Depresia počas tehotenstva

marionmarion
18. okt 2011
Ahojte, pisem sem lebo si uz neviem rady...som v 26. tyzdni tehotenstva a v nemilej situacii. Vo stvrtom mesiaci som prisla o pracu aj byvanie a museli sme sa prestahovat k priatelovym rodicom. Ja som ostala nezamestnana, kym on chodi do prace niekedy aj na tyzden. Napriek tomu ze jeho rodicia su fajn a vychadzame spolu, mam depresivne stavy s ktorymi si neviem rady. Nic ma netesi a nic ma nedokaze rozveselit, nedokazem sa donutit do nijakej cinnosti, niekedy mi robi problem vobec vyjst z domu a ist na kratku prechadzku. Z ludi mam strach a nedokazem sa s nikym rozpravat, nikomu nedoverujem. Citim sa velmi zle a viem ze to nie su iba hormony a kolisanie nalad, lebo na depresiu som sa uz predtym liecila a priznaky dokazem rozoznat. Moj psychiater mi neodporucil brat pocas tehotenstva antidepresiva a tu, kde zijem teraz nie je moznost chodit na psychoterapiu...neviem co mam robit, uz som uplne v koncoch...na to ako tym skodim svojmu babu, nechcem radsej ani mysliet 😞
ivusa79
20. okt 2011
Neboj, mas toho teraz naozaj vela, ale aj take dni su... Je tu viac takych tem... skus si precitat tehotenstvo a panicka porucha, tam sa to dost rozobera. Co ti mozem zo svojich vlastnych skusenosti a zo skusenosti ostatnych poradit je napr. joga. Na tu nedam dopustit. Ak nemas moznost chodit na jogu, skus si o tom aspon citat, najst info na internete. Velmi to upokoji mysel. Tiez je potrebne si zamestnat mysel a v tom pomaha napr. nejaka knizka, aby si dokola nemyslela na trapenie a nechala hlavu trosku vypnut. Postupuj krok po kroku a aj keby to hned nebolo lepsie... nebud smutna. Viem, ze pozitivne myslenie je asi najtazsia vec na svete, ale ked sa mozog dokaze naucit mysliet negativne, urcite sa da postupne aj preprogramovat 🙂 Drzim ti palce a mysli na to, ze kazdy den moze byt iny...
feb13
20. okt 2011
@marionmarion Ahoj, ci tvoj stav ublizi babatku v maternici neviem, v jednej teme sa tu rozoberalo, ci sa rodia z kludneho tehotenstva kludne deti a z vystresovaneho tehotenstva nekludne... a podla vysledkov, co sa tam popisalo, velakrat ano, ale nie je to absolutnym pravidlom, lebo aj genetika velmi ovplyvnuje povahu dietata. Takze podla mna sa s tym netrap, ze ublizujes babatku... ja verim ze neublizujes, samozrejme idealne to nie je, ale bude tvoje dieta zdrave a bude take ake ma byt. Co ale viem isto... ze ta depresia moze byt ovela horsia po porode a vtedy aj babatku mozes viacej ublizit (potriasenim, odmietanim...), poporodna depresia zvycajne ide ruka v ruke aj s problemamy s dojcenim atd. Takze ja skor z takeho hladiska povazujem za dolezite jednak aby si sa mala teraz o najlepsie a jednak pripravu na sestonedelie a dalsie obdobie, zabezpecenie vhodneho zazemia a pomoci, vopred zorganizovat a rozdelit ulohy tak aby ti ta pomoc naozaj pomahala a nesla na nervy, naplanovat kolko dovolenky si priatel zoberie atd. Ak byvate u jeho rodicov, mate moznost poprosit ich aby postrazili babatko ked vecer zaspi a vy dvaja mozete ist spolu do kina alebo na veceru, to ti vtedy urcite dobre pride. Tiez ti moze svokra navarit atd. aby si sa chvilku nemusela starat o domacnost, uvidis ze po porode aj to je velka ulava. Teraz skus vyuzit situaciu ze si doma, a okrem toho ze si mozes najst aj nejaku docasnu pracu na doma napr. taku ake sa ponukaju mamickam na RD, mozes chodit na predporodne cvicenie, na prednasky o latkovych plienkach, o dojceni, noseni v satke atd. alebo na internete studovat rozne materialy, to ti vsetko velmi dobre pride a vela ti ulahci po porode pretoze vtedy nebudes mat cas vobec na nic takze co teraz neprestudujes bude ti vtedy chybat. Moja svokra bola tiez nezamestnana (v minulom rezime!) pocas prveho tehotenstva, pretoze zostala tehotna pocas studia a po statniciach s bruskom ju do prace nezobrali, tiez byvali u rodicov, a hovorila ze to bolo perfektne, ze sa mohla venovat len babatku a prezivat tehotenstvo naplno, chodila na cvicenie atd. a len sa pripravovala, potom pocas druheho tehu uz chodila do prace a ze to uz take dobre nebolo. Ja viem, ze je to tazke pretoze sa ti teraz nechce medzi ludi, ale skus to brat takto a skus si najst nejake tehotenske aktivity, ktore ti odvratia myslienky od toho neprijemneho.
marionmarion
autor
21. okt 2011
Ahojte, dakujem za povzbudive slova...snazim sa to prekonat, ale ide mi to velmi tazko...no asi mi nic ine neostava nez sa snazit dalej. kniziek citam hodne, takisto clankov na interenete o vsetkom co sa mi moze zist...ale akosi to nestaci na to, aby som zamestnala svoju mysel. Su dni ked je mi lepsie, ked sa dokazem porozpravat aj so svokrou a tak a su aj take ked mam z toho paniku a uzatvaram sa do izby...niekedy sa aj do niecoho pustim a potom ma uplne opusti energia a nadsenie a necham to tak. viem ze si mozem pomoct iba ja sama, ale citim sa strasne slaba 😞
buduci utorok tu bude cvicenie pre tehotne...pokusim sa tam ist...dufam ze nedostanem pol hodinu pred panicky zachvat 😞
este raz dakujem a drzte mi palce...
ktore
22. okt 2011
podla mna su lieky aj co sa mozu brat pocas teho...alebo sem tam nieco slabe na ukludnenie.lebo takto ublizi viac a aj sebe
ktore
24. jan 2012
@marionmarion ako sa mas?je ti lepsie?
peggi
24. jan 2012
@marionmarion Drž sa,aj mňa niekedy chytajú podobné stavy. My sme sa zasa presťahovali a nemožem si zvyknúť. Mne pomáha niečim sa zaoberať, veľa čítať. Tie cvičenia pre tehotné to je super nápad,to by ti mohlo pomocť.Dúfam,že prekonáš strach a budeš tam chodiť. Dostaneš sa tak medzi ľudí,možno tam nájdeš aj nejakú spriaznenú dušu.
Úzkosť a strach sú nepríjemné ale nie nebezpečné,neutekaj od situácie,ktorá naháňa strach,prikáž si,že strachu je potrebné čeliť,čím dlhšie sa strachu čelí,tým lepšie sa budeš cítiť,čím skor sa strachu postavíš zoči-voči,tým skor sa ho zbavíš - toto mi poslal moj úžasný manžel v sms a vždy keď mi je na prd a najradšej by som sa schovala do myšacej dierky,prečítam si to a to ma povzbudí.
Držím palce,neboj to zvládneš.
marionmarion
autor
27. jan 2012
@ktore @peggi dakujem...uz mi je ovela lepsie, o par dni mam termin, tak mi drzte palce aby vsetko dobre dopadlo...
peggi
27. jan 2012
@marionmarion To som rada,že sa ti polepšilo. Tak už sa určite pripravujete celá rodinka na bábenko. Držím palčeky,neboj,všetko dobre dopadne.Ani sa nenazdáš a budeš aj s bábätkom doma.
marionmarion
autor
27. jan 2012
@peggi dakujem, si zlata 🙂 no neviem, ci sa babu bude chciet von nacas...mam 4 dni do terminu a ono zatim nic...tak uvidime...
janeckovalenka
27. jan 2012
ahoj, ja poznám depresiu počas tehotenstva od 5 mesiaca. Bolo to hrozné. Nikdy v živote som nič horšie nezažila. Nejak som to vydržala s pomocou manžela a rodiny do pôrodu, narodil sa mi krásny dravý chlapček. Po pôrode som sa mohla začať liečiť. Liečim sa dodnes. Každým dňom sa to zlepšuje, samozrejme za odbornej pomoci lekárov. Už takto bojujem 20 mesiacov. Malý mi pomohol nájsť cestu späť do života, ten mi pomohol najviac. Držím ti palce a hlavne ak budeš cítiť, že niečo nie je v poriadku, obráť sa na lekárov. Nehanbi sa o tom hovoriť, a ja dnes už môžem povedať, že verím že mi niekto pomôže. ahoj
peggi
27. jan 2012
@marionmarion Aspoň vieš,že sa mu u teba páči,keď sa neponáhľa von 😉 U mňa sa moj syn tak zabýval,že som prenášala 11 dní. 🙂
marionmarion
autor
27. jan 2012
a vyvolavali ti porod? alebo to nechali tak, kym to neprislo samo? ja sa najviac bojim ako na mna budu naliehat, ze uz musim porodit...
sisinka8
3. feb 2012
ahoj!ja som mala tiez depresiu pocas tehu.mna to chytilo v 5-6 mesiaci,bolo to dost tazke bez liekov.mala som aj panicke ataky a stalu uzkost.lieky som dostala po porode,stav sa mi usporiadal.teraz cakam druhe babo a neberiem nic,vysadila som akonalhle som sa dozvedela spravu.bolo to tazke ale teraz to zvladam.mam dost skusenosti v tomto smere ale nechce sa mi to rozoberat,rada pomozem ak mi napisete! 😉
janeckovalenka
3. feb 2012
ahoj, koľko po pôrode si znova otehotnela. Ja by som chcela podľa pocitov ďaľšie dieťatko, no lekári a aj môj rozum mi hovorí, že mám ešte počkat.
sisinka8
16. feb 2012
@janeckovalenka po6rokoch!nechcela som skor....myslela som nato ze ked nahodou musim ist do nemocnice tak aby dcerka bola uz samostatna ako tak....a chcela som sa citit nato maximalne pripravena.ale musim konstatovat ze nebolo a nieje to castokrat lahke ani takto!mavam uzkosti a aj horsie dni. :-| snazim sa byt optimisticka ale ja som zial geneticky tak vybavena citlivejsia na vsetko,a tehotenstvo je ako vieme velky stres veru!tehotenske hormony,priznaky,potom vseliake odbery a cakanie na vysledky,aj ultrazvuk mi robi nervy ked tam mam ist 🙂 som proste uzkostlivejsia....
janeckovalenka
16. feb 2012
ďakujem ti veľmi pekne, že si sa ozvala. Na to ťažké obdobie nechcem už myslieť, ale keď mám teraz mojho Romanka, má 17 mesiacov, tak si hovorím, že keby som to mala zažiť znova, to dieťa stojí za to. Viem, ani ja sa ešte necítim na 100 percent ok, ale asi to ani už tak ani nikdy nebude. Tiež mávam všeliaké dni, ale snažím sa vtedy niečim zamestnať, vymyslieť nejaký program aby som nad sebou nerozmýšľala. Aj ja si musím ešte na to druhé bábenko počkať, asi to tak má byt.

ahoj a držím palce

Lenka
patkaza
26. okt 2015
Používateľ patkaza je nedôveryhodný
Je možné, že nejde o reálnu osobu, ale o účet vytvorený za účelom propagovať konkrétne výrobky/služby alebo účelovo manipulovať diskusiu. Pozri príspevky od patkaza.
najdi si nejaké koníčky alebo rob hocičo čo ťa baví .. a určite musíš mať niečo rada, alebo ak myslíš že nie tak zisti čo máš rada a čo by si chcela robiť http://akoapreco.com/ako-spoznat-poporodnu-depr...

Tu začni písať odpoveď...

Odošli