Používame cookies. Viac informácií tu. OK

Ako sa zbaviť strachu pri tehotenstve?

strunka
26. júl 2011

Mam 34r. a za sebou uz jedno skoro ezproblemove tehotenstvo, kedy som sa v 31. tyzdni zacala otvarat a odvtedy som 8 tyzdov do porodu lezala s nohami hore. brala som to fajn, tesili sme sa na maleho a pocas tehu som eak zvlast si nepripustala nic zle co sa moze stat. odvtedy sa za posledne 4 roky toho vsak vela zmenilo :( kojila som 13 mesiacov a kedze maly bol riadny papkac a zly spac dal mi zabrat. vstavala som v noci aj 7-9krat a bola som uz po roku uplne KO. odvtedy sa skoncili moje radostne casy a zacali komplikacie. musela som ist na operaciu stitnej zlazy kde mi plovicu vyoperovali, potom som mala cystu na vajecniku a bola som tiez na operaciu, nakoniec som ten rok este prisla o dalsie babatko :( prestalo sa vyvijat. moje travanie mi robilo cim dalej vacsie problemy az to nakoniec vyustilo v diagnostikovani celiakie. medzitym sme sa este pokusali o druhe babatko, ale nedarilo sa, co mi tiez na psychike nepridalo :( nakoniec az po zavedeni bezl. diety asi po necelom pol roku sa mi podarilo opet otehotniet, avsak predtym som este sama so sebou musela riesit strach ked som cakala na vysledky syncekovych testov na celi... strach co ak druhe dietatko by ju zdedilo, plus manzel migreny, astma... spolu hroza pomysliet. aj napriek vsetkemu si druhe dietatko velmi zelame a eime sa nan, i ked od zaciatku mam strasny strach ako to cele dopadne. od zaciatku mam ake bolesti v brusku, ale neviem ich identifikovat, ci su to moje creva, ci co. raz ma boli tam, raz zas tam. nie su to velke bolesti, ale su, stale niekde. som doma na PN od zaciatku ako som bola na prvej navsteve u dokiho. dal mi aj duphaston a manezium a snazim sa doma co najviac lezat, ked bol maly v skolke bol to OK teraz je to trochu tazsie 🙂 avsak kazdy jeden krat co idem na WC sa bojim co na vlozke najdem... vytok mavam skoro stale, mala som aj kvasinky, avsak vcera som objavila pri kupani aj taku 5-6 cm blanku bielu a zas sa bojim ako hrom. to nevravim ze minuly tyzden som bola u nahradneho dr. (moj ma dovcu) a ten ma nastrasil ze nepocuje srdiecko cez doppl. a tak ma poslal na sono do nemocky, ci je plod zivy... skoro som umrela cestou tam. strasne som sa bala. aj teraz mam slzy v ociach ked si na to spmeniem. lekarka ma povzbudila, e ma slaby pristroj lekar, ze je vsetko OK, ale mam skrateny cipok na 34mm tak uvidim co povie moj lekar, ale este tyzden kym pride... a ja sa zas tak bojim. co znamenala ta blanka? je to strasne, snazim sa citat roman, kukat telku na vymletie mozgu ale moc sa mi nedari... ako sa mam zbavit alebo aspon trochu eliminovat ten strasny strach? ste niekto na tom podobne? asi kto neprezil nevie presne o com pisem. ja som si uz prezila toho z vela pohladov vselico a teraz sa bojim aj pohnut, aby som drobcovi neublizila. ale co je v nasej moci? verim ze Pan Boh riadi nase kroky a modlim sa, avsak kto vie kam nas maju zaviesť???

pointka
26. júl 2011

@strunka Trosku s rozdielnym pribehom, ale v podstate prezivam rovnake pocity. Prve tehu total problemove, od 13-16tt silne krvacanie, 20tt serklaz, 30tt silna bolest brucha, 35tt babo malo rastlo. A vsetky tieto casove obdobia v nemocnici, dokopy asi 3 mesiace. Teraz som tehu, 15tt, snazim sa nepripustt si strach, mam malu dceru, ktorej sa musim venovat kedze je zive striebro, aj ked som doma cele dni sama, nepomaha mi to v strachu a depresiach. Tiez ked idem na toaletu so strachom zdvihnem toaletny papier, ci je cisty. Nastastie, ked uz to zacina byt kriticke, zverim sa partnerovi a ten ma vzdy povzbudi a vtedy si lahnem s pocitom, ze VSETKO BUDE V PORIADKU! A dost mi taketo sebapresviedcanie pomaha. Akurat zajtra idem na kontrolu, tak samozrejme s obrovskym strachom, ale vzdy po kontrole ak je vsetko OK, som zase nachvilku kludna 🙂
Priatel ma na to taky nazor, ze nesmiem mysliet negativne a naozaj som to skusila a pomaha to. Aj sa s niecim zamestnat, myslim, ze TV nie je to prave, kedze aj to ponuka dost priestor na rozmyslanie a sama sa prichytis, ze telku ani nepozeras, len sa zozieras a rozmyslas. Niekde som aj citala, ze stres a depresia velmi ovplyvnuju plod v tehotenstve hlavne z nervoveho hladiska. Tak ak ti mozem poradit, klud, pozitivne myslenie, vraviet si ze vsetko bude v poriadku a nezozierat sa 🙂 (to vravi ta prava 🙂 ale ozaj sa snazim 🙂)

Tu začni písať odpoveď...

Odošli