Žiadna radosť z tehotenstva

@nevludna Čo to mení na postoji, že je to bunka? U mňa nič.Ja to vnímam realisticky.Deje sa to... je to jednoducho biològia.Poznám ženu ktorá potratila 17 krát a nemrzelo ju to, že potratila ale to, že prečo.Miliòn krát žena potratí a ani o tom nevie.Nie nadarmo sa s oznámením tehotenstva čaká do 12 tt.Oveľa horšie je porodiť mŕtve dieťa a to je nezrovnateľné.Nie každá žena sa potrebuje ľutovať.Ja biològou ovládam veľmi dobre a preto viem, že ľutovať niečo čo neviem ovplyvniť nemá význam.Potratiť žena môže cez menštruáciu, nedá sa tomu zabrániť.Iné je si plánovať dieťa, túžiť potom.Iné si dieťa plánovať a chcieť aby umrelo.Ale nikoho nesúdim.Každá žena je iná.Každá z nás vníma tehotenstvo inak.A hlavne taká ktorá s tým nie je vnútorné stotožnená aj keď si myslí, že áno.Vtedy je žene jedno či potratí pretože sama nevie čo chce.Tak ako autorka.Tiež nepatrím medzi ženy ktoré vyslovene chcú dieťa a musia ho mať.Tiež to somnou nemáva... beriem to tak ako to je.Čo má byť sa stane! Veľa potratov vzniklo na základe toho, že plod je geneticky neschopný prežiť a tak telo urobí čo má.To sa chcete celé tehotenstvo báť? Do 12týždňa by to žena mala brať tak, že ešte nič nie je isté.Je to časť ľudského tela! Ešte to nie je človek.Ani vajíčko ani spermia.Potrácame každý mesiac.V prvých týždňoch ešte žena ani nie je tehotná.

Nenarážam na ženy ktorým nerozumiem(snažilky).Ale rozumiem tým ktoré neplačú hneď nad tehotenským testom.To je psychika a každá ju má inú.To sú tie ženy ktoré dokážu žiť aj bez detí.A netreba ich za to súdiť.Nie každá žena je stavaná na to byť matkou a niektoré s tým bojujú a trápia sa.

Podľa mňa to je úplne normálne. Tiež som si prvé týždne akoby vôbec nevedela uvedomiť ze čakáme babo a rastie vo mne nový človiečik aj napriek tomu ze sme sa dieťatku nebránili. Nemôžem povedať vetu že som ho milovala od prvého dňa kedy som zistila ze som tehotná. To všetko tie prve pocity prišli keď sa vo mne začalo hýbať a dozvedeli sme sa co cakame
Vtedy sa už usmejes a budeš sa na neho veľmi tesit a ľúbiť ho. Každá sme ina. Možno to od začiatku prežívajú viac mamičky co sa dlhšie snažia. Ale určite ta láska a radost príde časom 🙂

@modrykoniicek A za ďalšie... sú ženy ktoré tehotenstvo nenávidia do dnešného dňa a svoje deti milujú.Treba sa na to pozrieť z iného uhla.Ja osobne nedokážem milovať len svoje a mužove gény a tak to má veľa žien.Ale dokážem milovať človeka s ktorým žijem.Ani vlastnú mamu som nemilovala od prvého dňa a je dobrá blbosť si to nahovárať.Aj matka aj dieťa si na seba musia zvyknúť.Dieťa je cudzí úplne odlišný človek ktorého povahu nepoznáš.A toto je názor novopečených mamičiek ktoré si tým práve prechádzajú.Počas tehotestva niekedy aj zabudli, že sú tehotné.Nedokážeme sa pochopiť navzájom pretože sme rozdielni.Tak ako žena ktorá nechápe inú ženu ako sa nemôže tešiť z fazuľky na ultrazvuku.Tak isto tá druhá žena nepochopí ako môže niekto milovať niečo čo nepozná, necíti maximálne vie o tom, že sa dve bunky stretli.Ale časom to pochopí.Materínsky pud je tiež len chémia a u každej ženy je ten spúšťač niečo iné.Žena ktorá je prvorodička a necíti sa byť tehotná len ťažko môže milovať niečo čomu ešte ani neuverila, že to existuje.Preto sa u veľa žien tento pud spustí až po pôrode.Pretože zistia, že to čo v nich rástlo je to najlepšie čo ich v živote postretlo a to najkrajšie čo vytvorili.Niekomu to trvá ešte dlhšie.Ale toto žiadna žena neovplyvní!!! Nech sa snaží ako chce.Myslíš, že tie ženy by sa nechceli cítiť šťastné a tešiť sa hneď po prvom ultrazvuku? Chceli... len emòcie sa umelo ovládať nedajú.A niekedy také ,,bezcitné,, ako ja sme rady pretože to zoberieme tak ako to je a vieme, že s tým nič už neurobíme.A utápať sa v niečom čo tak malo byť nemá význam.Naozaj by som nechcela byť jedná z tých ktorá sa obviňuje za to, že plod odišiel.Ten hore vie čo robí.

@modrykoniicek ked potratis, potom sa ozvi, vsak ked je to tak normalne, tak ti to aj prajem vyskusat. ;) hlavne ked uz uvidis bit srdce;)
Sa zamysli co za chujoviny pises, je tu strasne vela zien pre ktore to bolo ich dieta od prveho momentu, z ktorych vela cakalo aspon na ten podla teba “zhluk” buniek a znova ich caka dalsie narocne, nevedia ako dlhe obdobie. A ten strach, ze zas sa to stane a potom zasa a potom zasa a uz len vidis pribudajuci vek a z tvojich zelanych 4 deti, budes rada aspon za 1 kvoli veku. a ty tu pises taketo bezcitne sr*cky.

Ahoj
Možno to príde keď začne kopať. Možno to príde keď ho uvidíš. V živote matky je veľa ťažkých chvíľ.
Poznám ženu ktorá neznášala byť tehotná ale svoje dieťa maximálne miluje ❤️

Mozem pripojit svoju skusenost - babatko sme chceli, planovali, mali sme zazemie, vsetko idealne. A predsa, ked som videla dve ciarky, prepadla ma uzkost. Prve mesiace boli fakt blbe, niekedy mi z tej uzkosti bolo az fyzicky zle, myslela som si, ze sa zlozim. Potom sa to zacalo lamat, asi tak nejako prirodzene, ked som ho videla na sone a hovorili mi, ako je otocene, kolko vazi a tak. Asi vtedy som zacala chapat, ze ja budem mat dieta, ze ono je to skutocnost. A zacala som sa tesit a uzivat si to 🙂

Jasom 6krat potratila 2krat som ani nevedela zesom potratila . Išla som ma kontrolu gynekologičke zatože som dlho mala menzes až 13dni ,zobrala mi krv a na druhi den volala že potracam bola som prekvapena. Ale bola som pomali zmierena žeto nevide vobec. A napokon sato podarilo už mam dve ďetički. A neboj pri prvej som tieš mala zle pociti hlavne som sa bala že nezvladnem to. Neboj keď budeš držat babetko v naruči zmeniš nazor a budeš sa tešit.

A dieta som ja na začiatku ani nechcela kedže mam dost zdravotnych problemou ale ked som videla mamički z babetkami začala som tužit po svojom vlasnom babetku. Podla suto normalne pociti čo maš Hlavne nestresuj a uvidiš žesi začneš uživať tehotenstvo. Jasom stastna zesa to podarilo . Dieta je zazrak😊 jeto kusok z teba

Ahoj,u mňa to bolo tak,že som tehotenstvo neriešila, ale po pôrode som mala pocity,že to dieťa nechcem.nevedela som čo robiť,nechcela som ho,pri každom zaplakani som mala chuť ujsť....a už sa nevráti. Prešlo to, a teraz malu ľúbim ako koňa a nedala by som ju za nič na svete... Hlavu hore,bude dobre🙂

Príjmy to tak, ako to je. Popíše sa toho veľa, a nič nemusí byť pravda. Niekto možno prežíva eufóriu, niekto depresiu, niekto nič... No a čo? Každý sme nejaký. Prijmi samu seba, so svojimi pocitmi, moc sa v tom nevŕtaj, ak sa tým niečo zmení tak len to, že budeš frustrovaná ešte viac 🤷 Tak aký to má zmysel? Nechaj veci plynúť, nejako už len bude. Tehotenstvo, pôrod, narodenie dieťaťa je z hľadiska hormónov a prežívania jedna poriadna žúrka. Normálny z nej vyjde málokto 😁 Hlavne to treba nejako prežiť 😉

@nevludna Prečítaj si ešte raz vetu ktorú som napísala a neprekrúcaj láskavo moje slová.
..................................................................................
,,Nenarážam na ženy ktorým nerozumiem (snažilky),,
Respektíve ( nedokážem sa vcítiť do ich kože) preto sa k ním ani nevyjadrujem.
..................................................................................

Nech sa páči je to tam napísané, že im nerozumiem a preto sa k týmto ženám ani nevyjadrujem pretože nie som v ich koži a moje zmýšľanie o živote a cieľ nie je zamerané na status STAŤ SA MATKOU.Preto ani neskúšam do tejto diskusie zaťahovať ženy ktoré po tom túžia a trápia sa pretože ja ich pocitom nerozumiem.

Taktiež som napísala o tom, že veľa z nás by možno aj chcelo mať takýto silný pud pretože sme tiež ženy a tak isto ako autorka pociťujeme, že je s nami asi niečo zlé a nerozumieme tomu prečo to cítime inak.
Tiež by sme sa rady tešili a cítili ten pud po deťoch, túžili po nich.Ale žiaľ nejde to.Aj keď deti máme rady vieme si život predstaviť aj bez nich.Nezakladáme si na tom ich silou mocou mať.Možno u nás nie je tak prirodzené cítiť pud materstva pred pôrodom.Možno máme strach z toho, že budeme zlé matky keď nám deti ani nechýbajú.
Ale ver mi, že aj takéto ženy svoje deti po pôrode začnú milovať.

Ženy ako ja počítajú so založením rodiny ale zároveň nie sú sklamané ak to nevýjde pretože s tým rátajú.Hlavne tie ktoré roky vedia o tom, že ich zdravotný stav nie je ideálny.Preto si plánujú aj život bez detí a sú naďalej šťastné nie odkázané na biologickú potrebu (pud) ktorý sa u nás nevytvorí skôr ako ucítime pohyb dieťaťa alebo ho nebudeme držať v náručí..Pretože ak by neboli vyrovnané tak sa psychicky zrútia.A ja to tiež nemám v pláne ľutovať sa.A rátam s tým.
Taktiež ja osobne si život nezakladám len na deťoch a ich počte takže preto niečo ako prirodzený potrat ma nezloží.Nemá prečo.Moje telo predsa vie čo robí.A psychika je základ.Narodí sa ti raz zdravé dieťa a ty budeš myslieť na potrat ktorým si si prešla?Telo vie kedy je žena schopná donosiť dieťa.A niekedy je lepšie prejsť si potratom ako takým ako počuť o 9 mesiacov, že dieťa nežije.
To by ťa ranilo ešte viac.12 týždňov je obdobie kedy by sa žena vôbec nemala citovo viazať.Áno je to bezcitné čo píšem možno to tak po prečítaní znie.Ale ktorý lekár ťa bude ľutovať? Žiadny.A prečo? Pretože každý jeden gynekològ ti povie, že je to úplne normálne z biologického hľadiska a ty ani nikto to neovplyvní.Samozrejme, že ťa to raní.Ale nie je to dôvod aby žena skončila na antidepresívach.Všetko má svoj dôvod aj keď to znie ako klišé.

Tá žena po potratoch nakoniec po 40tke porodila syna.Po 15 rokoch.

Známa vysokoškolsky vzdelaná žena zistila, že je tehotná v 7 týždni.Potratila.Jej prvé slová boli... nie prečo sa to stalo ale boli... chválabohu.

Takže nie potrat nie je to čo ženu položí na lopatky.Nie každá žena je rovnaká.A nie každá vníma tehotenstvo na začiatku tak emocionálne.

Takže ďakujem ti, že mi praješ potrat 🤔 dám ti vedieť o mojich pocitoch.Nezabudni, že karma je zdarma.Ja si na teba potom spomeniem a poviem si, že tak to asi malo byť a dúfam, že tebe sa už nič zlé v živote neprihodí len to dobré lebo sa máš ešte čo učiť o sebaovládaní a svojej psychike.Ja tiež neprajem ľuďom všetko zlé čo sa mi v živote stalo len preto, že ja sa s tým neviem zmieriť.Je mi ľúto, že sa ťa to dotklo ak si si tým prešla a trápi ťa to.Dúfam, že sa ti už nič také neprihodí.

Ja sa z toho nezrútim.Jednoducho beriem život taký aký je. Keď nemám byť tehotná a niečo je zle tak to telo samo vylúči a budem radšej ako sa dozvedieť niečo horšie a neskoro.Bodka.

Treba sa tešiť z toho čo je.Áno môžeš si zaspomínať.Ale nie sa totálne opustiť.Tiež sme si tým prešli v rodine a neraz.Ale jedného dňa sa zadarí a pri pohľade na svoje dieťa žena pochopí, že niektoré veci sa dejú z nepochopiteľných dôvodov.

Pardòn za úprimnosť.

A pokiaľ si túto diskusiu berieš osobne tak to ani nečítaj.Pretože je nás veľa ktoré to vnímame rovnako.

@nevludna A pre tvoju zaujímavosť je asi tak 99% pravdepodobnosť, že potratím kedže moje telo môže tvoriť protilátky.Takže som s tým zmierená, že sa toto môže diať.Asi preto si to k srdcu neberiem lebo som s tým oboznámená už niekoľko rokov.A pribudli mi ďalšie zdr.problémy.
Takže mi to priať nemusíš 🙂 som s tým zmierená, že možno mať deti nebudem.

@modrykoniicek nemusi to byt pravda, tiež mám autoimunitne ochorenie, ktoré sa počas tehu zhoršuje a telo vraj zvykne dieťa zabiť, aby seba “ratovalo” a obe tehu hneď na prvý sup a bez potratov, aj keď som si precitala rôzne katastrofické príbehy po fórach. Ja ti naopak prajem, aby si mala bezproblémové tehu do úspešného konca👍 ..tak som hádam týmto vo vesmíre vybalancovala negativne myšlienky voči tebe, ktoré boli vyrieknuté par príspevkov vyssie😉

@lula313 Imunita+ ešte RH môže byť rozdielne u muža čo je prúser. :D ... pred rokom kruté zápaly moč.ciest.A teraz ešte aj 26 dní mi mešká... po prvý krát v živote mi vôbec meškajú.Asi som sa dodrbkala antikou a teraz ju mám vysadenú kvôli tomu.Boh vie či mi vôbec dôjdu normálne keď ani Agolutin nezabral.
Už len rozhádzaný cyklus mi chýbal ku šťastiu.

Ja sa na ňu nehnevám.Určite si tým prešla a nebolo tu pre ňu ľahké.A prajem jej už len to najlepšie.

Ja som to mala podobne ako ty, dueta planovane ale myslela som si, ze kym otehotniem prejde aj rok aby som sa s rym stotoznila, otehotnela som hned. Cele tehotenstvo som psychicky trpela, nenavidela som svoje telo ( predtym som mala 48kg a pri porode 76kg) nebola som to vobec ja. Ked mi maleho ukazali po porode vobec ma to nenadchlo, ked som ho mala v nemocnici na izbe tak stale reval a ja som sa z toho skoro zblaznila, navstevy som rad za radom z nemocnice vyhadzovala, telefony som nebrala, nechceka som sa s nikym rozpravat a zmenilo sa to az po prichode domov. Vtedy mi uplne preplo z maleho, neskutocny naval lasky a strachu, vonala som ho cely den, kontrolovala ci dycha, kontrolovala plienky ci dost papa, uz sa mi zle pocity nikdy nevratili. Drzim palce aby si tu lasku pocitila aj ty.

. Zeny dakujem, myslela som si ze ma tu ukamenuju niektore snazilky za tuto otazku. Fakt, jak som bola v strese z toho ze somna bude najhorsia krkavcia mater na svete tak som teraz kludna, lebo viem ze s takymi pocitmi niesom sama. Niektore mi tu pisali ako z duse a uz sa necitim na psychiatriu :D Tolko empatie, ale fakt tolko som tu na MK este nezazila. Ste uzasne a uz to fakt nejako neriesim uvidime kazdym dnom co bude dalej.

@nevludna tak ako my nechapeme tvoje pocity ze si potratila a neriesime to a neodsudzujeme ta. Tak ty tiez nechapes a nepochopis nase ktore neskaceme alebo nevieme skakat 2 m do vysky z 2 ciarok na teste

@nini1010 ano som normalna. Ja sa proste neviem naviazat citovo na zopar buniek navyse v mojom tele. Neviem to este brat ako dieta. Ja ak nahodou potratim budem to brat ok lebo ked telo to odmietne pre nejaky zly vyvoj alebo defekt tak to proste tak ma byt a vies co? Nezrutim sa z toho. Bohuzial ja som si nevybrala ze namiesto tesenia budem mat taketo myslienky a taky postoj k tomu. Ak by som si mala vybrat tak si samozrejme vyberiem skakat 2 m do vysky z 2 ciarok ale to tak nefunguje. Mne tu zeny velmi pomohli sa zmierit hlavne sama so sebou a s tym naco myslim. A to ze myslim a beriem to inak ako ty tak bohuzial. Su to moje vyjadrenia moje pocity ktore zazivam. Rada by som ti ich dala vyskusat aby si zazila, ze to tiez nieje sranda.

Ja nehovorim, aby ste skakali od radosti;)
Ja hovorim aby si dala bacha na to co ona pise o smrti dietata, aj ked pre nu je to zhluk buniek, kedze su to dost bolestive slova pre ine zeny.
Ja chapem vas, ze nie ste z toho nadrzane, tak treba chapat aj druhu stranu a drzat hubu;)

@nevludna neviem ci este rastu huby v lese ale ked naahodou nejaku najdem poslem ti fotku ako ju drzim ;) ( inak kazda tu mame usta nato aby sme vyjadrili svoj nazor a pocity hoc pre niekoho bohuzial moze byt aj bolestive.)

To si len mysliš zeby ti nevadilo keby si potratila to ale ozaj
Dopredu nevieš čo budes citit. Mozes byt na velkom omyle tak isto ako si čakala ze sa budes hnet mega tesit- a teraz sa citiš blbo Lebo sa este nevieš tešit. . Potrat boli vacsinou aj fyzicky aj psychicky tie prve tyzdne. Tak ako som si myslela ze sa ma nedotkne ked mi umrie otec Lebo bol alkac a trapil nas pre mna umrel 2x a ked naozaj umrel nečakala som ako ma to rozhodi. A rodit v 18tt hoci babatko nebolo zdrave boli velmi. A aj ked zhluk buniek odišiel v 5tt .. jasne ze som sa z toho nezrutila ale dopredu by som sa o tom nevyjadrovala lebo nikdy nevieš ako to budes zvladat a preživat ty. Velmi lahko sa zrutit možes hlavne cim dlhsie v tebe drobcek žil. A ked ho uvidis v nemocnici mrtveho. Aj Keby si sa netešila emocie by ta dostali. Ja Ta vobec neodsudzujem ze citiš čo citis je este skoro aby to teho bolo pre teba realne. Len ti želam aby sa to zmenilo coskoro. Aby si citila tu radost co citim ja. Alebo aspon nejaku radost. Lebo ked sa babo narodi a nebudes k nemu citit nic bude ti cudzie = poporodna depresia niektore matky si cely život nevedia najst cestu k tomuto dietatku nevedia ho milovat hoci maju potom este dalsie dieta ktore naopak zbožnuju. ( stalo sa kamoske jej mama bola takà - a poznacilo ju to na cely život) Necit sa zle nechaj tomu čas. Neskor to pride postupne.

@miadi moze byt aj tak ako pises nehadam sa. Zatial mam taky pocit ako mam Ale beriem to uz kludnejsie potom co zeny napisali svoje skusenosti 🙂 idem za par dni na potvrdenie, tak som zvedava co mi povie na gynde, ci babo, ci prazdno ci dvojcata (dufam ze nie :D ) zatial som si pozistovala asi len zaklady ze 99% tabletiek a kremov nemozem ...co si brala ked ti nahodou po jedle bolo zle alebo ta prehanalo. Niekde pisu ze nemozem syr ako hermelin, huby, surove a polosurove maso. (Vsetko co zboznujem :( ) je este nieco comu by som sa mala vyvarovat?

Taras uplne hluposti.Ak to teda ale takto prezivas a tych par buniek by si nevahala aj potratit,tak nech sa paci.Chod na potrat!Nakoniec,nikto ta nenuti tych par buniek vychovavat.Na to budes mat gule???Ver mi ze ked sa ti to babatko narodi budes sa v duchu fackat za taketo vyjadrenia a myslienky.Ale to nepochopis kym nezazijes.Nie,sorry, neviem polutovat matku ktora sa VEDOME SNAZI o dieta a ked otehotnie takto sa vyjadruje o svojom dietati ako o zhluku buniek a berie do ust tak lahostajne slovo potrat.Takze nie,sorry,prezila som si uz privela tehotenstiev s nie stastnym koncom aby som ti vedela prejavit pochopenie a empatiu.Tej sa u mna nedockas.Rob si ako uznas za vhodne.Nech sa dari.

@nini1010 halo, klud. Nadych, vydych. Ja sa tu s tebou nemienim hadat ani nic. Ak mas taketo problemy ze si potratila a nevies sa z tym zmierit alebo ta len rozculuje citanie o tom, skus si najst nejaku pomoc. Ja, ak u mna budu pretrvavat take pocity aj po porode tiez ju vyhladam a nehanbim sa zato. A mozno aj skor ak si budem mysliet ze ju potrebujem. No ano zo zaciatku je to len obycajny zhluk buniek. Mna ako mrzi ze ty to takto beries a ze tym trpis. Ale, ja za to co sa ti stalo nenesiem zodpovednost, aby si si tu namne vylievala srdce. Ja ti prajem len to dobre a klud v dusi ♥️ ale ked ta to hociako zranuje tak skus nesledovat tuto diskusiu. Nie v zlom.

Mam nepekne skusenosti,ale aj dve krasne deticky za ktore som nekonecne vdacna,vdaka nim pokoj v dusi a stastnu a spokojnu rodinu a nikdy by som ich nenazvala zhlukom buniek.Myslim ze jediny,kto v tejto teme potrebuje odbornu pomoc si ty,lebo to co pises je naizaj vselico len nie normalne.Nebyt stotoznena s tehotenstvom,netesit sa,ok,pochopim,ale tresnut ze by mi nevadilo potratit tak to by som musela byt ozaj dost mimo.

@nini1010 mozno potrebujem mozno nie, ale ked si citala aj komentare od inych zien tak tiez natom boli podobne. Pozri to ze ty by si to tak nenazvala, ty by si to tak neurobila, ty by si neviem co. To je tvoja vec a kludne skakaj aj 2 m do vysky ked uvidis 2 ciarky na teste vies co urobim ja? Zagratulujem ti a nebudem sa pytat jak sa z buniek mozes tesit. Iba ti zagratulujem a bud si stastna. No ak by mi to proste nevadilo zeby som potratila tak mne by to nevadilo, nie tebe...MNE. Ved ja sa ti nesnazim menit pohlad na svet su to MOJE pocity. A vies preco to viem zeby mi to nevadilo? Lebo ked som ocikavala druhy..treti test a zo zaciatku sa tam objavila len jedna ciarka ...tesila som sa. Ano tesila som sa ze to nevyslo. A vies co som pisala v uvode ze nech tu pisu len tie co to zazivali, zazivaju ze ma nezaujimaju odsudzujuce komenty ani ustipacne komentare a honenie si zlomeneho ega na niekom. Chcela som radu ci je to v poriadku a vies co? Taketo pocity su zo zaciatku u niektorych zien v poriadku. A ze ma zaujima ako to ostatne riesili ci hladali pomoc a napr co im psycholog povedal. Ze sa snazim najst cestu k tomu dietatu co nosim. Tak ti to napisem este raz ak niesi stotoznena s touto temou prosim ta neprispievaj tu. Mozno tato tema ak ju nebudes zahlcovat pomoze aj ostatnym prvorodickam ktore prezivaju to iste co ja aby vedeli ze nemusia byt v strese a depresii ze nebudu mat radi svoje dieta ale ze sa to moze zmenit. Dakujem

ahoj.ja som mala také isté pocity pri prvom. s manželom sme sa rozhodli pre dieťa.hneď sa podarilo. trošku som sa aj tešila,ale viac obávala. keď sa malý narodil, žiadne waw z mojej strany nebolo, také bezcitné. si už na svete a hotovo. nejako som to neprežívala,ale keď som sa na neho stále pozerala,vravela som si,je tvoj,už ste traja.už to nezmeníš. časom keď sa na teba začne usmievať, vnímať ťa, povie ti mama tak vtedy je to úžasné. milujem ho tak ako nikoho. momentálne čakáme druhé a neskutočne sa teším ako ho prvýkrát uvidím,dám mu pusu, zovriem do náručia. takže myslím si,že tá radosť časom príde.drž sa a užívaj si to.

Podla mna je v tvojom pripade fakt len skoro este. Ja som tomu uplne nevedela verit ze naozaj? Tie dve ciarky clovek mà mix emocii. Ono je to realnejšie v druhom trimestri. A s malou mi 14tyzdnov bolo non stop hnusne. Takže viac som vnimala ze kazda bunka v tele sa citi ako otravena. 😆jest mozes huby uplne kludne. Aj ten syr len to polosurove surove maso by som neriskovala. Lieky žiadne -idealne cele teho iba tie vitamins. Mozes aj sushi take kde je 🦀 lebo to Nie je surovy krab Ale tie fake tyčinky imitacia kraba z ryb a je to tepelne upravene. Hlavne nic nečitaj 😆v podstate mozes skoro vsetko len nefajči. Teho Nie je choroba. Hnacky som z teho nikdy nemala v tom ti neporadim skus jest viac bananov alebo veci z ktorych zapekà.Na vracanie .. ja nemozem rano na lačno vodu inak ju vygrcam. Treba jest castejsie male dàvky. A hlavne sa netrap ze necitiš nadšenie. 😆ja som sa na malu tešila Ale hlavne v druhom tretom trimestri a pôrod trval 37h tak som bola zničena a ked som ju konecne vytlačila nevladala som citit euforiu Ta prisla az druhy den ked som sa vyspala. Prve pocity boli len ulava ze je vonku ze sme ok..a midwife sa ma pocas porodu pytala ci chcem aj druhe v tom momente mi to prišlo ako odveci otazka ved este len uvidim ake to bude mat jedno a prezit porod 😊ja ze Nie jedno nam staci a ona ze pockaj ked sa narodi zmeniš nazor kszda zmeni.. a opytala sa znovu hnet ako som mala malu v naruči a ja na 99% ista ze nie ze toto nechcem zazit 2x bol to nekonecny porod 32h bolesti bez epidural nakoniec som si ho dala aj oxitocin .. a teraz sa tešim na chlapčeka 😍niektore veci proste dopredu nevieme ako budeme citit. A je to uplne ok

@nevludna Kľud.Nikto sa tu nenavážal konkrétne do teba a nikto zároveň nijak neponížil snažilky alebo ženy ktoré sa tešia hneď na začiatku.Tak ako píše autorka.Nemysli si, že sme si tento postoj vybrali my samé.Bojujeme s tým a rady by sme sa tešili.Ale nedokážeme umelo vytvoriť cit ktorý zatiaľ v sebe nemáme.A nerob zomňa vrahyňu.Ja životy zachraňujem pre tvoju informáciu.

@nevludna A nikde ani jedna z nás nenapísala, že si prajeme potrat.Ona napísala, že by jej to vôbec nebolo ľúto.A nenapísala to preto aby ju niekto posielal na interupciu.Však @nini1010? Potrat ktorý vyvolá telo je úplne niečo iné ako interupcia.Ona sa s tým nestotožňuje.Hľadá riešenia.A ako čítam tak ju to celkom trápi, že má takéto pocity.Možno sa nevyjadrila podľa predstáv ale aspoň napísala úprimne ako sa cíti.A vďaka tejto diskusii sa možno xy žien prestalo obviňovať za svoje myšlienky na začiatku.Ona to vôbec nenapísala tak ani to tak nemyslela, že chce potratiť! Snažila sa tým vyjadriť jej pocity skrz tú vetu.Nedokáže pochopiť samú seba prečo by jej to nebolo ľúto.A uvedomuje si, že by mala cítiť niečo iné.

My sa máme vcítiť do vás? Veď vás nikto do diskusie pre nesnažilky nevolal.Nikto sa nepýtal na vaše pocity po potrate alebo ako to vnímate vy.Už na začiatku spomenula, že si pýta radu od žien ktoré to cítili podobne.To, že vy sa chodíte pohoršovať do diskusií ktoré sa vás netýkajú je len a len váš problém.

My totižto bojujeme s pocitom ktorý vy nikdy nepochopíte.Je to ako boj s niečim čo by pre nás malo byť prirodzené ale nie je.Pri vete od chlapa.Chcem mať deti nás strasie.Vieme, že ich chceme aj my ale nie tak isto ako vy.Nám je jedno či sa to podarí alebo nie.Náš životný cieľ nie je porodiť dieťa.Nie sme z toho zúfalé keď sa nezadarí.
Dokonca máme tendenciu v sebe potláčať myšlienky, že raz budeme mať deti a nepripúšťame si to.Už len predstava tehotenstva v nás vyvoláva pocit, že stratíme seba a budeme menejcenné, nešťastné.Nechceme byť jak obeť niečoho čo v nás musí vyrásť a každý nám hučí do hlavy aké je to krásne a úžasné keď my z toho máme jedine tak úzkosti.
Čím viac do takých žien ľudia hustia aké by mali byť šťastné tým viac si to nepripúšťajú.

Jednoducho sme ženy ktoré potrebujú čas.Zmieriť sa s tým, že v našom tele rastie človek.Že plánovane musíme mať niekoho rady pretože to bude naše dieťa.A naše myšlienky sa bijú s tým čo ak sa to nezmení a bude to pre nás cudzí človek.Pretože je to cudzí človek na ktorého si žena musí zvyknúť.Je to odlišná povaha ktorá ti nemusí sedieť.Nedokážeme milovať len tak niekoho koho nepoznáme.A je je jedno, že sú to naše gény.Je to pre nás niečo nové.Nie sme ženy ktoré sa rozplývajú nad cudzím kočiarom.O to je to ťažšie pre nás si pripustiť, že z nás budú matky.

A sme také dokým nás to dieťa nechytí za ruku.Dokým ho nevidíme, necítime.Reagujeme na zmysli nie na myšlienku, že je vo mne 2mm fazuľka o ktorej ani neviem.

Všetko sa to spustí časom.A nie je to naša chyba.
A viem to... pretože tento pocit som zažila pri bratovy.Dokým neexistoval bol to premňa zhluk buniek.
Keď bol pri mne už to bol človek na ktorého nedám dopustiť od jeho prvého týždňa.
Stačil mi dotyk a mala som k nemu emòcie.
Všetko sa zmení len to chce čas.

Je prvorodička.Nevie čo ju čaká pretože zatiaľ si to neuvedomuje.Necíti pohyby.

Niekedy sa na napísanú diskusiu treba pozrieť aj z iného uhla pohľadu len než z toho svojho.A keď vás tak strašne trápi, že sa niekto neteší z tehotenstva.....Tak by ste si mali uvedomiť, že cudzí život vás trápiť nemusí a nikto z nás nemôže zato čím ste si prešli.A to, že vy sa odujete a pohoršujete je len vaša vnútorná nevyrovnanosť s tým čo sa vám stalo a máte evidetne potrebu si tú zlosť a neprávosť vybiť na iných ženách a priať im aby tiež potratili pretože vy samé ste si to ešte neupratali v hlave a obviňujete iné zato, že vám sa dieťa nepodarilo na prvý krát.

A možno ,,vďaka,, tejto zlej skúsenosti sa viete dnes z toho tešiť nadrozdiel od nás.

Každá minca má dve strany.A my nevieme prečo s nami slovo ,,dieťa,, nepohne.
Chceli by sme sa tiež tešiť.Tiež to nie je jednoduché od muža počúvať, že každá žena sa túži stať matkou a vy ste proste number one ktorá to má v paži.Naozaj úžastne sa cítime keď si uvedomujeme, že je s nami niečo zle a keď počujeme... vekom to príde tak sa nám zježujú chlpy.

Jednoducho materínsky pud je u niektorých žien aktívny až po pôrode alebo až po tom čo si žena zvykne.Dovtedy sme bezcitné mrchy ktoré na 100% budú dobrou mamou.Poznám také ženy ktoré celé tehotenstvo o tom ani nerozprávali, neprežívali to.Brali to ako samozrejmosť.A taktiež ženy ktoré to brali tak, že šli na potrat v mladosti dobrovoľne!!!! A dnes svoje už narodené deti milujú nadovšetko.

Netreba hneď súdiť.Človek tomu druhému nevidí do hlavy a nie každá vec či myšlienka v hlave je správna.Ale v danom momente sa človek zachová inak než o 10 rokov neskôr.A väčšinou sa z toho poučí alebo pochopí svoje predošlé zmýšľanie.

NIKTO UČENÝ Z NEBA NESPADOL!

@modrykoniicek AMEN! To je tak pekne a uprimne napisane ♥️.