Oľutovali ste niekedy adopciu?
Viem, ze je tu uz vela diskusii na tuto temu, ale predsalen sa chcem porozpravat na tuto temu a spytat sa hlavne tych ktore uz maju starsie dieta. Otulovali ste niekedy adopciu ? Je pravda, ze Romske dieta v puberte utecie z domu alebo su to len stereotypy? Dokazete milovat adoptovane tak akoby bolo Vase?
@5katarina7 Krásne dievčatko a tie nádherné vlasy 🙂
@katkami123 nevieš ako sa prejavuje narcistická porucha u 2-ročného dieťaťa?
Ja poznám rodinu odoptovali si malé rómske dievcatko. Ked bolo už v puberte nevedeli si už s ňou rady bola problémová . Nakoniec dievča uslo medzi romov. Ešte o jednej rodine viem tiež si rómske dievcatko adoptovali ,v puberte chodila poza školu mali s nou veľké problémy.
Moja teta s ujom si adoptovali týraného chlapčeka.... Svoje bio mali 3 deti keď si zobrali jeho.. mal 6 rokov tete prirástol k srdcu keď začala pracovať v krízovom centre.... poviem ti, že prvé 3 roky si s ním vytrpeli bol tyrany takže mal rôzne sklony k agresivite mal záchvaty aj kopec zdravotných problémov teta s ujom ho aj tak chceli navštevovali špecialistov aj bilinkarov, psychológov....trvako to cca 3 roky kým ho dali do poriadku ale pracovali s ním denne.... Po tých troch rokov bol úplne normálne bezproblémové dieťa pubertu prežil tak, že ani nevedeli, že ju mal.... svojich adoptyvnych rodičov od prvej chvile zbožňoval vie o tom, že je adoptovany dokonca mu umožnili skontaktovať sa s biologickou babkou a dedkom... mamu a otca vidieť nechcel nikdy vlastne ani dedka lebo ten ho týral..... Vidieť chcel iba babku ktorú mal veľmi rad... Tak vždy ujo siel pre babku vzali ju k nim babka tam chvíľu pobudla on si ju obymal a mojkal a ona jeho a spokojne zase odišla domov, že je oňho dobre postarané je veľmi žlaty nikto z rodiny ho nikdy neodstrkoval jedine v com mal problém bolo učenie trosku pomalšie chápal učivo preto chodil do špeciálnej školy lebo skúšali aj normálnu ale bolo to trápenie.... Ako vravím dnes má 20 netúži vidieť nikoho z bio rodiny je šťastný, rozumný a veľký fešák. Je úplne iné dieťa z neho ako to co si priniesli
@elizabet173 Aj my to malej hovoríme, keď sa pýtala, prečo bola Katka v tvojom brušku a ja nie. Tak sme jej povedali, že sa narodila zo srdiečka, lebo sme ju veľmi chceli. A zvykne mi hovoriť, aby som jej porozprávala, keď sme ju prvýkrát uvideli a ako sme si ju doniesli domov. Rada to počúva. 😁
@5katarina7 anoo aj ja mam strasne rada pozerat fotky ked som prisla. 🙂 ja svoju bio mamu nehladam a ona nechce kontakt so mnou. Napisala nasim list kde im podakovala ze ma lubia . Takze mam v sebe tieto veci uzavrete a je mi dobre s "mojou" familiou
@0silvia0 to vznika zlou vychovou, kde jeden rodič robí všetko za dieťa, dieťa môže všetko a je to v poriadku a druhy rodič je jeho opak. Ale presne znaky vedia riešiť psychológovia.
@katkami123 viem ako vznika narcisticka porucha, ale viem aj, ze poruchy osobnosti su dedicne, cize nie vzdy je na pricine nespravna vychova, ale castokrat genetika. Mna zaujimali tie crty u 2rocnych deti, ktore si spomenula.
@0silvia0 narcisticka porucha je získaná vychovou, nie geneticky. Pri psychických porúchách do teraz častokrát nevedia, či sú spôsobené geneticky, alebo zlým vývojom v brusku. Napríklad o schyzofrenii som čítala, ze sa do teraz vedia zhodnúť. Niekde boli názory, ze vznika v tehotenstve zeny, keď sa veľmi zľakne, alebo žije v stresujucom prostredí, inde bolo zase spomínané, ze genetika, ale nemusí sa rozvinúť ak nevznikne spúšťač. Podobne je to s autizmom, tiež sa vedu diskusie o tom, čo je spúšťačom. Samozrejme, ak dieťa žije v patologickom prostredí, všetko sa mu na psychike podpise a potom to s ním dá veľa prace. Mnoho krát sa hovorí o genetike, lebo dieťa pochádza zo zlých pomerov, lenže treba si uvedomiť, ze chorý rodič, len tažko výchova bezproblémové dieťa, pretože dieťa sa nachádza v patologickom prostredí. Robili sa už aj štúdie o tom, ze ako vyrastali deti, ktoré boli ako maličké zobrane z takého prostredia. Napríklad niekde bolo spomenuté, ze mozog týraných obetí mal niektoré zóny menej vyvinuté ako býva u bežného človeka. Jednoducho ako sa vyvíjal mozog dieťaťa v patologickom prostredí, vplyvom okolnosti sa mu všetky funkcie nervovej sústavy nevyvinuli správne. A co sa týka narcistickych deti- hračky nepožičiavajú, ale chcú všetko iba pre seba, ešte aj hračky druhých deti, bijú rodičov, nevedia sa podeliť, môžu bez problémov ubližovať zvieratám, nerešpektujú autority a bývajú časté výbuchy zlosti, keď nie je ako chcú oni, neprimaju kompromisy,…
@katkami123 nejdem sa dohadovat a je to tu off topic, ale urcite nie kazde dieta s narcistickou poruchou sa prejavuje tak ako popisujes, ale moze. O kombinacii genetickych vplyvoch a aj vychovy je napisane aj tu:
https://lekar.sk/clanok/porucha-osobnosti
Ono to nie je take jednoznacne. Je to suhra viacerych vplyvov, lebo napr. z viacerych deti s rovnakou vychovou je len jeden narcis, cize nejaka predispozicia tam byt musi.
@0silvia0 tak iba jedno dieťa je zo všetkých narcistickými rodicom to zlate a vyvolené, ostatne už nie sú hodné jeho lásky, z toho si vychováva malého narcisa.
.
Myslím si, že gény sa oklamať nedajú, rovnako ak je dieťa v tehotenstve vystavené alkoholu, drogám. Pracovať sa s tým dá, ale výsledok je neistý. Samozrejme môže mať človek šťastie, opustené nebývajú iba deti narkomaniek čo má otca vraha, babičku zlodejku, dedka kriminálnika, ale aj ženy čo nepijú/nedrogujú počas tehotenstva, sú celkom v pohode psychicky aj morálne, len jednoducho si nevedia dieťatko z nejakého dôvodu nechať.
@suerte_suerte …susedia maju dve, jedno uz dospelé, druhé puberťák. Nikam neutekajú. Žijeme vedľa nich uz 15 rokov. Poznam ich od malička. Normálne decká, behajú po ulici, vencia psov, hrajú futbal, pokecaju ked sa stretneme.
@suerte_suerte kolega má adaptovaného Roma už je po vysokej škole. Nemali problémy s ním. Videl som dokument o troch Rómskych chlapcoch, ktorých si v 90 tých rokov vzali ako asi 3-4 ročných švédska rodina z rumunského domova. Tam v domove boli deprivovaní jedna sestrička z domova bola velmi iniciatívna a snažila sa čo najviac deťom nájsť rodiny v zahraničí. Ti chlapci už po dvadsiatke boli navštíviť ten domov v Rumunsku ale len dvaja. Fešáci urastení boli aj s rodičmi aj s tou sestričkou sa stretli. Pamätala si ich. Jeden z nich sa neudal a mal problémy so zákonom ale dvaja super. Inteligentní slušní. Ti traja mali rovnaký prístup od adoptívnych rodičov jeden sa nevydaril. Výchova je veľmi dôležitá a pomôže. No nie vždy. Neviem aké problémy si ten tretí chlapec niesol z útleho detstva.
@katkami123 určite že výchova je dôležitá, aj prostredie, ale aj v bežných rodinách máš prípady, kedy sú súrodenci vychovaní rovnako, majú rovnaké zázemie a jeden je vysokoškolsky vzdelaný a druhý je kriminálnik - napr. zlodej. A rozdiely v povahe sú extrémne. To nielenže je o náhode pri adopcii, ale aj pri biologických deťoch, ktoré máme.
@althejka Ježiš teba som tu potrebovala!
Hľadala.som niekoho, kto má adoptovane a POTOM bio dieťa. Pretože ja mam tak...A chcela som vedieť ako pristupovať k tomu prvému adoptovanemu, aby neziarlil a nemal raz nejaké neistoty a traumy z toho, že "ho vrátime alebo ze sme ho nahradili novým bábom..."
My to presne tak robíme. Malý sa narodil keď veľký začal pýtať bračeka. Takže ho akože dostal. Našťastie to tak vyšlo....
Mala som kamaratku adoptovanu, mala zivot ako v bavlnke. Milujucu rodinu, zazemie .. skoncila velmi velmi zle. Od mlada (cca 11rokov) drogy, alkohol. Utekavala z domu, skoncila ako psychicky chory clovek na antidepresivach, lieci sa doteraz, je tak povediac na dne. Jej matka biologicka zije dlhodobo v nejakom zariadeni pre psychicky chlrych ludi. Nejakym zazrakom sa k nej dopatrala a par rokov na to skoncila ako ona. Aj napriek snahe jej adoptivnych rodicov ju nezvladli 🤷
@ckatka ono zas to vnutro clovek neovplyvni, ani ako sa s tym to dieta vysporiada neskor.ja som mladsiu segru zboznovala, dokonca som jej mohla vybrat meno. Ale vsetko slo ako u klasickych surodencov aj dobre,aj zle. A to bola moja istota. Rovnaky meter. Mamina zas stale zila v obave, ze ja jej raz vykricim ze nie je moja vlastna. Toto vsetko sme si povedali az ja ako ja dospela. Ze som niesla to bremeno vdacnosti a dvakrat viac ma trapili moje preslapy ci zla znamka. Aby to proste neolutovali. Ale podla mna je buducnost ci vlastnych deti ci adoptovanych cista nepredvidatelna suhra ich osobnosti a mozno u deti co si nesu traumu zo zivota " predtym" je to tazsie.to ja neviem. Moja bio nebola ani narkomanka ani pubertacka. Iba ma nechcela. Alebo nemohla mat pri sebe. Netusim.
@althejka ďakujem.ti.
Inak...možno by nebolo od veci sa o tomto so synom porozprávať ešte pred pubertou. Úprimne na rovinu priznať z čoho mám strach...A podporiť ho v tom, aby sa zveril ak nejaký takýto pocit bude niekedy mat on.
Náš syn je zo 6 gravidity (bio matka mala v tom čase 30 rokov). Proste nedala ďalšie dieťa. Nechodila ani k lekárovi, aby nikto nevedel.
@ckatka Ja nemam adoptované dieťa, iba na margo ako Vám “nabiehali” city knderom. Mam biologickú dcéru, a nebolo to rak ako u vás, ze od začiatku som k nej cítila nekonečnú lásku. Ked som bola tehotná, nakupovala som vybavicku a hladkala brusko, prihovárala sa jej. Po narodení to bolo babatko o kt sa trebalo starať, mala som ju tada, ved to bolo dieťa, ale tie hlboké city prišli postupne . Cize si myslim , ze kazdy to ma s nábehom citov inac. City sa budujú tým, ze spolu trávite cas, máte spoločne zazitky. Samozrejme Vám adoptované dieťa moze aj hned na začiatku padnúť do oka, byt sympatické alebo roztomilé. No kazdy vzťah sa podľa mna buduje.
@5katarina7 krásne dievcatko ♥️
velmi vela zavisi od vychovy. my co mame adoptovane deti, sme sa stretli s odbornikmi aj s kopou rodin, ktore maju aj starsie deti a poviem ti tak. velka vyzva je to pre rodiny, ktore to beru na lahku vahu alebo si povedia ze to je len tak slebo nedostanu poucenie. deti treba odmalicka lubit, vychovavat ich v ramci odporucani a to niekedy nerobia a moze sa puto pretrhnut. je to skor ojedinele. a geny kradnutia, zleho chovania podobne neexistuju!
@berginkan ale aj geny maju co povedat nie je to len o vychove je to aj o genoch rodovej zatazi tehotenstve a prvych mesiacoch
a nedovolila by som si sudit v tomto smere ine rodiny niekedy mozes robit vsetko mozne i nemozne a nedopadne to
@loginexistuje ja nikoho nesudim. bolo to vidiet na tych rodinach a sami o tom hovorili otvorene. maju. ale geny zleho spravania neexistuju. obzvlast ked niekto povie ze tieto deti utekaju z domu kvoli genom, nie je to tak a to percento je hrozne nizke
@suerte_suerte ja poznám 3 rodiny kde boli deti adoptované 2 rómske z toho.Obe dievčatá a vydarili sa už sú dospelé, vyštudovali...tretie je ešte malý chlapček 3 r rodičom zomrelo bábätko v 8 m tehotenstva po x rokoch skúšania.Boli už roky v poradovníku, lebo vedeli, že majú problem a vlastne hneď pol roka po tejto tragédii ho dostali ako 1,5 r.Ta žena ožila a bol to obrovský dar a malý sa dokonca na nich podobá🙂
Dieta je vzdy loteria, lebo nikdy nevieme ako sa veci vyvinu. Mozete mat zrovna Pech a aj to bol bude po tom nepodarenom babkinom strycovi. Takto sa to neda pausalizovat. A tiez treba s dietatom pracovat na tych traumach, co zazilo. Hlavne tych nevedomych. Vela deti musi mat podvedomy hned na niekoho, koho nepozna. Uz to, ze bolo Same niekde par tyzdnov, uz to je nie lahky zaciatok. A v puberte to moze vyplavat na povrch. Ale poznam aj vela bio deti , co maju super rodicov a pozdrhali a povyvadzali sprostosti.