Ako zvládnuť smrť blízkeho počas tehotenstva?

@lucia1981 ahoj 😒
úprimnú sústrasť......
mne zomrel otec pred štyrmi rokmi, nedožil sa 56 rokov......
chápem žiaľ a to čo prežívaš, je to úplne normálna reakcia tvojej psychiky a organizmu....... ešte to potrvá kým to odoznie....... vyrovnať sa s tým trvá tie dva roky....... chce to čas, potrebuješ vyplaviť von svoje pocity, emócie, žiaľ, nemá zmysel to v sebe dusiť..... je jasné, že nemáš chuť sa baviť s ľuďmi a robiť bežné veci, nič nemá teraz zmysel....... ale prejde to....
tvoj žiaľ bábätku neublíži...... len bude mať smutnú maminku...........
niekedy sa hovorí, že ľudia umierajú aby urobili miesto pre druhých...... a tvoj otec vedel, že čakáš bábo a veľmi sa tešil......
o pár dní sa Ti narodí malý a tvoje pocity sa značne zmenia, radosť z narodenia bude isto silnejšia ako žiaľ a smútok........ hlavne sa zameraj na neho, malý Ti pomôže cez to prejsť...... a nemysli si, že by mu bolo lepšie keď bude vonku, aj keď už bude von, bude vnímať a cítiť tvoje pocity, len nebude priamo pri tom, keď budeš plakať......
😒 a neboj sa, teraz je to ťažké, ale prejde to......

@heln veľmi pekne Ti ďakujem za povzbudzujúce slová, môj otec mal 60 a tiež ešte veľa pred sebou.... to isté mi povedal aj môj doktor, že môj žiaľ, slzy a smútok bábätku neublížia a že má v brušku všetko čo potrebuje, no aj tak sa bojím, lebo keď chytím záchvat plaču tak je to hrozné, neviem prestať až mávam z toho silné kŕče v brušku a to ma vždy tak zastaví, aby som sa už konečne ukľudnila....mne moja svokra na pohrebe povedala, že niekto musí odísť, aby mohol prísť ďalší a veľmi som sa preto na ňu nahnevala a ocino sa naozaj na druhého vnúčika veľmi tešil, hovoril, že ho bude kočíkovať, ako aj prvého.... z toho mi je smutno, že ho nebude vidieť, že sa nebude tešiť s nami a keď sa pozriem na moju maminu tak sa tiež musím ovládať aby som pred ňou neplakala, vždy to bola taká silná žena, nikdy som ju nevidela plakať až teraz a jej by som tiež rada pomohla, no neviem ako keď sebe nedokážem pomôcť....

@lucia1981 😒 ťažko Ti teraz čokoľvek povedať, alebo poradiť....
teraz sa Ti/ vám zdá všetko bez zmyslu, bezradné, bez útechy, je to bolesťou a žiaľom, ktorý prežívate a je to prirodzené, je to ťažké zvyknúť si na novú skutočnosť, na to, že tu nie je človek, ktorý tu bol s tebou celý život, (ja som medzi plačom mala pocit, že to bol iba zlý sen a on sa zrazu vráti a bude tu), najskôr musíte všetci prejsť fázou akceptácie a potom zmierenia a to chce čas, naozaj v tvojom prípade blbo a nešťastne načasované.... a mamine pomôžeš aj bez pomoci, iba tým, že budeš s ňou, hoci mlčky, v objatí, so slzami..... ešte môžeš napísať list otcovi, kde mu napíšeš všetko to, čo si mu ešte nepovedala...... otca Ti to nevráti, ale dostaneš von všetky svoje pocity a žiaľ a aj keď si pri tom poplačeš, uľaví sa Ti...... a mysli na malého, čoskoro bude medzi vami a tieto temné mraky smútku zaplaví slnečným svetlom........ a hlavne aby ste to spolu s malým dobojovali, tých pár týždňov a všetko bolo v poriadku........

Kludne plac moja, aj cely den, ked chces. ja som takto preplakala cele tehotenstvo a malinke je velmi kludnucke dietatko a hlavne usmievave. viem, ze to strasne boli. ja som ani neni tehu a nedokazem si to ani predstavit. prajem vela sil a verim, ze malinke drobciatko ti prinesie opat slniecko do zivota, aj ked zo zaciatku bude zrejme len za oblacikom. moc drzim palce.

ahojte,
@adriana1712 ano, to je velka pravda. cas to nikdy nevylieci, ale pomôze ti brat to trosicku inak, a vediet prezivat zivot opat aj s radostou.

@lucia1981 nemaj strach z toho, ze bolest tu bude stale... ano, stale to velmi boli, v mojom pripade to boli v nedelu 2 roky co maminka zomrela. strasne to boli a kazducky den mi neuveritelne chyba. ale som rada ze je to tak. predsa nechcem na nu zabudnut. su ludia, na ktorych nikdy nezabudnes. boli taki vynimocni, ze si zasluzia byt tu s nami kazdy den. ja som rada, ked vidim, ze ani ostatni na nu nezabudli. skôr mam strach z toho, ze ked tu my nebudeme, tak uz ju nebude mat kto pripominat. je mi hrozne smutno, ze moje deti (ak nejake budem mat) ju nikdy nezaziju. aka bola uzasna, dobra...
je to jednoducho zivot, dava a berie a ja som vdacna za to, ake som mala skvele detstvo, uzasnych rodicov.... teraz sa z nej chcu tesit v nebicku. nemôzem byt sebecka. mas stastie ze mas synceka. a druheho v brusku. obrovske stastie. neboj sa, pride cas keb budes vediet byt znovu uplne stastna. aj ked vzdy si na otca spomenies a povzdychnes, "aaaach, keby si to tak mohol prezivat s nami"....

@mabumi Presne tak, mas pravdu. Bolest je tam stale, ale vzdy sa najde nieco alebo niekto, kto pomaha radovat sa zo zivota. 🙂

@lucia20 ...veď aj plačem, ale pomôže mi to vždy len na chvíľu, prinesie mi to trošku úľavy, ale tá sa hneď potom aj stratí a tá bolesť je tu znova a znova....

@heln ...presne nad tým som rozmýšľala, že dám svoje pocity a myšlienky na papier, lenže čo s ním potom, keď adresu do neba nemám.... ☹ lebo je toho toľko čo sme si nestihli povedať, toľko čo sme ešte chceli všetci spolu prežiť.... inak tiež mávam občas pocit, že je to len sen, z ktorého sa jedno ráno zobudím, zídem dole po schodoch a v hale bude na svojom gauči oddychovať ocino .....

@lucia1981 ja viem.... 😢 aj ja som mala to posledne tehu take. ked ma deti rozptylili, tak som na to nemyslela, ale pri kazdom kopanceku a hlavne vecer som stale plakala. ale potom to trosku preslo a casom som plakala uz len z casu na cas. kazdopadne ti moc drzim palceky a moc ma to mrzi. ☹

@lucia20 ak sa môžem opýtať, ty si tiež niekoho stratila, lebo konkrétne si to nenapísala.... mne robí veľkú radosť môj 5 ročný drobček, je to naozaj veľmi vnímavé a citlivé dieťa ale niekedy ani pred ním neviem skryť slzy....

@lucia1981 ja viem, ze je to tazke. ja som nikoho v tehotenstve nestratila, ale pri tretej dcerke nam v 16.tt povedali, ze ju mame dat. kym sa vsetko vyjasnilo, co sa deje a ako to je, tak preslo dlhych osem tyzdnov, kym sme stale rozmyslali, ci ju ozaj musime dat prec. nakoniec sa vyjasnilo, ze je to nador, len sme nevedeli ci to mala zvladne v brusku. ked sa narodila, tak nador mal dve kila. viem, ze to nie je smrt, ale mozem ti odprisahat, ze som preplakala cele tehotenstvo a par mesiacov po nom. vlastne az teraz v maji nam povedali, ze je zdrava. tiez som nevedela pred detmi ukryt slzy, ale zial museli pochopit ako to len bolo mozne. ja som im to stale vysvetlovala a pripravovala ich na to, ze moznoze babatko domov neprinesieme. boli velmi mudre a chapave, aj ked su este malicke.

@lucia1981 ahoj, ja ked som bola tehotna a bola som tusim v 3 mesiaci tak mi zomrela babicka a bola som z toho uplne mimo, lebo s nou som travila vela casu ked som bola mala, spavala som u nej, hrali sme sa, smiali a prave v tom najhorsom obdobi v prvom trimestri zomrela takze som jej nebola ani na pohrebe, lebo som sa bala, ze by som prisla o nasu dcerku, su to uz skoro tri roky ale dodnes sa z toho neviem spamatat a mrzi ma ze som nemohla byt na jej pohrebe, nastastie a to ma velmi tesi zomrela s tym, ze uz vedela ze cakame drobceka a velmi sa z toho tesila 🙂 takze aspon to mi bolo utechou 🙂 Drzim prsteky nech mas rychly porod 🙂 a tesis sa z maleho drobceka 🙂

@lucia1981 mne zomrela maminka keď som čakala moju najmladšiu presnejšie spáchala samovraždu a jediné čo ma udržalo pred zrútením bola moja maličká ktorú som čakala ...tiež som sa bála aby sa jej niečo nestalo ...prešli už dva roky od maminej smrti a tiež som sa s tým stále nezmierila ale treba žiť ďalej ...a keď sa ti narodí maličký nebudeš mať toľko času aby si stále myslela na to že si niekoho stratila...možno práve malý ti tiež bude takou náhradou sa ocka čo si stratila ako mne je moja malá za moju drahú milovanú maminku ...prajem Ti veľa šťastia v živote a nech sa Ti narodí nádherný zdravý chlapček ktorý Ti bude robiť vždy iba radosť 😀

@bobacik_29 ..veľmi pekne Ti ďakujem za povzbudenie, ja sa už toho drobčeka neviem dočkať, vlastne všetci doma, lebo ten smútok čo ovládol náš dom ten je hrozný a mám pocit, že sa to nikdy neskončí.... 😢

..,.ahojte tak ja sem píšem asi po necelom roku, lebo stále ma to všetko veľmi bolí a neviem sa poriadne zapojiť do normálneho života, spomienky sú veľmi živé a bolestné, nedokážem sa poriadne smiať, tešiť sa zo života a to aj napriek tomu, že mám skvelého manžela, najlepšiu maminku na svete a dve nádherné detičky, otec mi chýba každý deň, každú minútu, sekundu, proste vždy na neho myslím a pýtam sa prečo tu nemôže byť s nami....

@lucia1981 ahoj lucka, takto pred rokom ako si ty stratila otca som ja prisla o mamku, v juny. bola som v 8tt ked som ju pochovavala.. bohuzial moje tehotenstvo skoncilo tyzden po pohrebe... preplakala som mesiac a pol vkuse, aj kvoli nej, aj kvoli babu. Teraz som znova tehotna a na mamu myslim kazdy den... strasne mi chyba, v tychto chvilach najviac. ak chces mozme popisat v poste, mozno ti to troska pomoze.

@lucia1981 ahoj, ja som pred dvomi mesiacmi pochovala maminku. posledné 4 mesiace som s ňou prežívala úplne všetko... tiež mám stavy napr. v obchode že sa rozplačem, lebo si uvedomím, že ona už nebude nikdy nakupovať, na prechádzke...je to hrozne moc ťažké 😔

@afrika úprimnú sústrasť.... veľmi ma to mrzí, ja Bohu ďakujem každý deň za moju maminu, ale na druhej strane mu vyčítam, že mi zobral otca, mal len 60 rokov, toľko toho ešte pred sebou a zrazu jednoducho odišiel.... ja tie stavy poznám, ja nemôžem byť vôbec v nejakej väčšej spoločnosti lebo to nezvládam a hneď plačem, chodím na cintorín každý deň a pýtam sa ho prečo sa to muselo stať, veď sme boli všetci takí šťastní a nič nám nechýbalo a zrazu sa to všetko skončilo a ja vôbec neviem ako ďalej žiť bez neho....

@lucia1981 maminka mala 52 rokov, nechala tu ocina, ktorý nebol bez nej ani jeden deň. všetko ho učíme - či chodiť do banky, platiť účty...maminka mu bola všetkým 😔
lucka musíme to zvládnuť, my sme neumreli. nikdy na našich milovaných nezabudneme, ale musíme byť silné a žiť ďalej. ja som až po maminkinej smrti poriadne pochopila, že ju hrozne moc potrebujem.
lekári mi hovorili, že maminka má posledných pár dní života pred sebou a ja som jej klamala, klamala som jej a hovorila som, že sa lieči. neviem si to odpustiť

@afrika aj moja maminka mala 52 ked zomrela, ak ti mozem poradit. nic si nevycitaj.. ja som tiez predposledny hovor s mamkou mala zly, kricala som na nu a dlho som si to vycitala, ale k nicomu to nevedie, zivot jej to nevrati.. obcas ma to este napadne, ze som jej radsej mala povedat ze ju lubim ako na nu kricat.. ale nedalo sa.. bola som tehotna, precitlivela a vedela som ze sa blizi koniec, co hrozne bolelo.. a ona bola na morfiu a tak bola tiez zla.. tiez sme mame tvrdili ze sa vylieci a pojde domov, ale ona citila ze sa blizi koniec.. pytala sa sestriciek ze ci umiera.. a potom uz to sama konstatovala, ze ona to vie.

@monika2712 ako to zvláda Tvoj ocino? je mi ľúto, že ste prežili to isté

mne môj milovaný otec zomrel pred troma mesiacmi,mal 62 r. a som z toho úplne hotová,som na začiatku tretieho mesiaca a celé dni plačem, bývaly sme spolu v jednom dome a všade kde sa pozriem, všetko mi ho pripomína a njahoršie je to, že tu mohol byt , keby sa mu dostalo poriadnej starostlivosti, stále ho mám pred očami posledné dni v nemocnici, je to fakt na zbláznenie a neexistuje na to liek. otehotnela som neplánovane a sama sa čudujem ako sa to podarilo, vela som schudla, mam problémy zo šž, asi mi to poslal tatík aby som tolko nežialila. Hlavne sa bojím nech sa babätku nič nestane, ked furt plače.