel). A tak, odpovedajúc na poslednú takúto otázku v Kočíkovej poradni, som sa rozhodla odpoveď zhrnúť do tohto článku - SPRIEVODCU NÁKUPOM POUŽÍVANÉHO KOČÍKA.

NA ČO SI (NE)DAŤ POZOR

Ja osobne som už nakúpila a vozila množstvo nových, ale taktiež veľa používaných, starších i novších kočíkov z druhej ruky. Videla som už rôzne nefunkčnosti a chyby, a na základe toho tu popíšem najčastejšie, na ktoré si pri kúpe treba dať pozor. Rovnako by som rada porozprávala aj o tom, že netreba čakať 'zlatých jednorožcov pod 20 eur' - a pri snahe ušetriť treba normálne akcpetovať bežné opotrebovanie, ktoré ku použitému kočíku proste patrí. Jeho miera sa najpravdepodobnejšie premietne do ceny - čím nižšia cena... veď vieš. A ak cítiš, že kočík aj chceš, ale nezdá sa ti jeho cena, nezodpovedajúca nejakému poškodeniu/opotrebeniu... neboj sa vypýtať si nižšiu. V najhoršom prípade z toho nebude nič, a kočík kúpiš alebo nekúpiš za cenu pôvodnú. No a v najlepšom nejakú zľavu dosiahneš a bude tá otázka stáť za to. Prísť o nič každopádne neprídeš.

ROZPOČET A KOMPROMISY

Prvou dôležitou vecou, ktorú pri výbere ojazdeného kočíka treba spraviť, je určiť si rozpočet a s ním súvisiace kompromisy, ktoré budeš musieť spraviť. Myslím tým - ak za kočík plánuješ dať čo možno najmenej peňazí, malo by ti byť jasné, že nebude v 100% stave, ako nový a bez akýchkoľvek chýb. Vždy platí, že čím nižšia je cena, tým lacnejší alebo nekvalitnejší kočík to je (už aj v stave novom), alebo, pri lepších značkách, to vždy znamená, že je buď dosť starší, alebo má nejakú chybu, alebo iný problém(ik)… Takže s určením ceny a nájdením zodpovedajúcich inzerátov sa vždy informuj na konkrétne chyby a nedokonalosti. Kočík nevylúč na základe tých bežných chýb, ktoré za pár dní jazdenia máš aj s kočíkom novým, ale nauč sa napr. pri nízkej cene akceptovať obšuchy, vyblednutie či iné (zvládnuteľné) nedokonalosti. Najmä ak užívaniu kočíka neprekážajú (napr. prasknutá pena či guma na rukoväti sa ľahko dá vyriešiť koženkovým obalom, čo si jednoducho vieš dokúpiť hoc i na Aliexpress-e, vyblednutá strieška alebo pretrhnutie sa dá v najhoršom prešiť alebo sashe, penové kolieska, ak nemajú inú chybu, sú jazdne úplne ok aj v prípade, že majú v sebe kamienky alebo sú proste výzorovo ojazdené…) 😉.

REÁLNE CHYBY, POŠKODENIA, PROBLÉMY POUŽÍVANÉHO KOČÍKA

Po tom, čo si toto uvedomíš, prejdime k takým vážnejších poruchám a poškodeniam, na ktoré si dať pozor treba. Mne osobne najviac vadí hrdza a hrdzavé súčiastky. Brutality zo skladovania v nejakej vlhkej pivnici či rovno vonku - typu pleseň - svedčia o zlom zaobchádzaní a uskladnení kočíka všeobecne a mali by byť varovným signálom pred kočíkom v celkovo asi skôr horšom stave. Ale také zlé to býva len málokedy a savom na plesne sa dá odstrániťm - akuurát aj niečo vovnútri trubiek môže hrdzavieť, a to len tak neuvidíš). Hrdzu som už aj osobne skúšala odstraňovať všeličím - zo zvedavosti, čo všetko si človek doma sám vie spraviť a čo nie, a teda trochu to ide, ale nikdy nie úplne. A čo už raz hrdzavé je, to sa časom bude len zhoršovať, najmä ak budeš chodiť von aj v zime, v daždi... a tak podobne. Najmä v spojoch kolies, ohyboch kĺbov to môže byť na prvý pohľad prehliadnuteľné, takže na to si daj extra pozor - manipuláciu to bude sťažovať.

Riadne nanič sú samozrejme aj praskliny - najmä u plastov môžu znamenať, že sa ti postupne kočík rozpadne, takže s prasklinami na iných ako penových či gumových častiach poťahov a rukoväti určite kočík netreba kupovať. Naopak, škŕkance a ošuchy sú absolútne v poriadku a funkčne nezávadné - je to normálne u každého kočíka, niekde viac ako inde (podľa finišu kovu plus toho, či bol častejšie skladaný a nakladaný do auta napr. Nie je to ale vôbec problém z pohľadu kúpy používaného kočíka a jeho funkčnosti.

Na konštrukčné vady sa v prvom rade vždy priamo spýtaj. Ideálne je, ak vieš ponúkaný kočiar skúsiť aj osobne. Test by mal zahŕňať najmä skúšanie, či kočík nie je vyheglaný/rozheganý, vyhrkaný či rachotiaci, či netočí do strany alebo inak nie je vyosená konštrukcia - a to aj pri skladaní. Ak kočík poskladať nejde, alebo je to extra náročné (napr. jedna strana nezapadá ako má), nejaký vnútorný mechanizmus sa vyveklal a vnútorná symetria je poškodená… To len tak neopravíš (a ani ja). Niektoré kočíky majú matice, čo sa dajú dotiahnuť, a to vie pomôcť... Ale drvivá väčšina má spoje nitmi a s tým sa pohnúť veľmi nedá (iba natrvdo ich vybrať a navŕtať matice, a to je zložitý proces). Normálne sa to bude len viac uvoľňovať a postupne zhoršovať. Rovnaká vec platí aj u kolies - ak sa nejaké koleso šialene pretáča a vrtí pri jazde vpred, alebo veľmi hrká, veľa sa s tým nebude dať urobiť - to je zlý spoj/ložisko. Skúsiť môžeš bežné (vodoinštalačné) tesniace gumičky (dajú sa kúpiť v železiarstve, Hornbachu...). Najmä ak sa jedná len o troške priestoru medzi spojom, dokážu pomôcť. Ak je to ale vyhekané, bude to len "záplata" problému, ktorý sa nedá len tak odstrániť.

Aj brzdu je dobré skontrolovať, či ide zatlačiť/uvoľniť - či funguje. Mala by, je to bezpečnostná vec. Aj keď aj bez brzdy sa dá existovať, ak napríklad bude kočíkovať niekto iný a nevie, že to nejde (prípadne ty sama zabudneš)... kočík môže ujsť, a to môže byť NAOZAJ nebezpečné. Brzda by mala byť funkčná. Viaceré sa dajú vymeniť (obvykle treba pre diel konktaktovať predajcu či distribútora, ktorý ju doobjedná, alebo samotného výrobcu). Neboj sa, ak vieš anglicky, písať priamo oficiálnej stránke - na 99% radi pomôžu, jedná sa predsa o ich dobré meno a bezpečnosť maličkej živej bytosti, a aj oni majú srdce. Prinajhoršom ťa aspoň nasmerujú, na koho sa obrátiť (a to aj ak nemáš záruku, veď vždy sa to dá objednať aj za poplatok). Nie všetky brzdy ale je možné resp. zvládnuteľné vymeniť - najmä tie s káblami skrytými v trubkách síce vyzerajú lepšie, ale opraviť ich zvládne iba servisák alebo naozaj technicky nadaný tatino, bežný človek však iba ťažko. Skús sa obrátiť na obchody, čo majú aj vlastného servisného technika, napr. kociky.sk.

Čo, naopak, až taký problém u používaného (ale aj nového) kočíka nie je, je trochu škrípania/vŕzgania spojov (pozor, nie vŕzganie plastov, to je vec od výroby a moc s ňou nepohneš, problém je to napríklad u Peg-Pérego kočíkov…). Na 99 % kočiarik potrebuje len prečistiť od vlasov, prachu, špiny - odňať kolesá, vytrieť, prestriekať, a takisto vystriekať spoje - premazať. Na z väčšej časti kovové spoje odporúčam predovšetkým sprej WD-40, na viac plastov v spojoch zasa lepšie funguje silikónový sprej. Pozor na ten silikónový sprej - nenastriekaj ho na penové kolesá (myslím tým priamo k tej pene kolies, kde sa pripája plastový základ kolesa)! Môže to začať fakt dosť škripotať, a to len tak neodstrániš (keď je silikón medzi základom kolesa a tou penou). Vlastná nedobrá skúsenosť - nakoniec som musela koleso vymeniť, lebo som nevedela vydržať to vrzgotanie pri každom jeho otočení na chodníku...

Už sme skoro na konci 🙂 Keď si hľadala tieto vážne chyby a nič zásadné si - na svoje potešenie - na jazdenom kočíku nenašla, pozri a vyhodnoť ešte taký svoj celkový pocit zo skúšanej bazárovky. Aká je ovládateľnosť kočíka? Má všetky bežné kočíkové funkcie, a pracujú všetky, ako majú? Je dobé pozrieť, či aj kostra sedadla a vaničky nie je nejak vychýlená, nedajbože… Neber ako katastrofu žiadne špinky - nie je to až také zlé (aj keď samozrejme bežnou praxou je kočík pred predajom vyčistiť, o tom potom). Každopádne, dajú sa predsa vyčistiť (plus, dávajú ti aj zámienku vyjednávať nižšiu cenu). Nerieš malé 'vzhľadové' veci z bežného používania (pokrčenie, natrúsené pod poťahom, chýbajúce polstrovanie ramien (dá sa dokúpiť, došiť, alebo nepoužívať). Naopak, často sú výhodou, lebo cena je fakt potom obvykle nižšia, alebo sa dá pekne zjednať. Daj si radšej o to väčší pozor na tie funkčné nedokonalosti.

Zohľadni tiež svoju cenovú hranicu (aj v pomere k tomu, čo ten kočík stojí nový), a svoje hlavné požiadavky… radšej kupuj kvalitné a viac “ošúchané” kočíky ako tie, čo sú lacné aj nové (tie sa opotrebúvajú a “starnú” omnoho horšie a rýchlejšie…). Je dobré si uvedomiť - aj neskôr, ako predávajúca - že už tým, že s novým kočíkom odchádzaš z predajne, stráca minimálne 30% svojej hodnoty. Z môjho pohľadu to môže byť aj skoro polovica, najmä u tých lacnejších kočíkov. Radšej si totiž človek kúpi nový, ako už raz vlastnený a za skoro tú istú cenu. Takže aj ako kupujúca to ber tak, že čím bližšie je cena používaného k tej nového kočíka, v o tom lepšom stave by mal byť.

Pozri a porovnaj, koľko ten istý kočík stojí a kde sa dá zohnať najlacnejšie, a tým aj argumentuj. Je jedno, že predávajúca ho kúpila za 1000, ak sa dnes nový predáva za 700 a ona ho tiež chce dať používaný za 700. Nikto jej ho (obvykle) nekúpi - a aj ty si daj radšej pozor a ušetri (a radšej ber záruku, než nasilu dať niekomu zarobiť). Veď kočík sa používal, a tým bola jeho hodnota vyvážená. Nikdy by kočík nemal byť kupovaný tak, že sa ti celá alebo väčšina hodnoty vráti - takých ľudí radšej treba obchádzať. Kočík predovšetkým kupujeme pre dieťatko a pre svoj komfort, a ak sa nám nakoniec časť (iba časť!) vráti, je to fajn bonus.

A - daj si pozor na predávajúcu. Mala by mať hodnotenia, referencie, alebo - ak nemá - radšej osobne. Takisto by mala byť slušná, odpisovať do 48 hodín pracovného dňa, a odpovedať na tvoje otázky. Ty máš právo vedieť, do čoho ideš, a ona chce predať = zarobiť, tak kde je problém. Neriskuj s divnými či infantilnými - nedôveryhodnými - emailmi, čo si niekto fake-ovo založil dva dni dozadu… Pýtaj si aktuálne fotky použitého kočíka, alebo si vypýtaj nejakú fotku niečoho konkrétneho, napr. stavu rúčky, kolesa, príp. centrálneho spoja (niečoho, čo nemá v inzeráte). Ochotná a dobrá predávajúca nebude mať problém ti odfotiť detail kočíka, ktorý ty na rozhodovanie potrebuješ a ťa konkrétne zaujíma. Ak sa ale bude vyhovárať a fotku nakoniec aj tak nedodá, prípadne pošle z internetu stiahnutú foto, že: "vyzerá to takto isto", alebo veľmi rozmazanú - niečo nebude ok. Ak vôbec o tom uvažovať, tak jedine osobne.

Takisto nereaguj na inzeráty s “cena dohodou”. To je za mňa nekorektný prístup - nevedieť aspoň približne, minimálne koľko za svoj vlastný jazdený kočík človek chce, či od akej sumy sa chce odraziť... Zbytočne sa tým celý predaj naťahuje, zdržuje, a nakoniec sa ľudia ani nedohodnú, pretože po vypytovaní sa dôjdeš nakoniec na to, že predajca chce neúmerne veľa peňazí... Ak človek nevie, má uviesť približnú, hoc i vyššiu sumu, a v popise uviesť, že je ochotný sa dohodnúť.

A ja by som nepísala ani na inzeráty, kde sú len stiahnuté fotky z ponuky e-shopov a žiadna vlastná. V dnešnej dobe smartfónov je urobiť pár fotiek predávanáho tovaru naozaj párminútovou záležitosťou.

KDE DOBRÝ OJAZDENÝ KOČÍK KÚPIŤ?

Pri kúpe secondhandového kočiara si prejdi viacero zdrojov. Porovnáš si tak ceny, ponuku, dostupné farby a modely (a stupne opotrebovania...) - a keď tak vieš napísať viacerým a uvidieť, argumentovať inou lepšou ponukou... Určite jedným z top, aj pre mňa osobne, je náš modrokoníkovský bazárik. Trváme totiž na uvedení ceny a ukladáme hodnotenia. Bazoš je tiež dobré miesto na hľadaj kočíka - jazdenky, aj keď tam sa hodnotenia po čase mažú automaticky... takže nie každý predajca ich má. A ja ešte pri hľadaní prelúskavam aj Facebook Marketplace. Na škodu nie je aj pozrieť FB skupiny ako Predaj kočíkov - či si len daj 'predaj kočíkov' do lupy... takých skupín je viac, a niektoré aj ku konkrétnym mestám a okresom. Ľahšie tam nájdeš niekoho v tvojom okolí, ale tiež napríklad príležitosť kočík vymeniť (čo bazár obvykle neponúka).

Vidíme sa 🙂 pod profilom kocikopedia, mojím osobným - eliniatko, alebo v Kočíkovej poradni. Zatiaľ sa maj krásne!

eli

V poslednom čase a v tejto strašidelnej aktuálnej situácii sa mi do Kočíkovej poradne množia otázky opakujúce v podstate jeden problém, a to - ako kúpiť kočík a čo/podľa čoho vybrať, ak na predajňu nebudem môcť ísť, kočíky si odskúšať... Tak som sa rozhodla odpovedať krátkym článkom, lebo cítim, že tri dôležité veci je teraz dôležité uvedomiť si viac, než kedykoľvek predtým.

Ako ku výberu kočíka pristupovať a prečo nepanikáriť? Rady, ktoré by som rada rozšírila, by boli:

1 Neponáhľaj sa s míňaním

Je nutné hneď teraz investovať a minúť kopu peniažkov? Máš čas, premysli si všetko dvakrát - aj tak sa po vonku špacírovať s novorodencom asi ihneď, v tejto situácii, nebudeš. Možno sa ti v najbližších dňoch a týždňoch peniažky zídu na účte či v peňaženke, namiesto v drahom kočíku (situácia aktuálne vyzerá neisto aj z ekonomického pohľadu).

2 Zváž používaný kočík

Je to ekologické, ekonomické, a aj praktické - kúpiť si kočík, ktorý je stále plne funkčný a dobrý aj po tom, čo už si svoje odjazdil. Niekedy používaný, hoc i starší kočík kvalitnej značky poslúži oveľa lepšie než nová najmodernejšia štýlovka.

3 Zameraj sa na funkčnosť a kvalitu (radšej než štýl)

Vyberala by som radšej kočík, ktorý skutočne naplno využiješ a vydrží ti - než nejaký nádherný supermoderný model. Taký by síce vynikol na ulici či v obchodnom centre, ale naopak na terén a miestach tak trochu “mimo civilizácie”, kam budeš v najbližších mesiacoch chodiť podstatne viac (nech ste trochu izolovaní od hrozby), ti taký módny doplnok môže byť dosť nanič.

Pri výbere kvalitného kočíka sa určite sústreď na: 

- Overené značky

- Z dlhodobého hľadiska dobré recenzie

- Pevné, odolné - hoc i ťažšie - modely

Dúfam, že ti v duchu #pomahamesi článok i video aspoň trochu uľahčia rozhodovanie sa o vhodnom kočíku, ale myslím, že sú aplikovateľné aj na celú detskú výbavičku a iných mamičkovské investície.

Ďakujem za dočítanie/dopozeranie a prajem veľa zdravia, ako aj nakočíkovaných kilometrov.

Pozdravuje
Eli (Kočíkopédia, Kočárkopedie) a celý MK Team

_______

Link na encyklopédiu kočíkov - Kočíkopédiu: https://www.modrykonik.sk/kocikopedia/

Opýtať sa ma môžeš aj v Kočíkovej poradni na MK: https://www.modrykonik.sk/ask-an-expert/kocikova-poradna/

Sleduj môj blog na Koni: https://www.modrykonik.sk/blog/kocikopedia/, https://www.modrykonik.sk/blog/eliniatko/

Linky CZ:

Kočárkopedie: https://www.modrykonik.cz/kocarkopedie/

Kočárková poradna: https://www.modrykonik.cz/ask-an-expert/kocarkova-poradna/

Blogy: https://www.modrykonik.sk/blog/kocarkopedie/, https://www.modrykonik.cz/blog/eliniatko/

.by @eliniatko

Priznajme si, že činnosť čistenia a údržby kočíka väčšina z nás zanedbáva. Veď ktorá mamina má pri (jednom, druhom, treťom atď.) dieťati čas na to stále myslieť? Najčastejšou býva práve núdzová údržba v momentoch, keď sa tomu už nedá vyhnúť. Kolesá plné piesku či blata, škrípanie a vŕzganie, ozaj zafúľané poťahy… určite to poznáš. Keď už sa k tomu, tak či onak, nakoniec dostaneš, ako vlastne na to? Čo robiť, čo určite nerobiť, a aké prípravky vybrať? V tomto malom sprievodcovi sa pokúsim zhrnúť všetko, na čo som za tie roky prišla, ako aj tipy a triky, ktoré môžeš počuť aj od iných mamičiek či nájsť v ďalších návodoch.

__

Vo tomto článku začnem kolesami, pretože tie nepochybne potrebujú najpravidelnejšiu údržbu. Ak sa pozrieš na negatívne recenzie kočíkov, mamičky sa najčastejšie sťažujú na hrkanie/škrípanie/vŕzganie či iné neželané zvuky kolies. Je to skutočne otrava, niekedy až hanba. Udržiavať ich v relatívne prijateľnom stave preto stojí za čas, ktorého pravdepodobne nemáš nazvyš 🙂. Klasickou zásadou je kolesá raz za čas premazať. Ak je to možné, po jednom ich z konštrukcie odpoj, vyčisti od špiny a premaž ložiská, plastové spojovacie časti a aj miesto, v ktorom ich do kočíka zapájaš. Ak je to pre teba jednoduchšie, môžeš ich čistiť sprchovaním, ale nezabudni, že tak odstrániš značnú časť maziva, a to treba rozhodne výdatne doplniť. Snaž sa mazivo zbytočne nestriekať na penovú/gumovú časť kolies, aby sa potom nešmýkali či nepoškodili.

Aj keď názory sa v tomto prípade veľmi líšia, mne sa klasika - sprej WD-40 - doteraz vždy v konečnom dôsledku osvedčil najviac. Zanášanie či iné tradované nástrahy som pri ňom nikdy nezažila, a to už mám „odvozené” roky, kilometre a množstvo kočíkov 🙂. Nie nadarmo bol vytvorený pôvodne pre armádu. Okrem toho konzervuje a pôsobí proti hrdzi. Kúpiš ho v každom väčšom obchode, alebo aj v predajniach príslušenstva pre autá či na pumpe. Ďalším prípravkom na zváženie je aj takzvaný Biely tuk (v spreji) - používa sa napríklad aj na kolieskové korčule.

Čo sa týka silikónového spreja ako mazadla, jeho používanie delí ľudí na dva tábory - tých, čo ho odporúčajú, a tých, čo ho zaznávajú. Musím priznať, že nie som jeho fanúšikom. Áno, premazať dokáže naozaj kvalitne a vraj nezanáša, ale mnoho výrobcov ho, dokonca aj v návode, vôbec neodporúča. Vedia prečo. Silikón môže poškodzovať plast, lep, resp. upevnenie peny, ktorá je napríklad na kolesách. Takže ak sa ti podarí sprej k nej dostať (čo sa ti pri premazávaní kolies s najväčšou pravdepodobnosťou stane), môžu ti kolesá začať pri pohybe nevysvetliteľne poškripkávať bez možnosti nápravy. Odporúčam preto nesilikónové mazadlá. Je vždy vhodné skontrolovať aj to, čo v návode uvádza výrobca.

Keď už si pri tom, nezabudni, že nestačí premazať len kolesá. Prepotrebné je prestriekať aj zvyšok, teda spoje, ohyby, pohyblivé časti a brzdu (tú tiež riadne očisti, napríklad zubnou kefkou). Aj na týchto miestach môže kočík vŕzgať, alebo sa napríklad zasekávať, sťažovať skladanie, polohovanie a podobne. Daj pozor na textílie - môžeš ich aj prekryť, a mazivo opatrne nastriekaj všade tam, kde sa len dokážeš dostať. Dôležitými sú aj miesta pri plastoch. Extra tip - ak ti vŕzgajú plasty a nevieš to vyriešiť, existuje aj špeciálny sprej na premazávanie plastov, konkrétne teflónový sprej (príkladom je Presto Teflon PTFE Dry). Ak nepomôže ani to, s najväčšou pravdepodobnosťou nie sú kvalitné a nepomôže im nič.

__

Poťahy. Áno, niektoré sa dajú odňať a hodiť do práčky. U množstva, ak nie väčšiny, však toto buď možné nie je, alebo teoreticky je, ale výrobca to neodporúča. A má na to svoj dôvod! Nielenže sa tak poťahy krčia, ale sa aj oslabujú a praním im častokrát napomáhaš aj k strate farby - vyblednutiu. Okrem toho je niekedy ťažké si zapamätať, kde mala ktorá časť svoje miesto, a v návode takéto veci obvykle nebývajú (a kto už má návod, haha). Osobne som prala v práčke len poťahy, ktoré je oficiálne možné prať, a dajú sa tak odňať zo sedadla či konštrukcie veľmi jednoducho. Ak sú napríklad priskrutkované, prinitované a pod., pre mňa “tudy cesta nevede”. V každom prípade, pred praním či ručným čistením poťahy vždy odporúčam povysávať, alebo aspoň otrieť/odhrnúť hrubú špinu a smietky.

Pri praní poťahov, u ktorých je to možné, resp. u ktorých si ty trúfaš, treba využiť veľmi šetrný alebo ručný program. Nedávaj ich na vysokú teplotu ani na extrémne vysoké otáčky, aby si sa vyhla ich zbytočnému poškodeniu. Prášok by tiež mal byť skôr z tých šetrnejších (detských), klasickú aviváž by si používať nemala. Ak chceš niečo naviac, odporúčam jemný dezinfekčný prípravok Denkmit Hygiene Spülung (vleješ do priehradky na aviváž). Predsa len, nikdy nevieš, čo všetko bolo na topánkach dieťatka a čo pootieralo do sedadla. Časti ako chrániče na popruhoch či textilný obal od madla môžeš oprať v práčke takmer naisto, tie sa nezvyknú poškodiť.

Na ručné čistenie zafúľaných textílií kočíka sa mi najviac osvedčil prípravok z DM drogerie či Lidl-u, určený na tepovanie čalúnenia a kobercov. Ide o vysoký sprej pod tlakom, ktorý spoznáš podľa obrázka sedačky na obale. Jednoducho ho nastriekaš (vytvorí hustú penu), necháš chvíľku pôsobiť, a následne textílie drhneš kefkou. V prípade potreby zopakuješ aj druhý raz, ale obvykle to nie je potrebné. Po dodrhnutí a celkovej spokojnosti s výsledkom poťahy s prípravkom nechám chvíľu “odležať” a povysávam, alebo povysávam rovno, lebo by som inak zabudla 😀. Rovnaký postup používam aj pri čistení striešky.

Ak ani na odolné škvrny nechceš kvôli citlivej detskej pokožke použiť “chémiu”, skúsiť môžeš aj sódu bikarbónu s octom. Samozrejme ich po drhnutí budeš musieť opláchnuť ešte čistou vodou. Neboj sa “smradu”, ocot rýchlo vyprchá, no jeho čistiace účinky sú overené už našimi babičkami. Ak sa predsa len bojíš, alebo chceš poťahy prevoňať, do zmesi vody, octu a sódy môžeš kvapnúť aj trochu jemného čistiaceho prostriedku typu Jar.

Pri drhnutí textílií kočíka môžeš okrem kefky skúsiť aj klasický zrolovaný uterák/osušku. Je dostatočne mäkký, trčiace vlákna a savosť látky však môžu byť na niektoré škvrny tým „pravým orechovým“. Využiť sa dá aj na miestach ako penová rúčka či na pretretie plastových častí. Pre mňa sú nevídaným pomocníkom aj klasické detské vlhčené utierky. Na čistenie kolies, záhybov, rámu, ale aj ako prvá pomoc v prípade, že dieťaťu tečie na sedadlo napríklad zmrzlina sú jednoducho neprekonateľné. Toto určite vieš aj sama 🙂. Veď aj preto ich všetky máme v prebaľovacej taške alebo nejakom z bočných vreciek kočíka. Je praktické ich vytiahnuť aj pri údržbe kočíka v pohodlí domova. Na špinu zarytú v drážkach (napríklad aj v plastových častiach) je dobré použiť špáradlo či špajdľu, prípadne špendlík. Na ohyby okrem vysávača vyskúšaj aj kefku namočenú v mydlovej vode. 

Pranie či ručné čistenie bude vyžadovať aj nákupný košík, ktorý často býva tým najfľakatejším miestom s najväčším množstvom omrviniek. Niektoré sa dajú ozaj rýchlo odňať a hodiť do práčky - v tomto prípade treba dať extra pozor na to, aby sa - obvykle sieťované časti košíka - nepotrhali. Spevnené či atypické košíky najprv povysávaj, a potom kefkuj niektorou z vyššie spomenutých metód. Košík je obvykle z odolnejšej látky, takže kefkou pokojne môžeš pritlačiť aj viac.

Z postupov, ktoré sa ešte oplatí spomenúť, je celkové strčenie kočíka do vane/sprchového kúta a jeho vyumývanie prúdom vody (prípadne striekanie hadicou na záhrade). Je to rýchle a efektívne, ale musím povedať, že tento spôsob veľmi neodporúčam z dôvodu zmytia mazadla a hrozby hrdzavenia, s ktorou mám aj osobnú skúsenosť. Ak sa totiž voda dostane do spojov či pod plast, môže tam aj ostať. Ak je to pre teba naozaj jednoduchšie, nezabudni kočík po „akcii sprcha“ dobre vyutierať aj zospodu a nakoniec potrebné miesta premazať. Poutierať a premazať kočík nezabúdaj ani v upršaných dňoch či zimných mesiacoch, kedy dážď, sneh, prípadne soľ na chodníkoch vedia narobiť riadnu šarapatu.

Upozorniť by som chcela aj na sušenie. Aj keď sa to zdá ako rýchlejší spôsob, nenechávaj poťahy či celý kočík na priamom slnku. Rýchlejšie schnutie nestojí za vyblednuté fľaky a okamžitú stratu štýlu a veľkej časti hodnoty kočíka. Slnko môže oslabiť aj plastové spoje. Radšej kočík poriadne vytri suchou osuškou a nechaj uschnúť vo vnútri, alebo v tieni.

__

Poslednou, minútkovou záležitosťou je celková vizuálna kontrola. Aspoň občas prejdi očami dôležité súčasti kočíka vrátane kolies, či niekde niečo nechýba, nepraská, neohýba sa. Vyhneš sa tak zbytočným komplikáciám na prechádzke, kde sa nešťastnou náhodou kočík “rozpadne”, či nebodaj zraneniu tvojho najdôležitejšieho pokladíku. 

Veci, ktoré ešte môžeš kontrolou odhaliť :

Prasknutá pena/guma na rúčke sa dá vyriešiť objednaním ušitia textilného či koženkového poťahu, pri niektorých modeloch aj objednaním nového kusu peny (treba sa informovať v servise/u distribútora, alebo „čeknúť“ eBay). Vyblednutie striešky dokážeš vyriešiť či už zakúpením novej (alebo bazárovej, napríklad z kočíka na diely), prípadne aj sprejom na poťahy. Overeným je Upholstery Spray od značky Simply Spray. Vyblednuté sedadlo zasa môžeš skrášliť pridaním štýlovej podložky. 

Pleseň na poťahoch ja na mňa už trochu príliš - skús zvážiť, či kočík zle neskladuješ (vo vlhkom, tmavom priestore a pod.). Nikdy ho neskladaj mokrý, striešku tiež nechaj roztiahnutú. Pre mňa by pleseň bola dôvodom na zváženie kúpy nového kočíka alebo aspoň kúpu nových poťahov. Ak si ho však chceš nechať taký, aký je, na pleseň určite použi protiplesňový prípravok. Odporúčam klasické Savo proti plesniam. Po odstránení plesne poťah ešte, samozrejme, preper jemnejším prostriedkom.

Hrdza je asi najväčším problémom a odstraňuje sa extrémne ťažko, najmä u vecí ako je kočík, kde nie je všade ľahký prístup. Bazárový kočík s hrdzou vôbec neodporúčam kupovať. Ak však hrdza napadla ten tvoj, ostáva ti asi len skúsiť niektorý z prípravkov na jej odstránenie, a potom drhnúť a škrabať a nakoniec prelakovať (a nejako s tým žiť, keďže hrdza sa ľúbi vracať). 

Lak na nechty je tiež výbornou a lacnou pomôckou na menšie škrabance, ošúchané miesta a odreniny. S nimi však treba počítať - kočík používaš každý deň, je to predsa znak, že naozaj robí svoju prácu za každých okolností 🙂.

#akonato

"Aké je to jednoduché, že?!" zvolala na záver receptu pani Gabriela Čechovičová, známa slovenská pestovateľka maku z Jarnej, ktorá pre vás, ženy z Modrého koníka, predviedla celý postup výroby domácej ťahanej makovej štrúdle tak, ako ju to naučila jej mama: dokonale!

Pani Gabiku sme v sobotu navštívili v stánku Mak z Jarnej v novootvorenom trhovisku Freshmarket v Bratislave.

Stánok Mak z Jarnej v bratislavskom Freshmarket-e.

V Jarnej pestujú mak štyroch odrôd: biely, hnedý, modrý a sivý.

Milá, usmievavá a pracovitá pani Gabika Čechovičová.

__________________

Ako teda na ťahanú štrúdľu?

Tu je sľúbený podrobný video-návod od pani Gabiky:

Ďakujeme, Gabika!

S pozdravom, Ľuboš.

P.S.: Modrokoníkovský admin Mário Šmýkal zverejní zaujímavý rozhovor s pani Gabikou v aprílovom vydaní magazínu Pyré pod názvom Pestovateľka maku: "Robím najťažšiu sedlačinu na Slovensku".

____________

Pozrite si celý obsah blogu Ľubošova kuchyňa.

Rolády môžu byť skvelý spôsob, ako jednoducho nasýtiť väčšie množstvo hladošov a ešte si zabaliť časť z nej na ďalší deň alebo do práce.

Ukážem vám, ako si mäsovú roládu viete rýchlo pripraviť aj vy doma.

1. Vystrite hrubší grilovací alebo dve vrstvy jednoduchého alobalu na pracovnú dosku. Položte naň list papiera na pečenie tak, aby alobal z oboch strán aspoň na šírku päste vytŕčal. Posypte papier soľou, korením a pokvapkajte olejom.
2. Prezentačnou (krajšou) stranou nadol rovnomerne poukladajte na papier natenko vyklepané kúsky chudého "minútkového" mäsa (napr. hydinové prsia, teľacie stehno, bravčové karé atď.). Posypte korením, soľou, bylinkami podľa chuti. Tip: vrstvu mäsa môžete ešte dohromady "sklepať" na papieri.
3. Rozdeľte ochutené mleté tučnejšie mäso (hydinové stehná, teľací alebo bravčový krk, hovädzí močing) po celom povrchu vyklepaných rezňov.
4. Posypte takmer hotovú roládu vašou ďalšou plnkou (tu feta syr, píniové oriešky, pesto).
5. Posypte povrch obľúbeným šalátom alebo bylinkami. Použil som surový mladý špenát - možno ho však predtým narýchlo spariť a prebytočnú šťavu vytlačiť.
6. Opatrne a pevne zaviňte roládu tak, aby papier aj alobal zostal na povrchu, nie vnútri rolády. Použite teraz odstávajúce konce alobalu na zatiahnutie rolády v protismere tak, ako vianočnú salónku. Zaťahujte, pokiaľ nie je roláda na dotyk pevná. Nezbláznite sa však z toho 😉 
7. Pečte roládu na 180ºC pokiaľ teplomer na mäso neukáže 73ºC (pri hydine). Ak teplomer nemáte, investujte do neho. Vyplatí sa. Prípadne pečte roládu asi 45 minút pri jej hrúbke o priemere 10cm (kovový špíz alebo tenký nožík zapichnutý na chvíľu do stredu najhrubšej časti rolády musí byť po priložení na hornú peru neznesiteľne horúci) . Pri inom druhu mäsa môžu skúsenejšie mamičky alebo oteckovia vybrať roládu z rúry skôr (napr. pri medium steak-ovom vyzretom hovädzom mäse to môže byť už 62ºC).
8. Vždy nechajte hotovú roládu po pečení odpočinúť aspoň na 15 - 20 minút. Potom rozbaľte, šťavu z rolády nechajte stiecť do misky (ponúknite ako omáčku k jedlu) krájajte na hrubšie plátky a kochajte sa svojou šikovnosťou. Moju roládu som podával so zapečenými špagetovými "hniezdami".

To je zatiaľ všetko. Prajem vám príjemnú skúsenosť a radosť z možno novej naučenej techniky.

Váš Ľuboš.

Na želanie užívateľky Myzma vám prinášam recept na typické španielske jedlo, ktoré si celkom jednoducho môžete upraviť a pripraviť doma.

Skôr, ako však k receptu pristúpime, pozrime sa na techniky, ktoré pri varení použijeme:

Vytopenie tuku - pomalým vytopením tuku z chorizo (klobásy) a slaniny v úvode varenia získame základnú chuťovú zložku nášho pokrmu.

Maillardova reakcia - sústava chemických reakcií, ktorá spôsobuje nádherné sfarbenie povrchu (karamelizáciu) potravín a zlepšuje ich chuťové vlastnosti. Deje sa pri teplote vyššej ako cca. 150°C.

Použijeme vývar namiesto vody. Dobre, použite vodu, ak sa inak nedá.

Šafran necháme pár minút vylúhovať v bielom víne alebo vývare, plne sa tak rozvinie jeho chuť.

Potrebujeme:

Vykostené, na kúsky nakrájané kuracie stehná.

Chorizo alebo paprikovú pikantnú klobásu.

Cibuľu, cesnak, kapiu.

Šafran, biele víno (1 - 2 dcl).

Guľatozrnnú lúpanú (alebo nelúpanú) ryžu.

Kurací vývar, prípadne vodu.

Zeleninu podľa dostupnosti (brokolica, romanesco, hrášok, paradajky).

Citrón.

Postup:

Zjednodušene: upečieme ochutenú ryžu s kúskami mäsa a zeleniny v rúre.

1. Na strednom plameni vytopíme kúsky slaniny a chorizo (alebo pikantnej paprikovej klobásky). Vyberieme z hrnca.

2. Na vytopenej masti z oboch strán opražíme (karamelizujeme) osolené a okorenené kúsky vykostených kuracích stehien. Vyberieme z hrnca.

3. Na výpeku opečieme nadrobno nakrájanú cibuľu, cesnak a kapiu.

4. Pridáme šafran s vínom (vývarom) a trochu mletej sušenej údenej papriky (alebo neúdenej sladkej papriky).

5. Pridáme guľatozrnnú ryžu.

6. Pridáme osolený vývar (1,5 násobok lúpanej ryže v mililitroch - napr. 500g ryže má cca. 600ml, pridávam teda 600 x 1,5 = 900ml vývaru). Pri nelúpanej ryži je to 2-násobok. Prisolíme, ak treba.

7. Všetko vlejeme do hlbokého plechu - vrstva ryže by nemala byť príliš vysoká. Ryža bude plávať vo vývare.

8. Na ryžu poukladáme kúsky kuracích stehien a chorizo. Vložíme na spodok rúry vyhriatej na 200°C, ideálne so spodným ohrevom (ako pizza). Necháme piecť, pokiaľ sa tekutina "nevyvarí". Chutnáme a ak treba, pridáme vývar. Výsledná ryža by mala byť vlhká, trochu chrumkavá, na okrajoch pripečená.

9. Ku koncu pečenia môžeme pridať krátko sa variacu zeleninu: brokolica, romanesco, mrazený prepláchnutý hrášok (alebo všetko predvaríme a vysypeme na hotovú paella).

10. Vytiahneme z rúry, pridáme šalát, ak máme (u mňa špenát), prípadne stačí petržlenová vňať. Pred podávaním zľahka premiešame ("prevzdušníme") a podávame s citrónom a úsmevom.

Dobrú chuť.

S pozdravom,

Ľuboš.

Ahojte. V minulej časti sme hovorili o "klasickom" pečení kurčaťa vcelku - tentokrát si ukážeme, ako môžeme skrátiť dobu pečenia takmer o polovicu a kuriatko zostane fantasticky šťavnaté.

Jednoduchú techniku určite zvládnete aj vy doma - a navyše funguje aj na grile.

Dobrú chuť a príjemné experimentovanie! S pozdravom,

Ľuboš.

Výsledok zasýti aj štyroch mlsných (nie hladných...) chlapov:

Ahojte. Pečené víkendové kuriatko určite patrí k stáliciam slovenskej gastronómie. Obzvlášť v rodinách s malými deťmi. Ak je tomu tak aj u vás, pozrite si toto 7-minútové video - možno vám poskytne inšpiráciu na nasledujúci víkend.

Dobrú chuť! S pozdravom,

Ľuboš.

Morská ryba je vynikajúcou pochúťkou v horúcich letných dňoch, obzvlášť obklopená vôňou a šumom dovolenkového mora. Mnohé z vás si rady v reštauráciách kupujete čerstvé ryby a následne zápasíte s ich vykostením.

Ponúkam vám krátky návod ako šikovne vykostiť grilovanú rybu, konkrétne Morského vlka. Tento postup je možné uplatniť pri takmer každej celej morskej alebo sladkovodnej rybe. Stačí pridať trochu trpezlivosti a učenlivosti.

Ak chcete vidieť, ako som túto rybu pripravil na grile, pozrite si video v článku Ako na to #3: Princípy  grilovania.

Dobrú chuť!

S pozdravom, Ľuboš.

V nasledujúcom krátkom videu vám prinášam pár tipov na grilovanie, ktoré takmer univerzálne platia pre všetky typy surovín grilovaných na uhlí.

Prajem ešte veľa príjemných chvíľ strávených s rodinou a kamarátmi pri spoločnom stolovaní.

Ak chcete vidieť, ako túto rybu pripravenú na grile vykostiť, pozrite sa na video v článku Ako na to #3: Ako vykostiť grilovanú rybu. 

S pozdravom, Ľuboš.

Existuje nepreberné množstvo spôsobov, ako ochutiť zeleninové šaláty, najmä prostredníctvom tzv. dressingov, teda šalátových zálievok. Pozrite si moje krátke video, v ktorom uvidíte, ako rýchlo sa dá takáto zálievka urobiť.

Každý šalátový dressing by mal pozostávať aspoň z dvoch základných surovín: tuk a kyslý prvok (ocot), a to približne v pomere 3 - 4 diely tuku na 1 diel octu. Rád však pridávam aj iné zložky: bylinky, horčica, sladidlá, sójová omáčka a mnoho iných.

Pozrime sa na jednotlivé prvky dressingu.

Tuk: olivový olej, orechové alebo semiačkové oleje (makový, tekvicový, ľanový, slnečnicový, kokosový), prípadne ich kombinácia, jogurt, smotana.

Kyslý prvok: jablčný, vínny, balzamikový, ume ocot, citrusová šťava (grep, pomelo, citrón, limetka), ovocné šťavy a pyré z kyslých druhov ovocia.

Sladidlo: med, javorový sirup, zredukovaná (zvarená) ovocná šťava, ovocné, kvetové a bylinkové sirupy (baza, mäta, agát, ...).

Iné: horčica, sójová omáčka, bylinky sušené alebo čerstvé, cibuľka mladá, na drobno nakrájaná jemná zelenina (reďkovka, šalotka, kaleráb, cesnak), kúsky vypečenej slaninky, pesto, jemno nasekané oriešky.

A teda možné kombinácie prvkov pre zálievku:

- olivový olej, vínny ocot, horčica, šalotka, korenie, soľ,

- olivový olej a lieskovo-orieškový olej, citrón, med, horčica,

- jogurt a olivový olej, korenie, petržlenová vňaťka, pretlačený cesnak, soľ, korenie,

- olivový olej, malinová šťava alebo pyré, kúsky malín, limetková šťava,

- olivový a makový olej, citrón, med, lyžica nepomletého maku,

- sezamový olej, limetka alebo ryžový ocot, zázvor, sladké miso, cesnak, štiplavá paprika mletá,

- olivový olej, jablčný ocot, jablkový sirup, škorica, kúsky jabĺk,

- olivový a tekvicový olej, balzamikový ocot, hroznový sirup, korenie,

- olivový olej, citrón, bazový sirup, čerstvá mäta, kúsky reďkovky,...

... a rôzne iné.

Budem vďačný za ďalšie nápady. Príjemné experimentovanie.

S pozdravom, Ľuboš.

Ahojte. Prinášam vám prvý zo série článkov na tému: Ako na to. V každom z nich dostanete jednoduchý návod na vaše obľúbené jedlo, ktoré ste sa však ešte doma neodvážili pripraviť. Vždy vám tiež poskytnem možnosť uplatniť svoju kreativitu, náladu a chuťové návyky v priložených poznámkach.

Dnes si ukážeme, ako urobiť poctivý hamburger. Veď, úprimne, kto ho nemá rád? Poďme na to.

1. Rozkrojíme žemľu na polovicu a tie z oboch strán nasucho opražíme na horúcej panvici.

2. Žemle vyberieme, do panvice vložíme natenko nakrájanú slaninku a na slabom ohni vypražíme.

3. Odsunieme slaninku k studenšiemu kraju panvice (alebo vyberieme), zvýšime teplotu, vložíme fašírku a opečieme z jednej strany 2 minúty.

4. Fašírku otočíme, zakryjeme plátkom syra a opekáme ďalšie 2 minúty z druhej strany.

5. Na tanier dáme spodnú stranu žemle, pokryjeme omáčkou.

6. Pridáme natenko nakrájané kyslé uhorky.

7. Zakryjeme tenkými plátkami červenej cibule.

8. Plátky paradajok.

9. Paradajky prikryjeme našou mäsovou fašírkou s plátkom syra.

10. Ozdobíme slaninou. Pre niekoho najkrajšia časť celého jedla.

11. Na slaninku je vhodné dať ešte trochu omáčky z bodu 5 a prikryť šalátom.

12. Vrchná časť rozkrojenej žemle.

13. Prepichneme až nadol kúskom špajle, aby sa hamburgerová veža pri prenose nezrútila. Hotovo!

Poznámky k postupu

Žemľa

- použil som v supermarketoch dostupnú hamburgerovú žemľu. Tú môžete nahradiť vašim obľúbeným pečivom, chlebovou alebo zeleninovou plackou, malou palacinkou, raw - food žemľou, pečenými plátkami zemiakov alebo čím len chcete.

Fašírka

- pomlel som predné, tučnejšie hovädzie mäso zo zvieraťa z voľného výbehu zo slovenskej ekofarmy. Fašírka na obrázku má cca 120 gramov, čo pre veľmi hladné dieťa postačí. Riadny chlap zje hamburgery dva. Opekáme 2 - 4 minúty z oboch strán, podľa toho, či chceme mäso šťavnaté alebo prepečené. Mäso netreba ochutiť, stačí pred opražením poctivo posoliť a okoreniť z oboch strán. Môžete však použiť iné druhy mäsa (jahňacie, teľacie, morčacie) alebo vegetariánsku obilninovo-zeleninovú fašírku. Možno postačí aj volské očko.

Omáčka

- klasická kombinácia majonézy, kečupu, octu a sladidla. Zameniteľné za ochutený jogurt, smotanu, tzatziki, obľúbenú kupovanú omáčku, pesto, domáci paradajkový lekvár a iné.

Dobrú chuť!

Heštegy: #lubosovakuchyna #hamburger #akonato