Neplodnosť a psychika
Ahojte, hľadám skúsenosti žien, ktoré sa mnohé roky snažili o dieťatko a bohužiaľ sa im nepodarilo otehotnieť. Prechádzam hrozne ťažkým obdobím a neviem ako ďalej. Viem, že na tomto fóre sú hlavne mamičky, no možno sa nájdu aj ženy, ktoré si prešli niečím podobným ako ja a podarilo sa im zachovať si normálny život a vzťah s partnerom.
nikdy som nebola tehotná a po dieťati s manželom túžime viac ako štyri roky. Ale ani predtým sme sa nijak špeciálne nechranili. Manžel má horšiu morfológiu a chronickú prostatitidu, inak je zdravotne ok. Nefajčí, pije len veľmi príležitostne, nie je obézny, sem tam chodí behať. Ja som relatívne ok, zistili mi len trochu zvýšený TSH hormón a na genetike mi zistili ze mam 47 chromozómov. Nadbytočny chromozóm je na 21. mieste. Z gyn hľadiska som v poriadku.
Ivf nechceme podstúpiť, prosím nerieste prečo, jednoducho obaja vieme, že to nie je cesta pre nás a mame k tomu vážne dôvody.
Snažím sa vyrovnať s tým, že nikdy nebudem mamou, no nejde mi to. Nemám dôvod ráno vstať z postele, v ničom nevidím zmysel. Vždy som bola pripravená mat veľa detí, túžila som po veľkej rodine a považujem to za jedinú moju úlohu v živote. Aby to cele moje bytie malo nejaký zmysel. všetko sa to rozpadlo. Uvedomujem si, že nič také zrejme už nepríde a ja neviem ako ďalej.
Ja som bola 7x na IVF a nič. Bola som fyzicky aj psychicky hotová a povedala som si, že sa bez deti nebláznim, prestala som riešiť lekárov a začala som žiť. Vôbec som neriešila deti a o dva mesiace som spontánne otehotnela a keď mal malý pol roka otehotnela som znova, takže mám dve deti ani neviem ako. Veľa šťastia prajem 🍀
No tých 8 rokov povedali aj kamoške aj všade na nete tak čítala a pritom 2 krát do roka im volali skús sa na to dať a nakopne ťa to . samozrejme netreba mať extra nároky na dieťa ako majú iný preto tak dlho čakajú hlavne nech je zdravé .ešte podotknem že 7 rokov neotehotnela muž neplodny a zázrak sa stal a už je tehotná
mas to tazke. za orve si myslim ze sa mozno teba rozvija depresia. . . byt tebou vyhladam kvalitneho psychologa. a zjavne ste vy dvaja spolu zreli na poradnu. vies ja ta uplne chapem. ked vo vztahu veci prezivame rozne je riziko odcudzenia. ked napr. nam dosiel zly vysledok zo spermiogramu tak ja som plakala muz dalej spal. mala som dojem ze ja sa snaizm zlepsit jeho spermiogram on nie. az po opatovnych zlych vysledkoch to zacal realne riesit. dovtedy som sa v tom akoby boji citila sama. cize ja ti uplne rozumiem. u nas zase sme boli rozhodnuti ze nechceme adopciu a ze nechceme ivf s inymi pohlavnymi bunkami nez s nasimi. a ze keby ma ivf prilis osychicky a fyzicky nicilo tak ze prestaneme. mne co pomohlo bol ozmierenie sa s tym ze by sme deti nemali. ja by som totiz podla vysledkov mohla mat deti s inym muzom. a asi aj lahko a hned. ale ja som sa pozrela do oci mojho manzela a pocitila som ze ja chcem mat deti s nim. ze keby si mam vybrat zit s niekym inym a mat dieta alebo zit s nim a dieta nemat vyberiem si jeho. tak som si ho vybrala. pozrela som sa na nas zivot kazdodenny na cestovanie po svete prrchadzky uzivanie si zivota a povedala som si ze najhorsi scenar je ze takto aako sme spolu spoli budeme dalsoch 30rokov? ok. prijimam to.
v aricheve na webe to nie je, ale tá časť bola tuším v premiere cez vikend, ja som si ju včera pustila z archivu na telke...ak maš archiv na setoboxe tak ju nájdeš...a verim, že najdeš aj silu po zhliadnutí podobného osudu...
mala som kolegyňu ktorá mala problém otehotnieť. Ostala tehotná krátko pred svojou 40 tkou. S mm to už vzdali a naraz sa podarilo. Prorodzene. Narodil sa im zdravý syn a o 2 roky aj dcéra....Treba veriť...
@marca12 hovoríš mi z duše a tiež som tak nejak chcela si to celé odsmutit a prekonať to, že budem hľadať iné cesty naplnenia, no manžel to vidí inak. Ze keď si prosím myšlienku bez detí, tak to akoby programujem a ze sa tak stane...
Ďakujem ti, ze si sa podelila so svojím prežívaním. Ja som sa neodhodlala založiť neanonymnu diskusiu. Bála som sa ze ma odsudia, že nechcem ivf, že sú horšie veci ako nemať deti... A veľmi mi odľahlo, že ste všetky veľmi milé a snažíte sa poradiť. Dnes mi bolo hrozne mizerne a túžila som umrieť, všetko sa na mňa zvalilo.
@juliet86 dávam si rovnaké otázky, ale neviem na ne odpovedať. Tiež keď boli prvé výsledky zo spermiogramu, tak manžel nič, vôbec, ani toho lekára nepočúval. Prosto si myslí, že lekári sa mýlia a on si nepripusti, že by sme deti nemali.
Nám sa narodila dcéra po 16 r. manželstva, teraz už bude mať 2 roky. To som už ani nedúfala, že ja ostanem niekedy tehotná. Po 2 r. manželstva sme navštívili niekoľko lekárov, ľudových liečiteľov a po neúspešných ivf sme sa rozhodli pre adopciu. Psychika v tom období bola na bode mrazu, bola som zrelá na psychiatriu. Nejak som sa pozviechala, zmenila prácu, venovali sa príprave na ÚP.
Máme 2 chlapcov - súrodencov, keď prišli k nám, mali 2,5r a 9 mesiacov. Bolo to rozhodnutie, ktoré nebudem nikdy banovať.
Pridu aj lepsie dni,ono to chodi v navaloch. Ja som teraz fajn,ale o par dni budem zase ko a smoklit nad.svojim osudom. Vzdy si poviem,ze sa nesmiem lutovat,ze ludia su tazko chori,na vozikoch,s rakovinou,odkazani na pomoc inych a ja som zdrava a nariekam. Verim tomu,ze vsetko sa pre nieco deje a tak to ma byt. Ja som uz v takom veku,ze vsetky kamosky maju odrastene deti,uz si nemame co povedat a neznesiem ich poznamky,ze uz aj ja by som mala mat. Darmo povies,ze sa neda,zacnu polemizovat,ze sme mali mat skor a kariera a podobne. Pritom ziadnu karieru sme nebudovali,normalne sme chodili do obycajnej roboty a jednoducho nam nikdy nebolo dopriate mat stastie. A prd vedia o tom,kedy sme my uz chceli deti. Z toho vzniklo,ze uz sa so ziadnou nekontaktujem. Ono si clovek povie,ze mozme pestovat konicky,cestovat. Ale ani to ta nebavi,to je len taka naplast docasna. A najviac ma boli,ze ostanem na starobu sama. Ja rodinne zalozena. Mozno ma aj chlap opusti a budem hnusna,zatrpknuta zenska s 10 mackami doma 😀
Ahoj, chcem ta len povzbudit, ze je nas takych vela,co riesia tento problem. My sa pokusame o dieta uz 13 rokov, ja som zdrava,manzel ma problem s plodnostou. Stale sme verili,ze sa to predsa len podari,velmi dlho som odmietala IVF, az v 37 rokoch som sa konecne odhodlala,viem,neskoro. Mam za sebou 2 pokusy,neuspesne. Mala som velke problemy,tazky hyperstymul. syndrom,takze viac pokusov uz absolvovat nemozem,aj ked by som uz asi ani nechcela. Neskutocne tazke obdobie,hlavne na psychiku. Tento rok budem mat 40 rokov. Problem je ten,ze manzel odmieta adopciu, vraj si znicime zivot,velmi vela ludi nas od toho odradza. Pretoze v nasom veku by sme mohli adoptovat jedine poloromske dieta,kedze cakacky na biele su mnoho rokov. Takze teraz sme vo faze,ze uz to ani neriesim,nemozem na manzela tlacit, a priznam sa,ja mam tiez z toho obavy. Neviem,ci by to nase manzelstvo ustalo,ak by dieta bolo nebodaj problemove a nevedeli by sme ho zvladnut. Vobec neviem, kam sa zaradit,ako mam zit dalej, tiez sa akosi z nicoho neviem tesit. Nikto z nas si takto svoj zivot nepredstavoval,postavili sme dom,ale je prazdny. Velmi obdivujem zeny,ktore sa vedeli vyrovnat s bezdetnostou a napriek tomu miluju zivot a vedia si ho uzivat. Ja to zatial neviem. Prajem ti vela sil,drz sa.
Tvoje pocity sú úplne legitímne a v ppriadku. Všetkým tým som si prešla. Pre mňa boli najhoršie asi prvé štyri roky, keď sa nedarilo. Aj IVF sme 2x absolvovali neúspešne- jedenkrát teda úspešne a v 9.týždni bábätko odišlo. Mne pomohla adopcia. Už celý ten proces papierovačiek, prípravy, čakania ma napľňal nádejou a nesmiernou radosťou. Po 9.tich mesiacoch čakania v zozname čakateľov mám volali, že máme chlapčeka. Pre nás dokonalého. Je u nás už 4,5 roka a za ten čas neprišla jediná chvíľa pochybnosti. Len radosti. Ale to je naša cesta, náš príbeh. Človek to tak musí cítit. Veľmi vám prajem, nech nájdete cestu s manželom k sebe. A potom aj k spokojnosti.
@nikadomi vsetko co si napisala, tak by sedelo aj na nas 🙂 Velmi podobny pribeh by som sem napisala ako ty.
Bolo uz popisane dost, snad len dodam, ze nie je zas najlepsie sa fixovat na tie pribehy, ktore zazracne po 10,15 rokoch koncia tehotenstvom. Ano, stava sa to a hovori sa tomu aj miracle stories a nie nadarmo, proste niekedy ten zazrak nepride.
Nie pre kazdeho je adopcia, ale pre nas to bolo to najlepsie rozhodnutie a sme velmi stastni.
Nie si v tom sama, velmi vela zien riesi to co ty. Nie si horsia zena ani menejcennejsia, neplodnost je choroba a mat dieta nemusi byt zmyslom tvojho zivota. Ak vies anglicky, mozem ti do ss odporucit fora, ktore zdruzuju bezdetne zeny, ktore si velmi pomahaju a zdielaju svoje starosti. Mne to isteho casu dost pomohlo. Drz sa, casom to bude len lepsie.
@nikadomi kolko rokov mal chlapcek ked ku vam prisie?? Ja mam skusenost, ze na adopciu su urcene len deti romskeho povodu vacsinou....poznam par ludi co si adoptovali deti a vsetko to boli romovia 🤷♀️🤷♀️🤷♀️🤷♀️ prajem vam vela lasky laskavej 💗💋💋😊😊💗💗🙏
@hariet tak ☺️ Ja som bio dieťa ůplne vypustila z hlavy. A koľkí mi vraveli, že po adopcii otehotnieš, lebo aj susedka otehotnela a podobne. Ja som niekde vnútri nejako cítila, že mne sa to nestane. Neviem prečo. A to na zázraky verím. Nevadí. Je to tak v poriadku, Už máme zažiadané o dievčatko, potom už by sme mali byť komplet family. I keď život je pestrý a ktovie, čím nás prekvapí..
@lapaloma1987 3,5 mesiaca mal.. my máme rómskeho chlapčeka síce, ale prípravu sme absolvovali sedem párov a všetky ostatné páry si počkali na dieťatko z majority 🙃 síce o tri roky dlhšie, ale dočkali sa.
problem je, ze manzel nechce celit realite a este ta v tom aj nechava samu ☹ Skor ci neskor sa tomu bude musiet postavit aj on, ak spolu planujete v manzelstve ostat a nadalej sa nebude darit. Ty zatial pracuj na svojom psychickom zdravi a odolnosti. Ked pride na teba smutok ako dnes, tak si to odsmut po svojom. Ci uz budes lezat a plakat alebo cokolvek je ti prirodzene. Smutok totiz prichadza vo vlnach a nie je dobre to v sebe drzat. Poriadne sa vyplac a chod dalej, pridu lepsie dni. Skus sa zatial zamerat na tie pozitiva co plynu z bezdetnosti..mas kopec casu na robenie toho, co mas rada, aj ked to je prebars len pozeranie serialu alebo spanok cez vikend, upratany byt, atd..
@frinty no mala som 32 rokov, ked som otehotnela prvý krát a teraz budem mať 36, a čo sa zmenilo ani neviem, začala som robiť s mužom v jednej firme na rovnaku smenu, vybavili sme si poradovník na adopciu a čakali, že raz sa nám hádam ozvu, fakt som nič ani nebrala, ani sme sa nejak extra nesnažili taký normálny život, no a pri tým daších to už ani neviem ako, lebo fakt na nič nebol čas pri malej, muž tvrdí, že to bolo všetko psychika, ale mali sme aj problemy ja mám pco, anovulačné cykly a on zlu morfologiu a pohyb
Ja som to asi uplne nepochopila, ale ten chromozom naviac máš vo vsetkych bunkach a tvoje vajíčka potom tiez nemaju spravny pocet chromozomov? Ako to, že ty nemáš vobec ziadne priznaky? Genetik ti nevysvetlil, či máš či nemáš šancu otehotniet?
Ja vidim problem v muzovi, taha Ta do toho nespravnym smerom. Namiesto riesenia ponuka skor take pseudoriesenia a to rozsekava vztah. Lebo v tomto treba tahat za jeden koniec ako partneri. Ci uz pojdete do adopcie, nechame to tak , hocako sa rozhodnete. Ja by som isla do adopcie, poznam viac ludi co po 5 rokoch isli do adopcie a velmi im to pomohlo. Hlavne ak chces zit tym, ze mas rodinu a deti. Pre mna deti nikdy neboli ten kluc ku stastiu, ale som rada, ze po rokoch cakam a s inym partnerom sa podarilo. S mojim byvalym to bol casom kamen urazu a ani u mna mlady vek nepomohol uspesne donosit babo. Potom prisli vycitky z jeho strany, ze ci neviem donosit decko. No zial priroda nedopriala. Dopriala as teraz v 35tke a za chvilku ma caka dufam uspesny porod. Niekedy to osud naozaj zariadi, ale inak ako cakas.
@hindakus áno vo všetkých bunkách. Dr na genetike mi povedala, že predimplantacnou genetikou embrya sa dá vybrať to správne. Viac mi povie pri konzultácii, ktora sa pre koronu odložila.
Ale potvrdila mi, že keďže vznikajúce embryo dostáva polovicu chromozómov od otca a polovicu od matky, teda 23 a 23 a moja polovica nie je 23,ale ako keby 23,5,tak sa geneticky nevedia naparovat.
@hariet presne takto to beriem. Mám pocit, že jeho prístup je odloženie riešenia a prijatia situácie... Manžel je absolútne asertivny typ človeka, nič ho nerozhadze, ani keď prežíva šťastie, ani keď smútok.
@nikadomi ďakujem za tvoju skúsenosť aj prianie ❤️, želám vám veľa radosti so syncekom.
Ono je možné, že manžela to tiež zožiera, len nevie zaujať postoj. Možno sa mu na Teba pozerá ťažko keď vidí, ako sa trápiš. Možno nevie dať najavo emócie. A možno mu súčasný stav ak vyhovuje, len má pocit, že ak by Ti to povedal, zranil by Ťa. Ja len viem ako to bolo u nás.. my sme si len vyjasnili, že nech sa deje čokoľvek, nech bude akokoľvek- nesmie to ohroziť náš vzťah. Tiež zo prežíval každý iným- svojim spôsobom, ale vnútorne som vedela, že to ustojíme.
Ahoj. Viem ako sa cítiš. Po dieťati som túžila od vysokej školy. A keď sme vysadili antikoncepciu, veľmi nás trápilo ze sa to nedarí hneď. A tie otázky....kedy už...
Bola svadba...všetci prorokovali...do roka. Nič. Kúpili sme si psa, chodili na dovolenky, všetci tvrdili ze po svadbe...po dovolenke....po zmene pracoviska...po kúpe domu....roky bežali a nič.
Keď nám docvaklo ze asi to nebude také jednoduché, začali sme riešiť centrum asistovanej reprodukcie. A zároveň sa dali zapísať do poradovnika na adopciu. A čas bežal. Jedno IUI, druhé IUI, injekcie, odbery, narkozy...IVF jedno, druhé...A keď ani posledné embryo sa neujalo...vykaslali sme sa na to. V deň keď nám nevyšlo posledné IVF -svagrina oznámila rodine tehotenstvo...vieš si predstaviť ako mi bolo.
No a potom sme sa sústredili na tu adopciu. Vzali sme si do pestunstva krásneho polrocneho chlapčeka ktorého sa nám po roku podarilo adoptovať. Ten má.dnes tri roky...A k mojim 35 narodeninám som dostala najkrajší darček. Dve čiarky na teste. Len tak. Z ničoho. Neplodny pár po 15 rokoch prirodzene otehotnel... 😂😂😂 keď sme to najmenej čakali a milovali sa len tak...prestala som si sledovať cyklus, teplotu, ovulaciu...proste nič. Testy som vyhodila a pustila to z hlavy. Nie akože...ale tak naozaj. Ze ja som si povedala ze ved jedno dieťa máme...co tam po tom.
Ale brala som aj s manželom špeciálny kolagén s vitamínmi....dva mesiace pred otehotnenim. Dal.nam.kamarat vyskúšať, čo to vyrába...ze po dvoch mesiacoch mu mame dat referencie. A verím tomu ze to pomohlo. Plodnosť je jeden z účinkov.
Netráp sa, choďte si vypísať papiere na adopciu. Niekoľko rokov ešte počkáte a potom dáte milujúci domov dieťaťu, ktoré ho nemá. Spravíte dobrú vec pre svet, vy budete mat dieťa a ono vás bude milovať najviac na svete. Netreba sa báť
Ahoj, možno to chce u Vas totálnu zmenu.
U nás tiež 3,5 roka žiadne pozitívne "výsledky", pritom sme boli obaja zdraví. Adopciu som zavrhla hneď, nie každý chce vychovávať úplne neznámy genetický mix. IVF som čiastočne pripúšťala ako možnosť. Mala som však psychicky aj časovo náročnú prácu, avšak viac ma ničilo bývanie v jednej chalupe (aj keď v samostatnom byte) s vychcanou direktívnou svokrou, ktorá nás chcela riadiť a ošklbať o všetko, aby to darovala dcére. Čisté peklo. Manžel to nechápal a všetko jej hluchý a slepý toleroval, veď on v tom vyrastal. Navyše stret iných sociálnych vrstiev...😐 Až som sa naštvala, urobila razom hrubú čiaru (odsťahovanie sa, výpoveď a konečne dovolenka v práci) a išla žiť život spred manželstva (mala som sa kam vrátiť, predtým som mala vybudované zázemie). Manžel sa spamätal, začali sme u mňa odznova a v deň, kedy sme od neho z bytu odviezli posledné veci, som cez práve prebiehajúcu ovuláciu otehotnela. 🙂 To, čo sa u manžela investovalo, by bolo na polovicu nového bungalovu, splácať to bude 30 rokov, bačovať si tam budú iní ("Veď Ty si tam byť nechcela a nepáčilo sa Ti tam"), ale nech. Mladí majú byť sami a v prostredí vhodnom pre výchovu dieťaťa (nie chlast a cigarety nadradené výchove, poznaniu a vzdelaniu, ako on vyrástol). Verím, že dieťa sa proste nechcelo narodiť do toho prostredia. 🙂 p
Poznám niekoľko párov, ktorým až keď úplne pretočili svoj vtedajší život, sa splnil sen o babätku.
Držím Vám palce, nech ste čoskoro traja 🙂 🍀
@bebotka waaau a mozem sa opytat kolko mas rokov? Lebo dr vravia ze vekom sa praveze sance este znizuju.. A mozem sa opytat co ste urobili inak??