Hellp syndróm - príznaky
Ahojte zienky, ake boli vase prve priznaky boli pri hellp syndrome v tehu...Dakujem
@h2 Ahoj dakujem za odpoved, som rada ze ste takto dopadli 🤗 Nechapem to nase zdravotnictvo..... ja mam preeklampsiu...chvalabohu sa tlak liekmi upravvil.....lenze zacalaa som pocitovat bolesti zaludka ako keby vyzarujuce az do chrbtice....ale ...hnackovala som,tak som myslela ze som si.niecim pokazila.zaludok....a napadlo ma ze.existuje ten hrozny Hellp..... ty si pri nom vracala?a bolelo ta to stale..alebo ake to bolo?a ako.dlho to trvalo kym.nato prisli?
@cakamebabo pri HELLP syndrome ide vzdy o zivot. Tvoj aj dietatka.
Bolesti zaludka nie su az take podstatne.
Sleduj hlavne ci nezacnes viac opuchat, zadrziavat vodu, sleduj tlak, poruchy videnia (rozmazane videnie alebo akoby "iskrenie" pred ocami).. vtedy treba bezat do nemocky.
Pokial uz mas diagnostikovanu preeklampsiu, Tvoj lekar vie co sledovat a dufam ze Ta na to aj upozornil.
Drzim palce, nech vsetko dobre dopadne 🙂
Dakujem zienky tak lekari u mna hellp chvalabohu vylucili..keby sa mi nahodou dvihil tlak ideme hned rodit...dakujem vam za odpovede atd...😘
@cakamebabo Ahoj, už to bude 6 rokov, tak už si to príliš nepamätám, párkrát som aj vracala, ale nie veľmi často, aj keď na vracanie mi bolo skoro vždy po jedle. Bolesť bola skoro stále, niekedy sa to dalo vydržať, inokedy to bolo horšie, niekedy ma tá bolesť až zobudila v noci zo spánku. A kým na to prišli? Neviem, ale zopár týždňov to trvalo, zo začiatku to nebolo také zlé, ale postupne sa to zhoršovalo, najhorších bolo asi posledných 5-6 dní.
Som rada, že u Teba sa ten hellp nepotvrdil a veľmi dúfam, že porodíš bez problémov a všetko bude v poriadku. Držím palce, potom daj vedieť. 😉
@cakamebabo Ahoj, ja som o HELLP syndróme predtým nikdy nepočula, hoci som sa snažila študovať všetky možné dostupné materiály o tehotenstve, proste ma táto informácia nejako minula. Ku koncu tehotenstva mi začalo bývať zle, cítila som bolesť a tlak pod rebrami, nemohla som skoro nič jesť, dokonca som namiesto toho, aby som priberala, ešte chudla, jedla som vyslovene z donútenia a potom mi vždy bolo zle. Postupne som o tom hovorila 3 gynekológom (najprv svojmu, potom jednému v pôrodnici, kde som mala rodiť a nakoniec ešte jednému, známemu mojej mamy, ktorá ho poprosila, aby ma vyšetril, že mi je zle a nikto mi nevie pomôcť). No, čo Ti budem hovoriť, bol začiatok augusta, všetci sa videli niekde na dovolenke, nepomohol mi nikto. Radili mi, že mám piť colu, že mi dieťa tlačí na žalúdok, proste správali sa, akože: "Ste tehotná, krátko pred pôrodom, tak jasné, že vám nie je až tak dobre." Ale ja som cítila, že toto nie je normálne, že sa deje niečo zlé. Nakoniec som to už nevedela vydržať a išli sme na pohotovosť. Tam som sa našťastie konečne dostala k normálnemu doktorovi, ktorého napadlo zobrať mi krv a hneď zistil, čo mi je. Vtedy som o HELLP syndróme počula prvýkrát a vôbec som netušila, že je to také vážne. Do hodiny som bola "na stole" a urgentným cisárskym v celkovej narkóze sa narodil môj synček. Bol maličký, podvyživený, mal len 1860g (na v podstate donosené dieťa, bolo to len niečo vyše týždňa pred termínom), ešte teraz sa mi slzy tisnú do očí, keď si na to spomeniem. Našťastie, potom už sa to veľmi rýchlo zlepšovalo, malý bol 8 dní v inkubátore, potom jeden deň som mnou na izbe a na 10-ty deň sme išli domov (uprosila som lekárku, už som tam nechcela byť ani za svet). Keď som pár dní po pôrode stretla na chodbe toho doktora, čo ma prijímal na urgente, povedal mi doslova: "Tak sme Vás dostali hrobárovi z lopaty." Vôbec som dovtedy netušila, aké to so mnou bolo vážne.