Nechcem už deti
v decembri som prisla o svoje dietatko..predcasne sa mi narodila a zomrela.pravdepodobne som znovu tehotna ale uz neviem ci chcem dalsie dieta.moja psychika je nalomena..spolu s nou zomrelo aj nieco vo mne.kazdy clovek je jedinecny a ju mi uz nikto nenahradi.myslim ze dalsie dieta uz nechcem nikdy viac.odkedy sa to stalo..som podrazdena agresivna..a tusim ze som stratila aj city.stal sa zo mna horsi clovek.neviem ako dalej.
necitala som vsetky reakcie,ale je to tazke...neviem ako by som zvladla,ak by mi mne zomrelo dieta(myslim dieta, nie potrat na zaciatku tehotenstva)..a urcite by som hned po par mesiacoch nebola znova tehotna,lebo moja osobnost by este nebola pripravena,nezvladla by som to....ALE...aj ja som prisla o jedno dieta,ale na zaciatku..bolo to sstrasne pre mna...no vedela som,ze to by nemalo vyznam a do roka po tom vsetkom sa nam narodia nasa dcera...takze to
tvoje dieta,ktore odislo poslalo dalsieho anjelika...musis byt silna a pripravena psychicky a aj fyzicky... 😉
@bonet ahoj ja som tiez prisla o babo :( tiez o prve a teraz mame krasnu dcerku,zdravu a jedinecnu. Samozrejme ze to prve babatko bolo prve a jedinecne ale kazde babo je niecim vzacne pre matku. Netrap sa ja som bola tiez taka bez citov a kuska ladky. Proste potrebujes znovu nakopnut. Ale babo si urcite nechaj aj my sme si nechali manzel pomahal strasne a pomohlo to. Potrebujes niekoho kto ti pomoze. Babatko ti pomoze uvidis ze ked ho zbadas zamilujes sa 🙂 Drz sa
@bonet ešte ahoj, prečítala som si ťa aj v inej téme, a je mi veľmi ľúto, čo sa ti stalo, aj to, že sa nepokúsili tvoje dievčatko zachrániť, to bolo kruté. a je správne, že si ju spoznala, že si ju videla, držala v náručí a mohla sa s ňou dôstojne rozlúčiť. Posielam ti veľa sily a veľa lásky na prekonanie tej najväčšej bolesti akú môže žena zažiť. Je uplne normalne, že máš teraz pocity aké máš, nebráň sa bolesti, plaču, žiaľu, ani smútku. Píšeš, že máš dve detičky, viem si predstaviť, že to musí byť ťažké zdieľať s nimi ich radosti, tešiť sa z nich a byť im po tieto dni veselou spoločníčkou. Ale keď máš chvíľku pre seba, a je pri tebe manžel, tak smúť, plač a pusť to von. Objímam ťa aspoň virtuálne a verím, že rozhodnutie ohľadom dieťatka ktoré čakáš k tebe príde v pravej chvíli.
@bonet to, co sa ti stalo musi byt strasne, neviem si to predstavit. mysli vsak na druhe babatko. mysli nan, pretoze ono je tu a teraz.
Poznam jednu rodinku. Maju 23-rocneho syna a 7-rocnu dceru. Ta, ktora by dnes mala 20, zomrela pred 9 rokmi. Dva roky pred narodenim najmladsej. Ked mala 11 rokov. Bola zdrava a zrazu zostala v umelom spanku, lebo jej praskla v hlave nejaka cievka. Bola prakticky hned mrtva. Par tyzdnov bola na pristrojoch, potom ju museli odpojit. Museli si prejst peklom. A napriek tomu sa rozhodli mat este jedno dietatko. A zili svoj zivot dalej, hoci im v srdieckach uz navzdy zostane jedno prazdne miesto.
@bonet muselo s tebou i nieco zomriet. ved to je co nas robi matkou. ze sme tam pre deti. ci uz nam odisli alebo su tuna s nami.
zivot je zvlastny, raz vezme a potom zase da. baby pisu nechaj si babatko. i ja ti napisem, nechaj si ho. i ked teraz necitis nic voci nemu. mozno si dokonca nan zlostna lebo ono je u teba a tvoja dcerka uz nie.
su relacie kde osoby ktore komunikuju s dusami zomrelych podavaju spravy pre tych ktori tuna ostali. raz na letisku stretla mladu zenu. pytala sa jej - nestratila si nahodou babatko. ona vravela ze ano, v 5 mesiaci. drzala ju v naruci a potom uz bola prec. dala si jej nozicky vytetovat na ruku, aby bola navzdy s nou. a prave tejto "matke" jej anjelik dcerka posielala spravu, ze aby sa netrapila, a ze jej nozicky uz davno nie su take malicke, ale vyrastli lebo i ona vyrastla.
to ze tvoja dcera ta opustila na tomto svete neznamena ze ona odisla uplne. ona sa na teba pozera zhora a dava na teba pozor. a je mozne ze prave ona ti poslala to druhe babatko, aby ta "ochranilo" v tomto svete, aby ti ukazalo ze este i pri takej velkej bolesti ako je strata dietata mozes najst inu lasku k inemu dietatu. ze ta to urobi silnejsou a zaroven zranitelnejsou. ze ta to urobi tou najlepsou matkou na svete
rovno si dohodni sedenie u psychologa. Dobre vies, ze s Tebou nie je vsetko v poriadku a ze s tym potrebujes nieco robit a sama si nepomozes. Takze, naco cakas? Dietatko, ktore nosis, si zasluzi Tvoju lasku. Nemyslim si, ze mu chces ublizit a preto by Tvoje myslienky mali byt trosku pozitivnejsie. Dietatko citi Tvoje emocie. Tak, ako si Ta ziskalo prve, urcite si Ta ziska aj druhe, ved az ho uvidis, az sa na Teba usmeje, az ta objime a bude Ta lubit, ved to bude Tvoj liek a Tvoja nova nadej. Sama vies, ze to, co citis teraz, je len nasledok toho, co sa stalo, ale je to prechodne, treba sa z toho dostat. Jasne, ze nezabudnes a jasne, ze Ti bude smutno, ked si spomenies. Ale to nema nic spolocne s Tvojim druhym dietatkom. Daj sancu aj sebe aj jemu.
@bonet nechcem ti radit, len napisem svoj nazor: cas uz nevratis, realitu jednoducho musis prijat taku aka je a naucit sa s nou zit. Dolezite je, ci si alebo nie si tehotna. Ak si, tak ja na tvojom mieste by som v ziadnom pripade nesla na potrat len preto, ze dieta nechcem. Podla mna je to este vacsia psychicka zataz ako to co si zazila, lebo o tomto by si ty rozhodla a to rozhodnutie by si musela so sebou niest cely zivot. Teraz podla mna z teba hovori hlavne strach: to, ze sa to zopakuje, to ze sa nieco stane a pod. ale to je riziko materstva, vela matiek si to neuvedomuje a beru to ako prirodzene mat zdrave deti ale materstvo je aj o tom, ze kazdy den a kazdu minutu sa moze stat nieco necakane, choroby, nestastia si nevyberaju ale s tym musime vsetci zit lebo to riziko zasa prinasa vela pozitiv: lasku dietata, ktora sa neda nijako opisat. Drzim ti palce aby si to este skusila a aby ti to dobre dopadlo a priviedla si na svet zdrave dietatko. Hlavne vela sily a drz sa, aby si mu dala minimalne to, co tomu prvemu. A ak deti nechces, mozno potrebujes cas a na ten mas takisto narok. V kazdom pripade mas narok na to byt este stastna aj ked mas anjelika v nebicku.
@bonet ahoj, a ako sa s tym vysporiadal tvoj priatel? S tym, co sa stalo..
chapem tvoje pocity, ja neviem ani ako by som prezila potrat, nie to este v takom vysokom statiu tt
ak sa da, drz sa nejak, snad ti pomoze, ako si sama pisala, nejaka blizka osoba, suhlasim s vyjadrenim o psychiatroch - daju vam antidepresiva, z ktorych clovek este viac place a ma plno vedlajsich ucinkov, treba sa pokusit najprv s tym vyrovnat sam, bez ludi, ktori naordinuju liek, len aby sa vas zbavili..
@bonet a nemyslela som to v zlom, ja sa len neviem vyjadrovat obalovanim do krasnych reciciek, som priama, tak si to zle nevysvetli..