Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Som v 38. týždni. Čo mám čakať?

lieskovyoriesok
10. jún 2014

Ahojte, som v 38 tyzdni, som prvorodicka, som pokojna ,ale zacinam uvazovat nad tym ,ze co sa vlastne ma stat, ci to cele zvladnem, a potom budem tu mat niekoho, kto bude pri mne priputany cely zivot. V prvom rade mam obavy, ci je babatko v poriadku zdravotne, a potom.. ci sa budem vediet postarat. Je tu niekto pred porodom? Ja si to vobec neviem predstavit, necitim sa okrem brucha vobec ako tehotna.. ani ma to neobtazuje ani sa necitim "velko" ani sa necitim ,ze by som mala ist rodit. Ako sa mi zmeni zivot? bude ma to naplnat? Asi je to individualne ,ale zisla by sa mi podpora. Dakujem

uhnakova
10. jún 2014

Pokial budes rodit prirodzene, nie cisarskym, tak ta do velkej miery nastartuju hormony vyplavene pri porode. Ked sa mi narodil syncek, zazila som asi najvacsiu euforiu vo svojom zivote, fakt ciste stastie drzat ho novorodeneho na rukach 🙂. Neboj, priroda to zariadila dobre a do svojho babatka sa doslova zamilujes, tym padom sa budes on starat rada a budes ho branit pred celym svetom 🙂. Drzim palce.

safranca15
10. jún 2014

ja som sa tiez obavala ako to budem zvladat tie prve dni tyzdne a prislo to samo hned ani neviem ako som vedela co mam robit a tie prve tyzdne boli najlahsie to som ani necakala neboj sa nic budes vediet ako na to a ked nie urcite niekto bude stat pri tebe a pomoze ti bud kamaratky alebo mama tvoja(babicka) aj ja ked nieco neviem alebo nie som si ista tak sa spytam mojej mamy a potom usudim co a ako drzim palce a keby som mohla tak si to hned s tebou vymenim ja spominam na porod velmi dobre

lulu369
10. jún 2014

@lieskovyoriesok to, že máš obavy je úplne normálne 😉 ja čoskoro porodím svoje 3 bábo a tiež mám obavy ako to zvládnem...no z vlastnej skúsenosti viem, že to určite zvládneš, ten malý drobček ti zmení síce život úplne od základov, no po prvom pohľade sa zamiluješ do toho človiečika a už nebudeš mať žiadne obavy či a ako to všetko zvládneš 😉

rokkisu
11. jún 2014

Som druhorodicka, tiez 38tt a obavy obdobne ako ty, i ked mi uz doma beha 3 rocny bubacik. Materstvo je tazka,ale radostna etapa v zivote. Slzy, smiech, stastie,obavy,ale hlavne ten neopisatelny pocit, ze si matka je uzasny. Clovek nie je nikdy pripraveny na 100%, ale pri malom som sa naucila,ze okolnosti ma vzdy prinutili konat tak ci onak. Je to velka zmena v zivote a to babatko ta jednoducho chtiac nechtiac donuti ku zmenam. Avsak ako vravim, je to krasna etapa v zivote. Kazda matka chce pre dieta len to najlepsie a preto nepochybuj ani o sebe. Drzim palce. Zvladli ini, zvladnes i ty!

bahira1962012
11. jún 2014

tak ja sa nebojím ,že by sme nezvládli lebo akože u nás sa okolo babatka zhrnie vela ludí,moje dve detičky 😀 babky,tety a ujovia 😅 bude to krásne obdobie,syn pomáhal pri dcerke a sme pripravení a tešíme sa na 3 dieťatko 🙂 teším sa na deň ked sa nový člen našej rodinky narodí 🙂 su to aj starosti a strach ale je to aj neopísatelná radosť z babatka 🙂 tak akoby nepripravená som bola aj pri dcérke, bola iná ako synček ale je to krásne obdobie 🙂 aj ked su detičky odlišné a vždy nás niečo prekvapí 😀

veriiii
11. jún 2014

@lieskovyoriesok teraz sa sustred na porod, tasku do porodnice mas zbalenu?😉 to len zartom😉
Niektore zeny maju tiez taketo pocity pred porodom-je to tym,ze ako pre prvorodicku ta skor opanta ten pocit strachu z neznameho co ma prist , ako pocit z nadsenia .ale je to individualne..u niekoho naopak🙂 ,ja som sa najskor nebala, tiez take akoby sa "nechumelilo, tiez sa mi striedali rozne pocity.. hlavne som sa bala porodu,aj ako sa budeme zotavovat, ci budem vladat okolo babatka a pre mna najvacsi strasiak asi bolo kojenie..aj pri tomto plati-stastie praje pripravenym-dobre je si sa porozpravat s kamoskou co koji, keby vedela aj prakticky ukazat, poradit..a mozno staci,ked ju budes mat "na telefone" 🙂ale , aj najlepsia teoria nemusi stacit, lebo niekedy je prax ina..ale vsetko sa da zvladnut a budes sa ucit za pochodu stale..s domacnostou je dost mozne ,ze ti niekto bude musiet pomoct, ja som mala pomoc asi mesiac..hlavne poupratovat, navarit,ale niekdosi najde svoj system skor, niekdo neskor..dokocna aj kratko po porode,ale casom si kazda najde cestu k babatku..jedna skor, ina neskor.ty sa budes sustredit na babo, uvidis,je to instinktivne, niktora z nas nechce aby je babo co i len trochu stradalo a nemalo naplne potreby, tuzby...cize-v tomto sa ti zmeni zivot..
Na zaver -povzbudenie-kazda to zvladla, zvladnes to aj ty😉
vela stastia a nech ti vsetko dopadne najlepsie.

zuzu852
12. jún 2014

Ja som v 38.tyzdni porodila, a teraz som v 36. Tyzdni 😉 , mam rozdiel medzi mojim chlapcekom rok aj sedem mesiacov, 🙂 mam z toho troska obavy ake budu zaciatky, ale na druhej strane by som pocit byt mamickou nevymenila za nic na svete. Neboj sa nicoho, porod zvladnes ako kazda z nas a potom vsetko ostatne pride aj samo uvidis 🙂

Tu začni písať odpoveď...

Odošli