Používame cookies. Viac informácií tu. OK

Čo vám pomohlo na nevoľnosť v 8 týždni?

moninka3
7. júl 2019

Ahojte, idem si po radu. Som v 8 týždni ,ale je mi veľmi zle od rána ako otvorím oči až kým nezaspím je mi celý deň nevoľno. Keď niečo zjem hneď to ide von, alebo ma začne napínať, alebo ma začne bolieť brucho. Celé zle. Nič mi nechutí vadia mi vone a už nevie čo s tym. Celkovo málo papam takmer nič. Nejaké rady ? Čo Vám pomohlo ?

magic08
7. júl 2019

@moninka3 každému zaberá niečo iné. Sama musíš prísť na to, čo ti pomôže. Vo všeobecnosti pomáha zázvor. No nie každému. Len vydržať. Ja som v 14 TT a stále mi býva zle. Ú mňa je základ, vždy mat niečo v žalúdku, akonáhle som hladná, je veľmi zle.

bobricek1979
7. júl 2019

@moninka3 mala som pred rokom to isté vydržať

moninka3
autor
7. júl 2019

@magic08 ja som už druhy týždeň na PN. Už som skušala všetko možne ale nejak mi nič nazabera, snažím sa aj ja mat stale niečo v žaludku, ale to veľmi tažke. Unavená som non-stop a to fakt celý deň nerobím nič len ležím.

moninka3
autor
7. júl 2019

@bobricek1979 do kedy trvali nevoľnosti ?

magic08
7. júl 2019

@moninka3 viem o com hovoríš, nedávno som si tým prešla. Tiež som bola PN

bobricek1979
7. júl 2019

@moninka3 presne tri mesiace potom ako keby utal. Kedy máš termín a neboj sa vraví sa že keď je zle jw to zdravé tehu buď v kľude a skús jesť na čo máš chuť po troške davaj si občas mätový čaj ten mi robil dobre

iwettka30
7. júl 2019

@moninka3 Presne to iste som mala, začalo v 7tt a skončilo v 13 tt, ale nebolo jedného dňa aby mi nebolo zle za tú dobu, od rána do večera. Nakoniec som aj raz skončila v nemocnici pre dehydrataciu. V 13 tt zo dňa na deň nevoľnosť ustúpila, no je to individuálne. Niekomu to prejde, niekto má nevoľnosti aj celé tehu. Držím palce aby to dlho netrvalo.

drop755
7. júl 2019

ja som zvracavala do siesteho mesiaca, kazde rano pri umyvani zubov, kazde rano ked som vstala aj ked som nemala co zvracat tak som zvracala zlc, zvracala som od hladu, od najedenia, zvracala som v aute, na cestach. uz mi je dobre 🙂 vydrzala som vydrzis to aj ty neboj nic

elementissa
7. júl 2019

Vitaj v tom nádhernom období zvanom tehotenstvo. Ak budeš mat šťastie, do 12.tyzdna ti to prejde. Ja som v 25. a stále ešte zvraciam, ak rano skôr vstanem alebo ostaneme dlhšie hladná.
Každý si musí nájsť to svoje. Mne nepomohlo nič. Ležala som do 16.tyzdna na infuziach. Každý deň mi tiekli. Potom som už začala aj normálne jest, aj keď som stále vracala.
Od toho 17 týždňa, keď už som nebola ako mŕtvola mi pomáhalo
-jest často, každé 2-3 hodiny, aj v noci
-Pila som na litre Fatru, skludnovala mi miernejšiu bolesť žalúdka.
-Ak ma žalúdok bolel veľmi, prelezala som cely deň
-Hneď po jedle si ľahnúť
-Sóda bikarbona na lyžičku a zapiť vodou (veľa krát som to vygrcala, ale tie zvyšné razy to pomohlo na kyselinu, z ktorej má bolel žalúdok) - teraz to tak robím, keď ma silno pali zaha. Keď len tak slabo, napijem sa potiadne Fatry
-Pri posteli na nočnom stolíku vždy jedlo. Nejaké tekutejsie. Tie nechutne keksy a piškóty kým som rozzula, tak ma 4x naplo z toho, že tvrdé a suché v ústach
-jest hned, ako pocitis hlad. Nič nie je v tej chvíli dôležitejšie ako jedlo
-teraz už som v 25.tt,ale v noci sa pravidelne 2-3x budím na jedenie. Je jedno, aka som unavená a ze ani nevidím na lyžičku. Proste zopár hltov musí ísť do žalúdka
-vyhýbať sa dráždivým pokrmom. Do 17.tyzdna som nemohla jest čerstvú zeleninu, dvíhala sa mi z nej kyselina, dobre mi robilo pečivo (aj keď ho nemám rada), teraz už som nazad v normálnom móde - z pečiva ma pali zaha a jem len surovú zeleninu
-nájdi si jedlo, ktoré ti naozaj robí dobre. Ú mňa to boli kaše a termixy. Je jedno, ako často to budeš jest. Len aby ti bolo lepšie
-ak máš len nevoľnosti a nevracias stále, kúp si v lekárni lízatka GraviPop, pri normálnych nevoľnostiach pomáhajú. Ja som zvracala aj z nich
-že vraj je dobrý zazvorovy čaj s čerstvého zázvoru (neviem, čo je na tom pravdy, mala som ho raz a tak mi podrazdil žalúdok, že som grcala v ten deň asi 25x)
-mne veľmi pomohol sladký čierny čaj (s agavovym sirupom, med mi bol ťažký)
-mätový čaj a medovkovy (to som striedala s tým čiernym)
-musela som vysadiť vodu, napinalo ma z nej, potom muž kúpil filtračnu kanvicu a teraz už môžem aj vodu - vadil mi chlór
- snaž sa jesť strukoviny, sú bohatým zdrojom živín a ukludnuju žalúdok
-zemiaky na akýkoľvek spôsob (mne sa prejedli po 10 dňoch a už som z nich iba vracala, ale normálne ze vraj pomáhajú)
-ja som nemohla jest 2x to isté jedlo za sebou. Prvá porcia bola fajn, ak som si dala o pár hodín znova to isté, šlo to von. Musela som jest zakaždým nové jedlo
-krupicova kaša bola vykúpenie
-puding sa tiež dal
-vyhýbať sa akémukoľvek prenikavemu pachu. (mame 4 mačky a vždy, keď im dal manžel ráno jest, ucitila som ten mäsový závan a už som aj letela grcat. Ak si v spálni nastriekal lak na vlasy, tiež som išla grcat. Všetky voňavky len mimo môj dosah. Okolo kuchyne som nechodila. Jedlo mi nosila už hotové mama alebo mamina. Chladničku som tiež neotvarala. Umývačku už vôbec nie. Keď mi bolo zle, stačilo, aby som prišla na WC, vôňa Brefu z misy bola účinnejšia ako prsty do hrdla, do 4 sekúnd som grcala. Ráno keď som šla na kontrolu k doktorke v MHDcke, tak vzdy len za doprovodu manžela a vybavenia sackami - to robím doteraz, stále ráno grcam v elektricke)
-ak si PN, nebuď sama. Ku mne od 16.tyzdna chodila mama, prišla ráno o deviatej a odchádzala, keď sa vrátil manžel. Vďaka nej som prežila bez infuzii. Ked sa rozptylis, máš spolocnost, nemyslíš tak na to, ako ti je zle. Ja som do 16.tt len ležala a preklinala svoj život. Celý deň som bola pripútana na posteli v strastidelnych bolestiach a kŕčoch a spánok bolo jediné vykúpenie. A plakala som celé dni, od samoty, od bolesti, od vyčerpania, od zúfalstva, keď som viac plakala, este viac som začala zvracat.... Takže neostávaj sama, scvoknes
-polievky a privarky ma opäť naučili jest. Hlavne co najľahšie stráviteľné, čo najtekutejsie a najmenej ťažké na žalúdok
-kyslá kapusta je zázrak

Ja som mala od začiatku nechutne tehotenstvo, aké neželám nikomu, dúfam, že tebe bude lepšie a nebudeš sa trápiť tak dlho ako ja. Bohužiaľ, na nevoľnosti a zvracanie zaoberá každému niečo iné a niekomu nič. Mne povedala doktorka vo štvrtok na poradni, že takú pacientku ako ja, ktorá by mala nevoľnosti tak dlho ako ja za celu svoju kariéru ako gynekologicka nemala. Našťastie, problémy ako ja maju len 3% tehotných žien celosvetovo. Takže tam ty pravdepodobne spadat nebudes a prejde ti to do konca prvého trimestra. Držím palce, nech sa to zlepší a zazijes ten pocit "vychutnávania si tehotenstva" 🙂

moninka3
autor
8. júl 2019

@elementissa ach jaj tak našla som sa :( u mňa keď začala nevoľnosť začala som piť citrónovú vodu so zázvorom dalo sa tak dva dni kým nezačala kyselina. Takže som s tým veľmi rýchlo skončila. Jediné na čo som mala chuť bolo ovocie ale aj to len koli štave, bolo mi jedno aké len nech je to niečo čo má štavu po dvoch dnoch tiež išlo bokom koli kyseline bolo to ešte horšie. Tak nastúpili jogurty to som po prvom dni zistila, že nemožem, 10 min a bolo všetko vonku. Jedine ešte Monte ako tak dám ale aj ta maličká nadobka mi príde obrovská po 3 lyžičke :( Čo sa týka vareného jedla prisahámm, že neni na svete jedlo ktoré by som bola schopná zjest, alebo že by som na to mala chuť. Mäso už ani rozoberať neidem už len pri myšlienke sa mi zdvíha žalúdok. Jediné čo ešte ako tak viem zjest sú piškoty a rožok s maslom a ovocní čaj a to je asi tak všetko. Snažím sa piť vodu, ale tiež ma napína tak pijem čaje. Po hospitalizácii tiež nejak netúžím tak sa snažím aspoň tie tekutiny držat a piť čo najviac, aj keď je to veľa krát boj. S vonami som uplne rovnako kuchynu obchádzam ako sa len dá. Ďakujem krásne za rady niektoré isto vyskúšam a hlavne tú krupicu uvidíme ako ju zvladnem. Snaď to prejde čo najskor. 🙂

elementissa
8. júl 2019

@moninka3 držím palce, viem ako sa cítiš. Nesil sa do ničoho. Aj keby si jedla len Monte a rožok s maslom a krupicu, stále je to ok. Neboj. Drobec si vezme, čo potrebuje. Ja som tiež nič nemohla jest. V 10.tyzdni som skončila v nemocnici a potom od 11.do 16.som ležala doma na infuzkach. To, čo ti píšem, že som mohla začať jest, to bolo až po 17.tyzdni. Dovtedy bol môj jedálniček tiez limitovaný len na termix, Monte, krupicu a polievku. A sem-tam pečivo s maslom. Dúfam, že ti to nebude trvať tak dlho ako mne. Ver, že som bola absolútne na nervy, po 17.tyzdni som až do 23. každé jedno ráno ešte stále zvracala. Teraz už zvraciam len ak ostanem dlho hladná alebo veľmi skoro vstanem. Na PN budem až do pôrodu pravdepodobne a vypísaná som od 6.tyzdna. Myslela som veľa krát, že to neprežijem. Každý deň som ďakovala za ďalší deň života, ktorý mi bol dopriaty a to fakt bez srandy. Každé ďalšie ráno, keď som sa zobudila som si odratala ďalší deň utrpenia a povedala som si, že mám o deň menej do pôrodu, že raz to musí skončiť. Ako tak sa to utriaslo v 22.tyzdni, odvtedy už vraciam iba príležitostne a jesť už môžem všetko normálne, akurát musím jest často. Neboj, ono to raz prejde. Viem, že tebe sa to teraz zdá ako večnosť, že ešte máš pred sebou 8 mesiacov, že to nezvládnes... Ale ja som si napríklad ani nedávala za cieľ vydržať do 12,16,20,25 týždňa.... Každý deň bol môj jediný cieľ vydržať do ďalšieho dňa. Nezblaznit sa a nezomriet. Doslova až takto. Tehotenstvo je ťažké. A vôbec nie krásne (aspoň to moje), no teraz sa už môžem aspoň trochu tešiť. Mam doma kolísku, kočiar, šije sa mi vybavicka, mam už rozloženu prebaľovaciu komodu, nakupenu základnú výbavu, podostavala som detské vecičky.... A dosť to pomáha aj v dňoch, keď mi je zle. Idem do detskej, pohupem si kočiar, poprezeram si vecičky, potom ich zasa skladám, prekladám... Rozmýšľam kde krpca ako položím, vyberám odsavacku, ohrievač, sterilizátor, nakúpila som cumlíky, fľašky... Všetko veci, z ktorých sa teším. Kreslím si rozloženie nábytku v detskej izbe. O 12 týždňov by som mohla porodiť, to už by bolo v pohode a tak už zasa odpocitavam a prežívam z týždna na týždeň. Krpec je čoraz väčší a silnejší, boxuje ma ako boxovacie vrece a ja postupne rozmýšľam nad detailami, čo a ako bude a začínam sa tešiť. Doteraz som sa netešila ale ze vôbec. Najviac sa poteším, keď už zo mňa vylezie, ale potom zasa prídi iné veci - sťahovanie maternice, krvácanie, bolestivé kojenie, žiaden spánok, kopa ďalších starosti... Ale možno tam niekde v diaľke sa črtá aj to zlaté dieťa, ktoré sa na mňa bude usmievať a hovoriť mi mama... Len ta cesta tam je nekonečná a strastiplna. A závidím všetkom, ktorí majú pekne a bezproblémové tehotenstvo a tešia sa od začiatku. V ďalšom živote by som aj ja chcela také zažiť.

Neprestavaj veriť ani ty, že ti bude lepšie. Ja som prežívala každý deň s tým, že možno to po prvom trimestri prejde, možno to po 4.mesiaci prejde, možno to po piatom mesiaci prejde...teraz som v siedmom a viem, že to zle je už za mnou, aj keď to stále ešte neprešlo úplne. Hlavne nestrácaj nádej 🙂

moninka3
autor
16. júl 2019

Ďakujem krásne, som rada že aspoń nie som jediná kt. je takto zle, posledné dni boli masaker, ale snáď to prejde raz 🙂 Tebe prajem veľa síl a bezproblémový pôrod a nech bábo je zdravé a nech robí len radosť 🙂

Tu začni písať odpoveď...

Odošli