Ako prekonať strach z pôrodu prvého bábätka?

no ale sak co by sme hladali, je tu toho malo, staci napisat otazku....
https://www.modrykonik.sk/forum/porod/ako-zmiernit-panicky-strach-z-porodu/
https://www.modrykonik.sk/forum/porod/mam-strach-z-porodu-je-to-bezne/
https://www.modrykonik.sk/forum/tema/strach-z-p...
https://www.modrykonik.sk/forum/porod/ako-sa-zbavit-strachu-z-porodu-2/
https://www.modrykonik.sk/forum/porod/homeopatika-na-ulahcenie-porodu-mate-skusenosti/
https://www.modrykonik.sk/forum/porod/mam-strach-z-krvi-ako-to-bude-pri-porode/
https://www.modrykonik.sk/forum/volne-diskusie/strach-z-opakovaneho-tehotenstva-po-komplikaciach/

Práve tým že nevieš do čoho ideš je dobré 🙂 nemáš sa čoho báť, všetko dobre dopadne a nakoniec uvidíš konečne svoj zázrak ktorý si mala v brušku 9 mesiacov. Horšie je to keď pôjdeš rodiť po druhý raz a budeš vedieť čo to obnáša..ale aj vtedy ti bude to dieťatko za to stáť tak do toho pôjdeš 🙂

ja som sa porodu vobec nebala, ja som sa bala sitia 😀 a aj teraz sa porodu nebojim a viac sa bojim zubara 🙂 po porode ani nevies ze si bola tehu a od zubara ides v poho a horsie je to potom doma,,, a taktiez ta necaka za tu bolest ziaden zazrak ale pri porode je to ten najvacsi zazrak .-) kedze nevies do coho ides je to v pohode a to som ja riadna citlivka 😀 ved keby to bolo take hrozne neexistovala by zena ktora by chcela dalsie dieta 😉

co tak porozpravat sa s gynekologom-porodnikom a prebrat s nim postup a priebeh porodu? 😉

Fakt každy porod je iný. Ale teda ja čo sa mi tak vidi, tak všetky kočky čo sa velmi bali pôrodu mali nakoniec fajn pôrody a tie hrdinky medzi ktore som sa radila aj ja -nepripuštala som si že by som to mohla nezvladnuť, prehlasovala som že každa fyzicka bolesť sa da zvladnuť, samozrejme zastankyna bez epiduralu, mali potom pôrod horzny.
Tak či tak pripraviť sa na to neda. Ja som mala zly pôrod, ktory nakoniec skončil akutnou sekciou, a to som si nepripuštala pred pôrodom že by som to nezvladla. Aleee napriek všetkemu viem že druhy chcem opať skusiť rodiť normalne, akoby som na tu prišernu bolesť už trochu zabudla, a zas mam ten hrdinský spôsob uvažovania, že ja to určite zvladnem. I napriek tomu že pri prvom porode som myslela že umieram. JEdine čo som chcela bolo už nič necitiť... No proste ta ludska psychika je raz zvlaštna vec 😅 😀

ahojky nadherna , ja ti môžem poradiť len jedno. neboj sa, nemaj strach 🙂 ja som sa tiež zo začiatku veľmi bála a vôbec na to nebol dôvod. bude to v poriadku, porodiš a budeš to mať raz dva za sebou 🙂 zlom väz, držím palčeky 🙂

Ja som svoj strach z porodu vyriesila cisarakom.. a bola to taka pohoda, ze by som pokojne absolvovala cisarak kazdy tyzden..

Ahoj, určite sa neboj. Ja som sa tiež bála, hlavne z toho, že som nevedela do čoho idem 😅 Síce som mala veľmi bolestivý a dosť dlhý pôrod, ale v momente keď sa malý narodil som zabudla úplne na všetkú tu bolesť 😉 Možno tvoj pôrod bude krátky a nebolestivý 🙂 takže hlavu hore, na pôrod nemysli a teš sa na bábo, tak či tak, nejako vyjsť von musí 😀

vobec sa nemusite bat. ja som sa bala tiez, skoro celych 9 mesiacov. o 12 na obed som prisla do porodnice s tym, ze mam take slabucke bolesti brucha pravidelne kazdych 10, ci 15 mniut, prijali ma, vybavili sa papierovacky a pred 3 hodinou poobede bol matusko na svete. kazdy porod je iny a preto neviete, co vas caka, ale nic neni take hrozne, ze by sa to nedalo zvladnut. zena je velmi sillny tvor a zvladne vsetko na svete, aj ked o tom mnohe pochybujeme. ked uz budete mat kontrakcie, tak vobec nebudete vnimat cas, ci je to 10 minut, alebo hodina a pokial budete mat dobreho porodnika, tak vas urcite nenecha trapit sa v bolestiach dlho. druhy porod som mala cisarskym a radsej 10 normalnych do vody, ako dalsi cisarsky. tie bolesti priserne po zakroku, 2 tyzdne som nevedela sama vstat z postele. ale vidite, to je u kazdeho individualne. preto vam hovorim, ci pisem, ze neviete, co vas caka, ale bat sa nemusite. urcite to zvladnete a ked budete mat dietatko vonku, tak si na ziadnu bolest ani nespomeniete.

Ahojte, ja zajtra idem do porodnice,čaka ma cisarsky,mam strach neviem čo ma čaka.Bude to moje prve babetko a nie som už najmladšia.Kočky držte palce. 🙂

Ja som mala planovanu sekciu a neviem si vynachvalit 🙂 ale tym vsetkym sa to este len zacina 😀 🙂 hlavne, aby bolo babatko zdrave 🙂

Ja som mala tiez strach, ale pomohla mi jedna kniha, ktoru som citala pred porodom. Bola o tom ako rodit prirodzene, pomohla mi aj co sa tyka porodneho planu. Hovori sa, ze v prvom rade by zena mala vediet do coho ide. Mam na mysli aby si vedela napr. co sa deje pocas porod.faz, ako mas dychat, atd., proste aby ta nic neprekvapilo. Ten strach asi neprekonas uplne, ale je dobre pozerat sa na to aj trocha optimisticky, hlavne nemysli negativne. Ked sa u mna zacal porod, resp. kontrakcie uz zosilnovali tak som ani necitila strach, myslela som len na to ako prezit kontrakciu 🙂 A potom ked mi povedali, ze uz mozem tlacit, tak to uz islo rychlo. Prv babo, potom placenta a na bolest som hned zabudla. Cely cas pred porodom som myslela na to, ze chcem porodit rychlo a lahko. V podstate sa tak aj stalo, nemala som absolutne ziadne komplikacie a na prvorodicku to bol celkom rychly porod. Takze moja rada pre teba: nastuduj si co ta caka a hlavne mysli pozitivne.

ber to tak, ze obavy pred porodom su normalne, citi sa tak kazda zena, nemas ziadne vynimocne stavy 😉 . Ak by si mala naozaj panicky strach neprekonatelny, moze to byt eventualne dovod na cisarak, ale to by som urcite nechcela. Ber to tak, ze to proste musi prist, pride, ty to prezijes a bude po tom 😀 . Ved samotny porod netrva vecne, to vydrzis, neboj. Nakoniec, tak, ako moze byt dlhy, moze byt aj kratky, tak, ako moze byt bolestivy, moze byt aj znesitelny, netreba hned vidiet to najhorsie, kazda zena to preziva inak, dokonca aj kazdy jeden svoj porod. A mysli na to, ze stres vylucuje v tvojom tele hormony, ktore ti mozu porod stazit, lebo sa ti stiahnu svaly atd, naopak, pohoda a dobra nalada ti mozu vyznamne pomoct sa uvolnit, treba sa na to tesit, ved je to velka a uzasna vec! Ja som sa tiez bala, samozrejme, ale na porodny sal som isla so sirokym usmevom a personal na mna kukal, ze kam idem taka vysmata 😀 a to som isla rodit dvojicky prirodzene 😉 Skor by som sa zamerala na dobru pripravu na porod, teda dake to cvicenie pre tehotne, pripravit sa na to, ako sa pri porode dycha, tlaci atd.

ja som sa tiez strasne bala porodu, ako to zvladnem a ci to vydrzim, nebolo to med lizat, ale uz ked sa to rozbehne, proste vezies sa v tom, a nakoniec porodis...mna skor prekvapilo, ake narocne bolo obdobie po porode, najma ten 1. mesiac, ked som bola unavena, nevyspata, ubolena, so zapalom prsnikov, znicenymi bradavkami a s malym casto placucim uzlickom na rukach...nabuduce sa radsej psychicky lepsie pripravim na sestonedelie... 😅

My zeny sme velmi silne, na zle sa zabudne a ostanu len dobre spomienky. 😉

ja som sa bala porodu v case od morfologickeho UZV(ked som uz vedela, ze babo je zdrave, tak som zacala riesit porod) do cca 24tyzdna, ked mi gynelokog povedal na poradni, ze na druhy den mam prist rano do nemocnice, ze ma musia zasivat. Takze mi to stresovanie z porodu nahradilo stresovanie z mojej situacie 😀 Nakoniec ma nezasivali, po tyzdni ma pustili z nemocnice, ale uz som zostala na rizikovom. Vtedy som si uvedomila, ze stresovat z porodu nema vyznam a zvysok tehotenstva som si naplno uzila bez stresov v praci. Do porodnice som sla ako svihnuta fatalistka, ze dieta vyplujem lavou zadnou. Ale dopadla som tak, ze uz nikdy v zivote nechcem viac rodit 😀

Ahojte babule, tak pridam aj ja svoje pocity. 🙂 Tiez cakam prve babatka a poviem vam, odkedy mi doki v stredu povedal, ze ja pojdem cisarskym, tak som taka kludna, ze sa nicoho nebojim. 😀 Je jasne, ze je to operacia a tiez to nebude sranda, ale mna to tak psychicky upokojilo, ze na porod vobec nemyslim, iba na to, aby boli babulky zdravucke a aby som ich mala v brusku co najdlhsie. Tak prajem vela pozitivnej energie. 😉 😉 😉

hmm ja si myslim, ze ak sa raz bojis ziadne slova, alebo metody ti nepomozu. Strach je prirodzeny, caka ta obrovska skuska a nevies do coho ides. Zbavis sa ho jedine tak, ze porodis 😅 Jednoducho to zvladnut musis, nemas moznost vstat zo stola a odist.
Ber to pozitivne - je to jedna z mala skusiek, na ktoru sa netreba ucit a nemozes z nej vyletiet 😀

strach je stale,ale ja som cakala co pride..nic so svojim strachom neurobis..boji sa kazdy,ale potom je to nieco pekne..uzivaj si to male v tebe..ja som si hovorila..VSETCI TO ZVLADLI A TAK JA NEBUDEM VYNIMKA..zvladnes to.. 😀

Neobavaj sa, nepremyslaj nad porodom negativne, prave naopak..
Bolest je, no ked uvidis poprvykrat tvoj uzlicek maly, vsetka sa pominie.

ja som sa nebála celé tehotenstvo až na príjme som sa začala báť nevedela som čo ma čaka 😉 ale všetko dopadlo v pohode za 2,5hodky aj s kontrakciami som to mala za sebou 🙂

Strach a obavy z porodu su absolutne v poriadku. Podla mna sa nedaju dokonale prekonat. Ale, ak sa zamerias na poporodne obdobie- vytuzene babatko, tak sa daju ciastocne eliminovat....

Jedno je vsak iste: URCITE TO DOKAZES! S komplikaciami, ci bez....tvoje dietatko prist na svet musi! 😉

ja začínam mať tiež strach.. prvý pôrod síce až tak o 2 mesiace-aj viac.. zo začiatku som sa nebála, začala som chodiť na predpôrodnú prípravu, hovorila som si, že mi to pomôže.. no stále častejšie premýšľam, ako to zvládnem, keď sa bojím aj odberu krvi.. rozmýšľam nad cisárskym rezom - ale to mi každý hovorí, že sa budem ťažšie zotavovať a budem mať po TOM strašné bolesti.. prirodzený pôrod je zas vraj fajn, nebudem až taká ubolená, ale bojím sa, že sa príliš potrhám, že sa mi dieťatko nebude vedieť dostať von a bude treba kliešte - s tým súvisí riziko poškodenia bábätka a podobne.. O epiduralke som tiež čítala veľa negatív.. začínam mať paniku! ☹

Neviem ako vy, ale ja mám názor, že v prvom rade si netreba pripúšťať to, že máme strach. ja som tiež mala strach, ale nakoniec to nejak vyprchalo zo mňa, keď som si uvedomila, že už konečne uvidím tie zázraky čo vo mne rástli. je to ten najkrajší pocit, tak prečo sa toho báť?

podla mna sa ten strach neda prekonat. treba ho prezit a potom zmizne. nahradi ho zasa iny, o vlastne dieta a jeho zabezpecenie.
ja som mala obavy, co sa bude diat, ako to bude, ako to prebehne, ci to dobre dopadne........kazdym dnom,cim blizsie k porodu tym vacsie obavy a nervozita. nezmizli. este cestou do nemocky som sa bala, ze budem na to sama ( myslim na ten porod, ze za mna to dieta nik nevytlaci).
obavy su prirodzene a namieste!
potom ked uz drzis babatko vsetky zmiznu. urcite porod nebude lahky, prijemny, a bude to aj boliet ( niekoho viac a niekoho menej), aj zotavovat sa budes ci po sekcii alebo po prirodzenom. ale to babatko ti za to stoji!
tolke sme si tym uz presli, prejdes aj ty! len smelo

Ahoj, niekde som čítala, že keby bolo rodenie detí také strašné, tak by už nik na svete nechcel mať deti...To asi hovorí za všetko 😉...Podľa mňa sa toho strachu nedá zbaviť, ale čím si na pôrod ( i keď len teoreticky) lepšie pripravená, tým lepšie vieš, čo ťa čaká a neminie, možno sa ten strach dá minimalizovať...Treba triezvo uvažovať, zbytočne nečítať a nepočúvať "hororové" zážitky iných žien z pôrodu a hlavne tešiť sa na bábätko a myslieť predovšetkým nato, ako ho budeš držať vo svojom náručí. Lebo len spokojná maminka (i nastávajúca) = spokojné bábenko. Ja som chodila na predpôrodnú prípravu a keď si to takto spätne prehrávam v hlave, tiež som mala strach, snažila som sa na to nemyslieť🙂...Ale keď som sa s kontrakciami prezliekala a išli sme do pôrodnice, akosi ten strach opadol a bola som v pohode..Síce som mala nakoniec sekciu, ale všetko dobre dopadlo a mám krásnu skoro jeden a polročnú Emku. Treba sa na to pozerať pozitívne, nič zlé si nepripúšťať a tešiť sa na ten malý uzlíček. P.S. Ak by bol tvoj strach až chorobný, treba sa obrátiť na lekára, ale myslím, že to vzládneš 😉 Držím palec 🙂

Ahoj,Ja som sa porodu moc nebala,skor to bol strach ci babatko bude v poriadku(zratala som vsetky prstiky a bola som kludna).skor to obdobie po porode,mala som cisarsky a take 4 dni po nom velke bolesti(fakt dat si radsej vsetky zuby vytrhat).ale kazdy znasa bolesti inak.po porode som povedala ze uz ziadne dieta nechcem,no po 2 mesiacoch ked sa uz rana uplne zahojila,som ani nevedela,ze som rodila a 2 babatko urcite chcem,lebo vsetka ta bolesti stoji za to.inak muz bol po porode 2 tyzdne doma a to bola obrovska pomoc.

Ahoj, jasne ze sa netreba bat, ja mam dve deticky a nebala som sa ani jedneho porodu. prave ze som sa tesila, ze konecne uvidim tvaricky svojich ockavanych drobcov, ze si ich konecne popestujem a ze sa mi po prvy krat prisaju a potiahnu si mliecko. a tiez som sa velmi tesila ze sa zbavim toho velkeho bruska, ktore ma tlacilo z kazdej strany 🙂 boliet to boli, to je pravda ale aj napriek tomu to boli najkrajsie chvile v mojom zivote a kludne by som isla rodit znovu... nebala som sa ani o babo, na to som vobec nemyslela, ved okolo mna bolo plno ludi, ktory vedia co robit, keby nieco 🙂

nie, obavy nemaj.. uz som to tu par krat pisala.. najhorsie co moze rodicka urobit pred a pocas porodu je mat strach.. vtedy to vsetko skomplikuje.. bud v pohode, predychaj to, myslou sa sustred na to, ze to nebude trvat vecne a aj ked to bude neprijemne a bpoliet, tak to coskoro pominie a ty budes draz tvoje drobciatko v naruci .
cim viac spolupracuje rodicka s lekarom a riadi sa jeho pokynmi , pripadne pokynmi por. asistentky, tym viac ulahcuje dietatku prichod na svet 😉