Ako ste vedeli, že chcete mať deti?

@pumpkin123 naozaj nerieš niečo, čo nevyriešiš. Pridáva ti to len starosti v nie najvhodnejšiu chvíľu.
Sústreď sa na seba, váš vzťah a hlavne tvoje zdravie. A hlavne si to porieš v práci, aby si ozaj nevyhovela. Kamarátka vyhorela a už to ide s ňou roky dole kopcom. Vyhorenie jej prešlo do manio-depresie a už sa s ňou nedá ani normálne rozprávať. Je úplne mimo realitu.
Takže smer dobrý psychiater

@vilma7 och to naozaj nechcem. Mam budúci týždeň terapiu. Chcem sa o liekoch aj psychiatrovi poradiť s nou. Hlavne či už moj stav vnima na lieky a podobne. Chodievam k nej dlhsie. Uz okolo roka aj cosi. Len posledných par mesiacov pre vyťaženosť som chodila menej. Cize aj ma uz pozna. Ďakujem veľmi za cennú radu ❤️

My sme sa dali dokopy s teraz uz manzelom, zacali sme riesit spolocne byvanie, psa, macku, zacali sme cestovat, zurovat s kamaratmi. Po 7-8 rokoch sa mi to nejako zunovalo, zivot mi prisiel monotonny, a kamarati okolo si zacinali zakladat rodiny. Do toho este moja nechut/vyhorenie v praci, tak sme sa rozhodli pre babo. Vedome, hned sa nam podarilo(nastastie, ja som tiez uzkostliva a tazko by som niesla peripetie v tomto smere). Je to super, akoze nenasla som sa v materstve tak ako aom si predstavovala, ale ten zivot ma naozaj iny rozmer

@vilma7 to porovnanie so psom nie je az take stastne, chapem, co si chcela povedat, ale ohladne tej samostatnosti - pes sa doziva 16 rokov max plus minus, dieta je defacto navzdy. A ani ta samostatnost nie je tak zarucena, tolko poznam rodin s postihnutymi detmi ci uz viac, alebo menej, ktore samostatne nikdy ale fakt nikdy nebudu, ze uprimne, toto je pre mna v sucasnosti asi najvacsi strach. Inak s tebou total suhlasim.

@pumpkin123 Deti som nikdy nechcela a neverila som na manzelstvo. Vsetky moje pocity sa v priebehu par mesiacov obratili same od seba ked som zacala randit s terajsim manzelom. Verim ze je to preto, lebo som stretal muza ktoreho som si chcela zobrat a s ktorym som tie deti chcela mat.
Je jeden trik na to aby si zistila ci dieta chces alebo nechces. Zacnite skusat a ak sa vam nebude darit pol roka a ty zacnes byt nestastna, pravdepodobne tie deti chces. Ak si v duchu povies chvala bohu, tak tie deti nechces. Hacik je v tom ze ak tie deti nechces a nahodou sa vam podari, tak budes musiet riesit problem.

Vedela som to tka,ze som sla do vztahu,kde ten druhy chcel rodinu a vsetko,co s tym patri. Tiez som si chvilu lamala hlavu,ci ozaj...

@pumpkin123 pre mňa otázka detí prišla prirodzene s vekom aj s prácou, nakoľko s detmi pracujem , mame veľa detí aj v rodine, a beriem ich ako novú šancu pre zmenu ľudstva na Zemi, teším sa ,co všetko môžem s nimi zažiť, naučiť ich, sledovať ich vývoj, pokroky aj pády a prežívať s nimi život , lebo dajú mu úplne iný rozmer - taký úprimno-naivný... 🙂

@pumpkin123 mala som podobnú situáciu ako ty. S partnerom sme boli spolu 10 rokov, vždy naznačoval, že on dieťa chce mať, až mu v 28r. začali strašne silno tikať biologické hodiny. Ja som pripravená nebola, ani doteraz nie som, mám panický strach z celej procedúry okolo dieťaťa, od zmien na tele, cez pôrod až po to, že tu bude so mnou navždy.... tak sme sa rozišli, pretože on chce dieťa a keď ho nebude mať so mnou, bude ho mať s inou... poviem ti, strašne ma to bolí doteraz a cítim sa menejcenne, pretože som mu nestačila sama. Aj napriek rozchodu a tomu, že mi strašne chýba a pomaly každý večer si idem oči vyplakať, dieťa je stále pre mňa obrovské tabu a beriem to ako znamenie, že to nebol proste ten pravý.

Na dieťa nikdy nebudeš pripravená. Teda tak 100%.
Neviem, či to dako pomôže, lebo napríklad ja som vždy to brala, že áno, raz deti budú. Ze ich chcem.
Bývalý ich nechcel a bol to pre mňa jednoznačne dôvod na rozchod. Ja som už v tom čase mala 36,takze som vedela, že už extra vela casu nemám. No potom sme sa zoznámili s manželom a akosi sme hneď vedeli, že patríme k sebe. Jedna z prvých vecí, aké sme prebrali, boli deti.
Ja skôr som sa obávala, či budeme ich môcť mať, tak sme to skrátka od začiatku nechali na prírodu. Po pol roku už aj po zasnúbeni som otehotnela, ale bohužiaľ skončilo to neúspešne.
Aj tak stále sme dúfali že bude aspoň jedno bábätko
Po troch mesiacoch od svadby som znova otehotnela, bez problémov a narodil sa zdravý syn. Boli sme šťastní, klasika rodina, nejako zvlášť sne nehovorili kedy začneme pracovať na ďalšom, a ci vôbec. Keď mal syn 10 mesiacov, zistila som, že som znova tehotná, vlastne ani neviem, kedy som otehotnela bez akejkoľvek snahy, a sústredenia sa na to.
Prijali sme to trochu prekvapene, predsa synček nemal ani rok 🙂. No nasledovalo ďalšie úplne bez problémov tehotenstvo a dcéra má 3 mesiace.
Chcem tým povedať, že často to je tak, že veci prídu, no nie vždy sa na ne treba pripravovať
No keď to bude tak, že partner veľmi chce dieťa a ty máš z toho strach, tak môže to byť problém

@domini404 uplne chapem. On je úžasný a vobec netlaci. On len chce vedieť, ci vôbec niekedy deti chcem mat. Ked poviem, ze ano ale napr ešte chcem travit cas len s nim a podobne jemu to nevadi. Len proste mi preplo a zacala som premyslat ci dieta naozaj chcem a ci je dobre byt s dieťaťom ok kvoli nemu. Akoze urcite je na pricine u mna aj to ze sa blizim k vyhoreniu. Ze som prepracovana. Prestala som jest tak ako by som mala. Casto sa vecer pristihnem je vecer a ja som mala pohár vody. A viem, ze sme na tom v práci podobne. Ze uz väčšina zacina citit tu psychiku nejako.

Ale verim, ze to muselo byt bolestive rozhodnutie no každopádne ak ty vies, ze deti nikdy nechces mat a on ano, tak potom to bolo správne rozhodnutie. Mate sancu byt obaja stastni tym vasim spôsobom. Verim, ze ked budes ready, ze pride niekto, kto bude zdieľať tvoje hodnoty. A bude teba milovať pre teba samu. Urcite si úžasná zena a zasluzis si byt mikovana tak, ako ty chces a potrebujes ❤️

@jaskolka ja som to s detmi brala tak, ze ak sa prihodia, jasne prijmem a vychovam a verim, ze dobre. Ale je otazne ore mna ci to je dosť. Lebo nehoda moze nikdy prist nemusi. A az teraz som si uvedomila, ze otazku deti, som sama v sebe nikdy neriesila naozaj. Neriesila som dôsledky toho nemat deti. Ci to naozaj chcem. Ani co to znamená, ze ak deti nechcem. Resp ak by som si nasla niekoho, kto by deti naozaj vôbec nechcel a ani dieta neprijal ak by sa stalo. Premyslam nad tym az teraz. A ci by som si naozaj zelala. Lebo ak si uvedomím, ze je aspon mala šanca, ze by som tu "nehodu" chcela... Tak potom je asi tam aspon mala tuzba po babatku. A potom uz strach vsetko ostatne poriesi... Psychologicka a psychiater. Lebo potom je rozdiel uz len plánovanie. Mozno to znie hlúpo ze mam tolko rokov a nikdy som nad tym takro neuvažovala. Ale asi som doteraz nemala dovod. A ak sa tam objaví aj len mala tuzba po babatku.. A viac strachu, zvladnem to. On ma podpori. Budem castejsie chodit na terapie atd. Ja som si naozaj az teraz uvedomila, ze som nikdy nepremyslala naizaj a teda pre mna deti bolo jasne lebo som nikoho nemala. A ked tam predtým bol bývalý, tam som s rozchodom pocitala. Proste citovo to nebolo ono.. Teraz je to ine a tak na to naozaj nuti zamýšľať sa

@pumpkin123 praveze este nemas vela rokov, ved si mlada, ked si vezmes ze do nejakej 25 sa studuje, potom par rokov v praci aspon ak chces nejaku karieru, tak ti to momentalne vychadza presne na ten vek, ked sa dnesni mladi zacinaju rozhodovat o detoch 🙂

@dorottka ja žijem vo Švajčiarsku kde je úplne normálne, že aj postihnuté dieťa sa v dospelosti osamostatní a to spôsobom, že ide bývať do zariadenia pre osoby s postihnutím. Ja sama v takom pracujem 15 rokov. Tu ostávajú doma asi len jedinci, ktorých sa rodičia držia zubami, nechtami. A potom keď rodičia pomrú, tak majú problém s adaptáciou vo vyššom veku.

@vilma7 To je super, tiez som o takych moznostiach pocula, lenze tu na Slovensku je takych zariadeni zial velmi malo, su casto zalostnej urovne, poradovniky su nekonecne a prax je taka, ze vacsina deti ostava doma s rodicmi :(

@majlo1234 ďakujem ❤️